- Podrobnosti
-
Uverejnené 26. 04. 2009
Výstava o tekvičkách z Kulpína oduševnila Budapešť
Čudesný svet tekvíc
V prekrásnom starobylom zámku vybudovanom začiatkom minulého storočia pre potreby Poľnohospodárskeho múzea Uhorska, známom podľa mena Vajdahunyadvár, ktorý sa nachádza
v strede Budapešti, vo februári a marci tohto roku usporiadaná bola úchvatná
výstava o špecifickej starej poľnohospodárskej plodine z čeľade tekvicovitých –fľaškovci, pod názvom “Čudesný svet fľaškovca”. Organizátormi tejto hosťujúcej výstavy zo Srbska boli Inštitút pre roľníctvo a zeleninárstvo z Nového Sadu, resp. jeho Ústav z Báčskeho Petrovca, Poľnohospodárske múzeum z Kulpína a Múzeum Vojvodiny z Nového Sadu.
Slávnostného
otvárania výstavy 11. februára 2009. sa zúčastnilo zo 200 návštevníkov,
medzi ktorými bol i veľvyslanec Republiky Srbsko v Budapešti, Jeho
excelencia Dejan Šahović so spolupracovníkmi, ako aj predseda správnej
rady Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne a podpredseda Medzinárodnej
organizácie poľnohospodárskych múzeí AIMA Prof.Dr. Ján Kišgeci.
Vo svojom
slávnostnom príhovore veľvyslanec Dejan Šahović podčiarkol význam
takýchto projektov z hľadiska kultúrnej spolupráce medzi Maďarskom a
Srbskom a Ján Kišgeci sa zmienil o význame spolupráce dvoch múzeí
pretrvávajúcej vyše desať rokov.
Výstava bola usporiadaná pod záštitou Ministerstva poľnohospodárstva
Maďarska v rámci akcie diverzifikácie poľnohospodárskej výroby.
V rámci slávnostného otváracieho programu odznela pútavá
vedecko-populárna prednáška autora výstavy Dr. Jánosa Berényiho o
význame fľaškovca počnúc od predhistórie, kedy sa plody z tejto
rastliny používali ako riad, po súčasnosť, keď sa fľaškovec nanajvýš
vycibrene vkomponúva do moderného života. Táto multimediálna zápalistá
prednáška ( s fotografiami, filmami, zvukovými efektmi a ukážkami )
bola sprevádzaná malým koncertom dvojice hudobníkov hrajúcich na
hudobných nástrojoch vyrobených z fľaškovca. To predstavovalo
nekaždodennú novinku, ktorá vyvolala búrlivé oduševnenie prítomných.
Výstava znázornila
čudesný svet fľaškovca na paneloch, fotografiách, filmoch, v písaných
textoch ako aj množstvom rôznych predmetov vyrobených z fľaškovca v
nasledujúcich oblastiach:
- Botanika fľaškovca
- Etimológia názvu fľaškovca
- Pôvod a rozšírenie tekvíc a zvlášť fľaškovca
- Fľaškovec v Biblii, vedecko-odbornej literatúre a beletrii
- Používanie fľaškovca vo výžive, ako skladiska, v rybárstve, pri plávaní, vo vinárstve
- Hudobné nástroje z fľaškovca so zvukovými efektmi
- Fľaškovec v umení
- Erotické aspekty fľaškovca
Otváranie výstavy a
samotná výstava vyvolali veľký záujem tlače, elektronických médií a
verejnosti. Dôkazom toho je aj údaj podľa ktorého sa pri zadaní názvu
výstavy v maďarskej reči, na internetovom prehľadávači dostáva viac sto
výsledkov. Reagovania verejnosti a médií boli nanajvýš pozitívne a
návštevnosť výstavy bola masová.
Obzvlášť dobre sa
vydaril aj zatvárací program výstavy, ktorý bol v deň nacionálneho
maďarského sviatku 14. marca roku 2009. Vtedy v konferenčnej sieni
Poľnohospodárskeho múzea v Maďarsku autor výstavy Dr. János Berényi
zopakoval svoj úvodný prejav a v pokračovaní programu prebiehali
pedagogické dielne s deťmi a dospelými o technike farbenia fľaškovca a
výrobe rôznych praktických a dekoratívnych predmetov z tejto tekvice.
