Archív
Filter
  • Lana na ceste k realizácii svojich snov

    Jedenásťročná Lana Zorjanová z Nového Sadu si zaslúžila, aby o nej počul celý svet. Od svojich štyroch rokoch sa zdokonaľuje v hre na husliach a teraz sa to už zdá, akoby ten slák k nej patril a rozprával nám. Virtuóznou hrou si získala priazeň mnohých a dotkla sa aj mnohých sŕdc. Obdivuhodné je jej profesionálne vystúpenie, pritom jednoduché, srdečné a milé správanie. Tým všetkým zapôsobila aj v súťaži mladých interpretov klasickej hudby Virtuoso V4 +. Ide o televíznu šou, ktorá v Maďarsku existuje už šesť rokov. Doteraz sa na nej mohli zúčastniť iba talenty z tejto krajiny a Maďari z diaspóry. Tohto roku mali právo účasti aj hudobníci z krajín Vyšehradskej štvorky V4 (Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko), plus Srbsko, ktoré bolo pozvané ako špeciálny hosť. Lana, ktorá bola jednou z najmladších účastníkov, získala najviac hlasov publika. Bravo, nadané dievčatko talentovaných rodičov a starých rodičov! Janko Zorjan, starý otec Lany Zorjanovej dlhé roky bol vedúcim novosadského evanjelického cirkevného spevokolu.

  • Sme tu na svojom

    Význam a úlohu Slovákov na Balkáne netreba minorizovať. Nesmeli by sme dovoliť, aby prevládala mienka, že nám toto dolnozemské územie bolo dané. Nie, získali sme ho krvou našich ďalekých predkov. Slovenské osady a Slováci na týchto priestranstvách, čo sa môže potvrdiť, boli tu aj v XI. A XII. storočí, možno sa nevolali Slováci, ale Uhri, či Tóthovia, alebo antický kmeň Theuthovia, ale išlo o jeden národ. Hovorí Vladimír Hric, Petrovčan, ktorý sa roky náruživo venuje predovšetkým numizmatike, ale aj notafílii (kolekcionárstvo bankoviek), heraldike, dejinám... Upozorňuje aj na linku s ľudovými básňami, kde sa opisujú boje od XI. storočia: https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/szekesfehervar/narodnie_spievanky_1/pages/003_spevy_historicky.htm?fbclid=IwAR1X2CSIuxs0qaHwdDbwv4zYWhXjnYX7vccsP8Pc3qu3tsj_VkGIs7k6VHM. Z tých Spevov historicky pamätných sa dozvedáme, že Svätopluk (okolo 830 – 894) vládol všetkými krajinami kde pretekal Dunaj a že, na týchto priestranstvách naši predkovia konštantne hynuli. Územie na Dolnej zemi, kde teraz žijeme sme teda nedostali, museli sme si ho najprv vyslobodiť, aby nás potom sem mohli nasťahovať. Naši predkovia tu 500 rokov hynuli.

  • Blahoželanie ThMgr. Jurajovi Šefčíkovi

    Dňa 22. novembra, kedy pripadla sedemdesiatka nášho brata farára, sa v senickom kostole bohoslužby nekonali, pozerali sme len na mestskej televízii, kde vysielali vopred nahraté. Ale v pondelok podvečer 23. novembra prišli zástupcovia presbyterstva bratovi farárovi blahoželať priamo domov, na faru, s kyticou kvetov a darčekom. Oslavy v kostole sa konali o týždeň neskôr v prvú adventnú nedeľu a to len v rámci súčasných možností.

  • Barbara

    Dnes, 4. decembra, má meniny Barbara, Barbora. U nás je to zriedkavé ženské meno. No, častejšie sa stretneme s „barborou", čiže basou, v skutku hudobným nástrojom kontrabasom. Sú aj „barborky". Podľa starodávnych zvykov sa v dnešný deň, na Barboru, strihajú barborky – konáre z čerešní, višní, sliviek, zlatovky (zlatý dážď – forzítia), trnky či orgovánu, ktoré na Vianoce zakvitnú. Konáriky treba strihať šikmým rezom a vložiť do vázy s vodou, ktorú pravidelne vymieňame. Barbara je aj známa, prekrásna báseň, ktorú napísal Jacques Prévert. Báseň je o láske a francúzskom meste Brest, ktoré nemecké nacistické vojská v druhej svetovej vojne zrovnali so zemou. Ponúkame báseň Barbara v preklade Vladimíra Reisela a Barbaru v prednese Radeho Šerbedžiju.

  • Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím

    Žiť život s bremenom zdravotného postihnutia sa môže javiť ako jedna z najväčších tragédií, aké môžu jednotlivca a jeho rodinu postretnúť. Prekonávanie každodenných bariér, neraz úplná izolácia, chýbajúce pochopenie zo strany svojho okolia... Neraz ide o dennodenné zúfalstvá. Postihnutý sa nedokáže integrovať do spoločnosti a rodina sa musí všeličoho zriekať a podriaďovať potrebám svojho člena. V mnohých prípadoch postihnutý nie je vinný za svoju invaliditu a predsa musí znášať to preťažké bremeno a veľký kríž. Spoločnosť v nejednom prípade vie byť krutá a bráni v integrácii hendikepovanej osobe. Nechce medzi seba prijať osobu, ktorá je odlišná. "Vyšším princípom je, aby sme sa spoločne radovali zo šťastia a života a nie zo vzájomného nešťastia a smrti. Ľudia si pomáhajú spoločne svojou radosťou a nie svojím žiaľom" (John Ruskin).

  • Slovenský veľvyslanec u premiérky Srbska

    Veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha dnes v rozhovore s predsedníčkou vlády Srbska Anou Brnabić zhodnotil, že bilaterálna spolupráca je na veľmi vysokej úrovni, a vyjadril očakávanie, že intenzívne aktivity medzi dvoma krajinami budú pokračovať aj v budúcom roku. Prioritou bude posilnenie hospodárskeho priestoru, ktorý je základom úspešnej spolupráce na všetkých úrovniach. Uvádza sa to na facebookovej stránke slovenského veľvyslanectva. Z kabinetu premiérky informujú, že Brnabićová hovorila s veľvyslancom Slovenska Fedorom Rosohom o zlepšení hospodárskej spolupráce napriek dôsledkom pandémie a záujme spoločností z tejto krajiny o ďalšie investície v Srbsku, ako aj o upevňovaní dobrých politických bilaterálnych vzťahov.

  • Grafy, iný pohľad na koronu

    Ak s touto pliagou musíme žiť, tak by sme o nej mali vedieť čo najviac. Zdravotníci, nielen lekári, nám o nej už dosť nahovorili, niekedy vari aj protirečivo, ale taký je život. Preto by sme sa dnes pozreli na pandémiu zo širšieho pohľadu vývoja najprv vo svete a potom aj v porovnaní Srbska a Slovenska, a to aj preto, že na Slovensku žije veľa detí vojvodinských Slovákov. Informácie sme čerpali zo stránky https://www.worldometers.info/coronavirus/, na ktorej sa nachádza množstvo údajov a informácií. Z nej sa dozvedáme, že dnes na Slovensku pribudlo 1,254 novonakazených a 29 úmrtí a v Srbsku až 7,999 nových potvrdených prípadov a 48 úmrtí.

  • Mária Terézia a Slováci

    Pripomíname si 240 rokov úmrtia Márie Terézie (nem. Maria Theresia; 13. máj 1717 –29. novembra 1780), veľkej panovníčky, ktorá bola najvýznamnejšou ženou Habsburskej dynastie a kľúčovou postavou v politike 18. storočia. Po svojom otcovi Karolovi spolu s korunou zdedila aj problémy. Obklopila sa však vzdelanými poradcami a práve oni iniciovali mnohé reformy zdravotníctva, školstva, súdnictva, armády aj viacerých zložiek hospodárstva. V realizácii reforiem po jej boku stáli aj niekoľkí Slováci. Pri reformách v školstve sa opierala o rady Adama Františka Kollára, rodom z Terchovej a Andrej Hadík z Dunajského Klátova si od nej zaslúžil Veľkokríž Vojenského rádu Márie Terézie, čo bolo najväčšie vyznamenanie habsburskej monarchie a stal sa prakticky ministrom vojny. Za vojenské zásluhy získal od nej veľký majetok vo Futogu, ktorého časti osídľovali Slováci a Hercegovskej rodine Stratimirovićovcov darovala Kulpín, kde sa tiež nasťahovali Slováci z Hornej zeme. Mária Terézia vo významnej miere ovplyvnila teda aj život dolnozemských Slovákov. Nie div, veď sa oni na Dolnú zem, na územie dnešnej Vojvodiny, sťahovali práve počas jej panovania.

  • 29. november, Deň republiky

    V nie tak dávnej minulosti existovala jedna veľká a silná krajina – Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). Mohla by sa porovnať k akejsi malej Európskej únii. Zjednotených viacero národov, bez štátnych hraníc, s jednotným trhom. Pozostávala zo šiestich federatívnych republík, dnes už hranicami oddelených osobitných štátov, a dvoch autonómnych pokrajín, z ktorých jedna sa tiež domáha/domohla samostatnosti. Hlavná myšlienka na zriadenie takého jednotného štátu sa zrodila v roku 1943 na zjazde antifašistických síl v Jajci, keď novú krajinu pomenovali Demokratická federatívna Juhoslávia. Tá Juhoslávia, ktorá sa zrodila vo víchre II. sv. vojny, mala významný sviatok: Deň republiky, ktorý sa oslavoval na počesť 29. novembra z roku 1943 a spomenutého zjazdu antifašistických síl – Druhého zasadania AVNOJ-a v Jajci. Na ňom vyniesli rozhodnutie o federatívnom zriadení Juhoslávie a kráľovskej vláde bol zakázaný návrat do krajiny. Tá veľká Juhoslávia patrila medzi najrešpektovanejšie štáty nielen v Európe. Neskôr ju premenovali v Juhoslovanskú federatívnu ľudovú republiku a v roku 1963 vznikla SFRJ.

  • Tichá duma adventná

    Tento rok nám je úplne iný, špecifický, utrápený, viac tichý, ale aj vysilený... Korona nás chorobnými kliešťami najprv zovrela a potom aj zavrela do našich domov. Mali sme čas zvažovať. Z karantény však nie všetci vychádzali ponaučení. Mnohí boli skôr rozhorčení. Pohoršovali sa nad odňatím slobody. Chceme byť slobodní a nechceme sa zrieknuť pohodlia a blahobytu. Chceme aj ruch trhov, marketov, svetlá lampiónov...

  • Letohrádok Gombošovcov pri Bečeji

    Pri Bečeji na kopci, dva kilometre od prekrásneho kaštieľa Fantast Bogdana Dunđerského, ukrytý v zarastenom kroví, sa pomaly ale isto rozpadáva letohrádok Gomboš. Rodina Gombošovcov, pôvodom zo Slovenska, ktorej korene siahajú do začiatku 14. storočia, sa prvýkrát spomína v Bečeji začiatkom 19. storočia, keď sa tam zo Senty prisťahoval Karol Gomboš. Jeho vnuk Deže Gomboš postavil spomínaný letohrádok, ktorý namiesto aby bol ochránený ako vzácna kultúrna pamiatka, chátra nahrýzaný zubom času. Okrem toho, že sa táto rodina venovala poľnohospodárstvu a obchodu, Deže Gomboš bol jedným z prvých zakladateľov tenisového klubu v dnešnom Srbsku.

  • Gróf Hadík a báčske chmeliarstvo

    V tomto roku si pripomíname dve jubileá futockého grófa Andreja Hadíka: 310 rokov narodenia a 230 úmrtia a tiež aj 250 rokov báčskeho chmeliarstva, ktoré práve Andrej Hadík (1710 – 1790) začínal šíriť na týchto končinách. V rámci projektu Gróf Hadík – život a jeho dielo v roku 2015 boli realizované výskumno-bádateľské a čiastočne konzervátorsko-reštaurátorské práce na obraze – portréte grófa Hadíka a na jednom predmete úžitkového umenia – originálnom Hadíkovom klobúku. Ide o viacročný multidisciplinárny projekt o živote a diele cisárskeho poľného maršala grófa Andreja Hadíka. Projekt sa začal z iniciatívy prof.Dr. Jána Kišgeciho a Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína. Začiatočnú finančnú podporu zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý aj v tomto roku vyčlenil prostriedky na bustu Andreja Hadíka v Báčskom Petrovci. Postavením busty by sa mali zaznamenať všetky tri jubileá. Uviedol pre RTV Ján Kišgeci.

  • IN MEMORIAM: manželia Struhárikovci

    Keď dvaja navždy spolu odchádzajú smútok býva nesmierny, dvojnásobný. S iba niekoľko hodinovým časovým rozdielom Kulpín odrazu zostal bez svojich dvoch spoluobčanov: Marieny a Michala Usmievavých a prívetivých. Boli rovesníci, v rovnakom roku narodení, pevným putom zviazaní, ktoré sa nedalo roztrhnúť. Mariena prvá vydýchla, prvá aj pred pár mesiacmi zistila, že zákerná choroba s ňou nežartuje. O pár hodín po manželkinej smrti rakovine podľahol aj jej manžel Michal, u ktorého sa choroba rýchlo šírila. Michal Kulpínčanom zostane v spomienke ako prívetivý predavač a Mariena ako šikovná spolkárka, ktorá roky ochotne pracovala v Spolku kulpínskych žien.

