Archív
Filter
  • Kvetná nedeľa

    Dnes je Kvetná nedeľa, v tento deň Ježiš Kristus vstupuje do Jeruzalema, kde ho davy vítajú palmovými konárikmi a zvolaním: Hosana! Nie všade však rastú palmy, preto na znak oslavy Ježiša najčastejšou náhradou bývajú vŕbové vetvy. Prečo vŕba? Pretože je to možno najodolnejší strom, ktorý v prírode existuje, ktorý otvára svoje púčiky skôr ako ostatné dreviny. Keď sa vŕbové prútie zapichne do zeme hoci aj „hore nohami", aj tak bude rásť. Verí sa, že pre takúto svoju vitalitu vŕba je schopná dať človeku silu a zdravie. Povery o nezvyčajných vlastnostiach vŕby, stromu veľmi odolného a silného, majú korene už v predkresťanských, pohanských časoch. Od dávnych čias sa používala v magických úkonoch. Vŕbové konáre posvätené na Kvetnú nedeľu majú údajne ešte väčšiu silu. Kvetnú nedeľu si zvolil aj Spolok žien Slovenka Hložany na vítanie sviatkov jari. V Kvetnú nedeľu už niekoľko rokov organizujú Výstavu veľkonočných a jarných aranžmánov, dekorácií, medovníkov a koláčov. Výstavu usporiadali aj dnes v Hasičskom spolku v Hložanoch.

  • Veľkonočná výstava omaľovaných vajíčok

    V piatok 31. marca 2023 v priestoroch Obecnej turistickej organizácie v Báčskom Petrovci otvorili v poradí druhú Veľkonočnú výstavu omaľovaných vajíčok – kraslíc. Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) tak, okrem už tradičných výstav, akými sú Petrovské pohľady a Čaro štetca, rozbieha nové výstavné podujatie, ktoré plánujú pravidelne organizovať v ústrety Veľkej noci. Prítomných privítala Mária Struhárová, predsedníčka ZPVU a krásnym spevom sa predstavili petrovskí škôlkari. „Výstava pozostáva z dvoch celkov: toho primárneho — unikátne omaľovaných kraslíc v priestore a sekundárneho, ktorý tvoria maľby kvetín a kvetinových zátiší na privítanie jari a oslavu prebúdzania sa prírody. Stredobodom expozície sú však kraslice, omaľované v troch dimenziách. Najatraktívnejšie sú tie najväčšie, pri ktorých výtvarníci vynaložili maximálne tvorivé úsilie, ale jedinečnou krásou nás oslovujú aj tie najmenšie, veľkosti slepačieho vajca." Ozrejmil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Prihovorila sa tiež Jasna Šprochová, predsedníčka Báčskopetrovskej obce a výstavu otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM.

  • Výstava a monografia Milana Súdiho

    V novom sídle Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktoré sa nachádza na ulici Arsu Teodorovića 11 v Novom Sade, včera prezentovali výtvarnú monografiu SÚDI – maliarska tvorba, ktorú výstižne doplnila malá retrospektívna výstava malieb Milana Súdiho. Prítomných privítal Vladimír Francisty, riaditeľ ústavu a o knihe hovorili Ladislav Čáni, redaktor vydania, Michal Madacký, autor fotografií a Vladimír Valentík, autor knihy a zároveň aj kurátor výstavy. Hrou na gitare večierok ozvláštnila Anna Havranová. Dominantným výrazovým prvkom maliarskej tvorby Milana Súdiho je predovšetkým farba. „Farba ako nositeľ emócií a nálad, ktoré obraz prináša, v takmer polstoročnej maliarskej tvorbe Milana Súdiho prešla dlhú a zložitú cestu – od jedinečných tmavých, pridusených, pochmúrnych tónov zemitej, až po kolorizmus plnej intenzity. Je to zaujímavý jav vyjasňovania maliarskej palety v priebehu niekoľkých desaťročí, od tmavej až po pestrú a plnú živých farieb, " uvádza v knihe autor Vladimír Valentík. Knihu vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2022, k maliarovým osemdesiatinám.

  • Marcové vrtochy a pochabý apríl

    Pranostika hovorí: Panská láska, ženská chuť a marcové počasie nie sú stále. Marcové počasie bolo v tomto roku skutočne vrtošivé. V prvé marcové dni sme sa začali tešiť jari a skutočná, kalendárna jar nám priniesla teploty nad 20°C. Marcové slnko nás už bolo „zobudilo zo zimného spánku" a okrialo na duchu, no včerajší a predvčerajší deň nás vrátili do zimnej pochmúrnosti a ku teplej piecky. Predvčerom začal fúkať silný vietor, ktorý nám včera prifúkol aj marcový sneh. Marcový sneh žnie chlieb, – hovorí pranostika. Už dnes sa však ohrialo a do konca marca by malo byť polooblačno, ale príjemne teplo. Apríl zvykne byť „pochabý", jeden deň slnko, druhý deň dážď. Asi taký by mohol byť aj tohtoročný.

