- Podrobnosti
-
Uverejnené 28. 05. 2011
DVADSAŤ ROKOV OD NAJVÄČŠIEHO KLUBOVÉHO ÚSPECHU TUNAJŠIEHO FUTBALU
Zvezda – hviezda stálica
Jej meno skloňujú vo všetkých pádoch na všetkých športových svetadieloch: Red Star, Roter Stern, Stella Rossa, Estrella Roja, Etoal Rouge, Červená hviezda... Crvena zvezda je najznámejším športovým kolektívom tzv. východnej Európy. Basketbalisti získali Pohár európskych pohárov roku 1974, basketbalistky Pohár európskych majstrov 1979, atléti takisto PEM 1989, dvakrát karatisti (1997 a 1998), kým futbalisti boli najúspešnejší v Európe a na svete roku 1991.
Šiesta hviezda CZ Tím ktorý získal titul majstra sveta 1991
Zajtra ubehne presne dvadsať rokov od najväčšieho úspechu klubového
futbalu na priestoroch bývalej Juhoslávie – zisku „ušatej trofeje“
červeno-bielych futbalistov... Za šesť a pol desaťročí jestvovania
farby spolku hájili i také esá akými sú napríklad basketbalisti Zoran
Slavnić a Dragan Kapičić, šachista Ljubomir Ljubojević, tenista Slobodan
Živojinović, tenistka Jelena Jankovićová, atléti – diaľkar Nenad Stekić
a výškár Dragutin Topić, ako i strelkyňa a najlepšia juhoslovanská
športovkyňa XX. storočia Jasna Šekarićová. Horlivým fanúšikom Crvenej
zvezdy bol okrem iných i spisovateľ Ivo Andrić, nositeľ Nobelovej ceny
(1961). Členka CZ sa v Sofii roku 1963 stala Ruska Valentína Terešková,
prvá kozmonautka sveta. Nesporne ale, že sa o dobrú povesť populárneho
kolektívu najviac zaslúžili – futbalisti. Futbalový klub a štadión CZ
navštívili za posledné dva mesiace ruský prezident Vladimír Putin a
srbský prezident Boris Tadić.
Z kvantity – kvalita
Po druhej svetovej vojne v druhej (socialistickej) Juhoslávii na
domácich trávnikoch striedavo v majstrovstvách a pohárových súťažiach
kraľovalo kvarteto: Hajduk Split, Dinamo Záhreb a belehradské kluby
Crvena zvezda a Partizan. Nečudo preto, že spomínané veľkokluby novinári
nazývali „veľkou štvorkou juhoslovanského futbalu“. Pripojenie
odbočiek športového spolku Študent „červeno-bielemu“ kolektívu rok a pol
po založený CZ, umožňuje Belehradčanom získavať z kvantity kvalitu a už
na začiatku činnosti obrovskú armádu fanúšikov zo šíkov študentov a
mládežníkov. Víťazný hetrik v národnom pohári a ihneď potom dva
majstrovské tituly za radom, reprezentovanie hviezdášov v drese plavich
na MS 1950 a OH 1952 i úspešné turné po Južnej Amerike 1951 a –
generácia Rajka Mitića, Boru Kostića, Srđana Mrkušića a Branka
Stankovića sa stáva zbožňovanou nielen v Belehrade, ale i celej krajine.
Nové pokolenie v čele s futbalovým virtuózom Dragoslavom Šekularcom,
spomínaným Borom Kostićom a brankárom Vladimírom Bearom je už takmer na
prahu finále PEM a teší sa zo zisku Dunajského pohára, ako i prvého
doublé.