  • Ak máš prines, ak nemáš odnes

    Od dnes 24. novembra 2020 na gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici prebieha humanitárna akcia pod názvom Ak máš prines, ak nemáš odnes. Žiacky parlament akciu organizuje už niekoľko rokov a realizujú ju za pomoci všetkých darcov, Červeného kríža a Strediska pre sociálnu prácu. Nepotrebné a zánovné veci môžu pred gymnaziálnu budovu priniesť žiaci, zamestnanci školy, ale aj všetci občania. Rovnako tak si potrebné veci môžu vziať všetci tí, čo ich potrebujú. Uviedla v programe RTV Ok Kovačica riaditeľka gymnázia Tatiana Brtková.

  • Mená v Kulpíne podľa matrík

    Využijeme možnosť zverejnených matrík na čiastočný rozbor a štatistiku vývoja krstných mien v Kulpíne v rokoch – 1822-1826, 1888-1893 a 1910-1914. Matriky sú na stránke zverejnené už dlhšie TU: http://www.kulpin.net/component/content/article/2-uncategorised/9132-cirkevna-matrika, no doteraz sa nik nepodujal na spracovanie akejkoľvek štatistiky. Spracovali sme spoločne 1201 položiek z dvoch matrík krstených, z toho 36 mŕtvo narodených – nekrstených. Prvými zápismi v matrike z roku 1822 boli mená Ján a Mária, v roku 1888 Mária a Pavol a v roku 1910 Pavol a Zuzana. Z tohto krátkeho pohľadu vyplýva aj ich frekvencia výskytu (pozri tab.-01). Budeme ich v tomto príspevku uvádzať v slovenskom zápise, nie tak ako sú v matrike v latinčine, resp. maďarčine. Vzhľadom na prevažujúcu evanjelickú cirkev a jej nadväznosť na biblickú češtinu sa meno Pavol častejšie vyskytuje v tvare Pavel. Podľa originálneho zápisu mena v maďarčine v tvare Pál, nemožno tieto dva spôsoby zápisu priamo rozlíšiť, tie sa upravili až v čase prepisu mien do slovenčiny a to podľa výberu jednotlivých nositeľov tohto mena, prípadne ich rodičov. V tejto sekcii (1822-1826) bolo použitých 17 mien zapísaných dovedna pri 258 krstoch, z toho 120 chlapcov a 138 dievčat. Ako vidieť z počtu, prevládali dievčatá, ktorých bolo o 18 viac ako chlapcov. V týchto rokoch ešte nebola „móda" dávať deťom dve mená a ako vidieť, boli to všetko slovenské mená.

  • ThMgr. Juraj Šefčík, sedemdesiatnik

    Dnes svoje okrúhle sedemdesiatiny oslavuje selenčský rodák, niekdajší farár kulpínsky, bývalý predseda Matice slovenskej v našej krajine, magister teológie Juraj Šefčík.Hlbokú brázdu na duchovnom a národnostnom poli vyorával najprv na tunajších krážoch a v započatej práci dodnes pokračuje na Slovensku. Vdnešný deň pred 10 rokmi v evanjelickom cirkevnom zbore v Senici na Slovensku, kde ThMgr. Juraj Šefčík pôsobí od roku 1997, služby Božie prebiehali v znamení ukončenia cirkevného roka, rovnako ako aj dnes, a zároveň boli venované životnej 60-tke domáceho pána farára. Dnes už v zaslúženom dôchodku, no stále aktívny, Juraj Šefčík svoje sedemdesiatiny oslavuje vykonávajúc kňazskú službu v dvoch zboroch: je námestným farárom v evanjelickom zbore v Senici a zároveň aj administrátorom v cirkevnom zbore v Hlbokom. Oba cirkevné zbory si oslávenca aj v tomto roku patrične uctili, no kvôli epidemiologickej situácii to nemohlo byť tak okázalo ako pred desaťročím, o čom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/2879-jurajovi-efikovi-pamaetna-plaketa-mesta-senica

  • Srbsko znižuje prídel menšinám

    Všetky menšinové národnostné rady v Srbsku dostali na konci októbra oznámenie, že im zo štátnej pokladnice zmenšujú prídel a finančné prostriedky na ich prácu v roku 2020 sa znížia o 20 percent. V informácii sa tiež uvádza, že im ďalšie vyplácanie bude dočasne pozastavené až do prijatia zákona o zmenách a doplneniach zákona o rozpočte na rok 2020. Predstavitelia chorvátskej a bosniackej národnej rady reagovali na uvedenú správu a obvinili srbské štátne vedenie, že takýmto spôsobom bráni menšinovým komunitám uplatňovať svoje získané práva a zlepšiť svoje postavenie. O tom včera informovali chorvátske médiá vo Vojvodine a prenáša chorvátska tlačová agentúra HINA a denník Jutarnji list TU: https://www.jutarnji.hr/vijesti/svijet/srbija-srezala-novcana-sredstva-za-nacionalne-manjine-ovo-je-udar-na-nas-15032418.

  • Trojdňový smútok v Srbsku

    O 7:07 v piatok 20. novembra 2020 vo vojenskej nemocnici Karaburma v Belehrade, určenej pre pacientov s Covid-ochorením, zosnul Jeho Svätosť Irinej (Miroslav Gavrilović), arcibiskup pećský, metropolita belehradsko-karlovecký a patriarcha srbský. Najvyšší predstaviteľ Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC) zomrel vo veku 90 rokov. V Srbsku je vyhlásený trojdňový smútok, ktorý sa začal dnes a bude trvať do nedele, keď bude srbský patriarcha pochovaný. Keďže v posledných dňoch v Srbsku pribúda vyše 6.000 potvrdených prípadov covid-19 a vyše 30 úmrtí, platia prísne bezpečnostné opatrenia. Očakáva sa však, že v nedeľu, na poslednú rozlúčku zosnulého patriarchu vyprevadí veľký počet veriacich. Svätému archijerejskému snemu a Srbskej pravoslávnej cirkvi kondolenciu zaslal i Jaroslav Javorník, biskup Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku. V sústrastnom telegrame uviedol:

  • Alžbeta a Samuel Pucovskovci

    Dnes sú Alžbety a zajtra by mal Samuel Pucovský deväťdesiate narodeniny. Tento kulpínsky učiteľský pár „starého kovu" vždy patril akosi spolu. Spolu išli do školy, do roboty, do poľa, na programy... a spolu oslavovali tieto svoje sviatky. Spolu začínali zakúšať učiteľský život v Kysáči a neskôr pokračovali v Kulpíne, kde pracovali do dôchodku. Spolu odpočívajú na kulpínskom cintoríne.

  • Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov

    V dnešný deň 18. novembra 1988 sa začalo veľké dvojdňové medzinárodné sympózium na tému Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov. Z iniciatívy Dr. Jána Kišgeciho spoločnými silami ho zorganizovali vedeckí, kultúrni a spoločenskí pracovníci z Vojvodiny a zo Slovenska. Hlavným organizátorom bol Spolok vojvodinských slovakistov, ktorý po prerušení činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii prakticky zachovával národnostnú identitu a pozdvihoval tvorivý duch vojvodinských Slovákov. Založený bol v roku 1969 a počas asi štvrťstoročia organizoval vedecké porady a od roku 1979 vydával aj zborníky. V jeho vydavateľstve pred tromi desaťričiami, roku 1990, vyšiel zborník prác z uvedeného medzinárodného sympózia, ktoré prebiehalo prvý deň v Novom Sade a druhý deň, 19. novembra 1988 v Báčskom Petrovci. Toto významné podujatie bolo zvláštne a jedinečné nielen podľa počtu prednesených referátov (35), ale aj podľa šírky spracovaných tém. Naše poľnohospodárske tradície skúmali poľnohospodárski odborníci, lekári, veterinári, historikovia, kulturológovia, jazykovedci, kunsthistorikovia, spoločenskí pracovníci, spisovatelia... Keď sa združia sily, výsledok takmer spravidla býva reprezentatívny. Redakciu zborníka tvorili Miroslav Krivák, hlavný a zodpovedný redaktor, Dr. Samuel Čelovský a Dr. Ján Kišgeci.

  • Najnovšie vydania petrovských filatelistov

    Najnovšie vydania Spolku filatelistov Báčsky Petrovec, príležitostné obálky s príležitostnou pečiatkou, sú venované výročiam: 350 rokov od smrti Jána Amosa Komenského, 140 rokov od narodenia Milana Rastislava Štefánika a 175 rokov Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. Na sociálnej sieti na to poukazuje dlhoročný filatelistický nadšenec Rastislav Spevák. Pred týmito vydaniami, vlani na návrh Spolku filatelistov Báčsky Petrovec Pošta Srbska vydala známku 100 rokov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Spolok filatelistov funguje už viac ako 40 rokov a od svojho založenia neúnavne pracuje na zachovaní slovenskosti a propaguje Slovensko ako aj významné osobnosti cestou filatelie.

  • Novosadský rozhlas v novej budove

    Program v slovenskej reči Rádia Nový Sad sa dnes prvýkrát vysielal z novej budovy z Mišeluku. Dnešný dátum je pre Slovenskú redakciu RNS historický a výnimočný aj preto, že predpoludňajší program išiel ešte zo starej budovy a popoludňajší už z novej. Pre nejedného člena redakcie bola rozlúčka so starou budovou clivá. Patinu starej budovy vystriedať geometrickou praktickosťou nového objektu. Zo stredu mesta odísť do prírody.

  • Výpadky prúdu naše každodenné...

    Ako pomenovať v XXI. storočí jav, keď máte dennodenne pár minútové vypájania prúdu? Neprofesionalita? Nezodpovednosť? Lajdáctvo? Vyžívanie sa...? Alebo je to iba zjavný odkaz slovenskej obci, že sa má pokoriť, nevystatovať sa, ale pokorne ohnúť hlavu a mlčať? Výpadky sú pravidelné a akoby naprogramované. Nie sme ušetrení ani v sobotu a ani v nedeľu. Nikto za to nezodpovedá, nikto sa neospravedlní. Ba naopak, akoby vám dávali na vedomie, že ste občanmi druhej triedy, máte iba platiť za prúd a na všetky užívateľské práva z toho vyplývajúce, radšej zabudnite. Tieto nepríjemnosti zažívame už niekoľko mesiacov a pritom akoby si nik z kompetentných z toho nerobil ťažkú hlavu. Čo už! V tejto krajine, v ktorej je aj to nenormálne akoby normálne, určitej skupine ľudí je všetko dovolené. Načo by mali zdôvodňovať, dajsamisvete, a ani náhodou ospravedlňovať, aj keď ide o také do neba kričiace nezodpovedné správanie...

  • Oláska a tekvicové hody

    Tekvice sú symbolom jesene. Sú to skutočne zaujímavé plodiny a jesto ich veľmi veľa druhov. Môže z nich byť ozdôbka – jesenná dekorácia, ale aj lahôdka... Rovnako chutí aj slaná a aj sladká. Srbčina pozná viacero názvov pre túto zeleninu: tikva, buča, bundeva, ludaja... Slováci pre ňu majú názov „tekvica" a odborná literatúra ju ďalej rozčleňuje na tekvicu obyčajnú (Cucurbita pepo), tekvicu veľkoplodú (Cucurbita maxima), tekvicu špagetovú..., Slovenský dolnozemský jazyk pozná aj slovko „oláska". V slovníku ho síce nenájdete, no v Petrovci toto slovko bežne používajú. Oláska je totiž tekvica, ale nie každá tekvica je oláska. Oláska je petrovský názov pre druh tekvice - veľká, guľatá, so sivobielou šupkou a oranžovou sladkou dužinou vhodnou na pečenie, na sladký oláskový rejteš – závin (ani „rejteš" v slovníku nenájdete), na prípravu „oláskovníka" a ďalších maškŕt. Ani kukuričné buchty sa bez olásky nezaobídu...

  • Naša kríza domáca

    Domáce je to, čo sa udomácni. Naša kríza sa poriadne udomácnila. Trvá vyše troch desaťročí. V dnešný deň pred desaťročím sme na tomto webe zverejnili príspevok s uvedeným titulkom a s textom, ktorý v pokračovaní ponúkame v pôvodnom znení. Usúďte sami, či aj ďalej žijeme „v bordeli", alebo sme klesli ešte nižšie. Nech sa páči!

  • 60 rokov a 60 tisíc sadeníc

    Symbolická akcia zalesňovania Fruškej hory výsadbou 60.000 sadeníc sa začne v nedeľu 15. novembra 2020 pri príležitosti 60. výročia založenia Národného parku „Fruška gora". Plánuje sa, že na území tohto nášho národného parku bude vysadených 50.500 sadeníc duba a buka a 9.500 sadeníc topoľa. Cieľom akcie je omladenie Fruškej hory a tým rozšírenie „pľúc", ktoré pre nás vytvárajú nevyhnutý kyslík. Zabezpečený je potrebný materiál a náradie, a ako uvádzajú z Národného parku Frušká hora, každý, kto sa chce v nedeľu zúčastniť akcie, treba aby mal iba dobrú vôľu a úsmev. Prihlášku možno nájsť na webovej stránke Národného parku.

