- Podrobnosti
-
Uverejnené 22. 12. 2011
DOHVIEZDNY VEČER
Píše Viera Benková
Dohviezdny večer - takto naši predkovia pomenovali najkrajší a najmagickejší čas, ktorý i k nám prichádza a na ktorý sa tešíme nielen my starší ale najmä deti... Nuž zaspomínajme si ako to bolo kedysi dávno, keď naši dávni predkovia vítali svoj magický čas Vianoc:
Z diaľky
odrazu prilietal hlas zvonca, tak ako keď vám dakto blízky a dôverný
povie novinu, prezradí čosi tajuplné a krásne a chce sa s vami podeliť
ako s jablkami naoberanými v jeseň pre deti a chorých, či s tými
brezovými prútikmi, čo polazovníkom - pastierom, hľa, rozkvitli v
rukách a teraz z humien vybrali sa zvestovať všetkým radostnú novinu:
pokloniť sa Jezuliatku na slame. Tých je i v dedine hoj a hoj, mnohí z
nich prišli privítať zrod svetla i života v kahanci, popriať dobrý
hospodársky rok, veľa pohánky a prosa, vrchovato pšenice, hojne oviec a
hydiny, pánovi richtárovi - bohaté sýpky a zlaté toliare, sudcovi
spravodlivú Abrahámovu palicu, rechtorovi a kantorovi dobré koledy,
vartášom dediny nové lampáše a dobré trúby, vojakom , v boji proti
nepriateľom a najmä divokým Turkom, novú šabličku, koníka a šubu za
vernú cisársku službu. A vznešenej pani cisárovnej Márii Terézii - večná
jej sláva! - dobré zdravie a nám pastierom veľa stáda, pálenky a dohánu
i kapsy, čo sama natriasa sa. Sláva Bohu na výsostiach, len keď sú už
Vianoce tu a prišli sticha, navial ich sneh a víchrica, ale teraz je
teplučko a pri ohníku dobre na krásne veci spomínať a budúce očakávať...
Vartášova
trúba pri obecnom dome pridala sa k tenkému hlásku zvončeka. Takto do
roka hlásiť sa budeme z túrne, pomyslel si vartáš a po očku škúlil na
miesto pre budúci kostolík pri samom dome pána učiteľa kde bol obchodík.
Hlas jeho trúby zdal sa mu akýsi mdlý, prízemný a v tento dohviezdny
večer i nedohlasný, bolo ho počuť iba po prvé ulice, ale na rok, trúba
sa bude počuť aj z túrne!
Novinu o
príchode syna Božieho, o narodení Jezuliatka, pastieri rozniesli po
dedine spevom, vinšovačkami z domu do domu a všade srdečne a spevom
koledovali. Všetky domce boli upravené a dokorán srdcia otvorené, iba
tam kde prišla na návštevu nešťastná choroba, bolo smutno, ale vždy to
tak je, no Vianoce sú preto aby potešili!. Ospievali radosť, urobili
svätené kríže po dome, nakukli do každého kúta, to proti zlým mociam a
nedobrým silám s pripraveným cesnakom, ktorý vyháňa všetko zlé a nedobré
z domu, veru tak!...Nazreli veru i do pahreby, poharkali ju, aby z nej
vyskakovali iskry a takto do roka i - toliare. Nezabudli ani na kvočku -
zavesený veniec slamy nad stolom v kúte a vložili tam zelený prútik,
ktorým sa na jar pošibe dobytok. Dýchli radosťou a, obdarúvaní, vyšli
von, do mrazivej noci. Potúžení pálenkou, vínom a medom, zastavili sa
pri ďalšom príbytku, zatiaľ čo vo vreci im hrkotali orechy, hniezdili sa
jablká, kus slaniny, posúch a dáky grajciar, čo sa skryl kdesi na dne a
svietil tam do tmy, ako tá hviezda betlehemská trom kráľom na ceste do
Jeruzalema...Z domu do domu roznášali radosť koledovania: prútikov mali
nadostač a radosť zo spievania ešte viac.
Nuž a takéto krásne a pokojné rodinné Vianoce Vám prajeme i my...ľudia dobrej vôle a lásky v srdci....