  • Felix Kutlík, 180 rokov od narodenia

    V dnešný deň pred 180 rokmi (28. marca 1843) sa v Torontalskom Sv. Mikuláši (Rumunsko, Sinnicolau Mare) narodil Felix Kutlík, prozaik, publicista a evanjelický farár. Študoval: v Sarvaši, Štiavnicl, vo Viedni a v Rostoku. Kaplánom bol vo Fazekas-Varšande a v Petrovci, odkiaľ prešiel za farára do Silbašu a potom do Kulpína. Zomrel 30. júna 1890 v Kulpíne a pochovaný je na kulpínskom cintoríne. Písal prózu s juhoslovanskou tematikou. Diela: Stratený syn – divadelná hra v troch dejstvách; Hajdúchova smrť – poviedka z bosniackého života pod Turkami; Lazar – povesť z hercegovského života; V Belehrade – besiedka o srbskej národnej slávnosti a poviedka Marko. Považujú ho za prvého prozaika z radu dolnozemských Slovákov. Vlastným nákladom vydal r. 1888 asi prvú slovenskú knihu na Dolnej zemi Báč-sriemski Slováci. Knižočku vytlačil Jozef Krištofek v Nemeckej Palánke (dnešná Báčska Palanka).

  • DIDA 2023

    28. festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov DIDA 2023 v Pivnici štartoval v piatok 24. marca a pokračoval v sobotu a nedeľu. Počas troch dní boli uvedené štyri predstavenia a tri výstavy. "Ak sa pozrieš len na jeden koniec, a na druhý nehľadíš, tvoj úsudok nie je správny. " Píše na tohtoročnom plagáte a tým sa aj naznačuje, že treba odsledovať aj druhý festivalový víkend, aby úsudok mohol byť ucelený. Nasledujúci víkend by mal byť ešte bohatší na predstavenia – malo by ich byť úhrne šesť a naplánované je aj literárne podujatie Vítanie jari s knihou.

  • Veľká noc v Kulpíne 2023

    V poradí 15. podujatie Spolku kulpínskych vinárov a vinohradníkov Veľká noc v Kulpíne 2023, sa v tomto roku uskutoční v ustálenom termíne, teda vo Veľkonočnú nedeľu. Predtým, v Kvetnú nedeľu 2. apríla v Loveckom dome v Kulpíne budú prijímať vzorky vín (4 х 0,7 l alebo 3 l ) a domáce klobásy (1 kus) na oceňovanie. Kotizácia je 600,00 dinárov za jednu vzorku vína a pre domácu klobásu sa kotizácia neplatí. V Zelený štvrtok odborné komisie budú hodnotiť kvalitu prijatých vzoriek a vo Veľkonočnú nedeľu 9. apríla 2023 v Loveckom dome v Kulpíne bude slávnostné odovzdávanie ocenení a verejná koštovka vín a klobás.

  • Hodžov novinový článok

    ZŠ s MŠ Milana Hodžu Škarniclova 1 v Bratislave v spolupráci s Ústavom politických vied SAV a s vydavateľstvom SAV VEDA v rámci Dní Milana Hodžu, nad ktorými od ich vzniku každoročne preberá záštitu úradujúci predseda vlády SR, vyhlasuje pre žiakov ZŠ a študentov stredných škôl vo veku 13–16 rokov v Slovenskej republike aj v zahraničí 16. ročník celoslovenskej súťaže Hodžov novinový článok 2023 na tému Ako môže človek nielen žiť, ale aj pomáhať žiť. Každoročne sa do súťaže prihlasujú žiaci zo Slovenska i krajanského zahraničia. Organizátori súťaže Hodžov novinový článok 2023 rátajú teda aj s krajanskou účasťou. Termín zaslania prác do 31.5. 2023.

  • Svetový deň vody

    Voda je jednou z najdôležitejších podmienok na prežitie, život na Zemi a zdravie človeka. Bez vody jednoducho neprežijeme. Voda nad zlato. V čase klimatickej zmeny sa voda stáva „ropou" 21. storočia. Musíme si uvedomiť, že je ona veľmi vzácna, že vodou máme šetriť, nepúšťať ju zbytočne, kým si umývame zuby a neplytvať pri umývaní riadu. Nesmeli by sme dopustiť, aby rôzne škodliviny a toxické odpady znečisťovali podzemné vody. Kvalitná pitná voda je to najcennejšie, čo máme. Voda je elementárna potreba...