  • 11. 11. 2020

    Magický dátum 11. november je v tomto roku ešte magickejší, keďže sa stretli dve jedenástky a dve dvadsiatky. Toto vraj z neho robí mimoriadny deň – deň veľkých možností... Blahoželáme všetkým, ktorým sa podarilo pozitívne využiť tú magickosť. V tento deň meniny oslavujú Martinovia a novšie aj Marošovia. Dnešný deň je aj Dňom prímeria v I. svetovej vojne. Je to tiež Deň veteránov, Deň vojnových veteránov, Deň pamäti, Deň pamiatky, Deň červených makov, Deň nezávislosti... 11. november sa totiž v jednotlivých krajinách označuje pod všetkými uvedenými pomenovaniami. Ide o spomienku na ukončenie I. svetovej vojny, resp. podpísania prímeria (11. 11. 1918). Pred 102 rokmi – 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte sa skončila prvá svetová vojna. Stalo sa tak podpísaním prímeria po štvorročnom konflikte plnom krviprelievania a bolesti nielen vojakov, ale aj obetí mimo vojnových bojísk. Dnes o 11:11h sa rozozvučali zvony po celom svete. Hlahol zvonov mal pripomenúť tiež hodnotu mieru a mal byť výzvou na zastavenie vojen.

  • Súčasná epidemiologická situácia

    V Obci Báčsky Petrovec v epidémii Covid 19 záverečne s 10. novembrom evidovali 20 prípadov nákazy a toho času je aktívnych sedem prípadov. Informuje úradujúci riaditeľ Inštitútu verejného zdravia Vojvodiny prof.Dr. Vladimir Petrović. V Staropazovskej obci v súčasnosti je infikovaných 13 osôb a v Kovačickej obci až 29 ľudí. Situácia sa každodenne zhoršuje. V Srbsku najnovšie za posledných 24 hodín pribudlo 2,823 nových prípadov a 14 úmrtí. Ani predpovede na nadchádzajúce dni nie sú potešujúce Dávajme na seba pozor!

  • Etno sieť

    Etno sieť je zastrešujúca asociácia združení remeselných výrobcov z celého Srbska, ktorí vyrábajú autentické výrobky pomocou tradičných techník. Cieľom siete je zachovanie tradičného dedičstva prostredníctvom školení a ekonomického posilnenia postavenia žien a mládeže pre trhovú výrobu remeselných výrobkov. Založená bola v máji 2005 s podporou USAID a rozrástla sa na poprednú profesionálnu organizáciu, ktorá poskytuje svojim členom školenia, odbornú podporu a stanovuje štandardy vo výrobe ručných prác. Vďaka práci tejto siete sa k nám vracajú zabudnuté remeslá a tradičné techniky výroby rôznych predmetov. Naposledy sa frekventantky učili tkať a toho času prebieha dielňa, na ktorej sa účastníčky učia pracovať s vlnou. Výrobky Etno siete využívajú vlády a štátne inštitúcie ako obchodné a diplomatické dary.

  • IN MEMORIAM: Vera Zima – Vieročka Zimová

    Po dlhej a ťažkej chorobe včera v Záhrebe v 68. roku života zomrela známa chorvátska herečka Vera Zima. Kamaráti ju volali Vieročka Zimová, ona si to želala a pri mnohých verejných vystúpeniach zdôrazňovala, že jej otec bol Slovák z Kulpína a že aj ona hovorí po slovensky. Veru Zimovú zaraďovali medzi najúspešnejšie chorvátske herečky. Pred polrokom jej v Záhrebe odovzdali cenu Vladimíra Nazora za životné dielo v oblasti chorvátskeho filmu. Táto prestížna cena sa udeľuje zaslúžilým osobnostiam, ktoré svojou tvorbou poznačili dobu v ktorej pôsobili a ktorých dielo zostáva ako trvalá nehmotná hodnota Chorvátskej republiky. Sláva jej!

  • Éterické oleje z Padiny

    Súkromná firma Pro-natur z Padiny v tomto roku experimentálne začala s výrobou éterických olejov z aromatických a liečivých rastlín. S výsledkom sú spokojní a na budúci rok plánujú rozšíriť plochy s liečivými rastlinami. Majiteľ firmy Ján Paul nechce zostať iba na tom tradičnom, ale sa prispôsobuje dobe a horúcejším letám. Vyhľadáva nové možnosti ako byť v poľnohospodárskej výrobe rentabilný na výrazne suchej pôde, akú majú v padinskom chotári. V posledných rokoch, okrem štandardných poľnohospodárskych plodín: pšenice, kukurice a slnečnice, do osevného plánu zaradil aj liečivé rastliny a kvety. Na gazdovstve ich pestovali kvôli semenu, ktoré odpredávali. V tomto roku sa rozhodli pre yzop lekársky, archangeliku lekársku a medovku lekársku, ktoré spracúvajú na éterické oleje a vyvážajú do zahraničia. Všetky uvedené rastliny majú rada teplo a svetlo a sú veľmi odolné voči suchu. Yzop ešte Gréci a Židia považovali za svätú rastlinu a liek na všetky zdravotné problémy. Archangelika má ľudové pomenovanie „rastlina anjelov" a už oddávna sa jej pripisujú viaceré liečivé účinky. Medovka prináša späť mladosť, zosilní nervy a odoženie zlú náladu. Má tiež protivírusové účinky, čo v tejto pandémii treba mať na zreteli.

  • Planéta Dvor

    „Kataríne, ktorá prvá preložila pár slov z tejto knihy, ľahko ako pár púčikov popreberala z Planéty Dvor a rozmiestnila ich do vázy s modranským vzorom. A tým sa pričinila, aby táto kniha ako nebeský koráb mohla pristáť na snežných vrchoch Kriváňa." V podpise Olivera Savić B. Týmto uvádzaním venovania nie seba chcem vyzdvihnúť, ale darkyňu a autorku knihy, ktorá si vyberanými slovami chcela uctiť slovenského čitateľa, v konkrétnom prípade čitateľku, ale všeobecne aj Slovákov. Aj takýmto spôsobom sa chcela poďakovať za starostlivosť o jej matku, vojnovú sirotu, ktorú v roku 1947 ako sedemročnú ubytovali do sirotinca v Kovačici. Aj o tom píše jej dcéra Olivera Balašević, ktorá nám je skôr známa ako manželka Đorđeho Balaševića, aj keď má za sebou úspešnú športovú a hereckú kariéru a najnovšie jej vyšlo už druhé vydanie knihy Planéta Dvor. Rada by ho predstavila aj našim slovenským čitateľom.

  • Nové sídlo RTV

    Do novej budovy Rádio-televízie Vojvodiny (RTV), vybudovanej na mieste predchádzajúcej televíznej budovy zbúranej v NATO bombardovaní, sa postupne presťahúvajú jednotlivé redakcie. V novom objekte budú spolu sídliť aj rozhlas a tiež televízia. Program maďarskej a srbskej redakcie Rádia Nový Sad sa už začal vysielať z novej budovy a v najbližších dňoch sa tam presťahuje aj takzvaná tretia rozhlasová sieť, čiže programy národnostných menšín. Slovenská redakcia Rádia Nový Sad sa v týchto dňoch tiež postupne začala sťahovať do svojej novej kancelárie. Namiesto doterajších štyroch miestností, v novej budove dostáva jednu miestnosť. Sťahovanie je preto ešte náročnejšie – treba sa totiž s množstvom vecí rozlúčiť. Vyžaduje si to veľa času a námahy. Na terajšom zložení redakcie je teda veľká zodpovednosť, keďže treba urobiť selekciu a vybrať a zachovať to, čo je najdôležitejšie.

  • Prvá novosadská Noc chrámov

    Prvá novosadská „Noc chrámov" sa konala 1. novembra 2020 a zorganizovaná bola podľa vzoru festivalu „ Lange Nacht der Kirchen "z Viedne. Usporiadalo ju združenie HBO COLOR MEDIA EVENTS v spolupráci s Color Media Communications a s finančnou podporou Mestskej správy pre kultúru mesta Nový Sad a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Programom boli zahrnuté cirkevné zbory, umelci duchovnej hudby a ďalšie hudobné telesá, ktoré predstavili kultúru a tradíciu svojej náboženskej obce, ako aj históriu chrámov, v ktorých sa koncerty konali. Pri tej príležitosti koncert usporiada aj novosadskom slovenskom evanjelickom chráme Božom.

  • Spomínajme

    Včera bol 1. november – sviatok Všetkých svätých, Všechsvätých, Svih svetih, Všisviat, Všicki svati... a dnes 2. novembra je Pamiatka zosnulých čiže Dušičky, Dušni dan. Tieto prvé dva novembrové dni sú pre nás intenzívnym okamihom viery, modlitby a zamyslenia sa aj nad tými „poslednými vecami človeka" a chvíľami častejšieho spomínania našich milých zosnulých. Sviatok Všetkých svätých, ako to aj sám názov hovorí, je deň, ktorý je venovaný všetkým svätým mučeníkom a v katolíckych kostoloch sa počas omší pripomínajú svätí, ktorí viedli pravý kresťanský život, žili a zomreli vo viere v Ježiša Krista. Pamiatka zosnulých – Dušičky je venovaná spomienke na zomrelých príbuzných a priateľov. Tak ako sa tento predposledný mesiac v roku začal spomienkou na tých, čo už nie sú medzi, vskutku celý november intenzívnejšie spomíname. Memento mori!

  • Štart kulpínských volejbalistiek

    Ženský volejbalový klub (ŽVK) Kulpín zohral dnes 1. novembra 2020 svoj prvý – historický – majstrovský zápas. Do Kulpína pricestovali volejbalistky ŽVK Bumvolej z Prigrevice. Prigrevičanky roky súťažia v Druhej vojvodinskej seniorskej lige, zatiaľ čo v kulpínskom celku hrajú dievčatá vo veku 12 až 21 rokov. Tréner Stanislav Zima ich dlhšie trénuje a veľmi pekne ich pripravil na tento zápas. Prvý set Kulpínčanky hrali mimoriadne dobre a vyhrali ho, ale potom psychicky nepochopiteľne klesli, akoby sa zľakli, začali v sérii robiť chyby, čo skúsené hostky využili. Zápas sa hral bez prítomnosti publika.

  • Inštalovaný Jaroslav Javorník, biskup SEAVC v Srbsku

    Veľký evanjelický sviatok – Pamiatka reformácie, ktorý dnes svätíme, v tomto roku je pre Slovenskú evanjelickú a.v. cirkev (SEAVC) v Srbsku obzvlášť významný. Po takmer dvoch desaťročiach došlo totiž k zmene vo vedení našej cirkvi a na jej čelo sa dnešným dňom oficiálne dostal Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., farár kulpínskeho cirkevného zboru. Slávnosť inštalácie prebiehala predpoludní v kulpínskom evanjelickom chráme Božom. Inštalačnú kázeň mal odchádzajúci biskup SEAVC v Srbsku d.p. Samuel Vrbovský, ktorý Jaroslava Javorníka do funkcie aj slávnostne inštaloval. Po verejnom sľube inštalovaného nasledovala promulgácia – vyhlásenie pred bohoslužobným zhromaždením s odovzdaním biskupského kríža. Čestný biskup Samuel Vrbovský a dvaja najstarší kňazi: senior báčsky Vladimír Valent a Ján Cicka, farár padinský inštalovanému v duchu praxe prvotnej cirkvi udelili požehnanie skladaním rúk, primeranou výpoveďou z Písma svätého a bozkom na čelo.

  • 200 rokov evanjelického kostola v Maglići

    Dnes sa malo v Maglići zhromaždiť veľa ľudí. Plánovaná bola slávnosť pri príležitosti 200. výročia postavenia evanjelického kostola Bulkes (rekonštruovaného pre túto príležitosť a zachráneného pred rozpadom).

  • Ľudovít Štúr

    Ako odpoveď na silnejúce maďarské národné hnutie vyrástla v 40. rokoch 19. storočia nová generácia Slovákov, predstaviteľov romantizmu, pripravených na priamu národno-politickú akciu. Vodca tejto generácie bol charizmatický profesor Bratislavského lýcea a prvý slovenský politický predstaviteľ Ľudovít Štúr (1815 – 1856). Dnes si pripomíname 205. výročie od narodenia naozaj vzácneho evanjelika: Ľudovíta Štúra. Bol to slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. Bol veľkým priateľom aj mnohých dolnozemských Slovákov a tiež aj Srbov.

