- Podrobnosti
-
Uverejnené 23. 09. 2012
Ako sa v našich chotároch chápe demokracia
uvažuje Ján Kulík
„Demokracia“ takpovediac vždy „fungovala“. Počas II. sv. vojny, ba aj hneď po nej, rad vojvodinských politikov, a to hlavne domorodých Srbov, dožadoval sa utvorenia republiky Vojvodiny, v rámci federácie Juhoslávie. Ich žiadosť bola však zamietnutá, takže sa o tom ani nedebatovalo. Ešte vždy boli totiž obavy, keďže balans kompozície obyvateľstva nebol ešte úplne narušený. Ku tomu dochádza neskoršie. Nemcov sa vyhostilo, časť Maďarov prešla do Maďarska a aj časť Slovákov v rámci akcie „Mať volá“ sa vysťahovala.
(Susedka,
dávaj pozor na svojho kohútika, aby nedlabčil moje sliepočky. Ak tvoj
kohútik moje sliepočky podlabčí, tak susedka, daj si pozor aj ty.)
Мислим да нисам погрешио, кад сам изабрао ову илустрацију аутора
Будимира Јовановића, Новосађанина, која сe објавила у „Бећарски дивани“
аутора Радомира Суботића, из Темерина.
Radomir Subotić, ak sa na neho ešte pamätáte, narodil sa v Temeríne,
kde podstatnú časť pôvodného obyvateľstva svojho času tvorili aj Slováci
(dnes už zanikli, z väčšej časti sa stali Maďarmi). R. Subotić je
autorom knihy „Vojvođanski divani“(„Vojvodinské besedovanie“), kde sa
pousiloval zozbierať ľudový humor srbských „Lálov“ (vojvodinských
Srbov). Kniha vyšla v 1970. roku. Vytlačená bola v tlačiarňach „Branko
Bajić“ – Báčska Palanka.
Ilustrácie poskytol Budimir Vojinović, narodený v Novom Sade.
Prečo ma nadchla idea demokracie? Tak v prvom rade, v poslednej dobe
(rozumej posledné desaťročia) v našich chotároch tá idea má
najrozličnejšie variácie a nie vždy aj demokratické. Každý si ju
vysvetľuje na svoj spôsob. Žiada si „demokraciu“ pre seba, bez chápania,
že demokratické práva sa narúšajú momentom, kedy siahnu na práva iných.
Demokracia je kompromis, utláčanie vlastných vášní, ak siahajú na
slobodu iného. Banálne príklady:
Moje demokratické právo je mať účes podľa vlastnej chuti, hoci aj
nevkusný, ale demokratické právo iného, ak mu môj účes vadí, má právo
vylepiť mi zaucho, rozčuchrať mi ten účes, ba aj ostrihať mi vlasy.
Kto má aké právo? Obaja majú len právo kompromisu. Spútať vlastné vášne
a chovať sa podľa poriadkov doby, podľa platiaceho vkusu. Nebyť
extrémistom. Nájsť spoločný jazyk, lebo ku tancu sú potrení dvaja (po
ang. It takes two to tango) a to tango je krásny, kľudný tanec.
Pamätáte
sa na strýca Marcina? Na tú krčmu, ktorá sa volala „Na Balkáne“? Na
krčmu, kde bývali najkrajšie bitky? Na krčmu, z ktorej občas vyletel
chlap, poprplal sa v prachu a poď späť? Strýco mu hovorí: „Prečo tam
lezete, keď vás furt vyhadzujú?“ Chlap: „Ako by som nie, keď som
krčmár.“
Aj krčma je pre ľudí, lenže podnapité hlavy tam aj najradšej dokazujú
svoje pravdy, „demokratické práva“... a výsledok je, rozbitý nos. Ak sa
krčmár, ako arbiter do toho zamieša, aby mal tam poriadok, hneď ho
vybuchnátujú a vyhodia na ulicu, do prachu. Čo ten chlap má robiť? Ako
urobiť poriadok vo vlastnej krčme? Pozve políciu a tí veru nebudú
šanovať. Obuškami namerajú každému. Opilci, kým im modriny nespľasnú,
budú chodiť s ohnutým chvostom, ale o nejaký čas zase budú v krčme a
zase sa budú pravdať, chlpčiť, rozbíjať si nose... Rozprávka sa opakuje.
