Archív
Filter
  • Tropické horúčavy

    Dnes napoludnie bol Nový Sad najteplejším mestom v Srbsku. V tomto vojvodinskom meste a okolí namerali 38°C, nasledoval Belehrad s 34 stupňami. Republikový hydrometeorologický ústav Srbska zopakoval výstrahu pred vysokými teplotami aj na zajtra a na prvú polovicu budúceho týždňa, kedy sa lokálne očakávajú teploty do 40 °C a tropické noci s teplotami nad 20°C. Letné maximum kedysi u nás len výnimočne prekročilo 33°C Celzia. Aktuálne každoročne už máme dni s horúčavou 40°C. Počet tropických dní s teplotami nad 35°C Celzia rastie každým rokom.

  • Slávnosti voľakedy

    Povojnové roky boli ťažké a skromné pre každého človeka v každom ohľade. I napriek ťažkostiam, nerestiam, chudobe Slovenské národné slávnosti sa bez ohľadu na to, že Matica slovenská v Juhoslávii v tom období nepôsobila, organizovali až do roku 1953. „Možno ako nikdy predtým a nikdy potom v období po druhej svetovej vojne na tomto najväčšom slovenskom podujatí vo vtedajšej Juhoslávii mohutnel pocit bratstva a jednoty. Bolo to vidno na ústrednom programe, ktorý prebiehal v nedeľu na ihrisku vo Vrbare, počas spoločnej besedy." Tak si spomínala na zašlé časy učiteľka vo výslužbe Alžbeta Pucovská z Kulpína a tak o tom písala Vladimíra Dorčová-Valtnerová v týždenníku Hlas ľudu.

  • Michal Trpinský – k nedožitým 90. narodeninám

    Bol dobrým gazdom, jedným z tých najváženejších v dedine. Sedliačil ako jeho predkovia. Tomu sa vyhnúť nemohol a ani sa veľmi nevzpieral... Vedel, že uviazol po bahry v zemi. Vravím „po bahry v zemi" náročky, pretože mi z toho zaznieva akási zemitá poézia a nijako nie preto, aby som o niekom z nás tvrdil, že je tak plytko zasadený do našej rodnej hrudy. Kdeže, my sme ešte stále v zemi, ako by povedali naši otcovia, až po samé hlavy kolies, sťaby nás do nej bol vrazil Valibuk. Tak uvažoval o našom tunajšom vzťahu k žírnej čiernej zemi bard Bohuš. Vôňa zeme sa aj Michalovi Trpinskému od prvého novorodeneckého plaču hlboko vrývala do mysle a srdca. K jeho nedožitým deväťdesiatinám je venovaný text v najnovšom čísle nášho rodinného magazínu Rovina.

  • 180. výročie kodifikácie spisovnej slovenčiny

    V týchto dňoch si pripomíname 180. výročie pamätného stretnutia Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu, v dňoch 11. - 16.7.1843 na fare v Hlbokom, kde sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia. Obec Hlboké, Trnavský samosprávny kraj, CZ ECAV Hlboké a Záhorské osvetové stredisko pozývajú na Spomienkové oslavy 180. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny v nedeľu 16. 7. 2023 v Hlbokom. Na slávnostných službách Božích, ktoré sa začnú o 9:00, sa okrem domáceho evanjelického kňaza Juraja Šefčíka prihovorí aj generálny biskup Evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku Ivan Eľko a ďalší vysokí cirkevní hodnostári. Po bohoslužbách sa účastníci osláv slávnostným pochodom vydajú k mohyle J. M. Hurbana, kde bude spomienková slávnosť. Program bude pokračovať v Kultúrnom dome Hlboké. V programe vystúpi spevácky zbor Cantilena zo Senice, deti z Materskej školy a Základnej školy Hlboké a Folklórna skupina Kýčer.

  • Ľadovňa, ľadnica

    V polovici 20. storočia, v tom povojnovom období, naši predkovia vedeli žiť aj bez chladničky. Keďže v letných mesiacoch niektorí remeselníci chlad a ľad predsa veľmi potrebovali, vynachádzali sa na rôzne spôsoby. Okrem iného naučili sa robiť si takzvané ľadnice alebo ľadovne, čiže sklady ľadu. Počas zimných mesiacov sa zo zamrznutého kanála vyrezávali ľadové kusy, ktoré sa poukladali do hlbšej jamy vyloženej slamou alebo pilinami. Ľadovňu využívali predovšetkým mäsiari, krčmári a zmrzlinári, ale aj ostatní záujemcovia. Keď bola zima najtuhšia, zorganizovali sa remeselníci a na vozoch sa vybrali rúbať ľad. Sekali ho a na konských povozoch zvážali ľad do dediny a ukladali do tej hlbokej jamy. Na dno jamy nasypali slamu a na ňu rad ľadu, potom zasa slamu a ďalší rad ľadu. Postup opakovali kým jamu nenaplnili, s tým, že hore bola hrubšia vrstva slamy. Takto si ľad zachovali až do augusta. Mäsiari a krčmári si postupne ľad z ľadovne vyberali a odnášali domov. V Kulpíne bola ľadovňa v strede dediny, na mieste kde je teraz eko studňa. Na toto si ešte dobre pamätajú najstarší Kulpínčania, ktorí spomínajú, že vedľa ľadovne žila istá Cigánka, volali ju Pipíška, ktorá v lete spávala na slame na tom ľade. Nik v dedine nemal vraj príjemnejší letný kútik na spanie.

  • Deň Kulpína

    Návrh členov združenia Klubu Kulpínčanov, aby sa 10. júl, deň keď bol v roku 1745 založený terajší Kulpín vyhlásil za Deň Kulpína, bol schválený na schôdzi Rady Miestneho spoločenstva v roku 2009. Odvtedy sa dnešný deň oslavuje ako Deň Kulpína. Štefan Kvas (13. 08. 1870 Aszód, Maďarsko – 7. 03. 1929 Vojlovica), lalitský a kulpínsky učiteľ, autor čítaniek a početných hospodárskych a historicko-publicistických článkov, písal aj o dejinách Kulpína. Ako učiteľ pôsobil v kulpínskej cirkvi v období 1890-1925. V publikácii Dejiny Kulpína, dľa svojich zápisiek: Štefan Kvas, učiteľ okrem iného uvádza:

  • Krajanská nedeľa a Krajanský dvor

    V rámci 56. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v dňoch 7. – 9. júla 2023 prebiehal 8. Krajanský dvor a dnes popoludní na hlavnej scéne amfiteátra v Detve sa uskutočnila 48. Krajanská nedeľa. Krajanská nedeľa – program súborov a skupín Slovákov žijúcich v zahraničí je vždy sviatkom stretnutia Slovákov zo sveta. Do Detvy na tento sviatok prichádzajú mladí i tí skôr narodení, zblízka i zďaleka, prichádzajú, aby prejavili svoj blízky vzťah k svojej dedovizni, k svojmu rodu. Tohtoročné stretnutie s krajanmi bolo komponované programom Zimný slnovrat. Zimné obdobe našich predkov bolo preplnené rôznymi zvykmi. Zahŕňa predvianočné obdobie, adventný pôst, začiatok cirkevného roka i obávané stridžie dni. Vo vianočných sviatkoch sa spájali dávne oslavy zimného slnovratu s náboženským sviatkom narodenia Ježiša Krista. Nový rok vystriedal starý, prichádzal sviatok Troch kráľov a očakávané fašiangy. V krajanskej nedeli účinkovali súbory: FS Nádeje, Paríž, Francúzsko; Cerovina, Čerpotok, Rumunsko; V pivnickom poli, Pivnica, Srbsko; Limbora, Praha, Česká republika; tanečné súbory Dúha, Malý Kereš, Maďarsko; Domovina/Slovak Domovina Dancers, Windsor, Kanada; Slovenský kultúrno-umelecký spolok Slnečnica, Padina, Srbsko.

  • In memoriam: Zvonko Šimon

    Zomrel Zvonko Šimon, dolnozemský Slovák z Bijeliny v Bosne a Hercegovine. Bol potomkom veľkostatkárov Šimonovcov, ktorí vlastnili nemalé pozemky v Sembérii. Táto rodina priniesla do Sembérie kultúru človeka, vyznačujúcu sa pracovitosťou, zbožnosťou, vzájomnou ľudskou úctou a rešpektom, ktorej cez príklad vlastného života nepriamo učili aj vnímavých domácich obyvateľov. Tak nám o nich rozprávalo pozoruhodné množstvo vďačných potomkov niekdajších Šimonových zamestnancov, ktorí pri prvej výstave o Slovákoch v Sembérii v roku 2003 zaplnili priestory mestského múzea. S rešpektom a úctou spomínali na príbehy svojich otcov a matiek, zarábajúcich si chlieb na šimonovských poliach o tom, ako v rozvrhu každého dňa tam mala miesto usilovná práca aj potrebná prestávka a modlitba, štedré porcie jedla počas dňa aj spravodlivá odmena večer, slušné a trpezlivé vzájomné správanie medzi členmi rodiny a rovnako aj ku zamestnancom. Až sa snažili doma napodobňovať ich príklad. Zvonko životom napodobňoval svojich predkov. Po roku 2000 bol spolu s vtedajším predsedom Matice slovenskej v Srbsku Branislavom Slivkom a so svojím krajanom Milanom Grňom jedným z hlavných aktérov obnovenia cirkevno-zborového a národného života Slovákov v Bijeline.

  • Na návšteve Brezna

    Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m a najnižší bod je na hladine rieky Hron. Mesto má bohatú históriu. V tomto meste vznikla Evanjelická cirkev v roku 1610 a vtedy bolo mesto sídlom superintendenta. Evanjelický zbor počítal asi štyritisíc duší, avšak mesto postupne osídľovalo obyvateľstvo rímsko-katolíckeho vierovyznania a počet evanjelikov klesal. Dodnes si však evanjelici starostlivo chránia kostol z roku 1787 a pamätihodnosti upomínajúce slávu zašlých čias. Tento kostol patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., ktorý povolil výstavbu protestantských chrámov mimo hlavných ulíc, bez veže a presbytéria. Vežu postavili v roku 1906. No ešte predtým, v roku 1887 na sté výročie stavby kostola, do kostola inštalovali organ. Organ je z evanjelických kostolov druhý najväčší na Slovensku, po bratislavskom. Zvony sú tiež mohutné a ten najväčší má až 3026 kg a tiež sa zaraďuje medzi najväčšie kostolné zvony. V Brezne pôsobili niekoľkí významní evanjelickí farári: Ján Kuzmány, Ján Chalupka, Martin Rázus...

  • 5. júl

    Dnešný deň je na Slovensku štátnym sviatkom, ktorým sa pripomína príchod slovanských vierozvestcov na územie Veľkej Moravy v roku 863. V tomto roku sa teda oslavuje 1160. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. 5. júl je zároveň Pamätný Deň zahraničných Slovákov. Symbolicky pripadá na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda a oslavuje sa od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, teda už 30 rokov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) tradične organizuje 5. júla predpoludním v Sade Janka Kráľa v Bratislave kladenie kytíc pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva.

  • Chlieb náš každodenný...

    Peceň chleba je symbolom života, soľ symbolom zdravia. Vôňa chleba je pravôňou nášho tuzemského života, znakom harmónie, pokoja a domova. Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorým si uctievame vzácnu návštevu. Tento rituál sa dodnes zachoval pri vítaní hostí tak v Srbsku, ako aj na Slovensku, Česku, Rusku... Hosť si z ponúkaného chleba odštipne kúsok a namočí ho do soli. Odmietnuť ponúknutý chlieb a soľ sa považuje za neslušné ba neprípustné a opačne, ak túto úctu prijímame, svedčíme tým o nadviazaní „spoločenstva" s hostiteľom. Posvätnosť chleba sa v srbskom jazyku presunula z bežnej sféry aj do jazykovej sféry, a tak aj dnes prísahu na pravdu povedaného neraz sprevádza výraz „leba mi" a na Slovensku a v Česku sa dostala napríklad aj do literatúry. Slávna Babička Boženy Němcovej vravievala: „Kto u mňa neprijme chlieb a soľ, ten nie je hoden, aby som mu stoličku ponúkla". Kto chlieb a soľ ctí, ten neklame, – hovorí slovenské príslovie.

  • Vidovci a Harmincovci

    „Vidím dom Vidovcov. V prednej izbe ty, vdova na posteli, okolo teba tri siroty. V zadnej izbe druhá vdova a jedna sirota. Mužov vám pobrala krutá 1. svetová vojna." Takto si v písaných záznamoch spomína na svoju tetu Katarínu Vidovú narodenú Harmincovú Vladislav Harminc. Katarína pochádzala zo známej kulpínskej rodiny staviteľa Pavla Harminca, bola sestrou známeho architekta Michala Milana Harminca. Katka sa narodila 30. august 1879. v Kulpíne ako šieste dieťa rodičom Pavlovi Harmincovi a Johane rodenej Čapeľovej zo Selenče. Krstnými rodičmi jej boli Felix Kutlík, farár a Mária Nongrády. Jej mama Johana bola strednej postavy, blondínka, modrooká. Oči mala jasno modré, pleť bielu a aj v starobe peknú. V dome bola vždy čisto oblečená. V kuchyni mala liatinový riad. Opatrovala však aj starodávnu trojnožku z čias keď sa varievalo na „patky", na otvorenom ohnisku pred pecou. U Harmincov však vtedy už patka nebola, lež moderný murovaný sporák. Bola prívetivá a dobrá voči deťom – vždy mala voľačo odložené pre deti. Bola ozdobou domu svojho. Matkinu krásu zdedila najstaršia dcéra Zuzka, no tú krásu duchovnú, ľudskú – prívetivosť a dobrotu, zdedila dcéra Katka. Život jej však na chrbát privalil ťažký kríž.

  • Život v obrazoch

    Vo vydavateľstve Nadácie Babka Kovačica v týchto dňoch vyšla tlačou publikácia Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku – Etnologicko-antropologická štúdia prejavov identít autorky Dr. Gordany Blagojević. Kniha je prvou komplexnou štúdiou slovenského insitného maliarstva v Srbsku z pohľadu etnológie a antropológie a je zároveň jedným z hlavných elaborátov na nomináciu zápisu slovenského insitného umenia zo Srbska do UNESCO.Túto vzácnu knihu predstavili v sobotu 1. júla 2023 v Synagóge v Brezne na Slovensku, kde zároveň otvorili výstavu insitného maliarstva dolnozemských Slovákov Život v obrazoch. Podujatie prebiehalo pod záštitou primátora mesta Brezno Tomáša Abela, ktorý spolu s Mojmírom Vrlíkom, honorárnym konzulom Srbskej republiky v Slovenskej republike so sídlom v Martine a za asistencie Pavla Babku, zakladateľa Nadácie Babka, knihu uviedli do života a pokrstili makovým koláčom. V druhej časti vydareného sobotňajšieho podujatia, ktorého organizátorkou bola Veronika Cerovská, samostatná odborná referentka kultúry mesta Brezno, výstavu insitných maliarov Život v obrazoch otvoril Dragan Zurovac, prvý radca na Veľvyslanectve Srbskej republiky v Slovenskej republike.

