Verejnú ukážkovú hodinu dejepisu, na ktorej si pripomenuli udalosti spred sto rokov, usporiadali včera v kulpínskej základnej škole. Nezmysel a hrôzy vojny si treba stále pripomínať. Na storočnicu ukončenia I. svetovej vojny sme si vlani zaspomínali početnými akciami a tak aj žiaci základnej školy Jána Amosa Komenského z Kulpína pred začiatkom zimných prázdnin, v polovici decembra 2018, premiérovo predviedli kratšie divadelné predstavenie. Scenár a réžiu predstavenia profesor dejepisu Todor Radanov stvárnil na základe vlastných predstáv a predstavivosti o tom, ako by aktéri vtedajších udalostí reagovali na súčasnú situáciu. Nápomocnú ruku v realizácii programu mu podali učitelia Olivera Popadićová, Tatiana Mitićová, Anita Babićová Mijačićová, Dušan Petráš a Radoslav Kolarski. V predstavení Po sto rokoch hrali žiaci vyšších ročníkov a účinkoval aj školský zbor. Včerajšia repríza bola rovnako úspešná ako aj decembrová premiéra.
Program prebiehal vo foyer kulpínskej základnej školy. Na úvod prítomných privítala riaditeľka školy Jovanka Zimová a potom sa už nádejní herci zahrali na významné osobnosti, veliteľov, politikov, občanov. Aktéri vtedajších udalostí sa po sto rokoch vrátili medzi nás a tak napríklad major Dragutin Gavrilović zamyslene takto uvažuje:
„Viem... Viem, že sa aj po sto rokoch mnohí pýtajú. Pýtajú sa, či tá naša obeta mala zmysel. Áno, mala! A ešte ako mala! Zachránili sme náš národ a náš štát... Keby sa všetci oni nestiahli cez Albánsko, nebolo by nášho štátu a možno ani srbského národa...? No toto dnes je nezmyselné!!! To, že sa národ dobrovoľne vysťahúva a uteká z našej krajiny! Čo môž, nieto práce, musia... Tak naši nepriatelia predsa dostanú náš štát. Bez vojny, keď sa z neho všetci vysťahujú... Eeeej, to ma bolí, bolí. To nemá zmysel... A dá Boh, aby sa to nestalo... "
Katarína Pucovská