O nositeľoch tohto ocenenia rozhodla sedemčlenná porota, vymenovaná zriaďovateľmi Ceny Pro Cultura Slovaca, ktorá sa stretla dňa 15. marca 2024 v Nadlaku a posúdila tohtoročné nominácie. Po prerokovaní nominácií porota sa rozhodla, že udelí dva pamätné listy a tohto roku výnimočne aj tri Ceny Pro Cultura Slovaca. Pamätný list Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí získala Zdenka Obšustová z Padiny, knihovníčka, etnologička a kultúrna pracovníčka a ďalší pamätný list Pro Cultura Slovaca 2024, tentokrát za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, dostal Jozef Maďar z Báčskeho Petrovca, kameraman vo výslužbe. Cenu Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu a za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí získal Staropazovčan Alexander Bako. Cenu Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti hudobného umenia získal Ján Nemček z Kovačice a Cenu Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti hudobného umenia získal aj Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša.
Vo veku nedožitých 63. narodenín nečakane nás 18. apríla 2024 opustil Ján Hlaváč, technický redaktor našich novín, časopisov a knižných vydaní. Ján Hlaváč sa narodil 26. apríla 1961 v Báčskom Petrovci. Roku 1980 skončil Strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa v Novom Sade a roku 1986 absolvoval Vyššiu pedagogickú školu v Belehrade – smery učiteľ výtvarnej kultúry a grafický redaktor. V rokoch 1986-1998 pracoval v oddelení prípravy pre tlač a neskôr ako technický redaktor knižných a časopiseckých vydaní AS Kultúra v Báčskom Petrovci. Ako technický redaktor Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade pôsobil v rokoch 1998-2004. Potom nastúpil do tlačiarne Kultúra a od roku 2007 a do roku 2022 bol zamestnancom Slovenského vydavateľského centra ako šéfredaktor rodinného magazínu Rovina a grafický redaktor knižných a časopiseckých vydaní.
Krajanská kategória 32. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko už má svojich víťazov. Hlavnú cenu a maximálnych 100 bodov získali Adela Miriam Petrášová zo ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca a Simeon Pintír zo ZŠ 15. októbra z Pivnice. Ocenenou bola aj pedagogička petrovskej základnej školy Jarmila Pantelićová. Do súťaže sa zapojili žiaci a žiačky z Anglicka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Srbska, Švédska a Ukrajiny s celkovým počtom 70 literárnych prác. Okrem účasti na slávnostnom vyhodnotení súťaže a odovzdávaní vecných cien v Nových Zámkoch, ktoré sa uskutoční 6.6.2024, sa žiacki výhercovia v tejto kategórii môžu tešiť na poznávací pobyt na Slovensku, ktorý organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Slovenská republika podporuje politiku rozširovania Európskej únie a je pripravená podporiť Srbsko nielen politicky, ale aj zdieľaním skúseností z vlastného integračného procesu. „Už roky sme na čele skupiny krajín, ktoré poukazujú na to, že Belehrad si zaslúži dôveryhodné pokračovanie prístupového procesu. Týmto spôsobom dávame regiónu motiváciu a víziu pre jeho ďalší rozvoj, posilnenie stability a ekonomickej prosperity, ktorú si títo obyvatelia zaslúžia,"- povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár, ktorý v pondelok 15. apríla prijal srbského veľvyslanca Aleksandra Nakića. Veľvyslanec A. Nakić vyjadril ochotu osobne prispieť k prehĺbeniu vzájomnej spolupráce vo všetkých oblastiach zdôrazňujúc, že jedným z hlavných cieľov jeho misie bude posilnenie hospodárskej spolupráce. Podotkol, že Srbsko oficiálne udelilo exequatur novému honorárnemu konzulovi Slovenska v Srbsku a v Báčskom Petrovci sa očakávame oficiálne otvorenie konzulátu. Minister Blanár sa poďakoval za postoj Srbska k slovenskej národnostnej menšine, ako aj za podporu kandidatúry insitného maliarstva z Kovačice do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
V nedeľu 14. apríla 2024 v Pivnici uzavreli tohtoročné jubilejné 30. Dni Janka Čemana.
V rámci nich prebiehal 29. festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, na ktorom sa predstavilo 10 divadelných predstavení a na záver, mimo konkurencie, si milovníci divadla mohli pozrieť aj jedenáste. Bohatý bol aj program sprievodných podujatí, bolo ich až päť, z čoho tri boli výstavy: 30 rokov Ochotníckeho divadla Janka Čemana, výstava plagátov účinkujúcich predstavení a výstava fotografií Anny Milecovej Fotografický portrét dediny Pivnica. Ďalšie dve sprievodné podujatia boli zamerané na tvorbu – bola to akcia Slovenského vydavateľského centra Vítanie jari s knihou a vyhodnotenie 7. ročníka literárnej súťaže „Píšeš? Píšem!". Termín tohtoročného festivalu sa trochu pozmenil z dôvodu osláv 30 rokov nepretržitej činnosti divadla Janka Čemana a toto jubileum oslávili hneď v prvý festivalový deň 10. apríla, kedy tieto divadelné hody aj štartovali.