  • Festival Jarné nôty 2023

    Tohtoročný 27. Festival vážnej hudby Jarné nôty sa uskutočnil v piatok 23. júna v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Na úvod sa prihovorili hostia. V mene hostí z Nadlaku Pavel Hlásnik, v mene Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík, v mene Obce Báčsky Petrovec predsedníčka Jasna Šprochová a v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušanka Petráková.

  • Felix Kutlík (1843-1890)

    V dnešný deň 30. júna 1890 v Kulpíne zomrel Felix Kutlík, prozaik, publicista a evanjelický farár v Silbaši a Kulpíne. Narodil sa pred 180 rokmi 28. marca 1843 v Rumunsku v Sinnicolau Mare. Do Petrovca prvýkrát prišiel roku 1870, kde pracoval ako kaplán po boku petrovského farára Juraja Mrvu. Významnou udalosťou v živote národovca Felixa Kutlíka bola tá, keď roku 28. júna 1874 bol jednohlasne zvolený za farára v Silbaši. Rýchlo po príchode napísal rukopis pod názvom Dejiny Cirkve a. v. Silbašskej. Neskoršie od roku 1876 bol farárom v Kulpíne kde prežil aj obdobie zrelosti a kde napísal vzácnu knižočku Báč-Sriemskí Slováci. Kniha vyšla v roku 1888 v Nemeckej Palánke, tlačou Jozefa Krištofeka, nákladom pôvodcovým.

  • Koncoročný program ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

    V rámci osláv 220 rokov od príchodu Slovákov do Jánošíka – osláv ktoré prebiehajú celý tento rok – v piatok 23.6.2023 usporiadaný bol aj veľký koncoročný program Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku. Učiteľský kolektív na čele s riaditeľkou Zuzanou Halabrínovou si na pomoc povolal pani učiteľku a choreografku Anu Halajovú z Padiny, pani učiteľku Zuzanu Petríkovú z kovačického DFS Vločka, ako aj ochotníkov z Hajdušice a Vojlovice a spolu s hosťami zo Slovenska, z Hrušova, Jánošíčania svojím spoluobčanom usporiadali nádherný kultúrno-umelecký program s recitáciami, so spevom a tancom.

  • Všestranní maturanti kovačického gymnázia

    Je jeden naďaleko známy výrok: Na mladých svet zostáva. Pri dlhodobom trende odchodu mladých do zahraničia z našej komunity dolnozemských Slovákov nemožno sa nezamyslieť nad tým, ako bude vyzerať náš tunajší svet v blízkej budúcnosti. Ale netreba sa zamýšľať pridlho, lebo stačí sa okolo seba poobzerať, a spoznať aká výborná skupina mladých, akými sú maturanti kovačického gymnázia, je súčasťou toho budúceho sveta. Medzi tohtoročnými 53. maturantami Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sú nádejní športovci, prírodovedci, jazykovedci a kultúrno-umelecký dejatelia. O tomto svečia početné odmeny z republikových súťaží, súbehov, výborný prospech, ako aj pravidelná účasť v spoločenských akciách. V nasledovných riadkoch si prečítajte rozhovor s nádejnými mladými ľuďmi, ktorí prezradili zákulisia svojho pobytu na gymnáziu, tiež pohovorili aj o ideách a rokoch pred nimi z ich aspektu: Unou Brtkovou, Svetlanou Sládečekovou, Patrikom Pavlom Cickom (maturanti slovenskej triedy gymnázia) Ivanom Benkom a Alesandrom Erdeľanom (maturanti odborného smeru elektrotechnik informačných technológií).

  • Prijatie nositeľov Vukovho diplomu a žiakov generácie

    V pondelok 26. júna 2023 vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec slávnostne odovzdali odmeny nositeľom Vukovho diplomu a žiakom generácie na základných školách a gymnáziu z územia obce Báčsky Petrovec. Spolu 21 žiakov najúspešnejšie ukončilo ešte jeden školský rok. Žiakom, nositeľom Vukovho diplomu a žiakom generácie, odmeny odovzdala predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, ktorá im zablahoželala k dosiahnutému úspechu a výsledkom počas školenia a zároveň im popriala veľa zdaru v práci a ďalšom školení.

  • Laureátom Zlatej brány DFS Vločka z Kovačice

    V Kysáči v nedeľu 25. júna vrcholil Detský folklórny festival Zlatá brána 2023. Na ňom vystúpilo 1200 účastníkov z čoho 200 zahraničných. Početné obecenstvo si počas troch festivalových dní mohlo pozrieť výstavy, koncerty, divadielko, hry, tance a spevy 35 detských a mládežníckych súborov. Zo zahraničných účastníkov 3 súbory boli zo Slovenskej republiky a po jeden z Maďarska a Chorvátska. Program zapadol do osláv 250 rokov života Slovákov v Kysáči. Festival otvoril Dalibor Rožić, člen Mestskej rady pre kultúru mesta Nový Sad. Víťazom tohtoročnej Zlatej brány je DFS Vločka ZŠ Mladých pokolení z Kovačice, ktorý predviedol detské hry a tance: Ja mám kone. Kovačický detský súbor získal zároveň aj cenu a sošku NRSNM. Druhé miesto si vytancoval DFS Ratolesť SKUS Pivnica, mladšia skupina tancom Ani, Ani Anička a tretie DFS Vrkôčiky ZŠ Bratstvo z Aradáča s choreografiou detských hier: Hra na detskú svadbu.

  • 40. stretnutie evanjelickej mládeže SEAVC v Srbsku

    Iba mesiac po príchode Slovákov do Starej Pazovy v roku 1770, prvé bohoslužby pod holým nebom usporiadal evanjelický farár Samuel Španagel v dnešný deň pred 253. rokmi, dňa 25. júna 1770 na tzv. Selenčskom šore. Boli to prvé slovenské služby Božie na týchto dolnozemských krážoch konané farárom. Už nasledujúceho roku 31. augusta bol položený aj základ na novom kostole. Panovník Jozef II. vyhovel žiadosti pazovských evanjelikov vystavať kostol a tento ústupok urobil predovšetkým kvôli tomu, že išlo o hraničné územie, ktoré bolo treba chrániť pred tureckými vpádmi. Aby pustatinu Pazova osadníci Slováci, evanjelici, neopustili, ale tam natrvalo zostali, povolil im vystavať si kostol aj s vežou. Vo vtedajšej habsburskej monarchii pazovský evanjelický kostol prvý dostal toto povolenie na stavbu veže. Sám kostol je najstarší evanjelický kostol na Balkáne. Tieto historické udalosti pripomenul senior sriemsky a farár staropazovský Igor Feldy na dnešných predpoludňajších službách Božích a tiež aj na včerajšom jubilejnom 40. celocirkevnom stretnutí evanjelickej mládeže SEAVC v Srbsku, ktoré prebiehali v Starej Pazove. Iniciátorom spoločných mládežníckych letných stretnutí bol staropazovský farár Ján Baláž s manželkou Elenkou a na ich počesť sa každé jubilejné stretnutie organizuje v tomto cirkevnom zbore. Včera sa tam zišlo 250 mládežníkov a ich vedúcich.

  • Vráťme Dunaju blankyt neba

    V Hložanoch dnes usporiadali podujatie Vráťme Dunaju blankyt neba. Tradične pri príležitosti Dňa Dunaja spoločne ho organizujú Združenie ekológov Ekos z Hložian, Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta a MOMS Hložany. Tohtoročné sa však líšilo od predchádzajúcich tým, že neprebiehalo pri Dunaji, ako bolo pôvodne plánované, lež v strede dediny, čím organizátori chceli vyjadriť svoj protest proti znečisťovaniu Dunaja. Najnovšie sa totiž 19. júna 2023 na Dunaji vedľa Čeláreva udial ekologický akcident, pri ktorom z bulharskej lode vytieklo okolo 35.000 litrov nafty. Reagujúc na túto ekologickú katastrofu z Obecnej správy z Báčskeho Petrovca vydali vyhlásenie pre verejnosť, v ktorom informujú, že je dunajská voda pri Hložanoch znečistená a nevhodná na kúpanie.

  • Pavel Čáni, ev. farár

    Pavel Čáni sa narodil pred 110 rokmi 23. júna 1913 v Petrovci, za kňaza bol vysvätený roku 1939 a v tom istom roku nastúpil v Kulpíne najprv za kaplána a od roku 1945 aj za zborového farára. Po 40-ročnej službe v Kulpíne 31. októbra roku 1979 odišiel do výslužby a zo svojou manželkou sa presťahoval do Petrovca. Zaslúžený dôchodok si užil iba päť rokov, umrel 23. mája 1984. Pochovaný je na petrovskom cintoríne.

  • Slováci v Bulharsku

    Spolok Slovákov z Bulharska so sídlom v Bratislave v dňoch 9. - 15. mája zorganizoval zájazd do Bulharska pri príležitosti 100. výročia príchodu do Gornej Mitropolije prvej učiteľky Márie Matějovskej. Rozhodli sme sa ísť po stopách našich predkov, a preto sme sa zastavili v Kovačici a Padine, kde nám Paľko Baláž, predseda MOMS Kovačica a zakladateľ Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, pripravil krásny, bohatý program. Najprv sme v Padine navštívili miestny cintorín a potom sme sa presunuli do evanjelického kostola, o ktorom nám porozprával senior banátsky Sladjan Daniel Srdić. Z kostola sme prešli do Etno domčeka Ženského spolku Padina, ktorý je vo zvonárskom dome cirkevného zboru Padina. Iniciátori slovenského etnického domu so skupinou občanov boli práve členky združenia žien. Na počesť 200 rokov osídlenia Padiny domček zariadili autentickými exponátmi z 19. storočia, aby ukázali širokej verejnosti, ako to v domácnosti kedysi vyzeralo. Vo vstupnej miestnosti si môžete pozrieť históriu Padiny s originálnymi starými fotografiami. Vybavené sú aj obývacia izba a spálňa, rovnako ako aj malá kuchyňa. Toto zariadenie je tiež k dispozícii návštevníkom s primeraným vysvetlením minulého života a práce ľudí v Padine.

  • 105. výročie popravenia 44 slovenských vojakov v Kragujevci

    Na Stanovljanskom poli v Kragujevaci bolo na sklonku I. sv. vojny, 8. júna 1918, popravených 44 slovenských vojakov rakúsko – uhorskej armády, príslušníkov náhradného práporu 71. Pešieho pluku. Slováci, navrátilci z ruského zajatia, sa vzbúrili v Kragujevaci, pretože rakúsko-uhorské velenie si z nich vytipovalo „skupinu podozrivých" pre údajný vplyv ruskej Októbrovej revolúcie. Vojaci sa pokúsili vrátiť svojich „odlúčených" spolubojovníkov späť do kasární a keď sa im to nepodarilo, nasledovala vzájomná streľba. Viac ako 700 povstalcov opustilo kasárne a v meste Kragujevac prerušili telefónne spojenie, zničili telegrafné zariadenia a obsadili železničnú stanicu. Rakúsko-uhorské velenie spustilo proti povstalcom 7. pluk. Pouličné boje a streľba pokračovali celú noc. Omnoho silnejším rakúsko-uhorským silám sa podarilo povstanie potlačiť a prinútiť väčšinu povstalcov vzdať sa. Niektorým sa podarilo utiecť a uchýliť sa u šumadijských roľníkov a čakať tam na koniec vojny. Vojenský súd žlto-čiernej rakúsko-uhorskej monarchie odsúdil na trest smrti zastrelením 44 vojakov a päť civilistov vrátane jednej ženy, ktorá bola odsúdená na trest smrti obesením. Ostatných oslobodili alebo im vyriekli miernejšie tresty.

  • Pavel Čáni o nás – pre nás

    Akademický maliar a grafik Mr. Pavel Čáni (19. 6. 1953) patrí medzí najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov v Srbsku. V tomto roku oslavuje svoje sedemdesiate narodeniny. Jeho maliarska a najmä grafická tvorba zanecháva hlbokú stopu v dejinách slovenského výtvarného umenia v Srbsku. Pavel Čáni, absolvent výtvarných škôl v Novom Sade a Belehrade, sa v umení stal rozpoznateľný vďaka originalite a jedinečnosti. Včera, v deň jeho narodenín, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov oslávili životné jubileum tohto nášho akademického umelca. Po uvítacích slovách Danice Vŕbovej a príhovore kurátora výstavy a autora katalógu Vladimíra Valentíka, Anna Speváková oslávencovi odovzdala cenu Pro Cultura Slovaca, keďže sa laureát zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť slávnostného udelenia v rumunskom Nadlaku. Večierok hrou na gitare ozvláštnil oslávencov syn Zoran Mitić. Narodeninová oslava pokračovala aj dnes v kruhu rodiny v Kulpíne. Blahoželáme!

  • 51. FF Tancuj, tancuj...

    V sobotu 17. júna 2023 v Hložanoch prebiehal náš najväčší folklórny festival, na ktorom vystúpili spevácke a tanečné súbory z našich slovenských prostredí a hostia z krajiny a zo zahraničia. Pivničania excelovali, SKUS Pivnica si domov odniesla najvyššie ocenenia zo všetkých oceňovaných kategórií: spevu, tanca a tiež ľudových krojov. Druhoumiestnení tak v speve ako aj v tanci bol SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, kým tretiu cenu v prednese slovenských ľudových piesní získala mužská spevácka skupina KC Aradáč a v tanci mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian. Špeciálne ceny získali ženská spevácka skupina KUS Mladosť z Lugu, ženská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu a SKUS Slnečnica z Padiny. Na Detvu odcestujú súbory V pivnickom poli z Pivnice a SKOS Erdevík. Na hložianskom amfiteátri program pokračoval aj v nedeľu 18. júna, keď sa na galakoncerte predstavili ochotníci domáceho Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian. Z oboch podujatí ponúkame fotoreportáž Juraja Speváka.

  • 50 rokov od malej maturity

    Pred päťdesiatimi rokmi za sebou zavreli brány Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci maturanti narodení v roku 1958. V generácii maturovalo 108 žiakov rozdelených do štyroch tried. Učiteľky a triedni učitelia v jednotlivých triedach boli: v A triede v nižších ročníkoch učiteľka Mária Pavlisová a vo vyšších triedna učiteľka Anna Lomenová, v B triede v nižších ročníkoch učiteľka Viera Speváková a vo vyšších triedny učiteľ Štefan Ferko, v C triede v nižších ročníkoch učiteľka Anna Miklovicová, ktorá v týchto dňoch oslávila životné jubileum 90 rokov a vo vyšších Mária Lavircová, v D triede v nižších ročníkoch učiteľka Anna Kollárová a vo vyšších triedny učiteľ Ján Pavelka.

