KEBY

Dolnozemská veselica

Občianske združenie Apovka Mamovka, ktorého predsedom je Miroslav Lóci, v spolupráci so Spolkom Slovákov z Maďarska usporiadali koncom apríla v Horných Salibách podujatie s názvom Dolnozemská veselica. Podujatie sa konalo pri príležitosti 77. výročia repatriácie vyše 73 000 Slovákov z Maďarska do vtedajšieho Československa. Priniesli si so sebou svoju kultúru a spomienky na život na Dolnej zemi. Ako v príhovore povedala predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska Eva Kmeťová, zachovanie tejto kultúry a tradícií je jednou z dôležitých úloh Spolku.

 

Spevácky súbor Dolnostreďanka

 

Spevácky súbor Dolnostreďanka

 

Súbor Záriečanka

 

Súbor Záriečanka

 

Etno-výstava

 

Etno-výstava

 

Etno-výstava

 

Etno-výstava

 

„Drahie naše mamovke a apovkovia, s pokorou a vďakou navždy budeme ochraňovať pamiatku za váš veľký počin: za to, že ste nás sem priviedli, porodili a vychovali v našej vlasti, v našom drahom Slovensku. Budeme si navždy ctiť a vážiť, že ste sa pred 77 rokmi navrátili do našej vlasti a prichystali nám slovenskú prítomnosť i budúcnosť," – zdôraznila predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska.

Dolnozemská veselica začala službami Božími v miestnom kostole venovanými pamiatke predkov, ktoré slúžil evanjelický farár zo Slovenského Komlóša Atila Spišák. Zúčastnil sa i predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman a delegácia zo Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby, Ambrózky a Ečera. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa hosťom prihovorila Alžbeta Hollerová Račková.

Do tanca hrala ľudová skupina Veselie, spevácky vystúpil krstný syn Karla Duchoňa Andrián Fahn, vystúpila i folklórna skupina Záriečanka, ktorá predstavuje krstných rodičov združenia Apovka Mamovka a spevácky súbor Dolnostreďanka zaspievala národné piesne – Miluj si Slovensko, Slovensko naše a Otecko môj, mamka moja.

 

Katarína Koňariková

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články