Pre deti bolo usporiadané bábkové divadlo, v ktorom všetky postavy boli
vyrobené z fľaškovca a na potešenie všetkých detí aj samotný
rozprávkový dej sa vzťahoval na túto tekvičku. Tiež bol zopakovaný aj
koncert na hudobných nástrojoch z fľaškovca a od početných
vystavovateľov sa mohli kúpiť aj najrozličnejšie predmety a darčeky z
fľaškovca, ako aj tekvicový lekvár , pečené tekvicové semiačka atď.
Po návrate výstavy do Srbska, naplánovaná je jej inštalácia v Subotici,
Sente, Novom Sade ako aj hosťovanie v Poľnohospodárskom múzeu v Nitre
na Slovensku a na záver by sa mala ako stála expozícia usadiť v
Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne
- Aká je najväčšia
hodnota a význam tejto výstavy? Odpoveď na túto otázku žiadala aj
novinárka maďarského denníka s najväčšou tirážou „Népszabadság“ pred
otvorením výstavy. Podstata odpovede spočíva v poznaní, že iba mravčou
prácou, profesionalitou, sústavným zhromažďovaním predmetov a
informácií o ktorejkoľvek téme ba ja takej nezvyčajnej akou je
fľaškovec, keď to robíme s láskou, môžeme vytvoriť niečo nové, niečo
neobyčajné, niečo čo vzbudí záujem a spôsobí radosť všetkým tým čo
cítia potrebu aspoň na chvíľku utiecť zo všednej každodennosti do sveta
rastlín, prírody, etnológie, umenia, vedy. V prípade tejto výstavy, tým
útočiskom bol – čudesný svet fľaškovca!
jkjb
Izložba o tikvama iz Kulpina oduševila Budimpeštu
Čudesan svet vrga
U prelepom starom
dvorcu sagrađenom početkom prošlog veka za potrebe Poljoprivrednog
muzeja Ugarske, poznatom pod imenom Vajdahunyadvár u centru Budimpešte
u februaru i martu mesecu ove godine, održana je spektakularna izložba
o specifičnoj, staroj poljoprivrednoj kulturi iz porodice tikava - vrgu
pod nazivom “Čudesan svet vrga”. Organizatori ove gostujuće izložbe iz
Srbije bili su Institut za ratarstvo i povrtarstvo Novi Sad, odnosno
njegov Zavod u Bačkom Petrovcu, Poljoprivredni muzej Kulpin i Muzej
Vojvodine Novi Sad.
Na svečanom
otvaranju izložbe 11. februara 2009. godine prisustvovalo je oko 200
posetilaca, među kojima i ambasador Republike Srbije u Budimpešti,
njegova ekselencija Dejan Šahović sa svojim saradnicima, kao i prof. dr
Jan Kišgeci predsednik upravnog odbora Poljoprivrednog muzeja u
Kulpinu, i podpredsednik Medjunarodne organizacie poljoprivrednih
muzeja AIMA. U svom svečanom obraćanju ambasador Dejan Šahović je
istakao značaj ovakvih projekata sa stanovišta kulturne saradnje između
Mađarske i Srbije, a Jan Kišgeci je govorio o značaju saradnji između
dva muzeja koja traje već više, od deset godina. Izložba je
organizovana pod pokroviteljstvom Ministarstva poljoprivrede Mađarske ,
u sklopu akcije diversifikacie poljoprivredne proizvodnje.
Prilikom svečanog
otvaranja autor izložbe dr Janoš Berenji je održao interesantno
naučno-popularno predavanje o značaju vrga od praistorije, kada su
predmeti od ove biljke služili kao prvo posudje, sve do danas, kada se
vrg vrlo suptilno ukomponovao u savremeni život čoveka. Ovo
multimedijalno nadahnuto predavanje (sa slikama, filmovima, zvučnim
efektima i demonstracijom) pratio je mali koncert dvočlanog orkestra
koji su svirali na muzičkim instrumentima izrađenim od vrga. To je na
otvaranju izložbe bila nesvakidašnja novina koja je izazvala buru
oduševljenja kod prisutnih.