  • Dobrovoľný hasičský spolok Kulpín

    Kulpínski požiarnici po 40-ročnej prestávke obnovili svoju činnosť. Ustanovujúce zhromaždenie obnoveného Dobrovoľného hasičského spolku Kulpín prebiehalo 15. júna 2023. Na ňom sa zúčastnili predsedovia Požiarnického spolku Srbska a Požiarnického spolku Vojvodiny, predstavitelia miestneho spoločenstva, obce, pokrajiny a republiky a viacerí občania Kulpína. Za predsedu bol zvolený iniciátor obnovenia činnosti Boško Krdžavac, za veliteľa Nikola Zabunov a za tajomníčku Ilinka Dorić. Nové vedenie teraz očakáva náročná práca registrácie spolku, zabezpečenia výstroje, priestorov, požiarnického vozidla...čo môže potrvať aj niekoľko mesiacov. Dovtedy však neplánujú sedieť zo zloženými rukami. Čoskoro plánujú začať s rozbiehaním činnosť a podľa slov novozvoleného predsedu prioritou im bude práca s deťmi. Deti chcú animovať a zapájať do dobrovoľníckej práci, učiť ich zodpovednosti, získavať skúsenosti, čiže zaujať ich niečím užitočným, aby sa od malička učili pracovať v prospech svojho prostredia. V dohľadnej dobe by v rámci spolku mohla vzniknúť aj kapela trubačov, čiže „trombetášov", tak ako to bývalo aj v minulosti.

  • Sťahovavé vtáky

    Dávno som nevidela lastovičky. Voľakedy stačilo zdvihnúť pohľad a hneď sa mohli spozorovať tieto vtáčky ako v krásnom lete „párali" oblohu. Lastovička obyčajná alebo lastovička domová si volila život v ľudských sídliskách. Vždy sa považovala za akýsi symbol šťastia a k tradičnej vidieckej krajine neodmysliteľne patrila. Mnohí si ešte pamätáme, ako bolo bežné mať na dome niekoľko hniezd lastovičiek. Stavali si ich predovšetkým tam, kde nachádzali množstvo hmyzu, najmä komárov, ktoré konzumujú. Použitím insekticídov a postrekmi proti komárom sa im výrazne znížilo množstvo potravy a tým aj trend početnosti týchto krásnych čierno-bielych sťahovavých vtákov výrazne začal klesať. Takmer utíchol ich spev. Vlani sa však na našom dvore začal ozývať štebot iný, tiež krásny, spevavý. Malý vtáčik, ako vrabček, avšak s hrdzavo pomarančovým chvostíkom, veselo okolo nás poletoval a nad garážovými dverami si urobil hniezdo. Nebol to však iba jeden vtáčik, boli oni dva, bol to vtáčí párik. Tohto roku, s príchodom jari, sa k nám znova tieto vtáčky vrátili. Tentoraz si urobili hniezdo ešte bližšie nám, nad verandovými dverami. Žltochvost domový alebo žltochvost domáci (lat. Phoenicurus ochruros) – Crvenorepka domaća sa u nás udomácnil. Prvé tohtoročné mláďatá včera už vyleteli z hniezda.

  • Príbeh, ktorý sa skončil

    In memoriam Jaroslav Petržľan 1977 – 2023

    V poslednej ulici zapadnutej dediny vychovala vdova statočného syna. Nie je to ojedinelý prípad. Jaro patril k takejto skupine požehnaných detí, ktoré podlomeným samým rodičom prinavracali silu. Chlapec bol múdry a šikovný – čo oko videlo, to ruky vytvorili. Pracoval, tvoril, šikovnosťou až prekvapoval – ani takých nie je málo medzi naším ľudom. Vyrástol v čestného a usilovného človeka, nebál sa roboty ani nových pracovných výziev. Z jeho práce mali úžitok mnohí v dedine. Vyskúšal si poľnohospodárstvo, rôzne druhy kovoobrábania, mechaniku, všetky práce okolo domu stavbárskeho a inštalatérskeho rázu, s elektrinou vedel narábať, IT technológiám rozumel, administratívne a účtovnícke práce, komunikáciu s úradmi v mene spolku či zboru, tvorbu projektovej dokumentácie zvládal pedantne, drevo ho poslúchalo až z jeho rúk vyšli husle či fujara...

  • K storočnici Františka Jozefa Fugu

    V roku 2023 sa v jubileách krajanského kalendára skvie najmä meno Františka Jozefa Fugu. Františka Jozefa Fugu (pôvodným menom Figu), rodáka z Vinného (okr. Michalovce) poznáme najmä ako kňaza, mecéna krajanského života, vydavateľa, editora, redaktora, tlačiara, agitátora slovenského života na severoamerickom kontinente, tretieho predsedu Zahraničnej Matice slovenskej a autora návrhu dnešnej slovenskej zástavy. I napriek obrovským pronárodným zásluhám, slovenská verejnosť tohto exulanta takmer nepozná. 7. júna 2023, pri príležitosti stého výročia jeho narodenia, si Matica slovenská pripomenula jeho život a dielo vedeckým seminárom vo svojom ústredí v Martine. Ním Matica slovenská odštartovala sériu spomienkových podujatí v roku storočnice Fugovho narodenia.

  • Stand-up Dušky Mušić

    Večierok s Duškou Mušić bol ako dobrý koktail. Obsahoval stand-up komiku, krásne spevy, burlesku, sofistikovaný humor, ale aj ten vulgárny, ktorý si však vedel nájsť cestičku k divákom. Bavili sa do posledného okamihu. Každý príbeh vťahoval obecenstvo do deja a do autorkinho života. Striedali sa emócie, raz nostalgické, potom smutné, inokedy vtipné, komické, alebo aj smiešne do popuku. U vnímavého diváka tie pocity trvali ešte dlho po skončení predstavenia. Autorka večierka, známa dalmatínska stand up komička Duška Mušić používala komické a fraškovité príbehy so zámerom zľahčiť neraz tvrdú realitu nášho života, alebo zosmiešniť jeho javy. Na záver vojvodinského turné, na ktorom ju sprevádza hudobníčka a speváčka Anita Šunjić z Mostaru, usporiadali večierky vo VHV klube v Báčskom Petrovci a grand finále zájazdu si ponechali pre Kulpín. Lebo je Kulpín "dedina vháčkovaná do ľavej komory" jej srdca. Vyznáva sa s tým Duška Mušić v jednej z jej štyroch kníh. Najkrajšie letné prázdniny roky trávievala u príbuzných v Kulpíne a na vychádzky chodievala do Petrovca. Večierky v Petrovci a Kulpíne chcela preto na znak vďaky venovať týmto prostrediam. Vstup bol voľný.

  • Čaro višieň 2023

    Aktív žien zo Silbaša tradične každoročne organizuje hospodársko-turistické kultúrne podujatie pod názvom Čaro višieň. Ženy na tento spôsob podnietia svojich spoluobčanov, tak deti, ako i dospelých, aby sa aktívne zapojili do prípravy programu, na ktorý bývajú pozvaní početní hostia a tak zmenia dedinskú každodennosť na ozajstnú oslavu. Na tomto podujatí, prítomní majú možnosť pozrieť si výstavy ručných prác a višňových koláčov domáceho spolku žien a taktiež aj spolkov žien z iných osád, ktoré si Silbašanky v tento deň pozvú za svoje hostky. V kultúrno-umeleckom programe, ktorý prebiehal v sobotu 10. júna 2023 v sále Domu kultúry, vystúpili účastníci zo Silbaša a ich hostia. Tohtoročné, v poradí 12. podujatie fotografickým aparátom zaznamenal Juraj Spevák.

  • Pred desaťročím Dolina v Prvej lige Srbska

    V najpopulárnejšom športe na svete sa padinská Dolina na konci sezóny 2012/13 prebojovala k výšinám. Získala šampiónsky titul v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Stala sa tak našim najúspešnejším klubom doteraz. V súčasnosti je vôbec najlepším futbalovým tímom z Banátu. Pohár majstra v treťom srbskom rangu bol najkrajším darčekom, ktorí si fanúšikovia červeno-modrých mohli zaželať pri oslave 75. výročia založenia prvého futbalového klubu v Padine (1938 – 2013). Na prvoligových meraniach síl v jesennej časti majstrovstiev Prvej ligy Srbska bola v Padine veľká návštevnosť. Pozrieť si Dolinu v súboji s inými kvalitnými družstvami prichádza do najslovenskejšieho vojvodinského mestečka po niekoľko stovák fajnšmekrov z pokrajiny a Belehradu.

  • Zelený list do Padiny

    „S hrdosťou a veľkou radosťou sa s vami chceme podeliť o mimoriadnu novinku – Ekologické hnutie Padina EKOP je laureátom tohtoročného prestížneho ocenenia Zelený list. Akcia s názvom Hľadáme znečisťovateľa roka a ochrancov životného prostredia a udeľovanie Zeleného listu alebo Čierneho listu je najvýznamnejšie, najstaršie a najznámejšie environmentálne ocenenie v Srbsku, ktoré má už vyše 40-ročnú tradíciu a ktorého organizátormi sú Rádio Belehrad 2 a Hnutie vojvodinských zalesňovateľov. V rámci programu tohto environmentálneho ocenenia udeľujú sa Zelený list a Čierny list jednotlivcom a organizáciám, ktorým buď najviac záleží na ochrane životného prostredia, alebo na druhej strane najviac znečisťujú životné prostredie. Získanie ocenenia Zelený list je veľkou cťou, ale aj potvrdením, že ideme správnou cestou. Je to uznanie aj pre každého z vás, ktorý sa staráte o našu planétu, podporujete naše činy a pomáhate nám dosiahnuť naše poslanie. Ďakujeme za váš neoceniteľný príspevok a podporu! S ešte väčším nasadením sa budeme aj naďalej zasadzovať za ochranu nášho životného prostredia. Pretože naša misia je jasná: starať sa o planétu už dnes, pre lepšie zajtra!" Napísali na svojej facebookovej stránke členovia Ekologického hnutia Padina. Zaslúžené ocenenie! Gratulujeme!

  • Hurban III. – Medzi Stalinom a Rooseveltom

    Vážení krajania, milí priatelia, Matica slovenská premiérovala ďalšie zo svojich videí: Hurban III. – Medzi Stalinom a Rooseveltom. Martinské centrum vyprodukovalo pred rokom 1918 v rámci politicky ostro črtanej hurbanovskej rodiny málo známu, ale výnimočnú osobnosť Vladimíra Ladislava Hurbana. Talentovaný novinár a spisovateľ so široko tvarovanou kreativitou vstúpil do života slovenskej spoločnosti na začiatku 20. storočia spontánne ako mladý účastník hlasistického hnutia, neskôr najmä ako martinský súčiniteľ obrán slovenského národa zo strany nórskeho génia B. Bjornsona, za čo ho uhorské úrady perzekvovali. Preto prinútene odišiel roku 1909 do Ruska, kde vstúpil do cárskej armády, aby sa tam po vypuknutí prvej svetovej vojny zaradil do líderskej vrstvy česko-slovenských légií. Postupne v priebehu vojny natoľko prenikol do organizačných štruktúr prvého česko-slovenského odboja, až sa vyprofiloval v dvoch životných priemetoch – v slovenskej literatúre a publicistike i vo svetovej diplomacii. V oboch prípadoch vstupoval do emancipačných procesov slovenského národa po prevrate až neslovensky rozmanitými spôsobmi, najmä však rýchlym prienikom do špičky československej diplomacie.

  • Oslavy školstva a slovenčiny

    V Kovačici a Padine v minulý víkend prebiehali oslavy venované 180. výročiu kodifikácie spisovnej slovenčiny a 220. výročia založenia kovačickej základnej školy. Pri tej príležitosti usporiadali vedeckú konferenciu a slávnostné bohoslužby ako aj viaceré sprievodné podujatia. Na vedeckej konferencii referáty predniesli: Dr. Zuzana Čížiková, mimoriadna profesorka Univerzity v Belehrade – téma: Ľudovít Štúr; Mgr. Juraj Šefčík, evanjelický farár CZ ECAV v Hlbokom na Slovensku – téma: Hlboké, obec na západnom Slovensku, kde bola uzákonená slovenčina a Jozef Miloslav Hurban; Anna Hrková, profesorka slovenského jazyka a literatúry v ZŠ Mladých pokolení – téma: Cesta k spisovnej slovenčine; Mária Kotvášová Jonášová, profesorka slovenského jazyka a literatúry na dôchodku – téma: Štúrovskí básnici; Miroslav Jurica, profesor dejepisu v školách v Kovačici a v Padine – téma: Výskyt slovenského spisovného jazyka v archíve SEAVC v Padine; Mgr. Sladjan Daniel Srdić, senior banátsky a evanjelický farár v cirkevnom zbore SECAV v Padine – téma: Spisovná slovenčina v kázňach a speve v SECAV a Michaela Chrapáňová, profesorka na lýceu v Nadlaku v Rumunsku – téma: Vyučovanie slovenského jazyka v Nadlaku. Na Slovensku, v obci Hlboké, spomienkové oslavy 180. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny usporiadajú 16. júla 2023 – avizoval Juraj Šefčík.

  • Na krídlach piesní 2023

    Tretí ročník detského hudobného festivalu Na krídlach piesní, ktorý prebiehal v nedeľu 4. júna v SVD v Báčskom Petrovci, potvrdil svoje opodstatnenie. Zakladateľkou a dušou festivalu je umelecká vedúca zboru Musica viva Mariena Stankovićová Kriváková, ktorá festival koncipovala tak, aby nebol súťažného rázu, ale len poskytol možnosť mladým nadaným spevákom verejne predviesť svoj talent a zvykať si vystupovať pred publikom. Aj v tomto roku najviac účastníkov bolo z Petrovca, no dôstojne zastúpené boli aj Selenča, Kulpín a Hložany. Predvlani na prvom festivalovom ročníku odznelo 17 piesní a vlani a v tomto roku ich už bolo 24. Festival otvorila detská spevácka skupina Peličky z Ymkárne, s ktorou pracuje Mariena Stankovićová Kriváková a tieto utešené perličky vo veku 4 až 10 rokov prednesom piesne Hody (hudba Ľuboslav Majera, text Anna Majerová) zvučne a veselo naštartovali festival.

  • 3. Juniors cup

    Na treťom detskom medzinárodnom futbalovom turnaji v Kulpíne, ktorý prebiehal v nedeľu 4. júna 2023, sa zúčastnilo vyše 700 účastníkov zo Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Rumunska. Úhrnne súťažilo 52 tímov v troch kategóriách: ročník 2011, 2013 a 2015. Účastníkov pozdravil a poprial im úspešný a pekný deň v Kulpíne Nenad Zamfirović, predseda futbalového klubu Kulpín a prihovorila sa aj predsedníčka obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová. „Zaoberanie sa športom vám v živote môže priniesť iba pekné veci a spomienky" - povedala úvodom moderátorka Anna Gažová Peťovská. Začiatok 3. turnaja označili vypustením do vzduchu balónov s číslicou tri.V otváracom programe vystúpili členovia dvoch kultúrno-umeleckých spolkov z Kulpína: KUS Metropolitu Stefana Stratimirovića a KUS Zvolen. Tri prvoumiestnené celky z každej kategórie získali poháre a medaily a tiež vstupenky pre aquapark Petroland Báčsky Petrovec. Víťazmi sú však všetci účinkujúci, keďže hrdinsky a korektne všetci bojovali. Športu zdar!