Nezdá sa vám táto krčma „Na Balkáne“ veľmi blízka?
Tiež mi pozornosť upútal aj ten stĺpec na www.kulpin.net kde sú výpovede Sokratesa o demokracii:
Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť všetkým vyhovieť.
Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá.
Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov, cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá.
Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to dá.
A ak zločinci
demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody chcú mať pocit
moci, vznikne tyrania horšia, ako to dokáže len najhoršia monarchia,
alebo oligarchia.
Slávny
grécky antický filozof, baťko Sokrates (470 – 399 p.n.l.) bol Aténčan.
Hovorí sa, že osobne nič nezapísal, avšak jeho úvahy nájdeme zapísané
hlavne u jeho priateľov, ako Platón, Xenofon atď. Tu nájdeme aj jeho
poznámky o Xanthippe, jeho manželke. Konečne, ani Ježiš vraj po sebe
nezanechal žiadne písomné pamiatky. O ňom písali iní. Ježiš bol
ukrižovaný a Sokrates, no aj jeho obvinili z vlastizrady, odsúdili (na
smrť), ale dúfali, že sa zriekne učenia, čo on odmietol a radšej popil
otravu.
Oltár demokracie je krvavý. Na ňom skončili mnohí presvedčení
demokrati. Kto ich posielal na onen svet? „Demokrati“, ktorým
nezodpovedala demokracia iných a opakuje sa nám to hľa už vyše 2000
rokov.
Posledné diania vo Vojvodine tiež ukazujú, že sa tu koná zápas dvoch,
akože demokracií. Demokraticky zvolenú lokálnu vládu vyhadzujú z vedenia
a demokraticky zvolené menšinové grupácie (aj za pomoci
nedemokratických síl) sa dosádzajú do kresiel vedenia lokálnych vlád. V
chotároch Vojvodiny to má už dlhšiu tradíciu. Pozrime sa.
K dispozícii mám niekoľko prameňov, zhruba podobných, ale sú tam aj menšie variácie.
Meruôsme (arch. meruôsmy rok štyridsiaty ôsmy - 1848) roky sa dotkli aj
južnej časti Uhorska. O tých dianiach nájdeme zapísané aj v nejednom
našom zbore, vrátane aj v Petrovci (Sztehlo).
Vodcom
maďarskej strany bol Lajoš Košút (mimochodom Slovák). Proti nemu, na
stranu Viedne sa postavili slovenskí národovci, štúrovci a na Dolnej
zemi to boli Srbi. Všetci dobre vedeli, čo ich čaká, ak revolúciu
vyhrajú promaďarské sily. Toto obdobie dobre poznáme z „národných dejín“
a dobre vieme aj to, že za naše „priateľstvo a vernosť“, nás Koruna
obdarila tým, čím iných trestala. Nastala silná maďarizácia. Srbi
pochodili lepšie. V máji 1848 na srbskom sneme vzniká provincia
Vojvodina, s určitými autonómnymi právami a aj toto malo dôsledok, že
mnohí naši vzdelanci na Slovensku, posúvajú sa sem, do „Srbskej
Vojvodiny“, kde sa predsa ľahšie dýchalo. Asi aj preto súčasní maďarskí
predáci vyhlasujú, že autonómia Vojvodiny vždy bola len fatamorgánou.
Skorej by povedal, že bola ich nočnou morou.