V školskom roku 1926/1927 maturovala prvá generácia na gymnáziu v Petrovci. V nej bolo päť dievčat. Boli to ťažké časy, zvlášť pre dievčatá, ktorým podľa zakorenených patriarchálnych názorov bolo miesto vedľa manžela a v kuchyni a v žiadnom prípade nemala sedieť v školskej lavici. Predsa, z najstaršieho tabla petrovského gymnázia, z vyvýšeného horného radu, hrdo sa na okoloidúcich díva päť slečien. V tvrdom boji o rovnoprávnosť vo vzdelávaní sa im podarilo vyhrať. Z tých prvých piatich maturantiek štyri ďalej pokračovali v školení a zakončili aj učiteľský kurz v Novom Sade a potom sa rozpŕchli do sveta. Tri sa odsťahovali na Slovensko, jedna do Chorvátska a jedna mladá zomrela. Najmladšia z dievčat bola Mária – Juliana (Maňa) Šišková narodená v roku 1909 v Selenči. Najstaršia bola Katarína Kaňová, narodená roku 1906 v Petrovci a o rok mladšia Juliana Párnická sa narodila v roku 1907 v Iloku. Všetky tri zakončili učiteľský kurz v Novom Sade a všetky tri sa odsťahovali do ČSSR. Zuzana Štrbová narodená 11. marca 1908 v Petrovci odišla do Rijeky, kým Zuzana Sirácká, tiež narodená roku 1908 v Petrovci, zakončila učiteľský kurz v Novom Sade, no, zo života si veľmi málo užila – zomrela tridsaťročná.
8. apríla sme si pripomenuli Medzinárodný dňa Rómov. Rómovia, príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu, sú rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedú potulný život. Na pomenovanie a pôvod tejto etnickej skupiny sa širšie zameriava Ján Kulík z Austrálie. Podľa neho v Európe je ustálené pomenovanie cigán, cigáň, nem. Zigeuner, tal. Zingar, fr Tsiganes atď. kým v krajinách kde sa hovorí po anglicky, používa sa gipsy, gypsy, kde sa naráža na Egypťan.
Pred storočím, 6. apríla 1924, sa narodila Anna Pixiadesová, výtvarníčka, výtvarná pedagogička, ilustrátorka, jedna z najpoprednejších a najvýznamnejších slovenských vojvodinských profesionálnych výtvarníkov. Svojím moderným výtvarným prejavom na menej frekventovaných materiáloch (smalt, sklo, tapisérie a i.) si vybudovala významné miesto v dejinách umenia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj celého Srbska. Prvú samostatnú výstavu jej usporiadali v roku 1956 v Národnom múzeu v Petrovci. Výstava bola sprístupnená od 1. do 31. mája a na nej sa Petrovčanom predstavila obrazmi a grafikami výtvarného a aplikovaného umenia.
Prevzatím listiny exequatur z rúk námestníčky ministra zahraničných vecí Nataše Rašević sa funkcie ujal nový honorárny konzul Slovenskej republiky v Srbsku, pán Andrej Hodolič. Honorárny konzulárny úrad, do ktorého pôsobnosti patrí celá oblasť AO Vojvodina - Západobáčsky obvod, Severobáčsky obvod, Juhobáčsky obvod, Severobanátsky obvod, Stredobanátsky obvod, Južnobanátsky obvod a Sriemsky obvod, bude sídliť v Báčskom Petrovci.
Dňa 8. apríla 2024 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, ktorý si pripomínajú všade vo svete, uvedený deň sa oslávil aj v Obci Báčsky Petrovec. Týmto činom sa začala realizácia prvej aktivity Lokálneho akčného plánu vzdelávania Rómov na rok 2024. Podľa odporúčania Vlády AP Vojvodiny bola o 12.00 h vztýčená rómska zástava na stožiari Obce Báčsky Petrovec. Pri vztyčovaní rómskej vlajky prítomní boli: Dragan Krčmar – zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec, Jelena Sarač – vedúca kabinetu predsedu Obce Báčsky Petrovec, Danijela Bogdanović, koordinátorka Úradu pre rómske záležitosti a Miroslav Necić, predseda Rómskeho združenia Báčsky Petrovec. Koordinátorka Úradu pre rómske záležitosti zablahoželala všetkým príslušníkom rómskej národnostnej komunity a zaželala im lepšiu integráciu a participáciu, tak ako to predpokladá Stratégia sociálnej inklúzie Rómov a rómskych žien v Srbskej republike do roku 2030.
Včera v priestoroch Galérie insitného umenia v Kovačici otvorili 11. ročník Jarného výtvarného salónu. Toto tradičné jarné podujatie sa tento rok koná o mesiac skôr ako po minulé roky, keďže v máji sa v tejto umeleckej inštitúcii a tiež v celej Kovačici uskutoční séria podujatí k 100. výročiu narodenia velikána insitnej maľby Martina Jonáša. Prítomných na včerajšom otvorení výstavy privítala Anna Žolnajová Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia a salón otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Vernisáž ozvláštnil Emil Nemček, ktorý na harmonike zahral niekoľko skladieb.
