- Podrobnosti
-
Uverejnené 4. 12. 2010
V SVD v Petrovci dnes prebiehal seminár na tému
Ochrana etnografického kultúrneho dedičstva
Ochrana a konzervácia kovových predmetov sa koná tak, že sa celé ponárajú do zmesi benzínu a ropy v pomere 1:1. Predmety zhotovené z dreva treba najprv umyť vo vlažnej vode a potom v roztoku vody a petroleja v pomere 5:1 a dobre ich osušiť. Osušené sa natierajú petrolejom. Ak dreveným predmetom chceme vrátiť prirodzený lesk alebo ho ochrániť pred červotočom, natierame ich roztokom z tekutého parafínu a rozriedeného ľanového oleja v pomere 1:5. Takéto praktické rady obsahuje brožúrka, ktorá by mala byť nápomocnou pri starostlivosti o starožitnosti.
Praktickú príručku vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov
Na dnešnom vstupnom kurze,
ktorý zorganizovalo Národné múzeum v Báčskom Petrovci, ktoré pôsobí v
rámci Slovenského vojvodinského divadla (SVD) a Ústav pre kultúru
vojvodinských Slovákov, sa hovorilo o základných princípoch a predpisoch
pri zbieraní, dokumentovaní a ochrane: čistení, konzervácii a
uschovávaní starých artefaktov. Seminár viedli etnografky Múzea
Vojvodiny Ljiljana Trifunovićová a Anna Sečová – Pintírová a zúčastnilo
sa ho zo 25 záujemcov o ochranu kultúrneho dedičstva z početných našich
prostredí.
You have no rights to post comments
Komentárov
Vypadlo teraz, ze SVD a Narodne muzeum ako organizator oklamalo pozvanych a dezinformuje verejnost...
Pozdrav.
Miroslava Blazic
1. toto bol prvy seminar, problematika znama a neznama aj organizatorom aj zenam, nastoluje sa otazka, co chceme dosiahnut?
2. co ocakavame od prednasky? budeme zeny ucit ako sa chrani kozuch, ako sa konzervuje stolicka alebo palacinkar. To nema zmysel. Inak sa chrani muzealny predmet a inak predmet v domacnosti alebo predmet pouzity na vystave zenskch spolkov.Treba najprv preskumat potreby.Co spolky zien potrebuju pocut od nas? ci vobec potrebuju nieco pocut od nas? neviem.
3. dolezite je vyjasnit si co je muzealny predmet, muzealna vystava, zbierka, muzeum a na druhej strane co sa chape pod pojmom vystava zenskeho spolku, zbierka v ramci domu tradicnej kultury (etnodom-nepresny vyraz). nech sa nemiesame jedni druhym do roboty.
4. uzitocna vec tohto seminaru je aj to, ze zenske spolky dostali informaciu,ze ochranou kulturneho dedicstva sa zaoberaju okrem inych aj muzea, kustody, etnologovia, historici, a ze sa s nimi mozu poradit v hociakej situacii. Staci zavolat a opytat sa.
5. financny aspekt nie je dolezity, ako ho uvadza predchadzajuca,samoz rejme treba odbornikovi uhradit cestu a ostatne je podla dohody.
6. zeny sa muzeu nemiesaju do roboty, ked poriadaju vystavy s "etnotematickou" (aka to len je tematika?)- samozrejme, ze sa nemiesaju, kazdy si robi svoju robotu, vec je v marketingu, dnes zeny maju lepsi marketing. Maju rozvinutu svoju siet, svoje aktivity, svoje produkty, co hodnotim velmi pozitivne. A nemiesam sa im do roboty.
7. netreba tak ostro kritikovat ani organizatora, v ochrane kulturneho dedicstva musime spolupracovat, a tak sa postavilo aj Narodne muzeum, ze touto cestou nadviazalo kontakty so spolkami, ktore sa v buducnosti budu rozvijat.
7. zeny su vyborne informatorky, tolko informacii maju, ze skoda nevyuzit ich vedomosti a zapisat ich. Momentalne skumam tradicnu kuchynu, pripravu a konzumovanie jedal, takze vas navstivim a tesim sa nasej spolupraci.
Anna Secova Pintirova
Pravda je,že moj plán ked som toto chystala bol úplne iný -a to je aby ženy a jedlotlivci počuli práve to čo stojí v pozvaní.Ja som Ljiljane a Anne dala úplnu slobodu, lebo zvlášť Ljiljana už má skúsenosti a podobné prednášky robila pre Rusinov.
Ak som dobre pochopila,Ljilja rozprávala ako maxinálne využiť to čo ženy robia a aby si nekomplikovali život tím na čo ich zákon o muzejskom nasledju zaväzuje ak majú prihlásenú zbierku... Preto sa etnografky predsa nevenovali ochrane artefaktov ale iným veciam...
Na prednáške boli spomenuté akcie slov.spolkov žien ktoré etnografi ocenili ako výborné. Teda, nebola len kritika. A aj ked bola, bola konštruktívna kritika. Znamena, nikto nechce ženám odmáhať a ani spotceňovať ich a ich úsilie a prácu ... priam naopak...
S úctou
M.Blažić
"Záujem a úsilie spolkov, združení a jednotlivcov o zachovanie dedičstva vojvodinských Slovákov, si veľmi vážime. No predsa, v súčasnej dobe, pri ochrane kultúrneho dedičstva sú určité pravidlá späté so systematikou zberu, triedenia zbierok, odbornej dokumentácie, ochrany a prezentácie zbierok/predmetov..."
Z druhej strany ďakujem predsedníčke Asociácie slovenských spolkov žien a Anonymnej návštevníčke, ktoré transparentne a predovšetkým kultúrne poukázali na problematiku z ich zorného uhla. Veď práve na také účely by mali slúžiť tieto miesta pre komentáre.
Katarína Pucovská
V tom zmysle, a to sa v správe neuvádza, práve náš Ústav pripravil praktickú príručku, ktorá verím bude osožná, lebo svojim obsahom ponúka praktické rady na opatrenie predmetov.
Teda, Ústav podporil myšlienku a pripravil príručku, o obsah a o priebeh akcie sa tentokrát nestaral. Zároveň dezinformujete, že seminár viedla aj pani Anna Séčová Pintírová, ktorá na seminári nebola prítomná.Teda v záujme pravdivého informovania prispievam aj týmto spôsobom k Vášmu textu.
Tým, ktorí majú záujem o príručku odporúčam stiahnuť si ju na slovackizavod.org.rs/.../4882
Prajem pekný večer, M.Sklabinská
V očakávaní spomenutého kurzu sme dožili nemilé prekvapenie, ked nám bolo povedané, že sa nemáme zaoberť zbierkovou činnosťou, ale organizáciou manifestácií v smere rozvoja dedinskej turistiky, a etno či už stará izba alebo dom majú byť v spomenutej funkcii.
Som názoru, ako aj väčšina prítomných predstaviteliek spolkov žien, že tradíciu Slovákov vo Vojvodine, spolky žien majú a treba aby zachovávali. A to v tvare v akom to už robia: etno izby, etno domy, predná izba či pitvor. Veď ďakujúc spolkom žien, máme zachované veľké bohatstvo predmetov a odevu zo zašlých čias.
Samozrejme budeme sa tešiť spolupráci odborníkov múzea, koľko sa z finančného aspektu táto spolupráca bude môcť uskutočniť.
Návrh: aby sa do budúca k pozvaniu priložil aj program semináru, čiže kurzu.
Bolo mi luto, ze som sa nemohla zucastnit tohto "kurzu", vyznievalo to slubne... a potom - dozvuky! Vraj zviedlo sa to hlavne na prezentaciu muzea, co je mozno aj v poriadku, ak slo o sprievodnu informaciu a moznost navstevy samotneho muzea...mozno by tam nevstevnici nejakym zazrakom mohli vidiet aj krojovane babiky z roznych nasich prostredi, ktore svojho casu spolky zien z lasky venovali muzeu, ako dokument a ochranu nasho dedicstva, s presvedcenim, ze v muzeu budu vediet potom toto aj ochranit... Nechapem vsak kritiku adresovanu spolkom zien, ktorych predstavitelky si s ochotou a zaujmom prisli vypocut "zakladne principy a predpisy pri zbierani a dokumentovani a ochrane.....", ze sa muzeu "miesaju do roboty, ked poriadaju vystavy, a izby s etnotematikou..." Neda sa mi verit, ze taketo myslienky odzneli na tomto "kurze"! Naopak, bolo treba osnazit chtive a aktivne spolky zien, ktore sa stali piliermi v zachovavani nasej kultury, tradicie a dedicstva! ako u nas, tak i mimo nasich hranic. Robime vsetko, aby sme mali spolok zien v kazdej osade a prave Asociacia slovenskych spolkov zien tu zohrala vyznamnu ulohu. Ano, hovorime aj o samozamestnavani zien v smere ruralneho rozvoja a etnoturistiky, ale tu potrebujeme este dost casu... Teda odkazujem: Ak nam nechcete pomoct, tak nam ani neodmahajte! A ak chybim, prepacte. Reagujem iba na to, co som z viacerych pramenov pocula a co sa ani mne vonkoncom nepaci.
S prianim, aby sa darilo aj Vam aj nam, koncim tuto, mozno neprijemnu reakciu.
Predsednicka Asociacie slovenskych spolkov zien