  • Súťaž Prečo mám rád slovenčinu 2023

    Súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko pozná tohtoročných víťazov.

    Tvorivé súťaženie o najkrajšie vyznanie adresované slovenskej reči a slovenskej domovine uzatvorilo ďalší ročník. 25. mája 2023 Nové Zámky vítali mladé literárne talenty už po 31. krát na slávnostnom ceremoniáli, ktorý sa konal v budove Miestneho odboru MS v Nových Zámkoch. Celoštátna súťaž s krajanskou účasťou posudzuje i práce zahraničných Slovákov, vďaka čomu má špecifické a pevné miesto medzi literárnymi súťažami doma i v zahraničí. Na súťaži dlhoročne spolupracuje nielen Krajanské múzeum Matice slovenskej, ale i Miestny odbor Matice slovenskej v Nových Zámkoch, ktorý sa podieľa organizačne, porotcovsky i zabezpečovaním umelecky veľmi hodnotného programu slávnostného ceremoniálu.

  • 7. Dni slovenskej kultúry

    V Belehrade v Galérii 73 štartovali 7. Dni slovenskej kultúry. V rámci včerajšieho slávnostného zahájenia podujatia usporiadali vernisáž grafík Schody do neba autorky Emílie Valentíkovej-Labát z Báčskeho Petrovca. V utorok 6. júna o 18:30 bude program pokračovať knižným večerom za účasti prof. Dr. Michala Harpáňa a Dr. Zdenky Valentovej Belićovej. Organizátormi Dní slovenskej kultúry sú Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca a známa belehradská Galéria 73. Pre mladú príslušníčku slovenskej menšiny v Srbsku Emíliu Valentíkovú-Labát sa tak vytvorila príležitosť predstaviť sa belehradskej kultúrnej verejnosti. „Pred nami je formálne a tematicky jedinečný cyklus jej prác v špecifickej digitálnej technike, ktorá sa už z veľkej časti dostala do praxe výtvarných umelcov, najmä v grafike. Je zaujímavé, že v predchádzajúcej fáze hľadala Valentíková vyjadrenie formou figurácie, ktorého hlavným motívom bola ľudská postava. Rozhodnutím, ktoré pozná len autorka, ona sa na tejto výstave prezentuje úplne novým spôsobom ako abstraktný maliar geometrickej inšpirácie," uvádza v katalógu k výstave Đorđe Kadijević.

  • Budúce slovenské centrum v Novom Sade

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyhlasuje VÝZVU na predkladanie projektov na kúpu, rekonštrukciu, prístavbu alebo výstavbu nehnuteľnosti – BUDÚCEHO SLOVENSKÉHO CENTRA V NOVOM SADE. Hlavným cieľom poskytnutia dotácie na kúpu, rekonštrukciu, prístavbu alebo výstavbu budovy SC je zabezpečiť trvalé sídlo pre reprezentatívne celomenšinové inštitúcie a organizácie Slovákov žijúcich v Srbsku, ktoré pôsobia v oblasti kultúry, médií a vzdelávania a vo svojej podstate majú za cieľ chrániť, zveľaďovať a rozvíjať slovenskú identitu v Srbsku. Slovenské centrum v Novom Sade bude koncentrovať slovenský kultúrny a mediálny priestor v hlavnom meste pokrajiny Vojvodina a pôsobiť bude tak dovnútra, smerom k vlastnej slovenskej komunite, ktorú reprezentuje, ako aj smerom navonok k iným etnikám, menšinám alebo väčšinovému národu. Ide o reprezentačné centrum, v ktorom budú prebiehať kultúrne, mediálne a iné aktivity Slovákov vo Vojvodine. Projekt má za cieľ odbremeniť celomenšinové slovenské inštitúcie a organizácie od platenia vysokých položiek na nájomné v Novom Sade a vytvoriť tým podmienky na vyššiu podporu programovej činnosti uvedených subjektov.

  • Pohár pre FK Kulpín

    FK Kulpín – FK Borac 10 : 0
    Posledný zápas v tomto kole, ktorý dnes hrali na domácom ihrisku hráči FK Kulpína, bol skôr revuálneho rázu, keďže súperi boli z horného a dolného miesta na tabuľke Medziobecnej futbalovej ligy Báčska Palanka. Okrem toho Kulpínčania si ešte na predchádzajúcom zápase zabezpečili prvé miesto a postup do vyššej ligy súťaže. Aj dúha na oblohe akoby chcela pridať k oslavám kulpínskych futbalistov a takmer počas celého zápasu zaklenula oblohu. Rozohnala aj mraky, padlo iba zopár kvapiek dažďa. Po skončení druhého polčasu nasledovalo slávnostné odovzdávanie pohára Futbalovému klubu Kulpín, ktorý prevzal Nenad Zamfirović, predseda klubu a ocenený bol aj najlepší hráč Petar Mrdjan. FK Kulpin postúpil teda do vyššej ligy a vracia sa znova do „PFL Sombor", z ktorej pred pár rokmi vypadol.

  • Deväťdesiatnička Zuzana Čelovská

    Zuzana Čelovská rod. Kopčoková z Kulpína sa narodila 28. mája 1933 a v nedeľu oslávila deväťdesiate narodeniny. Patrí medzi najstarších Kulpínčanov. Od nej je o tri roky starší Pavel Chlipec, manžel známej kulpínskej kuchárky, ktorý však od nedávna žije v Petrovci. Katarína Čániová je od nej staršia o dva roky a toho času v Kulpíne sú ešte dve ženy narodené roku 1933, sú to Amalija Nikolić a Katarina Radiković. Zuzana Čelovská svoje krásne jubileum oslávila v kruhu rodiny a za slávnostným stolom ich bolo 18. Má dve dcéry, tri vnúčatá a 6 pravnúčat. Zablahoželať jej prišli všetci, aj tí zo zahraničia. Mala z toho radosť nesmiernu. Veď, čo viac si priať, ako šťastné, milujúce tváre okolo seba?

  • Storočnica futbalu v Petrovci

    Storočnica – je to výročie, ktoré si zasluhuje rešpekt. Futbalový klub Mladosť Petrovec oslavuje v tomto roku takéto vzácne jubileum. No, ale...v atmosfére, ktorá sa vytvorila v súvislosti s oslavami, ťažko možno písať chválospevy. Čokoľvek sa však udialo, športovci si úctu zasluhujú, zvlášť pionieri a dorast, preto ponúkame zopár fotografií Juraja Speváka z včerajších zápasov, pionierov FK Mladosti a hosťujúcich tímov, ktoré zapadli do oficiálneho programu osláv storočnice. Chválihodná je každá snaha vedenia športového klubu zapájať mladých do svojich radov. V zdravom tele, zdravý duch! Nech sa futbalu darí aj dobudúca.

  • Klobúk maršala Andreja Hadíka

    Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo Poľnohospodárske múzeum z Kulpína od roku 2015 realizuje viacročný multidisciplinárny projekt pod názvom Gróf Hadík, život a dielo. Za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy a v spolupráci s Pokrajiským ústavom pre ochranu kultúrnych pamiatok z Petrovaradína doteraz vykonali reštauráciu a konzerváciu Hadíkovho portrétu a klobúka, vydali dve knihy a na nádvorí katolíckeho kostola v Báčskom Petrovci postavili bustu Andreja Hadíka. Vlani pri príležitosti odhalenia Hadíkovej busty stanovená bola aj špeciálna cena Klobúk maršala Andreja Hadíka, ktorá bola vtedy odovzdaná prvým laureátom. V sobotu 27. mája 2023 ďalšie tri klobúky, repliky originálu Hadíkovho klobúka, udelil predseda Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo Ján Kišgeci osobnostiam zo Slovenskej republiky, zaslúžilým za propagovanie života a diela Andreja Hadíka. Cenu získali veľvyslanci: Miroslav Mojžita, Igor Furdík a Peter Prochácka.

  • Dni Petrovca s bežnými obsahmi

    V piatok v Združení penzistov Petrovec prebiehala súťaže v šachu, šípkach a biliarde, v Združení petrovských výtvarných umelcov otvorili výstavu obrazov Petrovské pohľady 14 a v Knižnici Štefana Homolu Spolok filatelistov Petrovec nainštaloval výstavu poštových známok Dni filatelie Petrovca 9. V podvečerných hodinách vo veľkej sieni SVD prebiehala Slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Petrovec pomenovaná Mladosti vädnú, mladosť je večná. V sobotu na Námestí slobody a Ulici maršala Tita sa konal stánkový predaj a prezentácia činnosti spolkov a združení a kultúrno-umelecký program Tie petrovské uličky majú čaro svoje. Paralelne na nádvorí Miestneho spoločenstva Petrovec prebiehala súťaž o najlepšiu čerstvú klobásu, údenú klobásu a domácu pálenku. Združenie drobnochovateľov usporiadalo predajnú výstavu a burzu drobných zvierat a predaj králičieho paprikáša a Rádio klub Petrovec YU7AJM vystavoval vysielaciu techniku. Združenie petrovských výtvarných umelcov zorganizovalo výtvarný tábor Maľujeme v prírode. Vo Vrbare sa hral futbal a gymnázium malo Deň otvorených dverí. Zajtrajší deň bude v znamení športu a nedeľňajších bohoslužieb

  • Koncert Komorného zboru Musica viva a hostí

    Počas Dní Petrovca Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej Krivákovej tradične usporiada vydarený program. Včerajší koncert Komorného zboru Musica Viva a hostí s úvodnou piesňou Petrovská oficiálne naštartoval tohtoročné Dni Petrovca. Koncert prebiehal v slávnostnej sieni gymnázia Jána Kollára, kde prítomných úvodom v mene tejto našej významnej vzdelávacej ustanovizne privítala Jarmila Vrbovská. V prvej časti programu Perličky, detská spevácka skupina mládežníckeho strediska Ymca, ktorú tiež vedie Mariena Stankovićová Kriváková, veľmi vydarene zaspievali dve detské pesničky. Musica viva v pokračovaní predviedla tri slovenské ľudové piesne po čom vystúpili naše mladé talenty, žiaci Hudobnej školy Josipa Slavenského z Nového Sadu. Autorská skladba Zorana Mitića bola ďalším osviežením tohto vydareného večierka a s ňou sa predstavilo trio Zoran Mitić gitara, Lúcia Stajićová husle a Andrej Struhár klavír. Obecenstvo silným potleskom pozdravilo aj sólistov zboru Musica viva Elenu Demrovskú, Viktora Korčoka a Vladimíra Kováča (klavír) a tiež ženské volálne kvinteto. Anna Hansmanová prečítala text Viery Benkovej Stretnutie s hudbou a báseň o slávnostnej sieni Pavla Mučajiho. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Ján Lačok účastníkom zablahoželal a odovzdal im skromné darčeky. Program moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Spasovdan v Kulpíne

    Kulpínsky pravoslávny cirkevný zbor dnes oslávil svoj sviatok – Spasovdan. Oslava sa konala v chráme, ktorý je v procese rekonštrukcie, čo však neprekážalo, aby sa slávnostné služby Božie dôstojne zorganizovali. Práce na rekonštrukcii sa totiž pomaly končia a najnovšie v kostole bolo inštalované podlahové kúrenie. Vlani bola osadená nová kupola a kríž, okrem toho sa ešte plánuje dokončiť podlaha, fasáda a strecha. V súčasnosti je kulpínskym pravoslávnym kňazom Branko Karać. Pravoslávny chrám v Kulpíne bol vybudovaný pred 210 rokmi, s jeho stavbou sa začalo v roku 1809 a dokončená bola roku 1813. Zasvätený je Nanebovstúpeniu Pána Ježiša Krista. Sviatok Nanebovstúpenie (Vstúpenie) je u pravoslávnych veriacich známy aj ako Spasovdan a keďže je kostol zasvätený Vstúpeniu, v Kulpíne sa dedinská pravoslávna „slava" oslavuje na Spasovdan. Kostol bol vybudovaný prostriedkami rodiny Stratimirovićovej, ktorá založila súčasný Kulpín v roku 1745 a ktorá kulpínske panstvo dostala od Márie Terézie za zásluhy v boji proti Turkom. Na dnešnej oslave sa zúčastnil aj potomok tejto významnej rodiny, Ivan Stratimirović z Belehradu s vnukom.

  • Správa z Galérie Babka

    V nedeľu 20. mája v Galérii Babka v Kovačici uskutočnila sa výstava obrazov zosnulých kovačických insitných maliarov. Keďže zo 63 maliarov až 27 maliari už nie sú medzi živými, je pochvalyhodné spamätať sa na ich tvorbu, lebo sú to prví priekopníci insitného umenia a ďakujúc im Kovačica získala slávu v celom svete. Pri tejto príležitosti bolo založené aj Samostatné združenie potomkov zosnulých kovačických maliarov, ktorého založenie navrhla a podporila Nadácia Babka Kovačica. Členmi iniciatívneho výboru sú Zuzana Lenhartová (predsedníčka), a členovia Jaroslav Boboš, Katarína Sokolová, Nataša Mijailović a Miroslav Bačur. Cieľom združenia je vypracovať pravidlá o autorských právach. Ohľadom toho na zakladaní združenia bol prítomný Miloš Konstatinović, riaditeľ organizácie pre ochranu autorských práv.

  • 50. výročie maturity

    Generácia maturantov školského roku 1972/73 gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci sa v piatok 19. mája 2023 stretla na oslave 50. výročia maturity. V tej generácii boli tri slovenské triedy: v IV. a bolo 16 žiakov, v IV. b 24 žiakov a IV. c 19 žiakov. Spolu 59. V každej triede bolo aj niekoľko srbských žiakov, ktorí sa vďaka tomu naučili dobre po slovensky. Dve oddelenia boli jazykového smeru a jedno matematického. Riaditeľom bol Samuel Spevák a triednymi profesormi boli Fedor Červenský, Viera Boldocká a Pavel Mučaji. Na stretnutí sa zišlo 34 bývalých maturantov, viacerí pricestovali zo zahraničia: Slovinska, Švédska, Slovenska, Austrálie. Na stretnutie si povolali niekdajších profesorov Máriu Boldockú a Fedora Červenského. V gymnaziálnej slávnostnej sieni všetkých privítala úradujúca riaditeľka Vjeroslava Struhárová a po nej sa slova ujal triedny profesor Fedor Červenský a potom aj jediná žijúca profesorka z tej plejády profesorov, ktorí dávali základ vedomostí – profesorka Mária Boldocká. Nasledovala hymnická pieseň Gaudeamus igitur, tichá spomienka na zosnulých profesorov a spolužiakov z generácie a revidovanie osobných údajov maturantov, zverejnených v gymnaziálnej Pamätnici II. Na záver oficiálnej časti stretnutia nevystalo spoločné fotenie pred vchodom do budovy gymnázia a pred bustou Jána Kollára.