S dielami akademického grafika Radovana Jandrića, profesora na dôchodku na umeleckých akadémiách v Novom Sade a Belehrade, sa petrovské publikum stretáva štvrtýkrát, z čoho tri samostatné výstavy mal v Galérii Zuzky Medveďovej. Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinskych Slovákov v príhovore na včerajšej vernisáži ozrejmila, že mu výstavy usporiadali pri príležitosti okrúhlych jubileí, a to v rokoch 2004, 2014 a 2024. Vladimír Valentík, výtvarný kritik a autor výstavy, vyberanými slovami hovoril o poetickosti vystavených diel, ktoré nadchýnajú pozorovateľa tak svojimi veľkými formátmi, ako aj zvláštnou tajuplnou mystickosťou. Určitá, akoby patina, dáva dielam pečať starobylosti. Pozornému pozorovateľovi obrazy vyrozprávajú povesti o niekdajšom spôsobe života a priblížia mu odvekú filozofiu spätosti človeka s prírodou. Výstavu otvoril Vladimír Valentík a vernisáž hudobne ozvláštnila mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina pod vedením Ondreja Maglovského.
Pred 190 rokmi, 5. apríla 1834, sa v Starej Pazove narodil Vendelín Bohboj Kutlík, slovenský advokát, básnik, publicista, národný buditeľ a organizátor kultúrneho života. Toto jubileum nám pripomína Spolok Martina Rázusa, ktorý na svojej facebookovej stránke uvádza časť textu JUDr. Petra Kerecmana, PhD.: Vendelín Bohboj Kutlík sa narodil ako tretie dieťa v evanjelickej, národne uvedomelej rodine. Vendelínovi rodičia – Ján a Jozefína Jaroslava, rod. Potocká – pochádzali z Oravy, resp. z Liptova. Medzi krajanov do Vojvodiny sa presťahovali potom, ako Vendelínov otec po skončení štúdií dostal miesto učiteľa v Starej Pazove. Tu malý Vendelín prežil prvých desať rokov života. V roku 1844 sa rodina presťahovala do juhomaďarského Pitvaroša.
V prvú nedeľu po Veľkej noci v Báčskom Petrovci, Selenči, Kysáči, Silbaši, Laliti, Aradáči, Hajdušici, Padine, Boľovciach,... prebieha slávnosť konfirmácie. V Petrovci tohto roku majú 40 konfirmandov: 16 chlapcov a 24 dievčat. Okrem z Petrovca, dvaja sú zo zahraničia, zo Slovenska a Čiernej Hory. Hovorí Ján Vida, farár petrovský. Kvôli veľkému počtu detí, ktoré pristupujú k spovedi a Večeri Pánovej, v petrovskom cirkevnom zbore slávnosť konfirmácie vždy dlho trvala a bývala veľmi náročná tak pre deti, ako aj ostatných. Preto sa vlani prvýkrát usporiadali služby Božie s Večerou Pánovou v predvečer konfirmácie a na nich sa prisluhovala Večera Pánova rodičom, starým rodičom, krstným rodičom a ostatným. V tej praxi sa bude pokračovať aj v tomto roku a tak v sobotu 6. apríla o 19:30 bude konfirmačná slávnosť s Večerou Pánovou a spoveďou a v nedeľu 7. apríla o 8:30 budú služby Božie s konfirmáciou. V tomto poslednom prípravnom týždni sa konfirmandi oboznamujú aj s fungovaním cirkevného zboru a dnes spoznávali chrám Boží.
Osada Ašaňa patrí do obce Pećinci, ktorá sa nachádza v Srieme, v južnej časti Vojvodiny. Väčšinu jej obyvateľstva tvoria Srbi, pričom najpočetnejšie menšiny sú Rómovia a Slováci. Z 1253 obyvateľov je podľa údajov z roku 2022 43 slovenskej národnosti. Hovorí Anna Petrovićová, farárka boľovská a administrátorka v cirkevnom zbore Ašaňa a dodáva, že je Ašaňa fíliou cirkevného zboru Boľovce. Podľa jej slov Cirkevný zbor v Ašani bol založený v roku 1902 a v roku 1905 si kúpili dom, ktorý upravili na modlitebňu. V roku 1908 k modlitebni bola pristavaná drevená veža a umiestnené boli do nej 2 zvony. Tie boli počas 1. sv. vojny zrekvirované, takže si Ašančania po vojne zadovážili dva nové zvony. V roku 1984 sa pôvodná modlitebňa zrútila a v roku 1986 bola vystavaná nová. Na oslavu Vzkrieseného sa v nej 31. marec 2024 zhromaždil pozoruhodný počet veriacich a rozozvučali sa aj zvony.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)