  • Osem návrhov zákona

    Pod týmto názvom uviedli Národné noviny v roku 1872 poslanecké návrhy zákonov Viliama Pauliny-Tótha. Hoci neboli uhorským snemom v plnom znení prijaté, zrejme poslúžili ako predloha neskorším spracovateľom definitívneho riešenia rozvoja uhorských železníc. Tie v tom čase viditeľne zaostávali za stavom v ostatnej Európe, najmä západnej. Svoje návrhy rozvoja orientoval nielen z pohľadu Slovenska ale aj Slovákov v iných častiach Uhorska. Navrhoval napojenie železničných sietí na Košisko-bohumínsku trať vedenú z Pešti cez Lučenec a Banskú Bystricu do Sučian a druhý smer cez Zvolen a Kremnicu do Vrútok. Na Dolnej zemi zasa smeroval trate, okrem iného, cez Kulpín i Petrovec. Veď bol za tento okres volený.

  • Október, slnečná jeseň života

    Úcta k starším...

    Ustarané sny, ustarostené myšlienky, nestráviteľný strach...zo straty každej jednej vzácnej spomienky... Aj preto je dakedy náročné porozumieť starším ľuďom. V mladom veku si to azda ani neuvedomujeme, no keď leto nášho žitia prejde nebadane do jesene, vnímame pominuteľnosť ČASU oveľa nástojčivejšie. Skúsenosti a zážitky sa snúbia s obavami... Akosi automaticky od starších ľudí očakávame, že budú absolútne vyrovnaní so životom. Niekedy to však jednoducho nedokážu. Ktovie prečo nie každého ťažký život zocelí... Napokon, všetci starí ľudia sú istým spôsobom ako malé deti, ktorým treba občas čo-to odpustiť...

  • Generálne opravený evanjelický kostol v Silbaši

    V tomto roku 2020, roku koronavírusu, evanjelickým kresťanom v Silbaši sa podarilo dokončiť opravu svojho chrámu Božieho. S rekonštrukciou začali ešte v roku 2014 a trvala dobrých šesť rokov. Tohto roku najprv vymenili komplet chrámové okná a dokončená bola vonkajšia omietka. Kostol je teraz generálne opravený. Čo sa týka bohoslužobného života súvisiaceho s opravou kostola, mali nádej že tohto roku budú môcť urobiť aj posviacku kostola, čo malo byť spojené s inštaláciu zborovej farárky Jasminy Kotasovej Medveďovej. Za svoju zborovú farárku Silbašania si ju zvolili ešte v roku 2013, no jej inštalácia sa odkladala, keďže sa krátko po jej zvolení začalo s rekonštrukčnými prácami. Oprava sa oddialila a to ďalej podmienilo odročenie oboch plánovaných udalostí.

  • Dobrá rada stojí groš

    Takto by sme mohli hodnotiť rady Alberta Martiša obsiahnuté v príspevku v časopise Národný hlásnik, Časopis pre slovenský ľud, r. 47, 2. októbra 1914, č. 40, s. 3. V rubrike „DOPISY" bol uverejnený jeho príspevok zaslaný 4. septembra 1914 z Padinej. Vysúvame tieto rady: „Náš sedliacky ľud, ako ťažko zanehával drevený a prijímal železný pluh, tak ťažko pochopuje, že hospodárske rastliny, krém maštaľného hnoja, potrebujú k zdravej, výdatnej úrode i umelé hnojivá...Keď sme uviedli do Padinej štepenie viníc do ripárii (amerického hrozna), stali sa Padinci najlepší štepári v celom okolí... Radím ale chmeliarom medzi chmeľ sadiť majerán..." Tých rád je v ňom neúrekom, možno niektoré z nich by využil i súčasník. Nuž, nech padnú na úžitok. Tento príspevok bol ochotný napísať navzdory predchádzajúcej skúsenosti: „Báčke donáša chmeľ ročne million korún a už, reku, keď som ich pestovať naučil, čo sa už teraz ani neohliadnu na mňa, ba niektorí sbohatnúc, ani mi na moje listy neodpovedajú? Nič to, veď som ja na vďak nerátal – a predsa rozmýšľam...". Tak čítajte.

  • Prípravy na inštaláciu biskupa SEAVC v Srbsku

    Program Slávnostných služieb Božích pri inštalácii biskupa Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD. sa uskutoční v Kulpíne v sobotu 31.10.2020 vo sviatok Pamiatky reformácie. V kulpínskom cirkevnom zbore prebiehajú záverečné prípravy na túto jedinečnú udalosť. Dr. Juraj Súdi zo Selenče, rodiska Jaroslava Javorníka, v Kulpíne nacvičuje niekoľko piesní, okrem iných aj jednu svoju vlastnú novú. Pesničky spoločne zaspievajú Spevácky zbor Zvony zo Selenče a domáci spevokol SEAV CZ Kulpín za sprievodu selenčského Orchestríka doplneného husľami bratov Jána Martina a Andreja Javorníkovcov, biskupových synov a trúbkou Th. Mgr. Miroslava Poničana z Lalite. Keďže náš nový pán biskup pred príchodom do Kulpína pôsobil v Banáte, v Hajdušici, z iniciatívy seniora banátskeho Sladjana Daniela Srdića, pre inštaláciu zoskupili banátsku komornú skupinu a nacvičili pieseň Až do konca dní.

  • Jánovi Bačúrovi k 83. narodeninám

    Padinskému insitnému maliarovi Jánovi Bačúrovi k jeho 83. narodeninám Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci a Galéria Babka Kovačica dnes popoludní v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci usporiadali vernisáž obrazov pod názvom Ján Bačúr - bard slovenského insitného umenia, maliar nehmotného kultúrneho dedičstva Slovákov v Srbsku. „Jeho výtvarný prejav je presná realistická maľba, ktorá znázorňuje tematicky široké spektrum motívov," uviedla riaditeľka múzea Anna Séčová Pintírová, ktorá sa o výstave a tvorbe Jána Bačúra zmienila predovšetkým z národopisného aspektu. Dodala, že Bačúrovu tvorbu možno považovať za dokument doby. Podľa jej slov tento prívlastok má v sebe veľkú váhu a nesie v sebe určitú zodpovednosť. Bačúr na svojich maľbách dôverne a dôkladne zaznamenáva dobu, ktorú si pamätá. O takej jeho tvorbe a o snahe zapísať kovačickú insitu na listinu UNESCO hovoril zakladateľ Galérie Babka Pavel Babka. Poznamenal, že Ján Bačúr s realistickým a pedantným znázorňovaním spôsobu niekdajšieho života, našej tunajšej kultúry a tradícií, je jedným z nositeľov tejto listiny, na ktorej sa nachádza 63 insitných maliarov.

  • IN MEMORIAM – Ján Šutinský 1943 –2020

    Dňa 21. októbra 2020 nás po dlhotrvajúcej chorobe navždy opustil hudobník, skladateľ, učiteľ spevu, vedúci mnohých zborov Ján Šutinský. Zmĺkli piesne, stíchla hudba, srdce prestalo tĺcť... Harmóniu a melódie bohatého života vystriedalo žalostné, večné ticho. Pán učiteľ, bývalý riaditeľ čabianskej slovenskej školy, dirigent, hudobný skladateľ, hudobník i autor učebníc nás navždy opustil. Dňa 31. októbra by sa bol dožil svojich 77. narodenín.

  • Mali sme sedemnásť rokov

    Bolo to jedného daždivého a chladného novembrového dňa roku 1944 keď sme v Laliti akosi hrdo, ba sebavedome a nadovšetko nedočkavo nasadli na nákladné auto. A ako by aj nie?

  • 20. október - Svetový deň štatistiky

    Priemerný netto osobný dôchodok v Srbsku v období I.–VII. 2020 je 59,339. V Belehradskom regióne je on nadpriemerný a činí 73,343. Belehradská obec Vračar má najvyšší priemerný netto osobný dôchodok, až 96,618 a ostatné časti Belehradu sa tiež nachádzajú na najvyšších priečkach: Nový Belehrad má 93,558 a Stari Grad 92,278. Vojvodina má priemerný osobný dôchodok nižší od štátneho priemeru: 56,419 a mesto Nový Sad je s priemernou mesačnou mzdou 66,674 dinárov trochu nad priemerom. Keď ide o naše slovenské obce všetky sú pod štátnym, ale aj pod vojvodinským priemerom a situácia je takáto: Stará Pazova 53,093 a Báčsky Petrovec 48.853. Kovačica je na spodných priečkach so 46.808 a z vojvodinských obcí pod ňou sú umiestnené iba obce Báč a Srbobran, ktoré majú o asi tisíc dinárov menej. Viac TU: https://www.stat.gov.rs/sr-latn/vesti/20200925-prosecne-zarade-po-zaposlenom-jul-2020/?s=2403.Kam sa nám to podela bohatá a vyspelá Vojvodina?

  • V Kovačici historická pamiatka posvätenia chrámu

    V Kovačici, Aradáči a Kulpíne si dnes pripomenuli výročia posviacky kostolov. Aradáčsky chrám má 194 rokov, kovačický 192 a kulpínsky oslavuje svoje 141. narodeniny. V Kulpíne prebiehala aj slávnosť konfirmácie a pre Kovačičanov bol dnešný deň historickým a významným aj z hľadiska budúcnosti. Okrem výročia posviacky chrámu, v rámci bohoslužieb usporiadali totiž celozborový konvent a aklamáciou sa prítomní v kostole vyjadrili, že chcú v budúcnosti tvoriť jeden spoločný kovačický cirkevný zbor. Pred mesiacom sa tak vyjadrilo aj 60 presbyterov a dnes zdvihnutím ruky to ich rozhodnutie potvrdili aj členovia oboch doterajších cirkevných zborov. Martin Bajza, ktorý bol doterajším farárom v cirkevnom zbore číslo dva, odteraz bude zvoleným farárom v zjednotenom zbore. Úradne zbor začne pôsobiť ako jeden od 1. januára 2021. Na dnešných bohoslužbách Kovačičania privítali seniora banátskeho Slaďana Daniela Srdića, ktorý poslúžil kázňou slova Božieho na tému Lk 10, 25-27.

  • Významné jubileá a humanita

    Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu si tohto roku pripomína 100. výročie založenia Československej besedy Šafárik, ktorá bola prvou organizovanou formou života novosadských Slovákov. Keďže Organizačnému výboru pandémia diktovala plány, namiesto veľkých osláv krásneho jubilea, dnes zorganizovali medzinárodnú online konferenciu. Ďalšie významné jubileum oslávila dnes naša Matica. Pri príležitosti 30. výročia obnovenej matičnej činnosti predpoludním v Báčskom Petrovci vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla prebiehalo slávnostné zasadnutie Matice slovenskej v Srbsku. Na úvod zaspieval ďalší náš tohtoročný jubilant – 20 ročný Komorný zbor Muzika Viva a po úvodných referátoch nasledovali príhovory bývalých predsedov MSJ/MSS a prečítané boli aj pozdravné listy zo zahraničia. Prihovorili sa tiež hostia, ktorí Matici blahoželali k tridsiatemu výročiu. A cez cestu divadlu, na nádvorí Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, paralelne prebiehal Humanitárny bazár pre Lanu. Do akcie, ktorú zorganizovali nezávislí občania, sa zapojilo viacero organizácií a združení a na liečbu malej Lany nazbierali 321.260 din a 90e. Všetkým blahoželáme!

  • Gróf Andrej Hadík a petrovské chmeliarstvo

    Gróf Andrej Hadik alebo Andrej Hadík z Futogu bol uhorský gróf a rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu. Podľa jeho vlastnoručne písaného životopisu narodil sa 16. októbra 1711(na viacerých miestach sa však ako rok jeho narodenia uvádza 1710) na Žitnom ostrove, umrel 12. marca 1790 vo Viedni a pochovaný je spolu so svojou manželkou a dcérou na svojom panstve vo Futogu v priestore katolíckeho kostola. Pochádzal z turčianskeho slovenského zemianskeho rodu a podľa názoru znalcov dejín možno ho zaradiť medzi najvýznamnejšie slovenské osobnosti. Dosiahol najvyššiu vojenskú hodnosť poľného maršala a v mnohých bojoch bol hlavným veliteľom cisárskych vojsk. Vo Viedni, na veľkom súsoší, stojí socha Hadíka vedľa cisárovnej Márie Terézie, v Budapešti je známa jeho statua na koni, kým na Slovensku a v Srbsku sa o ňom málo vie. Podľa názoru nášho akademika Dr. Jána Kišgeciho Andreja Hadíka treba zaradiť medzi najvýznamnejšie osobnosti našich slovenských dolnozemských dejín a treba mu venovať patričnú pozornosť.

  • Oslobodenie Báčskopetrovskej obce

    Najväčší vojnový konflikt v histórii, II. svetová vojna, trvala šesť rokov a jeden deň. Začala sa 1. septembra 1939 a posledné boje sa skončili pred 75 rokmi 2. septembra 1945. Vo Vojvodine však II. sv. vojna trvala štyri roky: v období 1941 – 1944 a v októbri roku 1944 väčšina miest bola vyslobodená. Napríklad Kovačica bola oslobodená 3. októbra roku 1944, 13. októbra partizáni vyslobodili Kysáč, 14. októbra Laliť, 15. októbra bol oslobodený Kulpín a Báčsky Petrovec, 17. októbra nasledovala Selenča, 23. októbra 1944 Nový Sad a Stará Pazova... Vojna odniesla mnoho obetí. V Báčskom Petrovci na padlých bojovníkov upomína pomník v strede osady s menami 91 osôb. Zahynulo však omnoho viac obyvateľov Báčskeho Petrovca. Na webovej stránke Múzea genocídy v Belehrade sa na zozname zahynutých Petrovčanov nachádzajú mená 210 osôb. No, ani tento zoznam nie je úplný a stále sa dopĺňa.

  • Tichá spomienka

    Ubehlo 15 rokov a ich hrobky stále zdobí množstvo kvetov. Bolesť rodičov neprestáva. Strata ukrutne bolí. V dopravnom nešťastí v októbrovej noci roku 2005 v Kulpíne zahynuli štyria kulpínski mladíci: Ján Seleštianský (1982), Rastislav Báďonský (1984), Rastislav Velentík (1988) a Miroslav Kičiňa (1989) a piatou obeťou bolo dievča z Lugu Vesna Kukučková (1986). Mali iba 23, 21,19, 17 a 16 rokov a boli športovci a folkloristi. V prvom čísle petrovských novín Naša reč, ktoré práve začínali vychádzať, tejto ťažkej tragédii boli venované prvé strany.

  • Doprajme očiam úsmev

    „Dnes je vonku šedý deň. ´Čo ja tomu dníčku dneska prinesiem? Za slnka, či v daždi poteší sa každý keď sa naňho usmejem...´– zvyknem si spievať. Lenže, čo keď cez rúška úsmevy nikto nevidí. Nemôžeme sa s priateľmi objímať, v kaviarni sedieť a jesť šľahačkové zákusky... Aspoňže oči, oči sa vedia usmievať, dokážu pohladkať a vravia z duše. Vedia sa zachmúriť, aj hádzať blesky. Sú prvé, ktoré vykričia pocity a dajú najavo, keď im lezie niekto na city. Smútia a vyplavujú žiaľ, aj rosou očisťujú dušu. Objímu, o milosť prosia, o lásku a nemo kladú každú otázku. Občas im ružové založíme okuliare, keď neskôr hľadia na svet vôkol seba zrazu sa cítia oklamané. Načo ich vláčiť po súdoch? Spravodlivý si robia úsudok. A vidia všetko reálne. Kto mladý bol raz zostarne... Čo človek v srdci nosí v očiach navždy zostane. Svet maľovaný farbami, príroda núka na dlani a závoj nad našimi očami pred mrazom, vetrom v pravý čas ich ochráni. V dobrom svete sa zlo nenosí, doprajme očiam úsmev v každom počasí." Napísala dnes na sociálnej sieti známa slovenská spisovateľka Lena Riečanská, ktorej manžel pochádza z Pivnice a ktorá si pseudonym priezviska zvolila podľa Riečky, obce s ktorou má Kulpín dlhodobú spoluprácu. Z Riečky pochádza jej matka, ktorá v marci oslávila 95 rokov.

  • Pamätajme, spomínajme...

    V týchto októbrových dňoch si v našich prostrediach pripomíname oslobodenie miest a dedín v II. svetovej vojne. Druhá svetová vojna je najkrvavejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, v ktorom životy utratilo vyše 50 miliónov ľudí a ďalším miliónom budúcnosť bola zničená, strpčená a domy zbúrané. Veľký počet mladých životov kruto uhasol vo vojnovej víchrici. Niektorí mali iba šestnásť, sedemnásť, mnohí osemnásť, devätnásť, dvadsať rokov... V Báčskom Petrovci na tzv. Partizánskom cintoríne o hrôzach vojny svedčia početné náhrobné kamene.

  • 18. nedeľa po sv. Trojici

    V túto dnešnú18. nedeľa po sv. Trojici, ktorej témou je „poslušnosť lásky", v jednotlivých našich cirkevných zboroch ďakovali za úrodu zeme, oslavovali posviacku chrámu, alebo mali slávnosť konfirmácie. Za všetko to treba ďakovať, byť vďačný. 1. Vďaka Ti, Bože, nebeský Otče, za krásu sveta, za každý plod, za plné klasy, za poľné kvieťa, za dary zeme, lesov a vôd. 2. Požehnaj, Pane, role a stráne, aby bol sýty celý Tvoj svet. Posilni všetky robotné ruky, keď idú orať, siať, zvážať chlieb. (E.S. č 363).

  • Hlúpa politika

    Vážení čitatelia, posúďte, či tento príspevok je na zamyslenie alebo ho považovať len za akési krčmové táranie? Hádam to vysvetľuje posledný odsek, ktorý obsahuje myšlienku platnú aj v súčasnosti, povyše 100 rokov od jeho uverejnenia.

  • Bzdochy

    V týchto dňoch sa im nemôžeme brániť. Do všetkých možných škár domu začali vliezať tieto neveľké chrobáky, ktoré veľmi nevoňajú. Názov bzdocha napovedá, že tento malý sploštený živočích má niečo spoločné so smradom po zdochline. Po srbsky sa menuje „smrdibuba", teda aj zo srbského názvu možno uzavrieť, že chrobák zapácha. Bzdochy, smrdibube (Heteroptera) sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov. Na Slovensku sa ľudovo tento chrobák nazýva „smradlák", ale aj „smradľavý martin". Čo je snáď zvláštnosťou, u Srbov pre tento druh hmyzu tiež existuje rovnoznačný ľudový názov: „smrdljivi martin". V Srbsku ľud od pradávna uctieval bzdochy a veril v ich nadprirodzenú moc. V záznamoch o ľudových poverách sa uvádza: "Keď smradľavý martin vojde do domu – bude peňazí" (Kad smrdljivi martin uđe u kuću - biće para!). V tomto roku, teda, asi mnohí zbohatneme!

  • Jubileá našich Austrálčanov

    Danny Bencik, čiže Daniel Benčík v tomto roku oslavuje dve okrúhle jubileá: narodil sa 8. októbra 1950 v Aradáči a 20. mája 1970 vstúpil na austrálsky kontinent, kde začal svoj nový život. Sedemdesitku teda oslavuje vo svojom druhom domove, v Melbourne, Victoria, Australia. V rovnakom roku 1970 do Austrálie odišiel aj Ján Kulík, slovenský blogger z Austrálie, náš spolupracovník, ktorý v tomto roku tiež oslavuje dvojité jubileum – polstoročie života v Austrálii a 75. narodeniny. O Jánovi Kulíkovi a jeho manželke Božke sa možno dočítať TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9499-vo-vetre-juznej-pologule-2. Danny Bencik pri oslave polstoročia života v Austrálii 20. mája 2020 na sociálnej sieti po anglicky napísal: „Dobré ráno Austrália ! V tento deň, pred 50 rokmi, prichádzam do tejto krajiny. Ďakujem ti Bože za všetky požehnania. Ďakujem ti Austrália, že si mi dala nový začiatok, novú bezpečnosť, dobrú príležitosť, rodinu, nových priateľov !!" A dnes oslavujúc sedemdesiate narodeniny zverejnil veselú, ale aj veľavravnú profilovku, na ktorej je množstvo fotografií, ktoré mu iste veľa znamenajú a na ďalšej fotografii je so svojou životnou družkou.

  • Dopisovatelia z Dolnej zeme a rôzne oznamy

    Dnes vyberáme nielen novinové príspevky dolnozemských prispievateľov, ktorí výstižne opisujú svoje skúsenosti, resp. postrehy, ale aj drobné novinové (úradné) oznamy. Nájdete tam aj prípad, keď autor nekorektne oznamuje zasnúbenie, no v ďalšom čísle musí redakcia tento oznam dementovať. Možno sa len domnievať o dôvode podania nesprávnej informácie, ktorý mohol byť zo závisti alebo z „dobrosrdečnosti", ak sa vzťah nevyvíjal sľubne. Dnes však je už ťažké domyslieť, ako to vlastne bolo. Povšimnutiahodný je záverečný odkaz Petrovčanom. Nuž čítajte. V niekoľkých prípadoch sme upravili pravopis textu napísaného v dobovom jazyku, aby sme nemýlili mladších čitateľov.

  • K nedožitej deväťdesiatke Miry Brtkovej

    Život ju neláskal a po tom, ako v leteckej havárii odrazu stratila manžela a syna, sebe a im prisľúbila, že musí tu, v tejto časnosti, dokončiť ich dielo. Teda, nielen umenie, lež aj životná filozofia a vnútorné svetlo a sila Miry Brtkovej, našej a svetovej režisérky, sochárky, maliarky a módnej návrhárky vzbudzovali obdiv. To dielo, o ktorom hovorievala 18 rokov, dokončila 18. decembra 2014 v 84. roku keď sa potíšku vydala za svojimi najmilšími. Včera pri príležitosti maliarkiných nedožitých 90. narodenín Mire Brtkovej a jej manželovi a synovi na ich rodinnom dome v Starej Pazove odhalili pamätnú tabuľu a v galérii Miry Brtkovej v Stredisku pre kultúru Stará Pazova slávnostne otvorili retrospektívnu výstavu Reflexie II Miry Brtkovej.

  • Dve desaťročia zboru Musica viva

    Včera podvečer v slávnostnej sieni petrovského gymnázia Komorný zbor Musica viva oslávil dvadsaťročnicu pôsobenia. Vznikol roku 2000 v rámci MOMS Petrovec ako miešaný zbor, neskôr bol ženský a v poslednom desaťročí je znova miešaný zbor počítajúci zo 15 členov. Založila ho a dodnes ho vedie dirigentka a umelecká vedúca Mariena Kriváková Stankovićová. Vo svojom repertoári zbor má úpravy slovenských ľudových piesní, srbských piesní, chrámových skladieb, vážnej hudby... Vo včerajšom programe sa okrem zboru Musica viva predstavili aj sólistky Elena Demrovská, Anna Bovdišová, Božena Bažíková, klavírnym virtuóznym prednesom Vladimír Kováč a prednesom veršov Anna Hansmanová. Pred koncom koncertu členovia zboru zaspievali jednu pieseň svojej umeleckej vedúcej a na záver sa k súčasným členom pridali aj tí niekdajší. Krásnou bodkou za koncertom bola pieseň Po nábreží a spoločný spev s obecenstvom. Hojnou návštevou si jubileum zboru uctili ich priaznivci, spolupracovníci, bývalí členovia, najvyšší predstavitelia Báčskopetrovskej obce a Matice slovenskej v Srbsku... Pod scenár včerajšieho programu sa podpisuje Katarína Melegová Melichová a večierok moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Kovačický október 2020

    V sobotu 3. októbra sa naplno rozbehli tohtoročné oslavy Kovačického októbra. Napoludnie v Galérii insitného umenia v Kovačici otvorili 69. výstavu Kovačický október 2020. O hodinu neskôr v Galérii Babka bola vernisáž 29 rokov Galérie Babka a 29 obrazov insitných maliarov s prezentáciou súboru slovenských obehových euro mincí vydaných Národnou bankou Slovenska. Na minciach sú motívy slovenského insitného maliarstva v Srbsku a vyrobené sú na počesť 63 maliarov, ktorí vo svete robia dobré meno všetkým Slovákom. Výstavu slávnostne otvoril Fedor Rosocha, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, ktorý prvé razby mincí odovzdal Jánovi Bačúrovi a Eve Husárikovej, nositeľom tradičných vedomostí slovenského insitného umenia v Srbsku. V pokračovaní odpoludnia vo veľkej sieni Miestneho spoločenstva usporiadali slávnostnú schôdzu Rady Miestneho spoločenstva a na nádvorí Miestneho spoločenstva otvorili Kovačický jarmok ručných prác. Na rovnakom mieste usporiadali aj kultúrno-umelecký program pod názvom Ochotníci svojmu mestu. Tohtoročné oslavy Kovačického októbra sa začali v piatok kladením vencov k Pamätníku padlým bojovníkom a potrvajú do konca októbra.

  • Memoriál Aleksandra Zavaroša Saleho

    Dnes by Aleksander Saša Zavaroš oslávil 22. narodeniny. Všetci by sme boli šťastní, keby sme ich spolu mohli osláviť. Bohužiaľ, Sale 6. júna 2020 tragicky ukončil svoj život. Na jeho počesť a v ústrety dnešným Saleho narodeninám sme zorganizovali v minulú nedeľu 27. septembra 2020 spomienkový turnaj Aleksandra Zavaroša Saleho. Kvôli situácii s koronou nebolo prítomné publikum, prítomní boli iba členovia rodiny zosnulého Saleho a členovia zúčastnených klubov. A účinkovali VK Mladosť (B.Petrovec) , VK Maglić, VK Kikinda a VK Kulpín ako hostiteľ a organizátor. Turnaj otvorila predsedníčka Báčskopetrovskej obce pani Jasna Šproh. Najprv hrali VK Kulpín a VK Maglić, výsledok bol 2:0 (25: 10,25: 19), potom VK Mladosť – VK Kikinda, výsledok zápasu 2:0 (25: 23,25: 19). O tretie miesto bojovali VK Maglić a VK Kikinda, výsledok 0:2 (11: 25,20: 25) a o prvé VK Kulpín a VK Mladosť, výsledok 2: 1 (22: 25,25: 20, 15:13). Teda pohár vyhral VK Kulpín. Zápas bol veľmi bojovný a kvalitný, nakoniec zvíťazilo objektívne lepšie mužstvo. A pre všetkých hráčov to bolo príjemné stretnutie. Organizácia bola dobrá a všetko prebehlo v poriadku s maximálnou ochranou proti koronavírusu.

  • 3D tlačiarne slovenským školám

    V priestoroch MSS v Báčskom Petrovci veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Fedor Rosocha a predseda MSS Ján Brtka odovzdali 3D tlačiarne riaditeľom základných a stredných škôl v Srbsku so slovenským vyučovacím jazykom. Tlačiarne dostali dve gymnáziá: petrovské a kovačické a základné školy v Starej Pazove, Padine, Petrovci, Kysáči a v Pivnici. Ján Brtka sa poďakoval slovenskému veľvyslancovi za túto vzácnu pomoc a Fedor Rosocha spresnil, že ide o pomoc v hodnote 10 tisíc eur, ktoré vyčlenila Slovenská agentúra pre rozvojovú pomoc (Slovak Aid) a prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, a tiež slovenského veľvyslanectva v Belehrade, pomoc prichádza tam, kam je určená. Slovenský veľvyslanec vyjadril potešenie z tohto stretnutia, ktoré je už tretie, keďže je toto tretia fáza spojená s projektom rozbehnutým v spolupráci s Maticou slovenskou v Srbsku a ktorého hlavným cieľom je posilniť boj proti koronavírusu.

  • Jubileá Hurbanovcov

    V tomto roku si pripomíname dve okrúhle jubileá Hurbanovcov: 170 rokov narodenia otca Vladimíra Hurbana a 70 rokov úmrtia syna Vladimíra Hurbana Vladimírova. Vladimír Hurban , autor cestopisov a evanjelický farár v Starej Pazove sa narodil 5. mája 1850 v Brezovej na Slovensku a umrel v Starej Pazove 11. februára 1914. Jeho syn Vladimír Hurban Vladimírov VHV, vlastným menom Vladimír Konštantín Hurban sa narodil 4. augusta 1884 v Starej Pazove a v rodisku aj zomrel pred sedemdesiatimi rokmi 28. septembra 1950. Za oboch platí, že boli slovenskými evanjelickými kňazmi, dramatikmi, publicistami a jedenými z najväčších osobností z vojvodinského prostredia.

  • In memoriam – Vladimír Urbanček

    Dňa 28. septembra 2020 v novosadskej nemocnici umrel umelec Vladimír Urbanček z Báčskeho Petrovca. Narodil sa v roku 1941 v Petrovci kde ukončil základnú a strednú majstrovskú školu. Existenčné podmienky hľadal najprv doma, ale ich nenašiel. Osud ho z rodiska odviedol do Nemecka roku 1965, o dva roky neskoršie do Kanady, aby sa hneď po tom roku 1967 natrvalo vysťahoval do Spojených štátov amerických. Neďaleko New Yorku v zalesnených krajoch v New Jersey so svojou manželkou Ann a dvoma deťmi žil jedenásť rokov. Avšak jeho túžba za domovom bola taká silná, že sa s celou rodinou vrátil do Petrovca pričom sa zriekol aj veľkého prekrásneho rodinného domu. Keď nenašiel to, čo v rodisku očakával, adekvátnu pracovnú príležitosť, znovu sa vrátil do Spojených štátov, ale teraz na Floridu do mestečka Ocala. Keďže v Petrovci nemohol žiť, začal si ho maľovať. Na Floride začali vznikať maľby zobrazujúce jeho rodisko, zvyky a tradície tunajších Slovákov. V zámorí bol vskutku misionárom petrovského slovenského života, folklóru, národopisu. Po vyše 35 rokoch života v zahraničí vrátil sa do rodiska, kde sa jeho životná púť skončila. Pochovaný bude zajtra 30. septembra 2020 o 14. hodine na petrovskom cintoríne.

  • 25. Petrovské dni divadelné

    Tohtoročné, jubilejné, štvrťstoročné Petrovské dni divadelné (PDD) prebiehali pod rúškom korony a s povinným rúškom. Ale, prebiehali! Organizátori zrejme dlho váhali, veď od marca platili početné zákazy, príkazy, ohraničenia... a mnohé podujatia boli kvôli pandémii koronavírusu odročené. Tie náročné programy sa jednoducho nedali zrealizovať. Organizovanie festivalu iste patrí medzi náročné programy. A usporiadať medzinárodný festival profesionálnych divadelných súborov (akým sú aj Petrovské dni divadelné), keď sú štátne hranice zavreté a domáce rozpočtové pokladnice veľmi chudobné – je predsa istým hrdinským skutkom. Slovenské vojvodinské divadlo (SVD), ktoré je organizátorom PDD, a jeho niekoľkí zamestnanci, sa za takých okolností rozhodli nielen usporiadať festival, lež aj nacvičiť nové predstavenie. Väčšina milovníkov divadla z Báčskopetrovskej obce im je za to iste veľmi vďačná. Počas festivalu si na domácej pôde, teda v Báčskom Petrovci, mohli pozrieť niekoľko veľmi kvalitných divadelných inscenácií profesionálnych divadiel.

  • Tradícia, tolerancia, humanita, spomienka...

    Dnešné nedeľné odpoludnie v Kulpíne bolo o všetkom hore uvedenom. Oblaky sa rozišli a slnko sa akoby na povel teplo pousmialo na účinkujúcich a návštevníkov. Spolok kulpínskych žien v čele s predsedníčkou Katarínou Zorňanovou usporiadal podujatie Svadba voľakedy a dnes a so svadbou súvisiacu Tortiádu. K nim sa pripojilo aj kulpínske združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie. Kulpínčanka Anna Horvátová zorganizovala ďalšiu skupinu žien, ku ktorým sa pridali aj muži, a usporiadali humanitárny bazár. Zisk pôjde na pomoc sociálne ohrozeným rodinám. Do škatule s peňažnou zbierkou boli nakoniec pridané aj peniaze z predaja tort. Kulpínski volejbalisti v čele s predsedom Todorom Radanovim si memoriálom Aleksandra Sašu Zavaroša, ktorý sa v júni utopil v Drine pri Bajinej Bašte, uctili svojho hráča a dobrého kamaráta. Turnaj odohrali za prítomnosti iba Sašovej najbližšej rodiny a otvorila ho predsedníčka Báčskopetrovskej obce Jasna Šproh.

  • IV. Slovenská výtvarná kolónia

    „Toto je v poradí štvrtá výtvarná kolónia a je teda ako stolička, ktorá stojí na štyroch nohách, čo je fakticky už významné upevnenie..." zhodnotil predseda kulpínskej výtvarnej skupiny KEBY... Vladimír Grňa, farár v Báčskej Palanke, ktorý v otváracom príhovore dnešného výtvarného tábora v Kulpíne hovoril o talentoch, hrivnách, ktoré sú nám dané od toho Najvyššieho a ktoré teda treba využívať a zveľaďovať. Štvrtý ročník tvorivého umeleckého tábora pod názvom Slovenská výtvarná kolónia, tak ako aj doterajšie ročníky, prebiehal v parku muzeálneho komplexu. Na tábore sa zúčastnili maliari z Petrovca, Kysáča, Hložian, Selenče, Báčskej Palanky a Kulpína. Všetci výtvarníci, namaľovali najmenej jeden obraz rôznymi technikami a na voľnú tému. Organizátor MOMS Kulpín účastníkom zabezpečil plátno, farby a iné maliarske potreby, ako aj občerstvenie a stravu. Predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža v úvodnom príhovore vyjadril potešenie, že sa po niekoľkých neúspešných pokusoch kvôli koronavírusu a bezpečnostným opatreniam, maliari predsa mohli stretnúť v krásnom areály kulpínskeho kaštieľa. Počet účastníkov bol limitovaný a tak sa na tohtoročnom tábore zúčastnilo iba štrnásť umelcov, prevažne amatérov, ale nechýbali ani akademickí maliari.

  • Ján Amos Komenský – 350 rokov od úmrtia

    Oddelenie pedagogiky Filozofickej fakulty Novosadskej univerzity (FF UNS), v spolupráci s Pedagogickým spolkom Vojvodiny, si pripomínajú 350 rokov od smrti Jána Amosa Komenského. Vo Výstavnej aule Filozofickej fakulty v Novom Sade nainštalovali výstavu pod názvom Na počesť Jána Amosa Komenského – 350 rokov od smrti velikána pedagogiky. Dr. Zoroslav Spevák (1956), riadny profesor na Oddelení pedagogiky FF UNS, sa komeniológiou zaoberá celú pracovnú dobu, obhájil doktorskú dizertáciu o Komenskom a napísal viacero monografií, veľký počet odborných a vedeckých štúdií a jeho najvýznamnejším dielom z pedagogiky je obsiahla knihu napísaná srbčine Jan Amos Komenski – pedagog i utopista. Autorky výstavy Lana Tomčić a Tamara Dragojević sa opierali predovšetkým o túto knihu a ďalšie vedecké práce svojho profesora.

  • Kovid – cholera paralela?

    V tomto príspevku sa pri porovnávaní následkov týchto epidémií nebudeme zaoberať lekárskym pohľadom na obe nemoci bakteriálneho, resp. vírusového pôvodu, ale len porovnaním opatrení a následkov. V súčasnosti však toto porovnanie takmer neobstojí, lebo pri vyslovení slova cholera s nami takmer zatrasie, lebo jej nebezpečenstvo máme v pamäti hlboko zapísané, ale pri súčasnom, takmer „otrepanom" slove korona v nás skôr prevládne skepsa alebo pohŕdanie nad varovnými vyjadreniami epidemiológov.

  • Zmena v týždenníku Hlas ľudu?

    Po Otvorenom liste členov redakcie Hlasu ľudu úradujúcemu zodpovednému redaktorovi novín a členom NRSNM s dátumom 17. júna 2020, sa veľa toho nezmenilo. V liste 11 členov kolektívu žiadalo, aby aktuálny úradujúci zodpovedný redaktor Hlasu ľudu prestal konať podľa diktátu jednotlivých politikov a členov NRSNM a od NRSNM, ako zakladateľa, podpisovatelia listu žiadali, aby redakcii Hlasu ľudu zabezpečila nehatené plnenie svojej funkcie a umožnila nezávislé a objektívne informovanie slovenskej vojvodinskej verejnosti. List a tiež zaujímavé komentáre si možno prečítať TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10938-otvoreny-list-clenov-redakcie-hlasu-ludu-uradujucemu-zodpovednemu-redaktorovi-novin-a-clenom-nrsnm. Zrejme, tí oslovení a kompetentní na list nereagovali, takže po troch mesiacoch hlasľudovskí novinári napísali Oznámenie pre verejnosť. Keďže ho nemohli zverejniť na stránkach svojich novín, zaslali ho médiám. Možno si ho, tiež komentáre, prečítať TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11013-oznamenie-pre-verejnost. Napokon, novinárska snaha predsa nezostala márna a na dnešnej schôdzi Správnej rady NVU Hlas ľudu zvolili novú úradujúcu zodpovednú redaktorku novín Annu Francistyovú.

  • Medzinárodný deň bez áut

    Dnešným dňom sa končí Európsky týždeň mobility a vyvrcholením tohto týždňa je 22. september – Medzinárodný deň bez áut. Ako každoročne kampaň sa koná pod heslom „V meste bez môjho auta!" - In town without my car! Počas Dňa bez áut ostávajú vybrané ulice a námestia v celej Európe bez áut, výfukových plynov, kde majú prednosť nemotorizované dopravné prostriedky, čím sa pozornosť sústreďuje na mobilitu, ktorá neškodí životnému prostrediu. „Bicyklovanie je dôležitou súčasťou budúcnosti. Musí byť. So spoločnosťou nie je niečo v poriadku, keď ľudia chodia autom zacvičiť si do posilňovne." Bill Nye

  • Viacero podujatí v nasledujúci víkend v Kulpíne

    Nasledujúci víkend bude v Kulpíne bohatý na udalosti. V piatok 25. septembra v popoludňajších hodinách sa začne memoriál Aleksandra Sašu Zavaroša. Kulpínski volejbalisti o 16. hodine navštívia cintorín a poklonia sa svojmu hráčovi Sašovi Zavarošovi, ktorý sa v júni utopil na Morave. Následne, o 17.h v sále Základnej školy Jána Amosa Komenského sa stretnú tri volejbalové kluby z Báčskopetrovskej obce. Okrem Kulpínčanov v memoriáli sa zúčastnia aj volejbalisti z Báčskeho Petrovca a Maglića. V sobotu 26. septembra Miestna organizácia Matice slovenskej usporiada Slovenský výtvarný tábor 2020. Nedeľa bude najbohatšia na podujatia. Začne sa predpoludňajším oceňovaním loveckých psov a predajom loveckého srnčieho paprikáša, pokračovať bude popoludní vo dvore kulpínskeho trhoviska, kde sa o 15.h začne humanitárny bazár a tiež aj predaj chýrečných tort kulpínskych tortárok. O 15,30 na ihriskách FK Kulpín sa začne futbalový zápas a o 16.h spred kulpínskeho kaštieľa by mal vyštartovať svadobný defilé.

