Z obrazov najnovšieho cyklu Michala Ďurovku akoby vanul pokoj roviny. Tento náš akademický maliar sa v poslednom období sústreďuje na zobrazenie výjavov, v ktorých vládne správne konfrontovaný a logicky a tiež aj harmonicky zriadený vzťah. Motív je v nich abstrahovaný, avšak farba sála širokým spektrom. V obrazoch tak vládne zvláštna koloristická atmosféra, ktorá odzrkadľuje charakter umelcovej senzibility a personálneho vnímania. Tak hodnotí Ďurovkovu výstavu Roviny výtvarný kritik Sava Stepanov, ktorý túto expozíciu svojráznej nirvány včera otvoril v novosadskej Galérii Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV).
Michal Ďurovka (Foto: Danijel Babić)
Horúce, teplé, čerstvé a chladné horizonty našej roviny na obrazoch M. Ďurovku (Foto: Pavel Ďurovka)
Sava Stepanov, Michal Ďurovka a technická tajomníčk SULUV-a Bojana Vlahović (Foto: Anna Bičiarová)
Kysáčania v hojnom počte a bohatou návštevnosťou podporili svojho spoluobčana. Neželeli čas a peniaz a prišli na vernisáž (Foto: Anna Bičiarová)
Modrá jar – tak sa volá obraz. Aj keď sa na jar príroda zelená, u M. Ďurovku modrá a modrosť šíreho rovinného neba aj na jar prevláda
Letná horúčava - Z obrazu pomedzi horúce horizonty preniká slnečná páľava
Obraz Pod snehom – Snežná bieloba a modrosť neba
Keď sa zahľadíme na tento obraz, nejednému sa vynorí obraz výšivky či slovenskej čipky...
Sava Stepanov osobitne poukázal na obrazy Michala Ďurovku, v ktorých cítiť koloristickú blízkosť a spätosť s tradíciou slovenského etno dedičstva. Michal Ďurovka rovinu akoby vyšlingoval a tak svoj obraz namaľovaný ešte v roku 2012 vníma Michal Ďurovka. Takým zobrazením vykresľuje jednu úplne inú a novú vizúru tohto maliarstva, v ktorom sa hoci len intuitívne zachovávajú korene a národné povedomie.
Výstava je nainštalovaná v Galérii Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade, Bulvár Mihajla Pupina 9 a bude otvorená do 14. mája 2016.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)