  • Srbsko-slovenské básnické kolo 2023

    Srbsko-slovenské básnické kolo je literárne podujatie, ktoré vzniklo roku 2018 a má za cieľ spájať spisovateľov zo Srbska a Slovenka. Koncipované je tak, aby v reciprocite predstavilo slovenskú i srbskú poéziu, aby zvýraznilo bratské vzťahy medzi týmito dvomi kultúrami, medzi dvomi národmi. Pri týchto stretnutiach básnikov, každý účastník hovorí básne v tom jazyku v ktorom báseň vznikla, čiže vo svojom materinskom jazyku a máme obyčajne pripravený aj preklad, už či do srbčiny alebo do slovenčiny. Povedal na úvod včerajšieho večierka Vladimír Valentík, riaditeľ SVC a predseda Slovenského kultúrneho klubu, ktorý zastrešuje podujatia. Zdôraznil že je toto mimoriadne stretnutie a venované bude predovšetkým desaťročnici podpísania spolupráce medzi združeniami srbských a slovenských spisovateľov. Na včerajšom stretnutí, ktoré bolo v Divadelnom klube VHV v Báčskom Petrovci, sa zúčastnili piati básnici, ktorí už desaťročie bedlivo pestujú túto spoluprácu: tohtoročný jubilant Miroslav Demák (75 rokov), Erik Ondrejička, Viera Benková, Radomir Andrić a Jeremija Lazarević.

  • Cena Pro Cultura Slovaca

    V sobotu 20. mája 2023 na centrálnom sídle DZSČR v rumunskom Nadlaku bola udelená Cena Pro Cultura Slovaca. Jej tohtoročnými laureátmi sa stali: Mgr. Pavel Hlásznik z Rumunska, za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry a za ich prezentáciu a propagáciu a Mgr. Pavel Čáni zo Srbska, za prínos v oblasti výtvarného umenia a šírenia dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí. Pamätný list bol udelený Jánovi Slávikovi zo Srbska, za prínos v oblasti ľudovej kultúry.

  • Grécka komúna v Bulkesi

    Grécki utečenci prišli do FNR Juhoslávie na konci II. sv. vojny. V pustej vojvodinskej dedinke Bulkes (Maglić), z ktorej boli vysťahovaní dovtedajší obyvatelia Nemci, sa rýchlo zorganizovali a v jednom momente sa stali takmer štátom v štáte – mali svoje takmer autonómne práva, dokonca si tlačili aj vlastné bankovky. Zapájali sa však do spoločenského života Vojvodiny, boli aktívni v robotníckych akciách, zúčastňovali sa športových súťaží. Kultúrne centrum Bulkes – Maglić, Archív Vojvodiny a Národnostná rada gréckej národnostnej menšiny v Srbsku chceli projektom "Útočisko" na rovine. Gréci vo Vojvodine 1945–1949, prostredníctvom archívneho materiálu oboznámiť širšiu verejnosť so životom týchto gréckych emigrantov. Projekt vrcholil včerajším večierkom pod názvom Po stopách gréckych partizánov, Bulkes 1945 – 1949, ktorý sa uskutočnil v sieni reštaurácie AD PD Maglić. Na ňom sa zúčastnil projektný tím Archívu Vojvodiny, predstavitelia gréckej národnostnej rady v Srbsku, ako aj hostia z Grécka, Maďarska a Česka.

  • Skulpturálne pulzovanie

    V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci dnes otvorili výstavu skulptúr a kresieb Jána Stupavského pod názvom Skulpturálne pulzovanie. Akademický sochár Ján Stupavský zo Starej Pazovy sa na jemu svojský spôsob – sochami, kresbami a výstavou chce vyspovedať o svojom vlastnom skrytom svete. Z toho sveta čerpá nové sily pre nové diela vedomý, že duch tvorcu a jeho sila zostávajú večne v diele, ktoré stvoril. Do sôch Ján Stupavský zabuduje vlastné vnímanie sveta, krásy, udalostí, človeka, tajomstvá univerza a existencie...Jeho sochy najčastejšie nemajú mená, autor očakáva, že ich divák bude aktívne vnímať, dotvárať a pomenúvať podľa vlastných predstáv a pocitov. Je názoru, že divák má dielo dokončiť, verí totiž, že umelecké dielo začína svoj skutočný život vtedy, keď osloví toho, čo sa naň akurát pozerá, čo o ňom rozmýšľa, snaží sa mu rozumieť. Autorkou výstavy je Mr. Daniela Marková.

  • Slovenské obete vo Veľkej vojne

    V období I. svetovej vojny na týchto našich vojvodinských dolnozemských končinách žilo 60.121 Slovákov a vo vojne zahynulo 1.349, k čomu treba dodať ešte aj tých, ktorí zahynuli ako vojnoví zajatci a tých, čo zomreli na následky zranení, čiže vo Veľkej vojne padlo zhruba 3% slovenských obetí. Dokumentuje to náš historik Jaroslav Miklovic vo svojej knihe Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 – 1918. V knihe spresňuje, že najviac obetí bolo z Petrovca 192, Starej Pazovy 179 a Pivnice 143. „A prečo??? Za koho hynuli? A najťažšia otázka, na ktorú je dodnes veľmi ťažko odpovedať KOĽKÍ a KDE? Kde sú kosti našich predkov?" Pýta sa autor, ktorý touto publikáciou a zverejnením mien, ktoré sa mu podarilo zhromaždiť, stavia obetiam papierový písaný pomník. Na dnešnej prezentácii knihy, ktorá prebiehala v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci sa na úvod prihovorila riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová.

  • Pamätná busta Zuzky Medveďovej

    Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec úspešne zrealizovala projekt s názvom Pamätná busta Zuzky Medveďovej. Projekt bol realizovaný z prostriedkov získaných z Ministerstva cestovného ruchu a mládeže prostredníctvom Súbehu - o udelení dotácií a transferov určených na projekty rozvoja cestovného ruchu v roku 2022. Výška finančných prostriedkov získaných z Ministerstva cestovného ruchu a mládeže bola 1,980.000 dinárov. Finančné prostriedky získané od Obce Báčsky Petrovec na základe tohto projektu boli vo výške 358.432 dinárov. Projekt bol realizovaný pri príležitosti 125. výročia narodenia Zuzky Medveďovej, prvej slovenskej akademickej maliarky v Srbsku, narodenej v Báčskom Petrovci.

  • Kovačickí spisovatelia – Umelci (zväčša) nie sú prítomní

    Dňa 15. mája 2023, v rámci osláv 220 rokov Základnej školy mladých pokolení v Kovačici, usporiadaná bola výstava Kovačickí spisovatelia – Umelci (zväčša) nie sú prítomní. Autorom výstavy nainštalovanej v školskej knižnici bol pedagóg školy Janko Takáč a pomohli mu učiteľky Eva Poljak-Hrková a Vlastislava Šulek-Kirićová ako aj personál Obecnej knižnice v Kovačici.

  • Dom Janka Bulíka

    Dlhodobý sen Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka z Kovačice sa stal skutočnosťou. Dom, ktorý kedysi patril prvému predsedovi Matice slovenskej v Juhoslávii a veľkému národovcovi Jankovi Bulíkovi sa vďaka finančnej podpore z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dostal do vlastníctva Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Podľa slov Pavla Baláža, zakladateľa tohto strediska a jeho dlhodobého predsedu, objekt plánujú otvoriť pre spolky a združenia, aby sa stal strediskom spoločenskej a spolkovej činnosti. Slávnostné odovzdávanie kľúča sa uskutočnilo v nedeľu 14. mája 2023. Prvou časťou podujatia bol slávnostný program v kovačickom Dome kultúry, po ktorom sa návštevníci presunuli do domu na Bulíkovej ulici. „Sme naozaj šťastní, že sa nám konečne podarilo toto uskutočniť," povedal pre RTV OK Ján Dišpiter, súčasný predseda Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Na slávnosti odovzdávania kľúča sa zúčastnili vzácni hostia, medzi ktorými bol aj Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Boris Konček, tretí tajomník veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, PhDr. Zuzana Drugová vnučka Jána Bulíka, niekoľkí bývalí predsedovia MSJ/MSS a ďalší.

  • Deň Hložian

    Oslavy Dňa Hložian stanovené na prvý májový víkend, sa v tomto roku kvôli trojdňovému smútku určeného na dni 5. –7. mája, posunuli na druhý májový víkend. Začali sa v piatok 12. mája v podvečerných hodinách otvorením troch výstav v priestoroch hložianského Domu kultúry. O výstave Spolku žien Slovenka z Hložian pod názvom Jedna všedná sobota z minulých čias hovorila predsedníčka spolku Viera Miškovicová. Jubileum 110 rokov prvého divadelného predstavenia v Hložanoch si pripomenuli výstavou fotografií a pri tejto príležitosti sa prihovoril Juraj Bartoš. Hložianska paleta, čiže výstava hložianskych výtvarných amatérov predstavila najnovšiu tvorbu hložianskych umelcov. Ňou zaznamenali 30 rokov organizovanej výtvarnej činnosti hložianskych výtvarníkov. O výstave sa zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Piatkový program pokračoval vo veľkej sieni Domu kultúry, kde na úvod usporiadali slávnostné zasadnutie Rady miestneho spoločenstva. Začalo sa piesňou Hložany, dedinka malá a výročnú správu aktivít podal predseda Rady miestneho spoločenstva Stanislav Srnka. V pokračovaní odznel kultúrno-umelecký program Vitajte v tvorivých a srdečných Hložanoch.

  • Gréci v Bulkesi

    Po druhej svetovej vojne boli Nemci z Bulkesu, dnešného Maglića, dobrovoľne alebo násilne vysťahovaní. Pustú dedinu dostali na použitie grécki emigranti armády odporu ELAS tj. Gréckej národno - oslobodzovacej armády pod vedením gréckych komunistov. Jedna časť príslušníkov tejto armády sa totiž nemohla zmieriť s dohodou medzi komunistami a pravičiarskymi stranami v Grécku o odzbrojení, čiže zložení zbraní ELAS-u, čo vskutku znamenalo kapituláciu a preto opustili Grécko. Jedna skupina tých emigrantov našla útočisko v Bulkesi, dedinke susediacej s Petrovcom, ktorú vtedajšie juhoslovanské vedenie v máji 1945 pozmenilo v grécky utečenecký tábor. Takých táborov bolo v Juhoslávii niekoľko. Juhoslávia týmto činom, na žiadosť Komunistickej strany Grécka (KSG), dovolila utvorenie exteritorálnej gréckej obce v Bulkesi. Grécka republika bol vskutku štát v štáte – dedina mala autonómiu: vlastnú správu, vlastné penaize, vlastné zákony... V piatok 12. mája 2023 bola vo Archíve Vojvodiny otvorená výstava "Útočisko" na rovine. Gréci vo Vojvodine 1945–1949, prostredníctvom archívneho materiálu.

  • Ocenená práca Ľuboslava Majeru

    Náš známy režisér Ľuboslav Majera z Báčskeho Petrovca prednedávnom získal tzv. „nacionalnu penziju", čiže penziu, ktorú Srbsko udeľuje iba výnimočne zaslúžilým občanom. Tým činom štát vzdáva vďaku osobnostiam, ktoré sa mimoriadne angažovali na rozvoji kultúry a športu. V týchto dňoch Ľuboslav Majer získal aj na Slovensku významné ocenenie. Banskobystrický samosprávny kraj mu udelil cenu za prínos v oblasti umenia a záujmovej umeleckej činnosti. "Kvet bieleho šafranu si prevzal režisér Ľuboslav Majera, ktorý zrežíroval niekoľko inscenácií v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene. Toto divadlo sa jemu a jeho rodine na isté obdobie stalo aj útočiskom pred vojnou v bývalej Juhoslávii. Dlhodobo spolupracoval s ochotníckym súborom v Brezne. Ako hosťujúci režisér pracoval v rozhlase v Belehrade, Sarajeve, Bratislave, Berlíne. Paralelne režíroval divadelné predstavenie doma a na Slovensku v profesionálnych aj ochotníckych divadlách (viac ako 160 réžií) a 18 rokov prednášal na Akadémii umení v Banskej Bystrici," uvádza sa v zdôvodnení ocenenia.

  • V rytme piesne „Slovenska"

    Đorđe Balašević (11. máj 1953 – 19. február 2021)
    Dnes by sa dožil 70. narodenín. Ako čo mnohé udalosti dopredu tušil a na ne upozorňoval: "Samo rata da ne bude", akoby vizionársky predvídal aj svoju predčasnú smrť. „Ak umriem mladý, zasaď na môj hrob iba rozmarín." Spieval Đorđe Balašević v známej piesni „Slovenska", ktorú nahral roku 1985. Zomrel mladý, predčasne, od neho sme očakávali ešte veľa piesní a z nich veľa posilnení v ťažkých chvíľach a veľa radosti pri šťastných udalostiach. No, od 19. februára 2021 už nie je medzi nami, no potešovať nás môže, lebo žije vo svojich piesňach. Aj Slováci v Srbsku si uctievajú pamiatku na tohto nášho a svetového „panónskeho námorníka". Maestro na harmonike Ondrej Maglovský z Kulpína roky hrával v Đoleho orchestri a o ňom mal vždy iba slová chvály. Boli ako jedna veľká rodina. Členov svojho orchestra spolu s ich manželkami Đole pozýval na ich rodinné hostiny, napríklad na oslavu krštenia svojich vnúčat. Známy kovačický insitný maliar Ján Glózik si spomienku na Đoleho natrvalo zachováva obrazom "Panónsky námorník". Obraz vznikol po premiére filmu "Kao rani mraz" Đorđeho Balaševića v Kovačici v roku 2011.

  • Dom z hliny

    Technikou nabíjanej hliny sa v minulosti stavali mnohé domy a v súčasnosti sa k nej vracajú predovšetkým etnologicky a ekologicky zameraní ľudia. Volia si po tisícročia odskúšané stavebné materiály, ktoré nám príroda sama poskytuje. Patria k nim najmä drevo, hlina, slama, rákosie či kameň. K týmto osvedčeným prírodným materiálom sa vracajú aj preto, že s narastajúcim množstvom alergií a astmatických ochorení hľadajú zdravšie bývanie, a so vzrastajúcou zodpovednosťou, si stále viac uvedomujú negatívny dosah moderného stavebníctva na prírodu. „Jedna dánska spoločnosť, ktorá skúma životné prostredie pre UNICEF, robila výskum na prvok radón a ostatné plyny, ktoré škodlivo vplývajú na životné prostredia. Filip Forkapić z kulpínskeho múzea mi ponúkol, či by som podporil projekt a ich výskumnú sondu umiestnil do svojho domu a držal ju na jednom mieste 6 mesiacov. Pristal som a postavil ju do obývačky. Keď som po polroku sondu vrátil Filipovi, o dva mesiace som dostal písomnú odpoveď so sprievodným listom našej štátnej komisie pre ionizujúce materiály. V liste ma oboznamujú, že je v mojom dome štyrikrát nižšia koncentrácia radónu a ďalších škodlivých matérií od dovolenej hranice. Dom mám nabíjaný z hliny a steny sú hrúbky 57cm. Verte mi, je to jedno veľmi zdravé prostredie," hovorí Miloš Vlaov z Kulpína.