R-U ríša sa konečne rozpadla následkom „veľkej vojny“ a verilo sa, že
to bola posledná vojna, lebo nikto si neželal takej hrôzy. (Ako vieme,
nebola to „posledná vojna“. Nasledovali ešte strašnejšie.) Na troskách
bývalej monarchie rodia sa nové štáty. Do procesu rozkladu sme sa
zapojili aj my. Verili sme, že celkom demokraticky si volíme pričlenenie
sa ku kráľovstvu Srbov (neskoršie SHS, Juhoslávia...) Boli sme však
naivní. Naším „demokratickým“ prejavom v novosadskom hoteli Grand (25.
nov. 1918) sme odhlasovali, čo iní chceli. Veď toto „demokratické“
rozhodnutie národov Vojvodiny by neprešlo na žiadnej arbitráži. Vykopli
by nás. Hlasovali sme podľa chuti „Spojencov“, hlavne Británie a
Francúzska. Vtedy aj W.Churchill poznamenal: „Ak by Boh nestvoril R-U,
museli by sme to robiť sami a teraz sme to aj urobili“. Vzniklo
Česko-Slovensko a Juhoslávia (kým časti boli pripojené ku Rumunsku a
Poľsku). Vznikli menšie národnostné štátne útvary a bola nádej, že tieto
nebudú ohrozovať ich koloniálnu politiku. Zostalo len zoslabnuté
Nemecko. Z rovnakej príčiny ani Grécko nedostalo Konštantinopol
(Carihrad), lebo ako pravoslávni, ľahko sa môžu spriateliť s Ruskom
(Sovietskym zväzom), a Rusi dostanú nehatenú cestu do Stredomoria a
predsa, staré Rusko bola tiež koloniálna veľmoc. (Na čas mali aj časť
Havajských ostrovov.)
Teda, aká
bola „národná vôľa“ v tom Grand hotely? * Napomínam, že mám tu tri
rozličné pramene a budem sledovať ten, ktorý sa mi zdá zatiaľ
najspoľahlivejší. Pozor! V čase hlasovania, Vojvodina nebola len
Sriem, Banát a Báčka, ale aj cíp Barane.
Etnická skupina
|
v percentách 1918;
|
v súčasnosti %;
|
deputátov %;
|
počet deputátov;
|
stav mal byť:
|
Srbi
|
33,8
|
65,05
|
76,3
|
578
|
255
|
Maďari
|
28,1
|
14,28
|
0,13
|
1
|
212
|
Nemci
|
21,4
|
---- ?
|
0,79
|
6
|
162
|
Slováci
|
3,7
|
2,79
|
8,19
|
62
|
28
|
Rusíni
|
0,9
|
0,77
|
2,77
|
20
|
7
|
Chorváti
|
2,3
|
2,78
|
0,26
|
2
|
17
|
Bunjevci
|
----
|
----
|
11,09
|
84
|
84?
|
Šokci
|
----
|
----
|
0,39
|
3
|
3?
|
|
90,2
|
85,8
|
~100
|
756
|
|
* V tom čase Chorváti boli rozdelení na tri skupiny (Bunjevci, Šokci a Chorváti).
** V súčasnosti nejaká nemecká enkláva nejestvuje. Zostalo síce asi 16 tisíc Nemcov, ale sú „roztrúsení“.
*** Oblasť Baranja bola
vyčlenená z Vojvodiny a dnes je to súčasť Chorvátska, nuž preto v
rubrike máme len 85,8 % a na dôvažok počet Bunjevcov a Šokcov môžeme len
odhadovať. Dnes sú v rubrike Chorvátov.
Nuž, už vtedy „demokracia“ fungovala. Boli obavy, že „panslavské“
krídlo to nevyhrá, lebo Maďarov a Nemcov bolo spolu 49,5% a nikto
nemohol ručiť, že aj „panslávi“, ako blok, budú hlasovať za pripojenie
sa ku Srbsku. Bola možnosť, že zopár Slovákov, Rusínov, ba aj Bunjevcov a
Srbov... bude hlasovať buď za pripojenie sa ku Maďarsku, možno ku
Rumunsku, ba nedajbože, aj za samostatnú republiku.