  • Jozef Maliak a jeho najbližšia rodina

    Ak chceme vedieť viac o svojom rode, musíme sa zamerať na náuka o rodoch, čiže genealógiu, ktorá je zaujímavým odborom, na ktorého štúdium je potrebná nielen odhodlanosť, ale najmä veľká trpezlivosť. Sú však stránky, ktoré do značnej miery tento proces bádania uľahčia. Medzi ne patrí aj adresa – https://www.geni.com, no na hlbšie bádanie v nej je nutné prihlásenie a v niektorých prípadoch aj základný finančný vklad. Po splnení počiatočných podmienok sa môžeme pustiť do prehliadania už pripravených genealogických tabuliek, ktoré ilustrujeme v ďalšej časti príspevku. Nie je to kompletný návod na štúdium, ale len motivácia pre menej zdatných bádateľov s poznatkom, že mravčiu prácu zložitej orientácie v spleti matrík za vás už niekto vykonal. Ak sa v tom zorientujete, zásadne vám to pomôže pri prípadnom spracovaní genealógie rodu. Do vyhľadávača sme vložili meno Jozef Maliak a ako prvá sa nám objaví textová časť zobrazená na obr. 1. V ďalšej časti zobrazenej stránky sa dozvedáme, že s týmto menom je spracovaných 22 predkov a 72 pokrvných príbuzných. Už na úvod vieme, že niekto za nás spracoval takmer sto osôb, ktoré by nás mohli zaujímať. V tomto prípade vyberieme len pár osôb v priamej väzbe k vyhľadávanému menu – rodičov, súrodencov, manželky, deti a vnúčence.

  • 3. Sympózium úžitkových a voľných výtvarných umelcov

    Na nádvorí Miestneho spoločenstva v Báčskom Petrovci v sobotu 19. septembra 2020, prebiehalo 3. Sympózium úžitkových a voľných výtvarných umelcov, ktoré usporiadalo Združenie petrovských výtvarných umelcov. Na ňom sa zúčastnilo 22 výtvarníkov, ktorí predstavili 22 rôznych techník výtvarného umenia. Počas celého dňa účastníci podujatia predvádzali rôzne spôsoby práce, akými vytvárajú svoje obrazy či umelecké predmety. Zároveň sa návštevníkom ponúkala možnosť pozorovať ich prácu a zistiť, ako vznikajú umelecké diela. Záujemcovia sa mohli v umení dokonca aj vyskúšať, čo vlastne bolo aj cieľom tohto podujatia.

  • ÚSŽZ: Výzva na predkladanie žiadostí o dotáciu na rok 2021

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zverejňuje Výzvu na predkladanie žiadostí o dotáciu na rok 2021 pre oblasti: a) vzdelávanie, veda a výskum, b) kultúra, c) informácie, d) médiá. Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, bude i naďalej podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

  • 210 rokov založenia slovenskej dediny Jánošík

    MOMS Jánošík zorganizoval v sobotu 12. septembra 2020 v poradí 2. kolóniu insitných maliarov a slávnostnú Akadémiu pri príležitosti založenia dediny Jánošík. Okrúhle výročia sú udalosti slávnostné nielen v živote človeka, ale aj organizácie. Sú vhodnou príležitosťou spomínať, bilancovať, plánovať, ale tiež príležitosťou dať o sebe vedieť. Dedina bez dejín je ako strom bez koreňov, a tak sme chceli pri oslave výročia pripomenúť nielen históriu založenia dediny Jánošík, ale aj obohatiť oslavu kultúrnymi, slávnostnými stretnutiami. Slávnostná Akadémia, ktorá sa uskutočnila za prísnych hygienických podmienok – Covid 19 bola realizovaná pod názvom: Mojej dedine do daru k 210. výročiu založenia dediny Jánošík. Pripravila sa výstava obrazov z 1. a 2. maliarskej kolónie institných maliarov nielen z Banátu. Prítomných privítal predseda Miestneho odboru Matice Slovenskej Jozef Omasta, ktorý bol zároveň aj predsedom organizačného výboru osláv. Poďakoval sa prítomným za účasť a osobitne poďakoval donátorom USZZ, NRSNM a UKVS.

  • Zjednotené cirkevné zbory v Kovačici

    Včera podvečer mnohí cirkevníci, veriaci, ľudia dobrej vôle... doma a v zahraničí, v myšlienkach a v modlitbách, boli v Kovačici. Tam prebiehala najprv pobožnosť a potom aj zasadnutie dvoch kovačických zborových presbyterstiev, ktoré bude zapísané zlatými písmenami do dejín kovačického cirkevného zboru. Odohrala sa totiž významná historická udalosť: dve presbyterstvá (Kovačica I a II) sa rozhodli zjednotiť, pod duchovným vedením v. p. farára Martina Bajzu. „Aj keď sme si to už dlhší čas mnohí želali, podnet o zjednotenie, predsa vyšiel z oboch cirkevných zborov. Prvé kroky sme podnikli s bratom biskupom Samuelom Vrbovským po náhlej smrti brata seniora Pavla Sklenára. Vymenovali sme brata farára Martina Bajzu do uprázdneného zboru za administrátora," ozrejmuje nový biskup Evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku d.p. Jaroslav Javorník, ktorý sa spolu s novozvoleným seniorom Banátskeho seniorátu Slaďanom Danielom Srdićom a Martinom Bajzom významne pričinili na tomto historickom zjednotení.

  • Pečené papriky s cesnakom - delikatesa

    Zeleninári v Hložanoch sú známi podľa pestovania papriky. Hrubostenná, takzvaná „Hložianska babura" sa stáva brandom tejto slovenskej dediny. Hložianski pestovatelia získali certifikát o autochtónnosti odrody, na ktorú sú právom hrdí. Pestovaním papriky sa zaoberajú aj v Ruskom Kerestúre, stredisku Rusínov v Srbsku. Táto báčska dedina sa stala naširoko-ďaleko známa podľa pestovania papriky kurtovka, chýrečnej starej tradičnej domácej odrody „Kurtovska kapija", z ktorej sa vyrába ten najchutnejší „ajvar" a je vhodná na pečenie. Piecť sa môže aj každá iná hrubostenná paprika. Po upečení papriky ošúpeme, osolíme, pridáme ocot a olej (slnečnicový alebo olivový), nakrájame cesnak a tú najchutnejšiu prílohu k pečenému mäsu máme pripravenú. Podľa chuti k nej možno pridať petržlenové lístočky, ale môže sa kombinovať aj s tvarohom, či syrom. V chladničke upečené papriky vydržia niekoľko dní.

  • Politika Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom

    Na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) v pondelok 7. septembra 2020 Ivan Korčok, šéf slovenskej diplomacie, prijal Milana Jána Pilipa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Na pracovnom stretnutí sa zhodli, že sa politika Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom ani v najmenšom neodchýli od proklamovanej rovnosti všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj od všeobecného záujmu ich materskej krajiny o ich život, prínos v oblasti krajanských aktivít, ako aj v ocenení ich vkladu pri vytváraní pozitívneho obrazu Slovenska vo svete ako mladého štátu s úspešným príbehom.

  • Výtvarná kolónia a výstava Anny Nosálovej

    Rodina Nosálová zo Selenče v sobotu 12. septembra 2020 zorganizovala výtvarnú kolóniu. Bola to prvá kolónia v Selenči usporiadaná pre dospelých umelcov amatérov. Napriek tomu, že to bola selenčská kolónia, prebiehala v Báči, v areáli Františkánskeho kláštora, ktorý je jedným z reprezentačných objektov Obce Báč a datuje z dvanásteho storočia. Pred začiatkom prác účastníkov privítala a umelcom zaželala prijemný pobyt a pozitívnu tvorivú energiu Anna Nosálová, organizátorka kolónie, tiež členka Združenia petrovských výtvarných umelcov (ZPVU). Prítomným sa prihovoril aj správca kláštora páter Josip Špehar, ktorý sa pomodlil a požehnal úspešný začiatok kolónie. V mene účastníkov sa prihovorila Mária Struhárová, predsedníčka ZPVU. Organizátori pre účastníkov pripravili celodenný bohatý program.

  • Odovzdávanie Ceny Ondreja Štefanka a Ceny Pro Cultura Slovaca 2020

    Porota rozhodla o udelení Ceny Ondreja Štefanka v roku 2020 nasledovne:
    za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete cenu získal Jaroslav Čukan zo Slovenska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete cenu získali Ján Chlebnický z Maďarska a Vladimír Valentík zo Srbska a Pamätný list Pro cultura Slovaca v roku 2020 získali: Michal Haťala zo Srbska – za prínos v oblasti ľudovej kultúry, za činnosť vo vedení kultúrno-umeleckých telies tradičnej a modernej kultúry a Ján Keleš z Rumunska – za prínos v oblasti ochotníckeho umenia, za prínos v oblasti ľudovej kultúry.

  • Novinárska etika, kultúra a naša smutná realita

    Neľutujem, že som na tejto webovej stránke zverejnila Oznámenie pre verejnosť podpísané väčšinou novinárov Hlas ľudu, v ktorom vyjadrujú svoju solidaritu s novinármi RTV a zároveň verejne kritizujú počínanie svojho šéfa – úradujúceho zodpovedného redaktora novín. Pre zverejnenie ich textu a snáď aj pre iné moje „hriechy" ma šéfredaktor tohto nášho informačno-politického týždenníka zrejme zaradil medzi: „škodoradostné osierajúce portály", čiže „OSIErance", ktoré „ako trusové chrobáky (čítaj: skarabeus posvätný alebo valihnoj posvätný, srb. cyril. балегар) čakajú na svoju korisť!" Aj takýmto slovníkom, ktorý nepatrí ani do bulvárnej tlače, sa šéfredaktor Hlasu ľudu prihovára čitateľom v najnovšom úvodníku týždenníka Hlas ľudu. V predchádzajúcom týždni z „číreho diletantizmu v neustálom kvete!" a „osobných kšeftov" obvinil Slovenské vojvodinské divadlo. Pobúril tak nielen zamestnancov tohto divadla, ale aj divadelnú verejnosť.

  • Ako písali a čo zažili naši predkovia

    Už niekoľkokrát som spracoval príspevky dolnozemských dopisovateľov, a tak aj teraz uvádzam niekoľko z nich. Čo ma na nich fascinuje? Nuž, to jednoduché popisovanie prežitého. Majstrom takejto spisby je J. Kutlík, preto sú jeho príspevky na prvých miestach. Oplatí sa text čítať pomaly aj preto, že je písaný v starom štýle, povedzme, archaickom jazyku. Priam neuveriteľne vyznie popis „samovznietenia drevených sirkových zápaliek", no nedajte sa pomýliť, toto naozaj môže byť pravda, lebo technológia ich výroby v minulosti nemusela byť dostatočne zvládnutá, čo sa však časom napravilo aj „vďaka" takýmto situáciám. V ďalších príspevkoch si môžete overiť, ako v minulosti „pracovali" s cenami a množstvom (váhami či objemom) tovarov pri predaji. Tak čítajte.

  • Sada mincí: Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska

    Národná banka Slovenska (NBS) a Mincovňa Kremnica podľa svojho emisného plánu na rok 2020 v júni realizovali razenie ročníkového súboru slovenských euromincí pomenovaného Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska. Súbor vydali v náklade 7000 kusov, z čoho 6000 kusov si NBS ponecháva pre vnútorné potreby. Oficiálna sada mincí obsahuje všetkých 8 nominálov a žetón/token, ktorý je z nich najväčší. Žetón je venovaný dvom najúspešnejším žijúcim maliarom kovačickej insitnej školy najstaršej generácie: na jednej jeho strane je segment z obrazu Evy Husárikovej z Kovačice a druhej strany je obraz Jána Bačúra z Padiny. Tento jedinečný počin Národnej banky Slovenska a táto vzácna sada mincí iste pridajú na váhe maliarstvu kovačickej insitnej školy, ktoré sa týmto dostáva o krok bližšie k zápisu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

  • Xénia Mučajiová – k nedožitým osemdesiatinám

    Deťom sa venovala počas celého života: profesionálne, ale aj v tej svojej záľube – v písaní. Žiarila detskou srdečnosťou a úprimnosťou. A tak jednoducho a úprimne, tu medzi nami pred štyrmi rokmi, ešte vyznávala: „Do Petrovca ma priviedla láska. Robila som ako mladá učiteľka v Ruskom Kerestúre a do školy prišli spisovatelia z Petrovca... A zaľúbila som sa." A potom už dvaja, ktorí si k sebe pasovali, spoločne kráčali životnou cestou, spolu v dobrom aj zlom, spolu prežívali aj tú tak potrebnú vnútornú očistu, katarziu. Rusínsky jazyk mladej učiteľke nebol žiadnou prekážkou. Keď deťom v Patrovci vo vtedajšej predškolskej ustanovizni – „obode" povedala, nech sa podívajú na jašťurečku, tie ju opravili, že je to jašterička. Postupne si jazyk osvojila, veď s láskou sa všetko ľahšie zvláda. Manželia mali mnohé podobné záľuby a spoločné styčné body. Vedno kráčali aj tým životným, ale aj literárnym poľom. Vydali mnohé knihy.

