Jaroslav Šimovič sa narodil 24. apríla 1931 v Kysáči a základné a stredoškolské vzdelanie získal v Báčskom Petrovci. Pracoval ako výtvarný pedagóg a od roku 1992 je na dôchodku. Realizoval vyše 35 samostatných výstav. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1954 v Petrovci a jedna z jeho posledných samostatných výstav bola tiež v Báčskom Petrovci v roku 2012 v Galérii Zuzky Medveďovej. Predtým, pri príležitosti autorových osemdesiatin, v auguste 2011 počas Slovenských národných slávností, samostatnú výstavu mu usporiadali v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Takmer štyri desaťročia tvoril vo svojom ateliéri na Petrovaradínskej pevnosti.
Jaroslav Šimovič zakončil Vyššiu pedagogickú školu, odbor kreslenie a matematika v Novom Sade. Študoval na Akadémii úžitkových umení v Belehrade. Po zakončení školenia pôsobil ako výtvarný pedagóg najprv na petrovskom Gymnáziu a potom aj v Šíde a Rume a nakoniec v Novom Sade. Rozoznateľnosť tvorby Jaroslava Šimoviča spočíva v jeho vyblednutom, šedom kolorite.
Jaroslav Šimovič v strede (v čiapke) na 11. bienále slovenských výtvarníkov v Báčskom Petrovci roku 2011
Na výstave v Báčskom Petrovci v roku 2012 sa stretli rovesníci a kolegovia: Jaroslav Šimovič a Mária Červená (1931 – 2013), prvý zľava Vladimír Valentík a prvý sprava Pavel Čáni (Foto Vlastička Triašková)
Za výtvarnú tvorbu sa mu dostalo viacero uznaní a cien, okrem iného Cena novosadského salónu (2000) a Cena Cyrila Kutlíka za životné dielo roku 2001.
Viac o tvorbe Jaroslava Šimoviča na: http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/1613
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)