  • Búrka na obzore

    Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu krátko pred polnocou 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času. V Moskve vtedy už bolo po polnoci a preto sa Deň víťazstva nad fašizmom v niektorých krajinách oslavuje 9. mája. Slávime teda víťazstvo nad zlom. Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najbrutálnejší konflikt v novodobých ľudských dejinách. Nacionalizmus, ideológia jednostranne zdôrazňujúca význam jedného národa a politika založená na takejto ideológii, zavinili v II. svetovej vojne smrť 50 až 80 miliónov ľudí. Náladu a udalosti pred začiatkom vojny opísal vo svojich ručne písaných zápiskoch Kulpínčan Vladislav Harminc, narodený 31. 07. 1910 v Kulpíne, v známej staviteľskej rodine Harmincovcov. S menšími zásahmi uvádzame úryvok z tohto Harmincovho textu:

  • Boľavé rozlúčky

    Dnes 8. mája 2023 vo veku 65 rokov zomrela Katarína Berediová zo Selenče. Narodila sa 30. januára 1958. Základnú školu zakončila v rodisku a na Gymnáziu Jána Kollára maturovala v školskom roku 1976/77. Vyštudovala medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a pracovala ako lekárka v Selenči a Báči, kde si získala náklonnosť mnohých pacientov. Pred dvomi rokmi odišla do dôchodku. Tvrdo bojovala s rakovinou, no dnes ten boj stratila. Milovala nadovšetko svoju prácu, rodinu, manžela a jediného syna. Pohreb Kataríny Berediovej bude zajtra 9. mája o 17:00 v Boďanoch.

  • Rozlúčka s Mirkom Šoucom

    V sobotu 22. apríla 2023 zomrel v Belehrade Mirko Šouc. Vunderkind s vrodeným absolútnym sluchom, ktorý sa narodil 29. júna 1933 v Zemune, v slovenskej rodine uznávaného zemunského krajčíra Viktora Šouca. Už ako 6-ročný hrával na harmonike v kráľovskom paláci. Kráľ si ho posadil na koleno a vždy si žiadal, aby mu malý Mirko zahral najprv pieseň "Kad sam sinoć pošla iz dućana" a potom aj ďalšie ľudové piesne. Už v mladom veku sa stal slávnym, mal svoj orchester a postupne sa stal aj skladateľom, upravovateľom a dirigentom. Veľkú časť svojej kreativity venoval detskej hudbe a jeho pieseň „Zakleo se bumbar" patrí v tomto regióne k najobľúbenejším a najhranejším detským piesňam. Je autorom vyše dvesto titulov piesní rôznych žánrov (džezové, detské, zábavné a hudobné v duchu staromestských piesní). Za svoju tvorivú činnosť bol ocenený mnohými najprestížnejšími oceneniami, medzi ktorými je aj Cena za celoživotné dielo Medzinárodného jazzového festivalu NISHVILLE, Rád práce so zlatým vencom, Cena Asociácie skladateľ za celoživotné dielo, Zlatý kľúč ... Patril medzi prvých laureátov národného dôchodku, ktorý sa udeľuje ako uznanie umelcom, ktorí svojou kreativitou mimoriadne prispeli k srbskej kultúre.

  • „Cirkulárneˮ propagovanie pseudoekológie

    Po nekonečne dlhom, šesťmesačnom „fejtóne" o obnoviteľných zdrojoch energie, uverejňovanom v slovenskom týždenníku Hlas ľudu, sa ambiciózna pani Lidija Zelić Carević chopila príležitosti vykladať na stránkach tohto týždenníka o ďalšej „ekologickej" téme – rozvoji obehového hospodárstva. Kladiem otázku: Prečo redaktorka slovenského týždenníka angažuje neodbornú autorku, ktorej texty dokonca treba aj prekladať do slovenského jazyka? Či v slovenskej komunite v Srbsku niet nikoho, kto by sa viac vyznal v ochrane životného prostredia, zmene globálnej klímy a cirkulárnom hospodárstve? Pisateľ týchto riadkov sa týmto kritickým pohľadom každopádne neodporúča týždenníku Hlas ľudu, pretože nie je v stave písať zaujímavo viac mesiacov o jednom ekologickom probléme, nech je už akokoľvek zložitý.

    Ak riaditeľka/majiteľka súkromného podniku z Belehradu Lidija Zelić Carević zaplatila za priestor v týždenníku Hlas ľudu s cieľom uverejňovania textov, alebo ak tak urobilo združenie Biogas Srbija, bolo treba niečo také aj uviesť v novinách. Ak však séria článkov vzišla z konkurzu, ktorý vypísala nejaká lokálna samospráva alebo krajský sekretariát s cieľom popularizácie ochrany životného prostredia a pozdvihnutia ekologického vedomia, aj to mala redaktorka Hlasu ľudu poznamenať. Alebo boli autorka a texty proste vnútené týždenníku zo strany formálnych a neformálnych centier moci?

  • 3. a 4. máj

    "Obrátim vám sviatky na smútok a všetky vaše piesne na žalospevy..." (Amos 8.10)
    Žiaľ, práve tak sa udialo 3. mája t.r. v elitnej škole v centre Belehradu, po majálesových hodoch, keďže sa oslavoval 1.a 2. máj ako štátny sviatok a prázdniny. Po príliš chladnom apríli tento sviatok vylákal mnohých do prírody na "uranak", ako sa to robilo za socializmu...

  • Rozlúčka s Milou Bosićovou

    Včera, 3. mája 2023 bola pochovaná etnologička Dr. Mila Bosićová (1930-2023). Celý pracovný život Mila Bosić strávila v Múzeu Vojvodiny a v roku 1994 odišla do dôchodku. Venovala sa skúmaniu srbských ľudových zvykov a tradičnej kultúry Slovákov v Srbsku. V roku 1980 v Múzeu vojvodinských Slovákov bola otvorená stála expozícia múzea, dovtedy najreprezentatívnejšia národopisná expozícia v tomto múzeu – Hmotná kultúra Slovákov vo Vojvodine, ktorá prezentovala kultúru a spôsob života vojvodinských Slovákov. Autorkou spomínanej výstavy bola doktorka Mila Bosićová. Jej prínos pre štúdium slovenskej kultúry je nezmerateľný. Napísala jedinú odbornú monografiu o ľudovom odeve vojvodinských Slovákov, ktorá je dodnes cennou literatúrou pre odbornú i laickú verejnosť. Túto smutnú správu zverejnili na stránke Múzeu vojvodinských Slovákov.

  • Masakra

    Keď desaťročia sejete zlo, len zlo sa tam môže rodiť... Duševné znečistenie, ktorého sme svedkami každý deň v televízii, na internete a všade v našom prostredí, je rovnako deštruktívne ako znečistenie životného prostredia. Vlastne príčina je u oboch rovnaká – odcudzenie od prírody a spoločnosti, od ľudí. Stratili sme cit pre druhých, milosrdenstvo, ľudskosť, empatiu. Výmenou za naše duše dostali sme materiálne hodnoty! „Školstvo už roky šetrí na kvalite: mnohé školy fungujú bez psychológov, pedagógov a iných odborných zamestnancov, riaditelia sú menovaní na základe politickej príslušnosti a nie kvality, učiteľom zväzujú ruky predpisy, nízke príjmy potláčajú ich motiváciu k pedagogickej práci s deťmi. Následky sú katastrofálne a dnes sa stali očitými pre najširšiu verejnosť," píše Nezávislý syndikát osvetových pracovníkov Srbska, ktorý žiada okamžité prepustenie ministra školstva Branka Ružića, vzhľadom na jeho zodpovednosť za dnešnú tragédiu na Základnej škole Vladislava Ribnikara v Belehrade, v ktorej bolo zastrelených osem detí a vrátnik.

  • Súpis obyvateľstva

    Podľa vlaňajších výsledkov sčítania ľudu Srbsko má 6.647.003 obyvateľov z čoho je 41.730 Slovákov. Percentuálne nás je iba 0,63%, kým v roku 1948 nás bolo 1,12%. Teda ubúdame, no v posledných rokoch sa náš počet rapídne znižuje, každý rok nás je menej o asi tisíc. Ak sa takýto trend nezastaví, o 40 rokov v Srbsku bude žiť hŕstka Slovákov. V roku 1948 nás bolo 73.140 a od roku 1991 začína tendencia poklesu, ktorá posledne naberá na tempe. Podľa sčítania z roku 2022 najviac Slovákov žije v Obci Kovačica, avšak percentuálne najviac Slovákov je v Báčskopetrovskej obci – 60,5% (v Obci Kovačica je 40,9%). O niekedy slovenskej osade Bajša sa už takto môže hovoriť iba v minulom čase, keďže v celej Obci Báčska Topola žije iba 79 Slovákov.

  • kulpin.net – 15 rokov s Vami

    Portál www.kulpin.net vznikol 1. mája 2008. Len tak, akoby z hry. Spustil ho 16 ročný chlapec. Z chlapca dávno vyrástol muž a jeho mama – novinárka je už dôchodkyňa. Roky ubehli a za nami je teraz už 15 rokov úderníckej práce. Úderník? Čo je to za slovko? Aký archaizmus? Mladšej generácii asi neznáme a iste nie ani veľmi blízke. Slovník uvádza, že je to termín používaný za socializmu a znamená robotník podávajúci mimoriadny pracovný výkon. Možno by niekto o takej robote povedal: brutálne ťažká. Nemilosrdná. Lebo sa robilo každý deň, 7 dní v týždni, bez nároku na finančnú úhradu a bez nároku na dovolenku. No, my sme to stále robili zanietene. Vrátim sa ale, ešte trochu k slovku "údernícky". Za socializmu existovali aj mládežnícke údernícke akcie, na ktoré mladí ľudia odchádzali dobrovoľne pracovať – budovať svoju krajinu. No, počas jedného mesiaca, koľko pobudli v pracovných táboroch, nielenže budovali krajinu, ale budovali aj seba a svoju osobnosť. Učili sa tvrdo pracovať, vydržať, zvykali si na disciplínu, naučili sa vážiť si robotu, svoju a cudziu...O tom bola aj naša údernícka práca. Veľa sme dali, ale veľa sme sa aj naučili. „Bez práce, nieto koláče." Nech žije 1. máj a práci zdar!

  • Či kádre riešia všetko?

    (Úvaha o našom zanikaní)

    Slováci vo Vojvodine, v dnešnom Srbsku, žijú od 18. storočia a dodnes si zachovali svoju kultúru a jazyk. V priebehu druhej dekády 21. storočia sa predsa začínajú tendencie nášho úpadku s perspektívou zániku. Mnohé sú dôvody prečo je to tak, no predsa dominujú ekonomicko-hospodárske a spoločensko-politické. Ale, povedal by kriticky naladený čitateľ, podobné aj horšie problémy boli aj v minulosti, a Slováci, Maďari, Rumuni, ... predsa tuná zotrvali! Áno, ale svet je dnes dynamickejší ako v minulosti, preto je ľudom (aj celým rodinám) teraz už omnoho ľahšie odsťahovať sa a zamestnávať sa ďaleko od rodiska. Svet je dnes aj omnoho menší, čiže vzájomne prepojený, rýchlejšie a bezpečnejšie sa človek dostane na druhý koniec kontinentu alebo planéty ... A aj ľudia sú dnes inakší, vzdelanejší, poznajú cudzie jazyky, zapojení sú na internet, komunikujú s celým svetom, ...Okrem toho, len malý počet ľudí je dnes viazaný k zemi, pozemku, pôde. Poľnohospodárstvo sa veľmi zmenilo, len menší počet domácností sa dnes zaoberá farmárstvom. Väčšina ľudí viac nemá takú pevnú väzbu so svojím dedičstvom, majetkom, pôdou, domom, všetko sa dnes môže ľahko predať. Skratka, každý – a najmä niekto mladý - dnes môže pomerne ľahko "zdvihnúť kotvu", odísť a začať nový život niekde inde ...

  • Hadia palma

    Ako je to, keď sa kvet chce kamuflovať a tváriť sa že je mäso, ale také trochu staršie, ktoré už páchne po zdochline? Majstrom v tom kvetinovom maskovaní je exotická páchnuca kráska hadia palma, ktorá aj farbou aj vôňou chce presvedčiť hmyz, že je ona mäso v štádiu rozkladu. Aby len sadli na ňu a pomohli jej v opelení. Ale, ako môže rastlina vedieť akej farbe je mäso a ako ono páchne? Je to iba jedna z nespočetného množstva záhad Veľkej Prírody. Zmijovec, diablov jazyk, voodoo ľalia, leopardia palma, hadia palma...– niekoľko týchto rastlín vlastní aj Dušan Plachtinský z Kulpína, ktorý sa s veľkou láskou stará nielen o tieto exotické rastliny, ale aj o množstvo ďalších a osobitne aj o stromy. Dnes je Deň stromov. Stromy sú ďalším veľkým zázrakom prírody – sú jej a našimi pľúcami. Rastliny pre nás vyrábajú kyslík. Preto je aj heslom tohto dňa: Zasaď strom. Lebo, čas strávený v blízkosti stromov zlepšuje fyzické a duševné zdravie tým, že zvyšuje energetickú úroveň a rýchlosť obnovy organizmu, pričom znižuje krvný tlak a stres. Vysádzanie stromov, kríkov a rastlín je preto nevyhnutné tak pre duševnú rovnováhu súčasného človeka, ale aj pre budúce generácie.