Trianonskou
zmluvou Srbsko ručilo všetky možné práva na autonómiu Vojvodiny, ale
rýchlo na ne zabudlo. Spoločná mala byť len zahraničná politika, armáda a
mena (peniaz).
Počas
II. sv. vojny, ba aj hneď po nej, rad vojvodinských politikov, hlavne
Srbov, dožadoval sa utvorenia republiky Vojvodina, v rámci federácie
Juhoslávie. Ich žiadosť bola zamietnutá, takže sa o tom ani
nedebatovalo. Ešte vždy boli totiž obavy, lebo balans kompozície
obyvateľstva nebol ešte úplne narušený. Ku tomu dochádza neskoršie.
Nemcov sa vyhostilo, časť Maďarov prešla do Maďarska a aj časť Slovákov v
rámci akcie „Mať volá“ sa vysťahovala. Toto vákuum sa vyplnilo
kolonistami, pravoslávnymi, hlavne z Bosny, ale aj z južného Srbska, ba
aj z Čiernej Hory, lenže aj teraz sa súčasná vláda obáva autonómnej
Vojvodiny. Práva Vojvodiny sa neustále okresávajú... takže hlasy na
reštaurovanie autonómie sú čoraz silnejšie a samozrejme, silnie aj hlas
na utvorenie samostatnej Vojvodiny, čiže aj separatizmus nadobúda silu.
Každá akcia vyvolá aj reakciu. To je prírodný zákon. Čím väčšmi sa
okresávajú práva autonómie, tým hlasitejšie sa volá po samostatnosti.
Kryštálovú guľu je ťažko čítať. Len ďalší vývoj udalostí ukáže, čo bude s
Vojvodinou.
----------------
W. Churchill, keď sa stal ministerským predsedom V. Británie, v čase
vypuknutia II. sv. vojny, medzi iným vyhlásil, že: „Demokracia nie je
dokonalá, ale zatiaľ je najlepšia čo svet má, takže budeme si ju brániť
do poslednej kvapky krvi“.
Veľký
francúzsky mysliteľ, filozof, historik, dramaturg, spisovateľ...
Voltaire (1694 – 1778) za sebou zanechal hodne myšlienok, ktoré aj
dnešný svet cituje:
A/ Pane, i keď sa s vami nezhodujem, ale do poslednej kvapky krvi budem sa zastávať práva, aby ste mali právo to povedať.
Keď už bol na smrteľnej posteli, priatelia, rodina, verejnosť, vedeli,
že je ateistom, no predsa mu priviedli kňaza, ktorý ho začal spovedať a
spomenul: „Zriekate sa diabla?“. Voltaire odpovedal: „Vznešený pane, vôbec si nemyslím, že toto je čas, kedy si mám robiť nových nepriateľov.“
„Ak by Boh nejestvoval, museli by sme si ho vymyslieť“.
„Dejiny nie sú nič iné, ako len hŕba podvodov, kriminálu a nešťastných náhod.“
„Živým potrebujeme dávať rešpekt a mŕtvym pravdu“.
----------------------
Vysvetlivky:
Baťko (báči, bača...): všetky podoby majú spoločné východisko, ktoré v ie. skupine jazykov predstavuje koreň bhr
= brať na seba, bremeno, nosiť... čiže v prenesenom význame aj mať na
zodpovednosti, starať sa...(R.L. Turner, Ch.L. Lanman...). Tento koreň
poskytol základ aj slovu brat, ako súrodenec, ale aj ako príslušník rovnakého kmeňa, plemena, s pomocou ktorého sa zaručuje bezpečnosť. Slovo báťa, baťko.. je nie len všeslovanským, ale nachádzame ho zastúpené v rade ie. jazykov, ako napr. ang. bachelor = mladý muž, ašpirant na titul rytiera... V lat. baccalaureatus = korunovaný vavrínovým vencom, baccalarius, čo je polatinčené keltské bachlach (bačlach) = pastier, sedliak, nájomník, agrárnik, ale aj pokročilý študent. V Indii, na vrchu kastového zriadenia máme Brahmanov a nižšie kasty pri vzdávaní úcty, okrem iných titulov použijú aj batu = mladý brahman (študent), mládenec, chlapík, muž, človek. Slovo bata, batu...
