Na rozdiel od klobásy, ktorú môžete kúpiť v mäsiarstve, klbása je urobená s citom, najčastejšie aj za „podnetného“ spevu a počas procesu výroby správne zalievaná patričnou maligánovou tekutinkou. Za každou nadiatou klbásou dobre je tiež urobiť prestávka a najprv ju zrakom, s pohárikom v ruke, opáčiť a potom už, - nech sa nezaháľa, - trochu si z kališka aj odpiť. Že aby klbása nebola suchá. Snáď tak bolo aj na deviatej Klbasiáde, ktorá sa konala v sobotu 10. novembra v Bratislave. Na nej o najlepšiu zhotovenú upečenú dolnozemskú klbásu súťažilo osem mužstiev. Odborná porota tentoraz prvú cenu udelila maďarskému celku, ktorý si odniesol aj putovný pohár tejto súťaže.
Na Klbasiáde sa tradične zúčastňujú aj Staropazovčania
Pre nás, čo sme tam neboli, účastníci ponúkli video „koštovku“ a pár „chaotických záberov“:
Tradičná súťaž sa začala prípravou a vyhotovením klbás priamo pred návštevníkmi podľa tradičných receptov svojich krajín. Boli tam Slováci z Maďarska, Rumunska, Chorvátska, Vojvodiny... Chýrečná štipľavá paprika tiež nechýbala. Ani veselá nálada a hudba. Nie div potom, že takmer rovnako vynikajúco chutili účastníkom tohto veselého podujatia všetky klbásy, ba dokonca aj klobásy zhotovené vo väčšom množstve.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972) ... Vankúšik pod hlavou budem mať zo žiaľov; na rakve kvietky – to budú spomienky. A plachty z bôľu skryjú družku svoju. Boli sme, bôľ a ja, boli sme druhovia, spolu sme chodili cez žitia údolia.
Nebo ma oplače pokropí ma lejak, na cintorín odprevadí studený severák.