- Podrobnosti
-
Uverejnené 4. 02. 2014
Vetry lámu vetrolamy
Tak ako sa predošlé tri dni hovorilo len o zaviatych cestách, rovnako tak dnes všetci lamentujú nad vyrúbanou zeleňou a to takmer v celej Vojvodine. Po slovensky „vetrolam“. Po srbsky „poljozaštitni pojas“. Aj pri slovenskom a aj pri srbskom názve ide vskutku o označenie líniovej vegetácie, čiže stromoradia, ktoré chráni pred nárazmi vetra, eróziou pôdy a jej vysúšaním a extrémnymi teplotami. „V priestorovom pláne Srbska je určené žiaduce zastúpenie zelene do 12 percent a my jej miestami máme iba 1 percento. Jestvujú aj územia, ktoré majú menej než 1 percento plôch pod zeleňou a taký je konkrétne Juhobáčsky obvod, kam patrí aj Báčskopetrovská obec. Hovorí Dr. Pavel Benka. Málo zelene je aj v Banáte, kde fúkajú silné vetry, ktoré z 10 cm snehovej prikrývky dokázali urobiť viacmetrové záveje.
Takto bolo cez víkend v Kovačici a Padine
Ďalšia fotografia z Vojvodiny, zo dňa 3.2.2014, ktorá krúžila Facebookom
Stromy
zastavujú vietor, zmenšujú jeho rýchlosť a znemožňujú odnášanie úrodnej
pôdy. Vojvodinský priemer neprevyšuje 6 percent zelene, čo je ale
nerovnomerne rozvrhnuté: najviac je na Fružskej hore a pozdĺž Dunaju, na
Suboticko-horgošskej piesočine a na Deliblatskej piesočine. Zdôrazňuje
Pavel Benka. Viac o ňom a jeho dizertácii TU:
Sivý sneh svedčí o erózii pôdy
Zeleň má predovšetkým úlohu ochrany pôdy. Keďže na území Vojvodiny veľké
plochy sú ohrozené eolskou, tj. veternou eróziou, zeleň by tu mala byť
zastúpená v čo väčšom množstve. Keď jej chýba, vietor z povrchu pôdy
odnáša najúrodnejšiu vrstvu zeme.
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments