Galéria insitného umenia z Kovačice a dve športové inštitúcie sú tohtoročnými laureátmi najvyššieho vyznamenanie Prezidenta Srbska. Prezident Srbska Tomislav Nikolić pri príležitosti 15.februára – Dňa štátnosti Srbska podpísal dnes dekréty o vyznamenaní vyše 140 osobností a inštitúcií. Podľa vyhlásenia jeho Pres služby najvyššie vyznamenanie – Rad Karađorđovej hviezdy prvého stupňa získali Olympijský výbor Srbska a Paralypijský výbor Srbska za osobitné zásluhy na prezentovaní Srbska v zahraničí a dosiahnuté výsledky v oblasti športu, kým Galéria insitného umenia z Kovačice si toto najvyššie uznanie zaslúžila za osobitné zásluhy v prezentovaní Srbska a jeho obyvateľov a za dosiahnuté výsledky v kultúrnej činnosti, zvlášť v oblasti maliarstva. Blahoželáme.
Rad Karađorđovej hviezdy druhého stupňa získal huslista Nemanja Radulović a Rad Karađorđovej hviezdy tretieho stupňa športovkyne Ivana Španovićová, Anna Ivanovićová, Jelena Jankovićová a Marína Maljkovićová.
Ešte v dávnom roku 1939 v Kovačici začali maľovať Martin Paluška a Ján Sokol. Maliarskemu remeslu ich učil najstarší kovačický maliar Vladimír Boboš (Kovačica, 1906–1978), ktorý ukončil obchodnú akadémiu v Československu. Boboš seba nepovažoval za insitného maliara, ale za realistu.
V roku 1951 v novozaloženej výtvarnej odbočke začína tvoriť aj doyen kovačickej insity Martin Jonáš, ktorý má v Galéria insitného umenia osobitnú miestnosť
Zuzana Chalupová začala maľovať od roku 1964 a dobrý chýr o kovačickej insite rozniesla po celom svete, za čo jej v Galérii tiež patrí čestné miesto
Prvé naivné kompozície v Kovačici vznikli roku 1953, kedy ich namaľovali Martin Jonáš a Ján Sokol. O dva roky neskôr, v roku 1955 v kovačickom dome kultúry otvorili prvú dedinskú galériu insitného umenia v Juhoslávii. Kovačická galéria má dnes už 62 rokov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov