V Dunđerskovom kaštieli v Kulpíne, pohodlne usadení v štýlových sedačkách a kreslách, návštevníci včerajšieho literárneho podujatia si mohli užiť z tých pekných obsahov zhrnutých do kníh a oddýchnuť si od každodenných, bežných a snáď i nudných zimných večerí pri televízore a počítači. Treba vyjsť a vymaniť sa z toho virtuálneho sveta a vrátiť sa do skutočného – kamarátenie s ľuďmi a knihou môže byť tou najlepšou alternatívou. Tak sa aj účastníci včerajšieho literárneho večierka obohatili poznatkami, nadchli sa, porozprávali, zduchovneli a ešte sa aj dobre bavili pri chutnom občerstvení. V kaštieli prebiehala pravidelná zimná akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) Zima s knihou, na ktorej po stručnom riporte o najnovšej produkcii tohto nášho vydavateľstva, pozornosť bola venovaná tvorbe Viery Benkovej, Michala Ďugu a Daniela Pixiadesa.
Organizátormi večierka boli Spolok kulpínskych žien, MOMS v Kulpíne a Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo, v mene ktorých hostí privítali predsedovia: Katarína Zorňanová, Pavel Gaža a Dr. Ján Kišgeci. Profesor Kišgeci vyzval všetkých, ktorí chcú a môžu pomôcť pri záchrane kultúrneho dedičstva uschovaného v kulpínskom Poľnohospodárskom múzeu, aby sa pridali do jeho tímu entuziastov pôsobiacich v tejto oblasti. Večierkom prítomných viedla Katarína Pucovská, ktorá predstavila aj účastníkov Zimy s knihou: Vladimíra Valentíka, riaditeľa Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca a spisovateľku Vieru Benkovú.
Vladimír Valentík s potešením konštatoval, že vlani vydali vyše 30 kníh, zároveň sa však aj posťažoval, že z pokrajinských prostriedkov sa im ušlo iba na vydanie dvoch útlych knižiek.
Tohtoročná jubilantka Viera Benková (1939) hovorila o súčasnej rýchlej dobe, ktorá si vyžaduje aj zmeny v literatúre. Jej najnovšia zbierka Panónske haiku prináša krátke, vo väčšine trojveršové vyjadrenia poetkiných pocitov, či filozofických úvah.
Kulpínsky rodák Michal Ďuga sa vo svojej najnovšej básnickej zbierke Nebeský oheň / potulky s Hölderlinom, predstavuje s ľúbostnou poéziou, z ktorej na večierku dve básne prečítala Viera Dorčová Babiaková. Nášmu exilovému spisovateľovi Danielovi Pixiadesovi vlani v SVC vyšli tri knihy, z čoho detská zbierka Sunčani putnici v srbčine. Prednesom básní z tejto knihy večierok ozvláštnili žiaci kulpínskej základnej školy Iris a Zoran Mitićovci. Z Pixiadesových memoárových záznamov Zápisky bez poradia a knihy veršov Kaleidoskop úryvky prečítala ich prekladateľka Katarína Pucovská.
Učiteľ Daniel Pixiades v Kulpíne pôsobil v období rokov 1952 – 1962. V memoárových zápiskoch, opisujúcich odchod z Kulpína, sa vyznáva, že v tejto našej dedine strávil najkrajšiu časť života, lebo: V ňom som strávil najkrajšie chvíle svojej mladosti. Tam som sa stal básnikom, bol napájaní zo žriedla lásky a duševne sýtený radosťou. To všetko mi chýbalo v ďalšej časti života.
Teraz zisťujem, že tá radosť, ktorú som pociťoval pri odchode z tejto dediny, bola iba chvíľková. Zradil som tým svoj myšlienkový svet, lebo nikdy viac som už nebol na svojom a medzi svojimi. Bez ohľadu na zjavné úspechy, stal som sa cudzincom v každom inom prostredí. Získaval som síce uznania z rôznych oblastí: zo školstva, literatúry, spoločenských aktivít... ale akoby ten úspech vždy patril niekomu inému. V Novom Sade som bol „akýsi Slovák", v Karlovciach „Tót", v Čiernej Hore „nejaký Vojvodinčan" a tu v Kanade „emigrant", ktorý svojim akcentom zavše aj úsmevy vyláka.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov