„Vojna je prehrou všetkých. Je to zlyhanie ľudského rozumu, je to neschopnosť porozumieť tomu druhému, je to barbarská rezignácia na civilizované riešenie sporu... Chceme prekonať začarovaný kruh násilia a vytvárať základy trvalého mieru. Nie sme naivní, aby sme nevideli konflikty a spory, ale sme presvedčení, že ich riešenie by sa malo hľadať za rokovacím stolom a nie na bojisku... Treba otvorene povedať, že tu existujú politici, novinári a aktivisti, ktorí pestujú v spoločnosti nenávisť, predsudky a fóbie neraz zachádzajúce až za hranicu šovinizmu, že tu máme verejných činiteľov, ktorí sú vždy ochotní a pripravení obhajovať vojnu, podporiť zbrojenie a uprednostniť konfrontáciu. Považujeme za dôležité od takýchto ľudí sa dištancovať..." Uvádza sa v kampani za mier zjednotenizamier.sk, ktorú už podpísal aj určitý počet dolnozemských Slovákov.
Dňa 21. septembra si pripomíname Svetový deň mieru. A veru nie je čo oslavovať. Preto je dôležité, aby duchovne a morálne nezávislé osobnosti zjednotili svoj vplyv a svoje sily na obhajobu bratstva medzi národmi, na presadzovanie kultúry mieru a na odmietnutie vojny ako najohavnejšieho zo všetkých zločinov. O tom aj TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/8107-nechcem-nasilie-chcem-mier
Svet sa nebezpečne priblížil k novej globálnej konfrontácii. Medzinárodný poriadok je v troskách. Veľmoci dlhodobo podkopávajú zmluvne zakotvené pravidlá účelovým výkladom, ignorovaním zásad mierového spolunažívania i bezohľadnou vojenskou agresiou. Výsledkom je chaos, pokrytectvo a svojvôľa medzinárodných vzťahov.
Preto pripomíname slová z našej výzvy Zjednotení za mier, ktoré sú dnes, zdá sa, ešte aktuálnejšie ako v čase svojho vzniku. Túto mierovú kampaň už podporilo vyše štyritisíc osobností, predovšetkým zo Slovenska a Česka, ale aj zo Srbska a ďalších krajín a možno ju podporiť TU:http://www.zjednotenizamier.sk/zjednoteni-za-mier
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)