- Podrobnosti
-
Uverejnené 20. 11. 2009
ŽIVOTNÉ JUBILEUM NAJSTARŠIEHO KOVAČICKÉHO MATIČIARA
„Chceme a prajeme Vám, aby ste medzi nami ešte hodnú chvíľu pobudli, aby ste svojou láskou a dobrým srdcom ešte dlhý čas dokázali potešiť nás všetkých, ktorí Vás máme radi a ktorí Vám v tejto slávnostnej chvíli prajeme veľa zdravia, šťastia a lásky,“ prihovoril sa oslávencovi Martinovi Hriešikovi v pondelok 16. novembra 2009 Pavel Baláž, predseda Spomienkového strediska Jána Bulíka a podpredseda Matice slovenskej v Juhoslávii k deväťdesiatim narodeninám v súčasnosti najstaršieho kovačického mäsiara a matičiara.
Pán
majster Hriešik po šiestich triedach kovačickej základnej školy,
navštevoval ešte od 1934. roku trojročnú učňovskú školu v susednej
Debeľači. V jeho generácii boli tam vtedy aj iní Kovačičania, okrem
iných ďalší mäsiar Ján Petrík, pekár Fero Toman a mlynár Paľo Košút. V
tých rokoch začal byť činní aj v Sokolskej jednote, v Kovačici, ale i
dnešnom Zreňanine.
Roku
1937 sa stal aj členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici a
spolu so šesťdesiatkou ďalších Slovákov z Banátu vlakom cestoval na
svoje prvé Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Do Petrovca
sa z hložiansko-petrovskej železničnej stanice prepravili kočmi a vtedy
čerstvý matičiar býval v rodine Čániovej, v strede mesta. Koncom
tridsiatich mali už „na druhej ulici“ vlastný bitúnok a mäsiarstvo. Vo
februári roku 1941 zakončil v Pančeve pán Hriešik dve majstrovské
skúšky: jednu za mäsiara a druhú – a tú absolvoval ako jediný Kovačičan
- za odborníka vo výrobe klobás. Po druhej svetovej vojne bol pán
majster Hriešik súkromným mäsiarom, ale pracoval aj v mäsiarstve
poľnohospodárskeho družstva. Pričinil sa i o rozvoj dediny, volili ho i
za richtára, čo pre pracovné záväzky odmietol, ale bol dva mandáty a
jeden rok, spolu deväť rokov, v dedinskej rade, neskôr i v rôznych
komisiách, predovšetkým komunálnej a bol pri tom i za čias vyhlásenia
prvého samozdanenia v Kovačici. Nemalé uznanie sa mu dostalo 31.
decembra 1973 keď získal dekrétom prezidenta Tita Rad práce so zlatým
vencom, vtedy veľké ocenenie „veľkej Juhoslávie“.
Majster
Hriešik bol aktívny aj v hasičskom spolku, bojovníckej organizácii a
iných zduženiach, fungujúcich v jeho rodnej osade. Na dôchodku je od
roku 1980, ale s výbornou pamäťou sleduje, radí, komentuje diania doma
i za chotárom, občas sa na slávnostných zasadnutiach spolkov i zúčastní. Horlivým je čitateľom vojvodinských slovenských periodík: Hlasu ľudu,
Národného kalendára a Roviny, nebráni sa učiť i ďalším technickým
novotám. Čitateľom portálu tento svieži deväťdesiatnik odkazuje, že
„nie sú dôležité roky, dôležitejšie je zdravie!“ Tak veľa zdravia, pán
majster Hriešik!
Text a foto: Ján Špringeľ
You have no rights to post comments