  • Čudesný svet Dunđerských

    Na gymnáziu v Báčskom Petrovci včera prebiehala prezentácia knihy Zorana Subotičkého "Čudesni svet Dunđerskih" (Čudesný svet Dunđerských). Okrem autora knihy špeciálnym hosťom bol aj Ervin Hadžimurtezić, ktorý excelentne zahral úryvok z hry „Od raja do beznjenice" – jednej zo štyroch hier z prezentovanej knihy. Obecenstvo tak malo možnosť vžiť sa do pozície básnika Lazu Kostića a prežívať jeho beznádejnú lásku k mladučkej Lenke Dunđerskej. Zoran Subotički v prvej časti predstavil svoju knihu a ozrejmil state rozčlenené do niekoľkých celkov. V prvej stati pod názvom Bol Shakespeare v Taliansku alebo: prečo hra „Od raja do beznjenice"? urobil paralelu medzi tragickou láskou Romea a Julie a Lazu a Lenky. V ďalších častiach opisuje čudesný, či nádherný svet Dunđerských, ich príchod z Hercegoviny do Vojvodiny, „zeme zasľúbenej", ich rozmach a krach – po I. sv. vojne agrárnou reformou im začali odoberať z pôdy a po II. sv. vojne im všetko zobrali. Osobitná časť v knihe je venovaná Lazovi Kostićovi – v súhvezdí Dunđerských. Autor do knihy zaradil aj štyri svoje drámy: Od raja do beznjenice, Lazar veľký, Dunđerský, Mara, Bogdanova a Môj pohľad do budúcnosti alebo testament Bogdana Dundjerského...Subotički sa zmienil aj o monodráme Lazar veľký, Dunđerský, v ktorej Lazara majstrovsky hrá Miodrag Petrović a ktorú režíroval Ľuboslav Majera.

  • Projektová výuka

    Na kulpínskej základnej škole prebieha veľká ekologická akcia triedenia a zberu 6 druhov odpadov: elektronického, bateriek, plechoviek, papieru, pvc fliaš a plastových vrchnáčikov. Týmto projektom pod názvom Planéte pomáhaj recykláciou, deti sa učia o tom, že odpad môže byť poklad, teda surovina pre odpadové hospodárstvo. Aby sa však odpad mohol použiť na ďalšie využitie, treba ho triediť, separovať. Aj o tom je uvedená akcia, ktorú koordinuje Dušan Petráš a ktorá má súťažný charakter: triedy s najviac zozbieraného odpadu získajú odmeny. Je to jeden zo spôsobov súčasného vzdelávania a prípravy detí pre budúcnosť, ktorá sa vlastne už aj začala. Predmet „projektová výuka" je tiež moderný spôsob výučby, ktorý žiaka motivuje a aktivizuje. V rámci tohto predmetu sa učitelia štvrtého ročníka ZŠ Jána Amosa Komenského z Kulpína Sabína Báďonská a Radoslav Kolarski rozhodli v apríli a máji so svojimi žiakmi realizovať projekt Robíme časopis. Na pomoc si pozvali novinárku Katarínu Pucovskú, ktorá im priblížila túto profesiu a s aktívnou účasťou žiakov robila interview a fotografovanie.

  • Keď Petrovec horel...

    Stalo sa to pred 195 rokmi 29. apríla 1828 a opísané je v Ročenke z roku 1969. Udalosť túto zaznačil vo svojej latinsky písanej kronike »Dejiny obce Petrovec« vtedajší zborový farár Ján Stehlo. Podávame ju v preklade: »Deň 29. apríla bol Petrovčanom najnešťastnejším. Toho dňa okolo 4. hodiny poobede vznikol strašný oheň, pri ktorom za jednu hodinu zhorelo 33 domov občanov a v popol sa premenilo. Oheň vypukol v dome vdovy po Andrejovi Rumanovi, kde asi varili mydlo. Komín bol zle blatom vymazaný a preto chytili sa drevené trámy a od nich strecha. V tom momente vietor preniesol oheň aj na susedovu strechu a na nešťastie dul vietor severný, ktorý zaniesol plameň na druhý, tretí a štvrtý dom a v krátkom čase narobil nesmiernu škodu, lebo sa rozšíril. Suchota bola v tom čase veľká a tesnosť dvorov, v ktorých boli vedľa seba postavené domy nechránilo, ba naopak napomohlo rozšírenie nebezpečného ohňa...

  • Derby je naše: zlato, aj pozlátka!

    Na štadióne Partizánu v Belehrade zajtra 26. apríla o 18:30 sa zohrá majstrovské futbalové derby Partizán – Červená hviezda, žiaľ, bez divákov a fanúšikov. Voľakedy sa na tento duel chodilo, okrem iného, aj pozerať sa na kľučky a prihrávky majstrov najznámejšieho športu, bez ohľadu na to, komu sa fandilo. Rivalita dvoch belehradských klubov bola známa na široko-ďaleko a na zápas do Belehradu sa húfne odchádzalo zo všetkých častí krajiny. Nezriedkavo aj milovníci futbalu zo zahraničia prichádzali na "večné derby" vychutnať si krásnu hru a nadchýnať sa pekným futbalom. V posledných rokoch sa však všetko pozerá cez prizmu záujmov a peňazí a na štadióny sa čoraz masovejšie dostávajú skupiny buričov žiadostivých konfliktov. Športový novinár Ján Špringeľ z Kovačice si zaspomínal na derby spred piatich rokov a v ústrety zajtrajšiemu zápasu nám poslal svoju fotoreportáž z aprílového derby z roku 2018 zverejnenú v týždenníku Hlas ľudu.

  • Slávnosť konfirmácie

    V poveľkonočnom období vo väčšine našich cirkevných zborov prebieha slávnosť konfirmácie. Avšak, nie vždy, nie všade a nie každoročne. V niektorých prostrediach, pre malý počet konfirmandov, sa táto slávnosť organizuje iba každý druhý-tretí rok, alebo iba príležitostne. V tomto roku v 1. nedeľu po Veľkej noci konfirmácia prebiehala okrem iného aj v cirkevných zboroch v Báčskom Petrovci, Kysáči, Padine, Selenči a Báčskej Palanke a v 2. nedeľu po Veľkej noci v Kulpíne, Novom Sade, Silbaši a Starej Pazove. V troch prostrediach konfirmandi nosili príležitostné konfirmačné rúcha a v Báčskej Palanke jedna konfirmandka bola v kroji. Ďalšou zvláštnosťou bola konfirmácia v Novom Sade, kde boli konfirmované trojčatá a v kulpínskom zbore sa víno pri večeri Pánovej konfirmandom nepodávalo z jedného spoločného kalicha, ale z osobitných pohárikov.

  • Udržať nažive

    Naša spisovateľka Viera Benková ( 23. 04. 1939) dnes oslavuje 84. narodeniny, je to požehnaný vek, ktorý je dopriaty iba menšiemu počtu ľudí. Nech jej osud aj ďalej štedro žičí. Samuelovi Boldockému (25. 04. 1943 – 25. 04. 2015) bolo vymerané – v tejto časnosti –omnoho menej. Zomrel v deň svojich 72. narodenín a o dva dni si pripomenieme jeho nedožitú osemdesiatku. Pri príležitosti nedožitých osemdesiatin profesora a literárneho kritika Samuela Boldockého spisovateľka Viera Benková mu venovala spomienku zverejnenú v Národnom kalendári 2023 pod titulkom Udržať nažive spomienky. Text Viery Benkovej uvádzame v úplnom znení:

  • Petrovčania vysúkali rukávy

    Deň Zeme si Petrovčania pripomenuli akciou "Vysúkaj rukávy". „Zavrni rukave" je národná upratovacia kampaň v Srbsku, ktorú organizuje združenie Eko Stráž a koná sa niekoľkokrát počas roka. Cieľom je v jeden deň zhromaždiť čo najviac organizácií, skupín občanov a jednotlivcov na upratovanie naraz, a to na viacerých miestach po celom Srbsku. Takéto akcie, okrem čistenia a odvozu odpadu, majú edukačný a motivačný charakter. Nimi sa chce upriamiť pozornosť na niečo, čo Srbsku chýba: zmysel pre kolektívnu prácu a kritická masa, ktorá odmieta žiť na odpadovej skládke vlastného štátu. Poukazuje sa tiež na pripravenosť vyjsť zo svojej komfortnej zóny pre niečo vyššie: bojovať za kolektívne dobro ako jedinú vec, ktorá nás zachraňuje pred šialenstvom, v ktorom žijeme. Viaceré združenia z Báčskeho Petrovca sa dnes zúčastnili v upratovaní svojho prostredia, či už v rámci kampane „Vysúkaj rukávy", alebo samostatne, no všetci potvrdili svoju ekologickú uvedomelosť.

  • Sadnúť si pod gonk

    Gonk, gonak, gánok, gȍnak, konk, gong, gang, forauz, felešov, podstrecha... takto, a ešte ktovie ako, v minulosti pomenúvali otvorenú chodbu pozdĺž celého domu, vydláždenú tehlami alebo kachličkami. Z nej sa išlo do všetkých ostatných miestností domu. Pri tých najstarších domoch táto chodba bývala úplne otvorená a iba neskôr sa čiastočne obmurovala a potom aj úplne zatvorila sklenenými oknami. Avšak, najkrajší bývala tá otvorená, alebo čiastočne obmurovaná podstrecha. Okolo nej sa zvykol posadiť vinič, ktorý v lete zabezpečoval príjemný chládok. Podstrechou býval stôl a stoličky, tam sa jedávalo a sedávalo so susedmi, upíjala sa pálenka vychladená v hlbokej vahadlovej studni. Tam sa aj spávalo, najčastejšie na slame. Keď už noci začali bývať chladnejšie, podstrecha sa zastrela poňvou, veľkou plachtou zošitou z domáceho hrubého plátna, a spalo sa tak až kým nezačal sneh zaletovať poza poňvu.

  • Významné jubileá slovakistiky v Srbsku

    Veľvyslanec Slovenskej republiky J.E. Fedor Rosocha včera v Belehrade otvoril trojdňovú medzinárodnú vedeckú konferenciu „Slovakistika v súvislostiach: tradícia a perspektívy". Konferenciou si Lektorát slovenského jazyka, literatúry a kultúru Katedry slavistiky Filologickej fakulty Belehradskej univerzity pripomína dve významné jubileá - 70 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Srbsku a 25 rokov Lektorátu pre slovenský jazyk a kultúru na Univerzite v Belehrade. V mene oddelenia slovenského jazyka účastníkov pozdravila prof. Dr. Zuzana Čížiková. Pri tej príležitosti prof. Dr. Iva Draškić Vićanović, dekanka Filologickej fakulty, odovzdala ďakovné listy za dlhoročnú úspešnú spoluprácu Veľvyslanectvu SR v Srbskej republike, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Studia Academy Slovaca - centru pre slovenčinu ako cudzí jazyk Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

  • Jozef Podhradský - 200. výročie narodenia

    Jozef Podhradský, bezpochyby zaujímavá postava úsvitu československých novodobých dejín, a rovnako tak významná osobnosť dejín Srbska a dolnozemských Slovákov, sa narodil 19. apríla 1823 v Skalici, starobylom mestečku moravsko-slovenského pomedzia a zomrel 13. novembra 1915 v Svetozareve, dnešná Jagodina v Srbsku. Tento vysoko vzdelaný muž, básnik, pedagóg, kazateľ, žurnalista a politik zložil v roku 1848 na peštianskej univerzite profesorskú skúšku, po čom ho Ján Kollár, ideológ všeslovanskej vzájomnosti a farár slovenskej evanjelickej cirkvi v Pešti, pozval za pomocného farára a učiteľa. Z politických dôvodov prešiel v roku 1863 do Nového Sadu učiť na srbskom gymnáziu, neskôr ho preložili na novozaložené maďarsko-srbské gymnázium do Somboru, potom kratšie pôsobil v Petrohrade (Zreňanin), tiež v Leskovci a nakoniec aj na gymnáziu v Belehrade, kde spolupracoval s Čechmi a Slovákmi. Počas pôsobenia v Novom Sade vydával slovenské časopisy pre deti a mládež Slávik a Zornička a vďaka nemu sa môžeme pýšiť s bezmála 160-ročnou tradíciou našich prvých časopisov.

  • K Svetovému dňu kultúrneho dedičstva

    Uznanie insitnému umeniu Slovákov v Srbsku

    18. apríl - Svetový deň kultúrneho dedičstva je symbolom bohatstva ľudstva. Dedičstvo je nesmiernym bohatstvom a vyžaduje si ochranu, zveľaďovanie a koordinované kolektívne úsilie celého medzinárodného spoločenstva. Tento deň je aj príležitosťou na zvyšovanie všeobecného povedomia o rôznorodosti kultúrneho dedičstva, prispieva k snahám o jeho ochranu a zachovanie a upozorňuje na jeho zraniteľnosť. Pri príležitosti dnešného dňa Ján Špringeľ z Kovačice nám zaslal svoj príspevok z Národného kalendára 2013, v ktorom píše o kovačickej insite a návrhu zapísať ju na Reprezentačnú listinu dedičstva UNESCO. Po desaťročí sa napokon tento návrh dostáva k cieľu. V pokračovaní uvádzame príspevok Jána Špringeľa, v ktorom zhrnul aktivity na poli insity v roku 2012.

  • Pani učiteľke Vadnalovej

    Človek vraj žije dovtedy, kým si ho iní pamätajú. A keď sa naňho zabudne, zomrie druhý raz. Mária Vadnalová je teda stále medzi nami, aj keď pozemskú púť dokonala pred tromi desaťročiami. Slovami básnika Paľa S. Bohuša neumrela, lebo živí ju v srdciach ponesú. V srdciach ju ešte mnohí nesieme, zaslúžila si to svojim príkladným, pokorným a obetavým životom. Pochádzala so známej petrovskej Boldockovej rodiny. Otec Slovák, matka Nemka. Po otcovi zdedila príslovečnú slovenskú usilovnosť a pokoru a po matke disciplínu a strohosť. Tak aj pôsobila, akoby odmerane a chladno, a to snáď aj preto, lebo jej život veľa dal, ale aj veľa vzal. To čo jej predsa nedal – schopnosť mať vlastné deti, sčasti kompenzovala prácou s deťmi, ktorým sa venovala nielen povinne v škole, ale aj po hodinách, na rôznych mimoškolských aktivitách. Na poli vzdelávania a kultúry obetavo pracovala celú pracovnú dobu. Pani učiteľka Mária Vadnalová rod. Boldocká, (1905-1993) pôsobila v Kulpíne od 07. 11. 1947 do 31. 08. 1963, keď odišla do výslužby. Počas pôsobenia v kulpínskej základnej škole nacvičovala programy, divadielka, chodievala s deťmi na výlety... V tom čase to nebolo ani trochu ľahké, cestovalo sa pomaly, vlakom a vozmi s konským záprahom. Raz po úpeku, iný raz po daždi či snehu.

  • K nedožitým sedemdesiatinám Jána Melicha

    Ján Melich sa narodil 19. apríla 1953 v Báčskom Petrovci z rodičov Pavla Melicha a Kataríny rodenej Kováč – Vargovej. Zomrel 13. júla 2022 a pochovaný je na petrovskom cintoríne. Jána Melicha, Jančiho sme poznali mnohí. Bol spoločenský, zapájal sa do dobrovoľníckych akcií a ochotný bol prispieť všade, kde bolo treba. Na neho si spomínajú generácie futbalistov petrovskej Mladosti. Z tréningu neraz priamo pokračoval do kultúrno-umeleckého spolku, kde sa zapájal do folklórnej sekcie. Pomáhal aj v dobrovoľnom hasičskom spolku. Angažoval sa tiež v matičnej činnosti a bol aj jedným z podpisovateľov obnovenia Matice slovenskej. Láska k pôde a zvieratám ho odviedla aj do Klubu poľnohospodárov, kde bol tajomníkom v období rokov 2015 –2019. S pribúdaním rokov stále viac ho lákalo aj spoločenstvo veriacich a tak sa aktívne zapojil a angažoval v cirkevnom zbore evanjelickej a.v. cirkvi v Báčskom Petrovci, kde bol poddozorcom.

  • Kovačické insitné maliarstvo a UNESCO

    Už len jeden krok delí Kovačické insitné maliarstvo od jeho zápisu na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Z Paríža totiž potvrdili, že nominačný spis bol srbskou stranou oficiálne odovzdaný 30. maca 2023. Teraz už len zostáva čakať na zhodnotenie komisie UNESCO, ktorá všetok materiál dôkladne preanalyzuje a vynesie konečné rozhodnutie o tom, či ide iba o umenie, alebo je to súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov. Už teraz možno povedať že, to čo sa zdalo byť takmer nemožné, predsa sa udialo. Srbsko podporilo kandidatúru slovenskej dolnozemskej insity a komisii UNESCO doručilo objemnú dokumentáciu o tomto našom kumšte. Malá hŕstka Slovákov a ich insita má teraz už veľkú šancu dostať sa medzi to najvzácnejšie svetové. Najväčšia zásluha za tento významný počin iste patrí Galérii Babka a Pavlovi Babkovi, ktorý vyše 30 rokov s veľkým zápalom propagoval našu insitu po celom svete a najviac sa aj angažoval v podávaní kandidatúry

  • Zákaz používania mobilov v škole

    Základná škola „Bratov Novákovcov" zo Silbaša začala od začiatku apríla realizovať rozhodnutie o zákaze používania mobilných telefónov a iných prostriedkov elektronickej komunikácie počas pobytu žiakov v škole – informujú novosadské noviny Dnevnik. Zatiaľ sa nevyskytli žiadne problémy, ani porušenia zákazu, potvrdzujú z tejto školy. Ako povedala riaditeľka školy Katica Gajićová, samotná myšlienka prišla od rodičov a konečné rozhodnutie prijala Rada rodičov, Učiteľská rada a Školský výbor. Zdôrazňuje, že rozhodnutie sa nevzťahuje na zákaz nosiť telefón, keďže ide o súkromný majetok, ale na zákaz používania uvedených zariadení od príchodu do školy až do jej opustenia.

  • Morálny víťaz Vladimír Krnáč

    V kvíze „Najslabija karika" belehradskej televízie prva.rs včera exceloval Petrovčan Vladimír Krnáč, no napriek všetkým správnym odpovediam bol vyhlásený za najslabší článok (najslabiju kariku)! Moderátor kvízu Nikola Kojo jasne ukázal svoju pobúrenosť a postavil sa na stranu Vladimíra Krnáča, ktorého súperi vyhlásením za najslabší článok eliminovali z ďalšej hry. Vladimír prijal takéto rozhodnutie pokojne, zatiaľ čo moderátor kvízu neskrýval šok a zmätok. "S 22 správnymi odpoveďami a žiadnou nesprávnou ste morálnym víťazom a príkladom pre mladých ľudí, ako pracovať a učiť sa, čo znamená základné vzdelanie a čo znamená formálne vzdelanie. Žiaľ, vaši kolegovia povedali, že ste najslabším článkom. Hanbím sa, že vám to musím povedať," povedal Kojo.

  • Cupkanie na mieste

    Pred desaťročím 12. apríla 2013 v Novom Sade, pred budovou pokrajinskej vlády, strany pri moci vedené Srbskou pokrokovou stranou a Socialistickou stranou Srbska (SNS, SPS), ale aj DSS, SPO, PUPS, JS, SDPS, NS, "Dveri", Zväz báčskych Bunjevcov a „Slováci a spolužitie" zorganizovali protestné zhromaždenie so sloganom "Vojvodina Srbsko", čiže chcelo sa ním prekaziť hroziacim snahám osamostatnenia Vojvodiny, keďže vo Vojvodine po voľbách zostala demokratická vláda. Aj keď bola ohlásená účasť na zhromaždení zo 20.000 osôb, pred Banovinou sa zhromaždilo sotva asi 5.000, s tým, že väčšina bola autobusmi prepravená z vnútrozemia. Na protestnom mítingu sa žiadalo stiahnutie Deklarácie o ochrane ústavných a zákonných práv Vojvodiny a demisia predsedu pokrajinskej vlády Bojana Pajtića, ktorý navrhol schválenie tohto dokumentu. Deklarácia, aj keď „takmer o ničom", rozvlnila hladinu „panónskeho mora" a politické tenzie z Kosova znova presunula do Vojvodiny.

  • Veľká noc v Kulpíne

    Predpoludňajšie slávnostné veľkonočné služby Božie v Kulpíne, na ktorých so slovom Božím poslúžil biskup SEAVC v Srbsku d.p. Jaroslav Javorník, farár kulpínsky a na ktorých vystúpili deti detskej besiedky a bratia Javorníkovci, boli slávnostným úvodom k oslave Veľkej noci a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Popoludnie už patrilo oslave života. Až 90 vzoriek vín a 71 vzoriek klobás bolo ponúknutých návštevníkom 15. podujatia Veľká noc v Kulpíne 2023, ktorého organizátorom je Spolok kulpínskych vinárov a vinohradníkov. Hostí v kulpínskom poľovníckom dome nechýbalo, prišli, zblízka i zďaleka, mnohí aj zo zahraničia. Počasie žičilo, víno chutilo, hudba veselo hrala a klobása hlad zahnala...Organizátori sú teda spokojní s priebehom podujatia, veď sa všetko ponúknuté predalo. Spolok kulpínskych vinárov a vinohradníkov si včera pripomenul aj dvadsaťročnicu pôsobenia. Na úvod programu sa prihovoril Michal Dovičin, zakladateľ a predseda Spolku kulpínskych vinárov a vinohradníkov a v kultúrno-umeleckom programe vystúpila novoutvorená dievčenská spevácka skupina KUS Zvolen a sólisti Andrea Šimová, Maja Levárská, Paulína Zimová a Pavel Poniger Forero za hudobného sprievodu a pod vedením Ondreja Maglovského. Na veselú náladu hralo trio Maglovský-Hemela-Galamboš.

  • „Pokoj vám"

    „Pokoj vám" (Jn 20, 19). Napriek tomu, že je tento pozdrav neformálny, vystihuje podstatu veľkonočného posolstva. Ježiš vo svojej reči pri poslednej večeri hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam" (Jn 14, 27). Želať a dopriať niekomu pokoj, želáme mu aj zdravie, aj šťastie, aj lásku, lebo iba duševne vyrovnaný človek, bez trápenia a starostí, môže byť spokojný, mať pokoj. Dar pokoja je teda veľmi vzácny dar. Slovko „pokoj" má podľa slovníka slovenského jazyka viac významov a okrem iného znamená odpočívanie, stav bez hluku, mier, súlad medzi ľuďmi, vnútornú vyrovnanosť a v náboženskej terminológii je to súhrn všetkých materiálnych a duchovných dobier. Pokoj nám pomáha zvládnuť ťažkosti bez toho, aby nás pohltili tiesne, hnev či strach. Pokoj prináša do nášho srdca istotu, ktorá nás bude viesť pri ťažkých rozhodnutiach. „Mnohí ľudia žijú skromne a pokojne. Netrápi ich to, že iní žijú omnoho lepšie. Mohli by aj oni žiť lepšie, ale to by im bolo na hanbu." (Duško Radović)

  • Koštovka vín a klobás v Kulpíne

    V poradí 15. podujatie Spolku kulpínskych vinárov a vinohradníkov Veľká noc v Kulpíne sa aj v tomto roku uskutoční v ustálenom termíne, teda vo Veľkonočnú nedeľu 9. apríla 2023. Výrobcovia vín a klobás pred týždňom, v Kvetnú nedeľu, odovzdávali svoje výrobky na oceňovanie a včera 6. apríla 2023 v Zelený štvrtok odborné komisie hodnotili kvalitu prijatých vzoriek. Aj tentoraz ich bolo dosť – hodnotili 90 vzoriek vín a 71 vzoriek klobás. V Poľovníckom dome v Kulpíne o dva dni, teda 9. apríla 2023 o 17.h bude slávnostné odovzdávanie ocenení, po čom bude nasledovať verejná koštovka oceňovaných vín a klobás. Spolok kulpínskych vinárov a vinohradníkov si zároveň pripomenie aj dvadsaťročnicu pôsobenia. Srdečne pozývajú spoločne s nimi osláviť sviatky jari a ich jubileá.

  • Ďalší úspech V.K. Kulpín

    V.K. Kulpín – V.K.Vojvodina II. 3:1 (21:25, 25:14, 25:18, 25:20)
    Volejbalisti V.K. Kulpín porazili v stredu 5. apríla vo svojej príjemne vyhriatej hale mužstvo V.K.Vojvodina II. Celok Vojvodiny tvoria mladí hráči z celého regiónu, všetko sú to vybraní vysokí mladíci, ktorí trénujú dvakrát denne a sú budúcnosťou srbského volejbalu. Jedným slovom dobrí, trénovaní volejbalisti. Avšak, aj Kulpínčania majú kvalitný a skúsený tím a zaslúžene zvíťazili. Diváci mali možnosť sledovať peknú hru s dinamickými akciami a veľkou obetavosťou oboch mužstiev.

  • K 30. ročníku Roviny

    Spod tlače práve vyšiel rodinný magazín Rovina, ktorého vydavateľom je Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. V imprese síce píše, že je Rovina mesačník, no už toto prvé číslo, ktoré vyšlo ako trojčíslo 1-3, naznačuje, že časopis pravdepodobne bude vychádzať kvartálne. Dôvodom toho je, čoby iné, nedostatok financií. Lepšie však aj tak, vydať aspoň tých niekoľko tohtoročných čísel, ako zdvihnúť od neho ruky a zamávať mu na rozlúčku. Zvlášť keď ide o jubilanta – v tomto roku časopis vstupuje do svojho tridsiateho ročníka. Nový šéfredaktor Roviny Vladimír Valentík v editoriáli píše: "Náš slovenský rodinný magazín Rovina vstupuje do 30. ročníka. Neuveriteľné... Neuveriteľné najmä pre nás, ktorí sme v lete roku 1994 stáli pri zrode Roviny. Na prízemí tlačiarne v Petrovci, ktoré vtedy patrilo nášmu vydavateľstvu Obzor-Tvorba, sedeli sme a pozerali sa na Michala Kiráľa, ktorý časopisu v počítači dával ten pôvodný, prvý vzhľad a na obálku umiestňoval ním nakreslenú hlavičku Rovina. Nálada bola dobrá a s prvým šéfredaktorom Michalom Ďugom sme vtipkovali a prognózovali, iba tak z brucha, ako dlho tento náš časopis prežije." A prežil dodnes, hádam aj vďaka ochotným autorom-dobrovoľníkom, vďaka čomu časopis sa môže predávať za iba 150 dinárov. Toto prvé tohtoročné trojčíslo je venované predovšetkým Veľkej noci. Čitateľ si v ňom môže nájsť zaujímavé čítanie o veľkonočných tradíciách, jedlách, krasliciach...ale aj všeličo iné.

  • Emil Heinlein

    V dnešný deň pred 80 rokmi zomrel Emil Heinlein, evanjelický farár v cirkevnom zbore v Laliti. Do Lalite prišiel roku 1899 a pôsobil tam celých štyridsať rokov Za jeho pôsobenia tento cirkevný zbor roku 1906 pokryl medeným plechom kostolnú vežu, roku 1924 si zaobstaral nový organ a 1927 tri nové zvony. Z jeho záznamov sa dozvedáme, že „rok 1876 priniesol opravdové požehnanie obci, lebo v tom roku bol chotár obce komasovaný. Každý gazda od tohoto času mohol s väčším zdarom a ziskom svoju zem obrábať, lebo teraz mal všetku svoju zem pospolu a tak získal na robotných silách, na čase a na peniazoch. Našli sa však i takí a to v dosť veľkom počte, ktorí reptali proti komasácii a to jednoducho preto, že to bolo niečo nového, potom pre tú príčinu, že pri komasácii v smysle platných zákonov bol utvorený takzvaný školský fond. Tento školský fond činí 15 malých jutár (asi 1200 kvadr. siah). Tento školský fond bol tak utvorený, že zo zeme každého gazdu vzalo sa niekoľko siah na tento fond. Tí, ktorí boli odporníci komasácie, časom nahliadli, že komasácia je pre hospodára opravdovým dobrodením a blahobyt jeho napomáha."

  • Dušanovi Turčanovi k osemdesiatinám

    Šľachtiteľ kráľovnej kvetín – Meno ruže
    Uprostred malej záhradky rodičovského domu v Selenči kvitla jedna ruža, polyantka krásnej červenej farby, ktorú jeho starý otec Štefan bešteluval zo škôlky a stará mať ju priam úzkostlivo opatrovala. Na vôňu tejto ruže si pamätá od svojich piatich rokov, jednej z dvoch, ktoré jedine zavonia. Bola bezmenná. Tam kdesi v spomienkach sa to všetko začalo: dnes je Hložančan Dušan Turčan, pestovateľ ruží rovno štyridsať rokov, taká sorta! A chce poznať každú osobne. Ako absolútny sluchista ich počuje, šľachtí, chce poznať, prihovoriť sa im...

  • Kvetná nedeľa

    Dnes je Kvetná nedeľa, v tento deň Ježiš Kristus vstupuje do Jeruzalema, kde ho davy vítajú palmovými konárikmi a zvolaním: Hosana! Nie všade však rastú palmy, preto na znak oslavy Ježiša najčastejšou náhradou bývajú vŕbové vetvy. Prečo vŕba? Pretože je to možno najodolnejší strom, ktorý v prírode existuje, ktorý otvára svoje púčiky skôr ako ostatné dreviny. Keď sa vŕbové prútie zapichne do zeme hoci aj „hore nohami", aj tak bude rásť. Verí sa, že pre takúto svoju vitalitu vŕba je schopná dať človeku silu a zdravie. Povery o nezvyčajných vlastnostiach vŕby, stromu veľmi odolného a silného, majú korene už v predkresťanských, pohanských časoch. Od dávnych čias sa používala v magických úkonoch. Vŕbové konáre posvätené na Kvetnú nedeľu majú údajne ešte väčšiu silu. Kvetnú nedeľu si zvolil aj Spolok žien Slovenka Hložany na vítanie sviatkov jari. V Kvetnú nedeľu už niekoľko rokov organizujú Výstavu veľkonočných a jarných aranžmánov, dekorácií, medovníkov a koláčov. Výstavu usporiadali aj dnes v Hasičskom spolku v Hložanoch.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články