  • Vyprevádzanie Zimy s knihou

    V Spolku petrovských žien v pondelok 20. marca prebiehala ďalšia akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca Zima s knihou a projektom Biblio. Prítomných privítala Katarína Rašetová, predsedníčka spolku a potom slovo odovzdala Vladimírovi Valentíkovi, riaditeľovi SVC. Podobne ako aj na doterajších zimných posedeniach dôraz bol kladený na vlaňajšiu knižnú produkciu tohto vydavateľstva a podobne ako aj na predchádzajúcich akciách Zimy s knihou, aj tentoraz sa širšie hovorilo o knihe Annamárie Boldockej Grbićovej O ľuďoch a iných vzácnostiach a tiež o knihe Kataríny Pucovskej KUS Zvolen, 50 rokov obnovenej činnosti, keďže sa autorky uvedených dvoch publikácií na večierku aj osobne zúčastnili. Tretia hostka, ktorú si Vladimír Valentík tentoraz pozval na večierok bola Zuzana Medveďová Koruniaková, aktívna členka Spolku petrovských žien, ktorá so SVC spolupracuje už 16 rokov a ako jazyková redaktorka sa podpisuje pod všetky jeho vydania. Riaditeľ SVC sa jej verejne poďakoval a aj takýmto spôsobom jej prejavil hlbokú úctu.

  • ÚSŽZ: Schválené a zamietnuté žiadosti o dotácie na rok 2023

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie na rok 2023 konečné výsledky – protokoly schválených a zamietnutých žiadostí o dotácie na rok 2023, ktoré boli schválené dňa 20.03.2023. Úrad v roku 2023 podporí na základe riadneho kola prijímania žiadostí o dotáciu celkovo 785 žiadostí v sume 2 181 660 eur, zamietnutých bolo 418 žiadostí o dotáciu.

  • Poľovnícky spolok Bažant z Kulpína 70-ročný

    Poľovnícky spolok Bažant/Fazan z Kulpína prednedávnom usporiadal svoje valné volebné zhromaždenie, na ktorom si piatykrát za sebou za predsedu zvolili Branislava Plachtinského. Keďže spolok v tomto roku jubiluje – oslavuje sedemdesiate narodeniny, včera sa kulpínski poľovníci a ich hostia stretli aj na slávnostnom zhromaždení. Na ňom predostreli správy o vlaňajšej činnosti a hospodárení a plány na tento rok, ktoré prečítali Vladimír Haška, Zdenko Maglovský a Andrej Širka. Tiež si zvolili členov správnej a dozornej rady spolku a obecnému loveckému združeniu postúpili návrh kandidatúry Zoroslava Brtku na predsedu obecného loveckého združenia. Druhá, slávnostná časť zhromaždenia bola venovaná dejinám spolku.

  • Cena Ondreja Štefanka a konferencia v Nadlaku

    Včera v Nadlaku udelili Cenu Ondreja Štefanka. Jej tohtoročnými laureátmi sa stali: Dr. Katarína Mária Orbánová z Rumunska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete a PhDr. Mojmír Benža, PHD. zo Slovenska za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúre tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Cena Ondreja Štefanka sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Zároveň Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku usporiadali Medzinárodnú konferenciu, ktorej tohtoročná téma je: Združenia, spolky, organizácie a inštitúcie dolnozemských Slovákov. Na dvojdňovej konferencii, ktorá prebieha dnes a zajtra na centrálnom sídle DZSČR v rumunskom Nadlaku, sa zúčastňujú početní vedeckí pracovníci a kultúrni dejatelia zo slovenského zahraničia a zo Slovenska.

