Moderná budova v kopci, schúlená v hustom kroví starého parku, prijímala do svojho náručia iba veľkých „gymnazistov", stredoškolákov. Nesmierne sme hrdí na našich gymnazistov, z ktorých vyrástli „skutočne veľkí" – veľkí odborníci, veľkí humanisti, veľkí ľudia. Napísané je v úvodných riadkoch monografie 50 godina Gimnazije Mihajlo Pupin /50 rokov Gymnázia Mihajla Pupina, pod ktorými stojí podpis: Bývalá gymnazistka, profesorka telesnej výchovy, riaditeľka Tatiana Brtková. Monografiu, mapujúcu polstoročnicu gymnázia, ako jedinej stredoškolskej inštitúcie v okrese Kovačica, 23. októbra 2019 slávnostne predstavili a symbolickým krstom knihy vyprevadili k čitateľom. Vydaniu knihy predchádzali tri roky vytrvalej práce na zhromažďovaní potrebných údajov a fotografií, ktorých je v knihe až 315. Monografia je dvojjazyčná, srbsko –slovenská, má 208 strán a vyšla v náklade 500 výtlačkov.
Prezentácia prebiehala v telocvični kovačického gymnázia a na úvod sa prihovorili Mária Kotvášová Jonášová, učiteľka slovenského jazyka a literatúry na tejto škole a naša známa spisovateľka, ako aj známa kunsthistorička Jarmila Ćendićová, tiež maturantka tejto školy. Po študentskej hymne Gaudeamus igitur v podaní školského speváckeho zboru, o publikácii, ktorá je zborníkom prác dvanástich autorov, hovorila riaditeľka Tatiana Brtková.
Prvé začiatky organizovaného stredoškolského vzdelávania v Kovačici siahajú do roku 1932, keď bola založená Odborná remeselnícka škola, v roku 1943 otvorená bola Meštianska (Gradjanska) srbsko –slovenská škola, roku 1954 pribudla aj Škola pre poľnohospodárskych výrobcov a v roku 1945 s prácou začalo neúplné gymnázium. Stredná ekonomická škola bola založená roku 1962. Od začiatku školského roku 1967/68 táto ekonomická škola prerástla v gymnázium.
Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici bolo teda založené 1967. roku a odvtedy sa v ňom vyškolilo niekoľko tisíc žiakov. V monografii sú záznamy o počte žiakov a mená zamestnancov a v osobitnej časti sú kratšie biografie všetkých piatich doterajších riaditeľoch: Martin Toman (1967 – 1991), Živa Stojanović (1991 – 1993), Metodije Iloski (1993 – 2002), Pavel Rohárik (2002 – 2015) a Tatiana Brtková, súčasná riaditeľka (od roku 2018). Nasleduje časť o úspechoch žiakov, spolupráci gymnázia s inými školami a ustanovizňami, divadle na škole, školských výletoch a žiakoch generácie. Osobitná stať je venovaná doktorom vied, ktorí maturovali na kovačickom gymnáziu. Sú to: Miroslav Brajanovski, Duško Tubić, Dušan Nikolić, Ondrej Jaško, Michal Sládeček, Zuzana Čížiková, Dušan Kereš, Adam Tomáš, Monika Neda, Katarína Stanová, Janko Siroma a Kristina Ćendićová. Ako bolo na prezentácii zdôraznené, po uzávierke monografie doktorskú dizertáciu obhájili ešte traja bývalí kovačickí gymnazisti: Zuzana Huráviková, Ljuboš Ušiak a Mária Hekeľová.
Na záver textuálnej časti knihy, na školské časy si v troch autorských textoch zaspomínali diplomovaný činoherec Ivan Kornović, novinár a prekladateľ Pavel Matúch a literátka Mária Kotvášová Jonášová.
V kultúrno-umeleckom programe prezentácie knihy vystúpili žiaci, žiacky chór, orchester a folklórna skupina a tiež niekdajší žiak Pavel Matúch. Pri tejto príležitosti nevystali ani pozdravné príhovory a gratulácie: Libušky Lakatošovej, predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Aleksandra Gajovića, štátneho tajomníka Ministerstva kultúry a informovania RS, Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Zlatka Šimáka, predsedu Zhromaždenia Obce Kovačica.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)