Psychické ochorenie môže stretnúť každého, nesúvisí ani so vzdelaním, ani s inteligenciou. Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu. Kontakt týchto osôb s inými ľuďmi je iný, zvláštny. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec preto už tretí rok organizuje stretnutia duševne postihnutých z tejto obce s osobami s rovnakými problémami z viacerých prostredí.
Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec včera usporiadalo tradičné stretnutie zverencov Ustanovizní pre ubytovanie duševne postihnutých osôb z Čurugu, Nového Bečeja, Starého Lecu, Starej Moravice a Veternika. V uvedených sociálnych zariadeniach sa starajú aj o niekoľko duševne postihnutých osôb z Báčskopetrovskej obce. Účelom takýchto stretnutí je nadväzovanie osobných kontaktov užívateľov sociálnej pomoci a získavanie nových priateľov.
Stretnutie sa začalo predpoludním na nádvorí Kultúrneho centra Báčsky Petrovec, kde sa prihovorila úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu obce Báčsky Petrovec Biljana Drakulićová a tiež aj predstavitelia hostí. Nasledovala návšteva Poľnohospodárskeho múzea a kaštieľa rodiny Dundjerskej v Kulpíne.
Pri obchôdzke znamenitostí Báčskopetrovskej obce sprevádzala ich sociálna pracovníčka Strediska pre sociálnu prácu v Báčskom Petrovci Jaňa Bartošová a kulpínskym múzeom vyšší kustód Filip Forkapić.
Chovanci uvedených ustanovizní sa v popoludňajších hodinách bavili v Poľovníckom dome Lesík v Báčskom Petrovci, kde pre nich pripravili spoločný obed.
Duševná porucha sa môže prejavovať ako smútok, strata záujmu, znížená aktivita. Bežne sa s nimi vyrovnáme. Človek s duševnou poruchou však vyzerá, ako by bol slabý, neschopný, nespoľahlivý a možno aj hlúpy a nebezpečný, keď ich nedokáže zvládať.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)