Izložba je prikazala
čudesan svet vrga na panoima, fotografijama, filmovima, putem tekstova
i mnoštvom raznih predmeta izrađenih od vrga u sledećim oblastima:
- Botanika vrga
- Etimologija naziva vrga
- Poreklo i rasprostranjenje tikava a posebno vrga
- Vrg u Bibliji, naučno-stručnoj literaturi i beletristici
- Korišćenje vrga u ishrani, kao kontejner, u ribarstvu, za učenje plivanja, u vinarstvu
- Muzički instrumenti od vrga sa zvučnim efektima
- Vrg u umetnosti
- Erotski aspekti vrga
Otvaranje izložbe i sama izložba izazvali su veliko interesovanje
štampe, elektronskih medija i javnosti. Kao dokaz služi činjenica da se
ukucavanjem naziva izložbe na mađarskom jeziku u internet pretraživače
dobija više stotina pogodaka. Reakcije javnosti i štampe su bile veoma
pozitivne a i posećenost tokom izložbe je bila masovna.
Naročito je dobro
uspeo program zatvaranja izložbe na dan nacionalnog praznika Mađarske
14. marta 2009. godine. Tada je u konferencijskoj sali Poljoprivrednog
muzeja Mađarske autor izložbe Dr. Janoš Berenji je ponovio svoje uvodno
izlaganje a u daljem toku programa odigravale su se pedagoške radionice
sa decom i odraslima o oslikavanju vrga, izradi raznih dekorativnih i
upotrebnih predmeta od vrga, za decu je organizovano lutkarsko
pozorište gde su svi likovi bili izrađeni od vrga a na veliku radost
mnogobrojne dece i sama priča se odnosila na vrg. Ponovljen je koncert
sa muzičkim instrumentima od vrga i od mnogobrojnih izlagača mogle su
se nabaviti najrazličitiji predmeti, pokloni od vrga, pekmez od tikve,
prženo seme tikve, itd.
Posle povratka
izložbe u Srbiju, planira se njeno postavljanje u Subotici,Senti, Novom
Sadu, gostovanje u Poljoprivrednom muzeju u Nitri u Slovačkoj da bi
kasnije bila postavljena i u Poljoprivrendom muzeju u Kulpinu u okviru
stalne izložbe.
Koja je najveća vrednost i značaj ove izložbe? Odgovor na ovo pitanje
zatražila je i novinarka najtiražnijeg dnevnog lista u Mađarskoj
„Népszabadság“ prilikom razgovora pre otvaranja izložbe. Suština
odgovora je u tome, da se marljivim radom, profesionalizmom, zahtevnim
sakupljanjem predmeta i informacija sa ljubavlju o bilo kojoj temi, pa
i prema tako neobičnoj temi kao što je vrg, moguće stvoriti nešto novo,
nešto neobično, nešto, što će probuditi interesovanje i činiti
zadovoljstvo svima onima, koji osećaju potrebu da makar na kratko
pobegnu iz sivila svakodnevnice u svet biljaka, prirode, etnologije,
umetnosti, nauke. U slučaju ove izložbe to utočište je bilo -čudesan
svet vrga!
jkjb
Tikva vrg, Lagenaria siceraria, fľaškovec obyčajný, flaschenkurbis, botle gourd, kalabasa, тыква бутылочная, tekvica buča
Vysušené plody fľaškovca slúžili na uskladňovanie vajec, múky,
sušeného ovocia a mletej papriky, na prepravu vody a pálenky. Boli
obľúbené predovšetkým medzi pastiermi, zmestilo sa totiž do nich na
jeden deň potrebné množstvo pitnej vody, po skonzumovaní ktorej boli
neporovnateľne ľahšie ako krčahy a neboli ani také krehké. Známym sa
stali najmä koštíre, lopov na víno z tekvice - fľaškovca.
Valcovité plody,
nazývané aj „kalabasy“, majú často bizarné tvary a rozdielnu veľkosť.
Ich tvar pripomína hrušku, kyjak alebo fľašku. Sú spočiatku mäkké,
neskôr zdrevnatejú, stvrdnú a dužina vyschne.
You have no rights to post comments