V sobotu 9. februára 2019 v miestnostiach Komorného zboru Nádeje v Pivnici usporiadali 9. ročník seminára zborového spevu pod názvom Nová pieseň. Seminár bol zameraný na vzdelávanie vedúcich a predstaviteľov našich slovenských amatérskych komorných zborov v interpretácii zborových piesní. Lektorom seminára aj tentoraz bol Dr. Juraj Súdi zo Selenče a na ňom sa okrem hostiteľského zboru zúčastnili predstavitelia zborov z Nového Sadu, Selenče, Starej Pazovy, Kulpína, Aradáča , Šídu, Báčskej Palanky, Petrovca a ďalší, ako aj žiaci ZŠ 15. októbra z Pivnice a jednotlivci. Všetkých prítomných v mene hostiteľského zboru privítala predsedníčka Komorného zboru Nádeje Miluška Macková. Po seminári usporiadali prezentáciu knihy Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine Juraja Súdiho.
Na tohtoročnom seminári účastníci sa naučili štyri nové piesne: Toľko dôvodov, Poklad, V nebi vás uvidím a Poďakujme. Tieto piesne budú predvedené na spoločnom koncerte zborov v Pivnici, vo Veľkonočný pondelok, 22.apríla 2019, ktorý bude v pivnickom Kultúrnom dome a na ktorom Komorný zvon Nádeje oslávi 15 rokov pôsobenia.
Toľko dôvodov – účastníci seminára zborového spevu v Pivnici 2019
Poďakujme – účastníci seminára zborového spevu v Pivnici 2019
V druhej časti sobotňajšieho podujatia prezentovali knihu Juraja Súdiho Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine. Knihu spoločne vydali SVC a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) v edícii Doktorské dizertácie ako štvrtý zväzok. O tom hovoril odborný spolupracovník ÚKVS Ladislav Čáni a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra (SVC)Vladimír Valentík odovzdal autorské výtlačky knihy Jurajovi Súdimu. V knihe je dôkladne zdokumentované štvrťstoročie komorného zboru Zvony zo Selenče, ktoré zbor oslávil v roku 2018, a urobený je i výskum našej slovenskej zborovej kultúry. Dr. Jurajovi Súdimu v práci seminára a na prezentácii knihy pomáhal syn Juraj Súdi ml.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)