Šiesta hviezda CZ Tím ktorý získal titul majstra Európy 1991
Roky Džajića a nového štadióna
Šesťdesiate roky v Crvenej zvezde poznačili dve udalosti: vybudovanie
veľkého štadióna (zvaného Marakana, vtedy pre stotisícový dav, dnes je
kapacita 55.000 divákov) a začiatok kariéry Dragana Džajića. Džajina
generácia do ktorej patrili Aćimović, Pavlović, Ostojić a Lazarević
hrala prím v druhej polovici 60. rokov. Okrem množstva majstrovských
titulov a národných pohárov získali i Stredoeurópsky pohár v súboji so
Spartakom Trnava (finále) a Interom Bratislava (štvrťfinále). V
pochodovom rytme pokračovali až do semifinále PEM 1970/71. Keď ich po
belehradských 4:1 s Panathinaikosom Atény verejnosť videla vo finále s
Ajaxom v Londýne, v hlavnom meste Grécka však Zvezda po neuveriteľných
0:3 odišla s prázdnou náručou.
Delije fanúšikovia CZ na juhu štadióna v Bari pred finále PEM 1991
Európske finále a víťazstvá
Aj ďalšie hviezdy Zvezdy, ktoré predvádzali Vladimír Petrović, Zoran
Filipović, Miloš Šestić a Dušan Savić zvládli Európu na výbornú, no
podobne obišli nasucho vo finále európskeho pohára (UEFA, 1978/79,
Borussia Monchengladbach). Dragan Džajić sa vtedy po skončení aktívnej
futbalovej kariéry stal manažérom klubu. Trpezlivo, postupne, tvoril rok
po rok kostru mužstva z ktorého sa 1990/91 Crvena zvezda stane
šampiónom starého kontinentu a z už vtedy juhoslovanských vytvorí i
európske hviezdy čím boli – Robert Prosinečki, Dejan Savićević, Vladimír
Jugović, Darko Pančev, Siniša Mihajlović, kým rumunsky Srb Miodrag
Belodedić iba potvrdil eurotriedu. Osud chcel, aby súperom CZ vo
finálovom zápase v Bari bol nový klub Dragana Stojkovića (Olympique).
Známi Piksi mal nemalé zásluhy v predchádzajúcich štyroch sezónach (1986
– 1990) k imidžu CZ ako klubu schopného dobyť Európu.
Stojković, Pančev a Prosinečki v drese reprezentácie YU
Desaťročia vojny a krízy
Kým
Juhoslovania a fanúšikovia boli opojení víťazstvom, Mars bol predo
dvermi. Počas bratovražednej vojny, CZ v prvej „vojnovej“ sezóne
postačila ešte na Interkontinentálny pohár, deľbu tretieho miesta v
novoformovanej Ligy majstrov a finále Superpohára. V Lige majstrov svoje
zápasy CZ už hrala ako hostiteľka hosťujúc na trávnikoch Maďarska a
Bulharska. Aj napriek nešportovým faktom, CZ bola doma považovaná za
gigant – reprezentáciu plavich vtedy volali – oslabenou Zvezdou. Jeden z
vtedy opozičných srbských lídrov vyhlásil, že CZ je jedným zo štyroch
pilierov srbstva (okrem Srbskej pravoslávnej cirkvi, Srbskej akadémie
vied a umení a novinového obra Politiky). V rokoch 1990 a 1991to celkom
nezodpovedalo pravde. Majstra Európy a sveta predstavovali hráči z
Nového Sadu (Mihajlović), Podgorice (Savićević), Skoplja (Pančev,
Najdoski), Sarajeva (Šabanadžović), Záhreba (Prosinečki), Rumunska
(Belodedić) a iba zopár vlastných odchovancov školy. V tretej
Juhoslávii, neskôr v štáte pod menom Srbsko a Čierna Hora a dnes v
samostatnom Srbsku, najlepší juhoslovanskí futbalisti nekopali a nekopú
na rodnej hrude. Kým voľakedy veľkokluby kedykoľvek a kdekoľvek mohli
stratiť zápas, v súčasnosti sa o titul majstra uchádzajú zväčša len
Partizan a CZ, občas Vojvodina Nový Sad. „Hviezdy“ odchádzajú (i) zo
Zvezdy len čo sa stanú hviezdami. Posledné roky to boli Dejan Stanković
do Talianska, Nemanja Vidić do Anglicka, kým Nikola Žigić hrá v
Španielsku. Ligový futbal na Balkáne kopú dnes „násťroční“ a zahraničné
posily.
Delije fanúšikovia CZ na severe štadióna Marakana
Budúcnosť súčasnosti – investície a sponzor
Na
roky slávy pripomína sieň slávy v krásnom múzeu na štadióne. Do hráčov
extratriedy dnes sotvaže možno zaradiť niekoho zo súčasného zostavu.
Šmrnc euroklubu sa mu pokúšajú vštepiť tréner – legendárny futbalista
Robert Prosinečki, a na poste predsedu Vladan Lukić, bývalý útočník a
štátny reprezentant. Svetovú úroveň má mesačník športového spolku
Zvezdina revija (Revue Zvezda), vychádzajúci od samého vzniku CZ, v
kontinuite päťdesiat rokov (od roku 1961), v lepších časoch i v
nákladoch nad 30.000 výtlačkov. Marketing je takisto napriek neprajným
časom pýchou klubu. Popri vydarených TV šotov, vkusných kalendárov a
propagačných materiálov, pred niekoľkými rokmi začali s akciou Aj ja som
hviezdáš (I ja sam zvezdaš), kde začleňovali školákov z celej krajiny
do klubu. Noví mladí fanúšikovia si pozreli múzeum, mali možnosť zdarma
si pozrieť zápasy, podebatovať s ich idolmi, prípadne tréner s
futbalistami zavítali do niektorých srbských základných škôl, ba aj
členovia futbalovej školy CZ si zmerajú sily s výberom škôl. Jedným z
cieľov akcie bol i aby štadión CZ známejší ako (malá) Marakana nezíval
prázdnotou ako vo vojnových či presnejšie krízových rokoch. Vlani do
klubu investoval silný sponzor – ruský Gazprom neft, tohto leta sa
očakávajú posily s väčším cvengom. Portugalčania zase prednedávnom mali
mienku v okolí štadióna CZ budovať „mesto v meste“ – Hviezdne mesto
(Zvezdani grad) na nepoznanie pozmení Topčider, časť mesta, kde je
štadión Marakana. Po vzore na španielske veľkokluby Real Madrid a
Barcelonu, všetci členovia klubu v novej akcii nazvanej Ja som súčasťou
Zvezdy (Ja sam deo Zvezde) majú právo voliť a byť volený. Najhorlivejší
fanúšikovia – delije (tur. junáci) /založený v decembri roku 1989/ na
severe vytvárajú skvelú kulisu pred ktorou majú rešpekt i euroesá.
Zvezda je život – všetko iné sú maličkosti, hovoria delije. Žiaľ, menšia
časť patrí medzi výtržníkov a sú hanbou klubu.
Najmladší futbalisti CZ v Kovačici
Ján Špringeľ
Snímky: autor a archív autora
Športový spolok Crvena zvezda Belehrad sa založil 4. marca 1945 v
Deligradskej 27 v budove vtedajšieho DIF (Fakulta telovýchovy).
Zakladajúce zhromaždenie prebiehalo v rámci Veľkej športovej konferencie
mládeže Belehradu. Krstní otcovia kolektívu sa 3.marca 1945 (deň pred
založením) v kope návrhov stali Slobodan Ćosić (Zvezda) a Zoran Žujović
(Crvena). V povestnom dni sa okrem futbalového založil i basketbalový,
volejbalový a plavecký klub, ako i atletická, boxerská a veslárska
odbočka (neskoršie kluby). V prvom desaťročí sa do zvezdinej športovej
rodiny pripojili aj kolkársky, šermiarsky, šachový, hádzanársky,
tenisový a hokejový klub. Džudo klub, vodnopólový, stolnotenisový a dnes
nejestvujúci zápasnícky klub mali svoju premiéru v druhej decénií
činnosti Športového spolku. Tretia dekáda bola „rezervovaná“ pre
zakladanie automobilového a karate klubu, kým do dnešnej rodiny patria i
lyžiarsky, strelecký a kickbox klub.
Sever a východ štadióna