- Podrobnosti
-
Uverejnené 6. 09. 2009
Kulpínska mozaika VII
...Veľmi milujem kraj, kde sa môj otec, Michal Harminc narodil ešte v roku 1894 a kde som ako dieťa prežila veľa pekných chvíľ a spoznala veľa dobrých ľudí...
Na Vidovej čárde
V Pešti som chodila bosá len do postele a na kúpalisku, ale v Kulpíne sme veselo čatanguvali po horúcom prachu ciest, ale aj v garádoch, ak ich príval dažďa naplnil. Ledva sme čakali, kým po búrke vykukne slnko a hajde! Behali sme, fŕkali, výskali a niekedy aj poriadne zrevali, ak sa v jarku našlo aj sklíčko.
Kúpať sa
dalo aj v Kulpíne a to nie len tak, hocikde na kanáli, ale v skutočnom
kúpalisku, pri Vidovej čárde. Báči Vida, alebo ako sme to my hovorili –
báči Vidov, mal čárdu pri kanálskom moste a pri nej aj skutočné
kúpalisko. Bola to široko-ďaleko ojedinelá vec – bol tam rad drevených
schodíkov k vode, vysunutá doska pre skokanov a latkami vydláždená
plytčina pre deti. V pozadí bolo aj niekoľko kabín. My so sesternicou
Olinkou sme tam mali voľný vstup, lebo báči Vidov bol bratrancom našich
otcov. Ešte sme bývali aj pohostené studenou krachľou, čo nám s úsmevom
podávala teta Mariška. Ona bola v našich detských očiach skutočná
domáca víla – vždy pekne učesaná, s bielym golierikom a naškrobenou
fodravou fertuškou. Bola veľmi šikovná, milá, prívetivá a v obsluhe
hostí rýchla.
My,
rodáčky, sme sa teda kúpavali u Vidov, ale aj druhý breh bol plný 8-15
ročných detí, ktoré si bez bázne užívali tú kanálsku vodu. Plávalo sa
psačím štýlom a v rýchlosti sa pretekalo tak, že niekto hodil do vody
jablko a plavci sa ho snažili pred druhými predchytiť.
Domov sme sa vracali až k večeri, kedy zapadajúce dolnozemské slnko ešte naposledy rozpálilo biele steny domov a múrikov.
Dospelí
si v čárde tiež prišli na svoje, lebo báči Vidov mal dobrú, ľadom na
celé leto zásobenú, chladnú ľadovňu, v ktorej uskladňoval nápoje. Jeho
zeleňou obrastená terasa lákala starších pánov a biliard vo veľkej
sieni zase mladých.
Na dôvažok – prečo je báči nie Vida, ale „Vidov“?
Nuž
preto, lebo tam nebolo zvykom pýtať sa, ako sa voláš, ale čia si, čí
si. Takže chlapec alebo muž bol Vidov, Harmincov, kým dievča, či žena
nebola Vidová, Harmincová – ale čia? Vidova, Harmincova, Širkova a
podobne.
Natália Maliariková rodená Harmincová
Predchádzajúce texty autorky Natálie Maliarikovej rodenej Harmincovej si možno prečítať v Pamätníčku ( v hornom pravom rohu).
P.S.
Na "Vidovu čárdu" si spomína aj Ján Kulík z Austrálie, pôvodom Petrovčan a kulpínsky zať.
- Na Vidovej čárde bola „kúglarňa", dobré víno, dobrá hudba (cigánska) a veľmi pekné pračky. Padalo sa aj do kanálu. Koľko viem, nikto tam nezahynul, ale rozbitých nosov bolo neúrekom.
- Bola tam aj „Peskara", hneď vedľa „šľajzu" a „Širokého". Vždy si tam chytil vynikajúceho „torpáša" a Cigáni z Peskary vždy boli aj dobrí muzikanti. Najmä Zlatoje. Zahrali aj to, čo nevedeli.
- Bola tam aj tzv. Pipika, ktorá dobre „vražila" a dievky chodievali k nej. „Ak si nebola vŕtaná, tak budeš, ak si bola, tak nebudeš"., Chichichi, uškŕňali sa Kulpínčanky a dúfali v osud.
- Bola tam aj „Backovka", veštkyňa (vražica) s dobrým menom. Tá vedela „všetky záhady temných síl" a biznis jej prosperoval. Chodievali k nej nielen Kulpínčania, ale aj Petrovčania, ba aj širšie. Jej médium bol kohút (ktorého si napokon uvarila), ale vedela dobre vystrašiť.
You have no rights to post comments
Komentárov