  • VK Kulpín – VK Futog 3 : 1

    V Kulpíne v sobotu, 5. septembra 2020 pohárový volejbalový zápas zohrali VK Kulpín a VK Futog. Zápas sa hral bez prítomnosti publika. Kulpín, ktorý sa nachádza v Druhej zväzovej lige a volejbalisti z Futogu, ktorí sú v Prvej zväzovej lige, zohrali dynamický a kvalitný zápas s mnohými peknými akciami. Kulpínčania hrali bez troch štandardných prvoligových hráčov Martina Lekára, Duška Babića a Nemanju Gajičića, avšak napriek tomu zápas zaslúžene vyhrali 3:1.

  • Aktivity v CZ Kulpín

    Cirkevný zbor (CZ) v Kulpíne si stanovil vykonať rekonštrukciu evanjelického chrámu a upraviť tiež aj vonkajšie priestory, aby sa 150 - ročnica kostola, ktorá bude v roku 2029 oslávila dôstojne. Náročný projekt si zbor vedený Jaroslavom Javorníkom rozdelil do niekoľkých fáz. Tohtoročná fáza sa práve ukončuje a včerajšia veľká akcia, na ktorej sa zúčastnilo zo 70 osôb, svedčí o uvedomelosti cirkevníkov a ich rozhodnutí zachovať dedičstvo predkov. V kostole bola najnovšie vymenená stará podlaha za novú mramorovú a včera sa do kostola vracali staré lavice, ktoré aj po vyše 140 rokoch dobre odolávajú zubu času. V tomto týždni sa ešte dokončí oltár a potom sa už začnú prípravy na konfirmáciu, ktorá by mala byť v Pamiatku posvätenia chrámu 18. októbra a už o dva týždne neskôr, v Pamiatku reformácie, by sa v tomto zbore mala vykovať slávnosť inštalácie Jaroslava Javorníka, ktorého Slávna Synoda Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku na svojej elektronickej schôdzi 1. júla 2020 zvolila za siedmeho biskupa SEAVC v Srbsku.

  • Oznámenie pre verejnosť

    My, dolupodpísaní členovia redakcie týždenníka Hlas ľudu, pozorne sledujeme udalosti v RTV Vojvodina a vyjadrujeme svoju ustarostenosť nad tým, že redukovaním počtu pracovníkov v slovenských redakciách rozhlasu a televízie bude sťažené fungovanie týchto dvoch redakcií, čo sa môže negatívne odzrkadliť tak na kvalite, ako aj na kvantite programov v slovenskej reči a čím bude priamo ohrozené aj právo na objektívne informovanie v materinskom jazyku. Pri tom sa zamýšľame aj nad tým, že podľa ľudového porekadla: „Čo dnes vidíš na druhom, zajtra očakávaj na sebe", podobný osud môže v budúcnosti postihnúť aj Hlas ľudu.

  • Objekt tradičnej ľudovej architektúry v Padine

    Slovenské Etno Múzeum - Petráš (SEM – Petráš) buduje expozíciu tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života Slovákov v Padine v období druhej polovice 18. až prvej polovice 20. storočia. V súčasnosti má 20 000 exponátov a najstarší exponát je Biblia z roku 1776. Táto nezisková organizácia vznikla v roku 2013 a založila ju Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) z Padiny, ktorá pre múzeum vypracovala aj všetky doterajšie projekty. Cieľom organizácie je zastrešiť niekoľkoročnú prácu manželov Petrášových do organizácie, ktorá by jasne identifikovala ich poslanie pre ďalšie generácie. Manželia Petrášoví vložili vlastné finančné prostriedky na rozvoj a obnovu exponátov.

  • Centrum Slovákov v Maďarsku na Rákocziho triede v Budapešti?

    S rovnocenným finančným prispením vlád Maďarska a Slovenska sa plánuje odkúpenie a sfunkčnenie jedného z prvých evanjelických kostolov peštianskych Slovákov na Rákocziho triede v Budapešti, ktorý by sa mal stať multifunkčným inštitucionálno-kultúrnym centrom Slovákov v Maďarsku. Kostolík sa odkupuje od súkromného majiteľa za 765-miliónov forintov (2,2 milióna eur), aby sa následne stal majetkom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Hovorca Slovákov v Parlamente Maďarska Anton Paulik, ktorý pôsobil a dôveru vládnych kruhov Maďarska získal aj ako dlhoročný pracovník Ministerstva ľudských zdrojov, doslova "začerstva" oboznámil predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milana Jána Pilipa s rozhodnutím vlády Maďarska, ktorá celý objekt predmetného kostola (trojpodlažná interiérovo zaujímavo funkcionalisticky členená budova s pivničnými priestormi má plochu viac ako 2-tisíc metrov štvorcových!) odkupuje od súkromného majiteľa.

  • Kulpín vo svete

    Názov príspevku opakujem zo dňa 27. augusta 2020, ale so zmenou, lebo tentoraz budem hľadať Kulpín. Najprv som ho vložil do vyhľadávača programu Google Earth a tu sú výsledky.

    Neviem prečo, ale prvou ponúkanou odpoveďou bol azda najatraktívnejší text a potom aj mapa – Kulpin Avenue, Bradford, Ontário, Kanada. Bol som tým prekvapený, že aj Kulpín má svoju Avenue?! V takom ďalekom svete. Dôkaz si môžete pozrieť na obrázkoch. Na prvom je čiastočný pohľad na mesto Bradford, na druhom je výrez ulice.

  • Problémy Rádio-televízie Nový Sad

    Na problematiku spätú s ohláseným prepúšťaním zamestnancov Rádio-televízie Vojvodiny angažovaných prostredníctvom agentúry pre zamestnávanie sme nedávno upozorňovali TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10997-nicenie-mensinovych-redakcii-rtv a včera sa na túto tému hovorilo na protestnom zhromaždení pred štúdiom M Rádia Nový Sad ako aj v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Štvorčlenná delegácia Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad oboznámila predsedníčku rady Libušku Lakatošovú a predsedníčku Výboru pre informovanie NRSNM Annu Horvátovú s ťažkosťami na ktoré dlhšie narážajú a ktoré sa môžu vyhrotiť ďalším znižovaním počtu zamestnancov v tejto redakcii. Predsedníčka Lakatošová určitú dočasnú podporu prisľúbila.

  • Profesionál

    Profesionál, je to zo sto stranová kniha Duška Kovačevića, po prečítaní ktorej pochopíte v akej spoločnosti žijete. Ide o komédiu, či skôr tragédiu? Alebo je to „smutná komédia podľa Duška". A je to vlastne zaujímavá a vtipná či smutná rozprávka o tajných službách a špiónovi starého kovu (čo sa prísne a slepo dodržiava svojich úloh a princípov), ktorý mal za úlohu roky sledovať istého predstaviteľa opozície z čias predchádzajúceho režimu. Ako to už obyčajne býva, keď sa pozícia opozície zmení a dostane sa k moci, revolučné názory takmer spravidla ochabujú, odpor mŕtvie a zo zaťatého zástancu nových ideí, revolucionára, často sa stane slepý režimový poslušník. Viac už nemá vôľu meniť svet, komfortnejšie je vegetovať vo svojom kresle, užiť si na účet spoločnosti. Problémy sa potom hromadia, ich riešenia sa nečrtajú, ale „služobné" obedy so svojou tajomníčkou, ktorá mu je zároveň aj milenka, si dopraje. A rovno pred takým odchodom na obed s tajomníčkou Martou (Miroslava Blažićová) vhupne Tejovi (Branislav Čeman) do úradu nezvaný hosť, niekdajší špión (Zdenko Kožík), ktorý so zmenou režimu stratil zamestnanie a ktorý Tejovi priniesol odpisy všetkých jeho opozičných prejavov... V najnovšej predlohe Slovenského vojvodinského divadla (SVD) Profesionál, v podtitule Smutná komédia podľa Duška, v režijnom stvárnení Richarda Sanitru a Jána Chalupku, vystupuje ešte iba tieň Ondreja Mišteca. Všetko v súlade s aktuálnou pandémiou a ohraničeným stýkaním.

  • 250 rokov báčskeho chmeliarstva

    Ešte si mnohí dobre pamätáme na časy, keď koncom augusta a začiatkom septembra celý Petrovec rozvoniaval chmeľom. Vtedy sa aj akýsi rozbláznený duch chmeľu a piva v čase oberačky vznášal nad dedinou – množstvo ľudí, rôzne kroje a nárečia, spev, smiech... Do Petrovca sa hrnuli húfy ľudí z rôznych častí krajiny, – oberal sa chmeľ a zarobené peniaze sa neraz minuli na pivo. Veď, keď je teplo pivom sa občerstvujeme, a zasa keď je chladno pivo zohreje. Pijú ho hladní, aby mali pocit sýtosti. Je to tekutina a je to zároveň aj chlieb. „Pivo je pre svojich milovníkov biblickou mannou, ktorá má všetky chute podľa priania," tak písal doktor chmeliarstva Ján Kišgeci v publikácii Chmeliarske pohľadnice (Obzor, Nový Sad 1979), v ktorej sa zaoberal aj dejinami nášho chmeliarstva. Okrem iného v knihe uvádza, že sa zachovali písané záznamy z druhej polovice 18. storočia, z ktorých vidno, že prvé chmeľové polia v Srbsku, konkrétne vo Vojvodine, boli vysadené pravdepodobne roku 1770 a sadenice boli pravdepodobne dovezené z Čiech. Sem ich priniesol gróf a generál slovenského pôvodu Andrej Hadík a dal ich vysadiť na svojom panstve neďaleko Futogu.

  • Štartovali štvrťstoročné PDD

    Na festivale Petrovské dni divadelné (PDD) počas 25 rokov bolo predvedených úhrnne 152 predstavení. Za 25 sezón diváci mali príležitosť vidieť 53 predstavení zo Slovenskej republiky a 99 predstavení zo Srbska. Ozrejmila Viera Krstovská, riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla (SVD) na včerajšej vernisáži, ktorou štartovali tohtoročné jubilejné Petrovské dni divadelné. Dodala, že od ich samotného začiatku organizované boli rôzne sprievodné podujatia ako sú výstavy, premiéry kníh, snemovania, posedenia, ako i otvárací program. Tak to bývalo od roku 1996 a tak bolo aj včera večer, keď jediným tohtoročným sprievodným podujatím – výstavou fotografií z doterajšej divadelnej produkcie tohto divadla, venovanou jubileu, 25. Petrovským dňom divadelným, otvorili 25. festivalovú edíciu. Autorkou výstavy je diplomovaná etnologička antropologička Miroslava Blažićová a otvorila ju Viera Krstovská.

  • Petrovec vo svete

    Inšpiráciou mi bol príspevok uverejnený na tejto stránke dňa 22. júla 2020 pod názvom Kulpin v Nemecku. Ako inak, vo svojom veku 78 rokov, rovnako ako mladí, bez počítača ani deň. Dostal som sa k programu Google Earth Pro a v ňom som niekoľkokrát blúdil po svete, akoby prstom na mape. No tentoraz som si zaumienil, že sa do toho sveta vyberiem cielene a do vyhľadávača som vložil slovo Petrovec. Čo mi vyšlo, ako odpoveď, uvádzam v tomto príspevku. Ako prvý uvedieme slovenský Petrovec, nachádzajúci sa medzi Lučencom, Poltárom a Lovinobaňou.

  • Sestry: Vera Zima herečka a Duška Mušić spisovateľka

    Staršia sestra Vera – Vieročka Zimova, pred dvomi mesiacmi získala v Záhrebe cenu Vladimíra Nazora za životné dielo v oblasti chorvátskeho filmu. Táto prestížna cena sa udeľuje zaslúžilým osobnostiam, ktoré svojou tvorbou poznačili dobu v ktorej pôsobili a ktorých dielo zostáva ako trvalá nehmotná hodnota Chorvátskej republiky. Mladšia sestra Duška, žijúca v dalmatínskom mestečku Ploče, je tiež umeleckou dušou, tiež s hereckými vlohami a roky pôsobí v divadelnom amaterizme v miestnej hereckej skupine. Okrem v divadle Duška je úspešná aj v literatúre. Doteraz vydala tri knihy a začiatkom septembra bude predstavená jej najnovšia stand up komédia Zadok s pečaťou (Pozadina s pečatom). Otec týchto dvoch úspešných žien Pavel Zima, narodený v Kulpíne 1926. a pochovaný na Mestskom cintoríne v meste Ploče roku 2008, sa do Dalmácie dostal ako oficier Juhoslovanskej ľudovej armády. Tam si aj našiel životnú družku, s ktorou mal dve dcéry. Staršia Vieročka sa im narodila 1953. roku a mladšia Duška 1955. Dievčatá prázdniny roky trávili v Kulpíne, kde ich všetci dobre poznali. Boli totiž veľmi spoločenské a zhovorčivé, a líšili sa od ostatného obyvateľstva krásnou žiarivou bronzovou farbou pleti, na ktorej im mnohí závideli. V slovenskom prostredí dievčence vpíjali aj slovenskú kultúru a jazyk, na ktoré dodnes nezabúdajú.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články