Ústava je najvyšší zákon republiky, ktorý musí dodržiavať každý obyvateľ toho ktorého štátu. Pokračujeme s definovaním občianstva, právach a povinnostiach, majetku a dedičstve, poplatkoch a povinnostiach vojenských.
Uhorské občianstvo: Všetci tí, ktorí ku štátu uhorskému, pod jeho kráľa, zákony, vládu a vrchnosti patria, tvoria spolu štátne občanstvo uhorské; a každý z ních osobite je štátny občan uhorský, a poťahom len na svoju krajinu, občan krajinský.
Práva a povinnosti občanské
Do roku 1848, ako už bolo uvedené, nemali všetci občania rovnaké práva, „lebo mnohé práva, a síce té najvýznamnejšie, požívali len nektorí uprednostení občania"... Po roku 1848 zo zákona „každému občanovi krajinskému bez rozdielu patrí rovnaká časť jako v povinnosťach, tak aj vo právach občanských", no deti „nepožívajú ešte práv krajinských" a ženy ich požívajú „len spolu s mužmi svojimi a kroz nich".
Majetok je možné nadobudnúť:
– kúpou alebo zámenou;
– nájdením, no len vtedy, ak pôvodného majiteľa nemožno vyhľadať;
– darom;
– zdedením.
Dedenie bolo a aj v súčasnosti je zložitejším právnickým úkonom, preto pri jeho aplikácii je klient povinný dodržiavať mnohé požadované kroky. V prvom rade, ak majiteľ majetku chce poručiť majetok vybranému blízkemu, môže to urobiť napr. závetom (testamentom), tzv. poslednou vôľou. Môže to vykonať ústne a písomne.
Závetník však musí spĺňať nasledovné požiadavky; musí:
– byť pri zdravom rozume;
– mať právo závet robiť;
– byť zákonným majiteľom majetku.
Pri spisovaní závetu sa musia splniť ďalšie pravidlá:
– musí byť urobený za prítomnosti aspoň piatich svedkov;
– písomný závet musí byť vlastnoručne podpísaný;
– svedkovia ho tiež musia podpísať alebo použiť vlastnú pečať;
– musí obsahovať dátum a miesto spísania;
– v závete nesmie byť nič preškrtávané a menené.
Už spracovaný závet môže doplniť, úplne zmeniť, ale aj roztrhať a zničiť. Ak zomrie bez závetu, dediči dedia podľa zákona.
K tejto časti ešte krátky dodatok.
„Otcovský dom patrí dľa zákona najmladšiemu synovi, len že musí ostatných vyplatiť; rodinné listiny ale prislúchajú najstaršiemu údovi rodiny".
Štát sa musí o svojich obyvateľov postarať, medzi to patrí ochrana osoby a majetku.
Obyvateľ však má právo požadovať od štátu uznanie nielen jeho viery a aj reči.
V tejto časti nachádzame aj vysvetlenie problému daní.
K ťarchám krajinským patria aj rozličné dávky, napr. mýta (od dlažby, mostov), trhové poplatky, ale i verejné práce na obecných cestách, mostoch, riekach a pod. Ďalej medzi ne patria aj povinnosti „odvážania úradníkov" v úradných a vojenských konaniach, ale aj povinnosť „uhospodovania vojska", to však s patričnou náhradou.
Samostatnú časť tvorí „povinovatosť vojanská".
Vojenskú povinnosť si musí každý občan splniť sám, nemôže byť nikým, ani ničím nahradená, ani peniazmi vykúpená.
K vojsku sa „odoberajú nováci čili rekruti" vo veku 20 až 22 rokov.
Posledným textom celého Ústavopisu je text, ktorý nepotešil mladých „nádejných rekrutov" chystajúcich sa na ženbu ešte pred nástupom na vojenskú službu.
Predchádzajúce tri časti tohto seriálu o Uhorskom Ústavopise z roku 1872:
http://www.kulpin.net/o-kulpine/historia/milan-hodza/22-aktuality/aktuality/10681-uhorsky-ustavopis-z-roku-1872
http://www.kulpin.net/o-kulpine/spolky-a-kluby/klub-kulpincanov/22-aktuality/aktuality/10753-uhorsky-ustavopis-z-roku-1872-pokracovanie
http://www.kulpin.net/o-kulpine/historia/michal-harminc/22-aktuality/aktuality/10820-uhorsky-ustavopis-z-roku-1872-tretia-cast
Ján Sabo z Prievidze
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)