sa tiahne celou škálou moderných jazykov subkontinentu, ale jeho
variácie nachádzame aj v gréckom, latinskom, ba stopy sú aj v chetejskom
bhatta = oslovenie vyššie postavenej osoby v spoločnosti.
V slovenčine máme báťa = starší muž, báči = mladší muž, strýko, ujko... bača = pastier oviec, baťko = demin. z báťa... V staročeskom báťa = dôverné oslovenie brata, ale aj iných osôb... novočes. báťa = dobrák. Maďarské bácsi = strýčko, ujo... prevzaté je zo slovenčiny. ( otvor hore priečinok LINKY a potom Kruhy, etym. Báťa).
Demokracia = ľudovláda. Pôvodne grécky útvar, ktorý
prešiel do latiny, odtiaľ do fr. jazyka a následne i k nám. Viď Kruhy
Demokracia a Aristokracia.
Diván = pohovka, kanapa, ale prešírenejšie aj rozhovor, kecanie... Pôvodne peržské slovo, diwan = kniha, písomnosti, kráľovský dvor... čo si prevzali Turci, ako divan = r/v...
Viď Kruhy, et. Diván.
Dlabčiť = pohlavný styk kurovitých vtákov. Ako termín s týmto významom, v slovníkoch ho pravda nenajdete. Je tam len dlabať = robiť, vyhlbovať... dieru do niečoho, rýpať, špárať. Ie. koreň dolb-, dъlb- nachádzame v ako slovanských, tak aj baltoslov. a germanských jazykoch. Všede to dalo základ pre hrabanie, prehrabávanie... ale aj doloni, dolovanie, driapanie, hĺbku... ba v sans. z tohto koreňa vznikli slová pre dieru, jamu, jaskyňu atď. Viď Kruhy Dlabať.
Fatamorgána = svetelný úkaz na púšti, klam zmyslov,
vidina, miráž. Svetelný úkaz, miráž, ktorý sa zjavuje na pobreží
Kalabrie (Taliansko), svojho času sa pripisoval výčinom víl. Fata
Morgana, Morgan le Fay (Morgana = víla, alebo aj veštica), sestra kráľa
Arthúra. Tal. fata, z lat. fata = víla sudička, prevzaté ako fem. sing. z rímskej vulgárnej latiny. Príbuzné máme aj fatalita, fáma...
Monarch(ia) = samovláda. Východiskom mu je gr. monarches / monarchos, kde mono = sám + arch = hlavný, vrcholný...
Oligarchia = vláda neveľkej skupiny aristokratov,
alebo boháčov. Prevzali sme si to cestou stredovekej latiny, oligarchia,
avšak aj toto zložené slovo má grécky pôvod, kde oligos = málo, trochu, skupinka... + arch
= hlavný, vedúci, vrcholný... * Aj dnes sotva nájdete krajinu, kde
nevládnu „vyvolení“, čiže boháči, aristokracia, „aristokracia“.
Sliepka = kura. Názov je odvodený zo slepý, lebo sliepka aby videla, musí vykrúcať hlavu a na dôvažok v prímraku už nevidí, oslepne.
Tyrania = v starom Grécku spôsob vlády osoby, ktorá sa zmocnila moci násilím. Aj toto slovo má korene v gréckom jazyku, kde túrannos / týrannos = absolutný monarch, tyran, despota, násilník, ukrutník, trýzniteľ... Túto podobu dobre poznáme. Aj dnes je prítomná.
You have no rights to post comments