V rodinnom dome v Padine mal svoj vlastný kútik, ateliér, útočisko. Tam sme ho navštívili a tam nám prezradil, že sa v tej svojej izbietke cíti ako „vo svojej koži". Vždy mu tam hrala dobrá hudba, steny zdobili staré gramofónové platne, na poličkách boli krčahy, staré lampy, knihy, množstvo CD,...veľký poster Zorana Djindjića. Tam mu vraj nikdy nechýbala inšpirácia. Dávno bol pochopil, že je maliarstvo jeho osudom a jeho svetom a že dokáže štetcom prekresliť na plátno tie obrazy zo svojej hlavy. Jeho myseľ poletovala nad rodnou dedinou, raz zalietala do minulosti, inokedy do rodných polí, alebo aj medzi známe osobnosti. Možno zablúdila aj do budúcnosti a možno preto sa tak často na jeho obrazoch vyskytuje akýsi záhadný fantastický strom so suchými, bohato členitými konármi. Inšpirovala ho aj mytológia, aj kniha doktora Jozefa Holúbka Z temného kúta. Na to čo zobrazil sa možno dlho dívať, všímať si detaily a hľadať skryté odkazy. Aj v oblakoch a aj medzi hviezdami. Možno tam niekde objavíme aj jeho tvár.
Inšpirácia je aj v hudbe, treba si len vedieť predstaviť, a aj v drobných veciach. Človek sa na tejto banátskej zemi natrápi, kým dopestuje úrodu a znáša muky ako ten Ježiško na kríži. Tak vysvetľoval svoj obraz so znázorneným Ježišom Martin Pap, tento náš maliar bohatej imaginácie a pritom ukazoval na zobrazeného sedliaka, ktorý musí ťažko pracovať na pôde a stále sa obracať k Bohu, prosiť, aby úroda bola dobrá a potom aj ďakuje za dary zeme, bez ohľadu či verí v Boha alebo nie.
Martin Pap sa narodil 13. januára 1960 v Padine. Maliarstvom sa začal zaoberať pomerne neskoro, prvýkrát sa predstavil roku 1996 na spoločnej výstave mladých maliarov z Padiny. Prvú samostatnú výstavu mal už o rok v galérii Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Odvtedy a po dnes usporiadal vyše 40 samostatných výstav ako v Srbsku tak aj v zahraničí: na Slovensku, v Česku, v Grécku, Rumunsku, Čiernej Hore... Účinkoval na mnohých spoločných výstavách, ako aj na domácich a zahraničných výtvarných táboroch.
Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal v roku 2013. Maliarstvu sa vždy venúval celým srdcom. Potom odrazu prišla ťažká choroba, veľký boj a veľké súženie. V dnešné ráno 5. októbra 2021 svet sa akoby zrútil, predovšetkým manželke Božane a dcéram Martine a Alexandre.
Spoločná rodinná fotografia z vernisáže v Padine 11. septembra 2021
Pred necelým mesiacom na tohtoročných oslavách Dňa Padiny spoločnú výstavu mali Martin Pap a Pavel Chrťan. O tom viac TU:
http://www.kulpin.net/o-kulpine/rada-ms/22-aktuality/aktuality/11374-oslavy-dna-padiny
Predstav si...
Žiadne peklo pod nami...
Viac z tvorby Martina Papa TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9597-20-rokov-imaginacie-martina-papa?fbclid=IwAR0G7rix-J0gedpt6_BOHGWp8mDcVls2FcmHA8KAk0wme2JZ7ah_32T0d1o
Česť jeho pamiatke!
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov