- Podrobnosti
-
Uverejnené 4. 07. 2009
Kulpínska mozaika III.
Začala
sa II. svetová vojna, prišli Maďari, zaviedol sa lístkový systém.
Nebolo to bohviečo - akurát na prežitie. Nuž ale ľudia boli zvyknutí na
lepšie - trochu viac vajec, múky na koláče, mäsko do hrnca - lenže kde
to vziať? A keďže Báčka bola vždy úrodná, bohatá, jej ľud pracovitý a
podnikavý, začal sa rozvíjať nezákonný, taký obchod, čomu sa hovorilo
čierny, čiže švercuvanie a tí, čo to vykonávali boli šverceri. A tak sa
do miest - aj do Pešti - dostali dobrôtky z vidieka. Ňaničke s cégrami
pravidelne prichádzali a tovar buď priamo predávali, alebo sa spojili s
priekupníkmi. Vlaky z Báčky prichádzali na východnú železničnú stanicu
- Keleti - a tam sa hneď aj trguvalo. Lenže aj polícia sa spamätala,
agenti v civile veru často prekontrolovali cégre, batohy a mala ňaňa
šťastie, ak ju nezavreli, nepokutovali, len zabrali tovar. Lenže
vynaliezavý ľud náš sa nedal - nevystupovalo sa na konečnej v Pešti,
ale jedna, dve zastávky prv na predmestí a tam sa tovar speňažil. Aj
sestra môjho otca, ňanička Kuštrová takto chodila, aby uživila svojich
sedem detí, ale po trguvaní vždy našla cestu aj k nám a voľačo nám
doniesla. Pamätám sa na vysoký peceň bieleho chleba, aký som dovtedy
nevidela, nejedla, lebo na lístky bol len tmavý. Jej darček - harasom
vytkávaný vankúšik - mám doteraz.
Natália Maliariková rodená Harmincová