- Podrobnosti
-
Uverejnené 14. 04. 2012
Spoločná slovensko – srbská poštová známka
Slovenská pošta, a. s., včera vydala poštovú známku „Spoločné vydanie so Srbskom: Ján Koniarek (1878 – 1952)“ v nominálnej hodnote 1,20 €. Známka vyšla vo forme hárčeka s dvoma známkami spojenými navzájom kupónom. Motívom známky je bronzová „Busta Jána Krstiteľa“ od zakladateľa slovenského moderného sochárstva Jána Koniarka, ktorú umelec vytvoril počas svojho dlhoročného pobytu v Srbsku pred Prvou svetovou vojnou.
Na kupóne
je technikou líniovej rozkresby stvárnený Koniarkov „Pomník padlým v 1.
svetovej vojne“, ktorý sa nachádza v Trnave. V hornej časti hárčeka je
umiestnený text „SPOLOČNÉ SLOVENSKO-SRBSKÉ VYDANIE“ a v jeho dolnej
časti rovnaký text v srbčine. Súčasne s poštovou známkou pošta vydá
obálku prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC s dátumom 13. 4. 2012 a
domicilom Trnava.
Poštovú
známku slávnostne inaugurovali včera v stálej expozícii Galérie Jána
Koniarka v Trnave za prítomnosti srbskej veľvyslankyne na Slovensku p.
Radmily Hrustanović a generálnej riaditeľky Slovenskej pošty, a. s.,
Marcely Hrdej.
Ján Koniarek - významný slovenský sochár prvej polovice 20. storočia,
zakladateľ moderného slovenského sochárstva. Narodil sa roku 1878 vo
Voderadoch (neďaleko Trnavy) a v rokoch 1894 – 1906 absolvoval umelecké
štúdiá na akadémiách výtvarných umení v Prahe, Budapešti a Mníchove. V
rokoch 1906 – 1914 pôsobil v Srbsku ako pedagóg na školách v Čačku a v
Belehrade, kedy sa aj aktívne zúčastňoval na výstavnom dianí Srbska.
Venoval sa predovšetkým reliéfom a portrétom (Podobizeň otca, 1905;
Posledný dych, 1906; Hlava Jána Krstiteľa, 1906 – 1912), ako aj
podobizniam významných srbských osobností (básnici a spisovatelia
Dragutin Iljić, Jovan Dučić, Milorad Pavlović-Krpa; maliar Uroš Predić).
Počas I. svetovej vojny bol zranený (1915) a po jej skončení sa
Koniarek vracia k sestre do rodných Voderád (1918). V roku 1924 sa
presídlil do Trnavy, kde zostáva do svojej smrti. Od roku 1978 nesie
jeho meno Galéria Jána Koniarka v Trnave, kde je umiestnená stála
expozícia jeho diel (2002).
Ako sám
napísal, poslaním umelca je stať sa „svedomím svojho rodu“ a vytvoriť
„...kamenné dejiny slovenského rodu“ (Sochár a národ; 1937). Z
monumentálnych realizácií sú významné: Pomník M. R. Štefánika v Trnave
(1924), Pomník Jána Hollého v Borskom Mikuláši, Pomník padlým v 1.
svetovej vojne v Trnave (1929), Memorandový reliéf v Martine (1931 –
1933), Pomník Antona Bernoláka v Trnave (1936 – 1937).
Viac na:
You have no rights to post comments
Komentárov