Kovačická insitná maliarka Eva Husáriková vyše polstoročie verne zachytáva prostredníctvom obrazov výjavy zo života slovenského ľudu. Pod vplyvom staršej sestry Alžbety Čižíkovej zavčasu sa zaujímala o maliarstvo. Prvú maľbu Štedrý večer namaľovala v roku 1969. Vystavovala takmer po celom svete, okrem iného v roku 1996 vo Washingtone, D.C., roku 2007 v Európskom zhromaždení v Bruseli, roku 2010 v Bratislave v rámci Roka kresťanskej kultúry na Slovensku mala výstavu „ORA ET LABORA" – „Modli sa a pracuj", vystavovala tiež v Londýne, na Cypre... Doteraz mala vyše 40 samostatných a viac ako 400 kolektívnych výstav. Získala veľký počet uznaní, okrem iného aj čestné uznanie za celoživotné dielo, ktoré udeľuje knieža Juraj Radziwill-Anoškin – Hlava Aristokratického združenia Slovenska a Cenu predsedu Matice slovenskej.
Rada maľuje biblické témy. „Viem, že je Pán Ježiš môj Boh a môj brat, tak ako spievame v pesničke číslo 520 z Evanjelického spevníka. A keď viem, že je Pán Ježiš môj brat, ja mu obliekam slovenskú košeľu modrým vyšitú. Oči mu vyfarbím ako najkrajšie modré nebo. Matku Božiu obliekam do môjho kroja a Svätý Jozef má kovačickú bundu alebo kožuch. Dej sa odohráva najčastejšie v Kovačici, kde sa rodia aj červené jabĺčka a kvitne krásny fialový bodliak, ktorý vidieť na obrazoch. On symbolizuje krásu aj bolesť," hovorí tak Eva Husáriková o svojich obrazoch.
Eva Husáriková, rodená Čížiková sa narodila 2. decembra roku 1942 v Kovačici, kde skončila aj základnú školu. Od roku1969 sa zúčastňovala na takmer všetkých podujatiach Kovačického októbra. Motívy, ktoré sú zvyčajne pestré, čerpá z každodenného života. Okrem biblických tém rada maľuje svadby, rodinné slávnosti, krstiny, detské hry, ale aj pasenie husí, práce v poli... Časté sú aj bohaté enteriéry s množstvom vyšívaných vankúšov, pestrých postelí a stien. Maľuje aj mŕtvu prírodu a predovšetkým kvety. To, na čom buduje svoju výtvarnícku rozpoznateľnosť sú zvýraznené jednotlivé detaily bystrou červenou, ružovou alebo modrou farbou. S ohľadom na to, že veľkú pozornosť venuje detailom, jej obrazy majú aj etnografickú hodnotu.
Blahoželáme k jubileu!
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)