  • Mileva Marić Einstein

    V tomto roku si pripomíname 75 rokov od úmrtia Milevy Marićovej, ženy, ktorá keby bola mužom, pravdepodobne by získala najvyššie svetové uznania z fyziky a matematiky. Keďže však bola ženou, o nej sa píše prevažne iba ako o prvej manželke Alberta Einsteina. No, aj keď patriarchálne vychovaná, predsa dláždila cestu feministickému hnutiu. Vo veku 19 rokov odišla do Zürichu, jedného z mála európskych miest, kde koncom 19. storočia ženy mohli študovať. Iste musela byť neuveriteľne silná a úporná, keďže sa dostala na prestížnu školu, ktorú si zvolila. Ako piata žena v dejinách školy zapísala sa na Polytechniku v Zürichu, kde študovala ako jediná žena svojej generácie. Prešla však dlhú a tŕnistú cestu, kým sa jej podarilo zapísať štúdium fyziky, keďže sa ani tam na študentky nepozerali s priazňou. Táto škola za 40 rokov prijala na odbor fyzika a matematika len päť žien a žiadnej z nich sa nepodarilo ukončiť štúdium a získať diplom. Mileva Marić dvakrát neuspela na ústnej záverečnej skúške, hoci mala z testov veľmi dobré známky, dokonca o niečo lepšie ako Albert Einstein. V roku 2018 zaradil BBC World Service Milevu Marić medzi 100 žien na svete, ktoré si zaslúžili oveľa viac, než im to uznali ich manželia, otcovia alebo iní muži.

  • Ocenené Mária Andrášiková a Tatiana Naďová

    Tatiana Naďová z Pivnice a Mária Andrášiková z Báčskeho Petrovca si z rúk dočasne povereného ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Jána Horeckého 10. marca 2023 prevzali Ocenenie sv. Gorazda. Celoživotná trpezlivá práca, mimoriadny prínos pre školstvo a množstvo žiakov a študentov, ktorých pripravili na profesijný aj osobný život – aj takto by sa dali zhrnúť výsledky mnohých učiteľov, ktorí zasvätili svoj život svojmu povolaniu. Toto ocenenie pedagogickej práce nesúce meno svätého Gorazda je najvyšším prejavom uznania, aké môže pedagógom udeliť minister školstva a udeľuje sa od roku 1997. V tomto roku ho získalo 60 pedagógov. Tatiana Naďová a Mária Andrášiková získali Malú medailu sv. Gorazda a sú ocenené za dlhoročnú prácu v oblasti primárneho vzdelávania, v oblasti podpory vyučovania slovenského jazyka a vyučovania v slovenskom jazyku v Srbsku. Blahoželáme!

  • Zima s knihou v Kysáči

    V pondelok 13. marca v Dome dôchodcov v Kysáči prebiehala ďalšia akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca Zima s knihou a projektom Biblio. V spolupráci so SVC večierok usporiadal Spolok kysáčskych žien. Prítomných privítala Ľudmila Berediová Stupavská, predsedníčka spolku a následne slovo odovzdala Vladimírovi Valentíkovi, riaditeľovi SVC, ktorý predstavil vlaňajšiu knižnú produkciu tohto vydavateľstva. Tentoraz bol osobitný dôraz kladený na knihu kysáčskeho rodáka Daniela Pixiadesa Smery a pobrežia, knihu Annamárie Boldockej Grbićovej O ľuďoch a iných vzácnostiach a knihu Kataríny Pucovskej KUS Zvolen, 50 rokov obnovenej činnosti. Autorky uvedených dvoch kníh sa na večierku aj osobne zúčastnili. Kysáčske ženy aj tentoraz boli dobrými poslucháčkami ale aj výbornými hostiteľkami, takže večierok pri čaji, káve, pečive a chýrečných kysáčskych koláčikoch prebiehal v príjemnej nálade.

  • Výročie úmrtia grófa Andreja Hadíka

    Výročie úmrtia grófa Andreja Hadíka si v nedeľu 12. marca 2023 pripomenuli kladením vencov v katolíckom kostole vo Futogu a potom aj v Novom Sade historickými príspevkami a príležitostným programom, ktorý zorganizoval Maďarský kultúrno-umelecký spolok Tamaši Arona a Maďarská národnostná rada. Podujatie sa začalo v kostole Srdca Ježišovho vo Futogu, kde miestny páter Antun Kopilović a temerinský farár Tibor Szöllősi odslúžili omšu na počesť Andreja Hadíka. Maršal Andrej Hadík, pýcha habsburských husárov, bol dôverníkom Márie Terézie. V roku 1763 ho cisárovná povýšila do grófskeho stavu a v roku 1771 mu darovala rozsiahle panstvo Futak (Futog) so šiestimi osadami, ktoré k nemu patrili: Futog, Hložany, Petrovec, Kisáč, Rumenka a Begeč. Andrej Hadík zomrel 12. marca 1790. Jeho telo pochovali v krypte rímskokatolíckeho kostola Srdca Ježišovho vo Futogu. V rámci včerajšej omše boli položené vence k jeho hrobu vo futockom katolíckom kostole. István Pásztor položil veniec v mene Vojvodinského maďarského spolku a Zhromaždenia AP Vojvodiny a vence položili tiež predstavitelia Veľvyslanectva Maďarska z Belehradu a Generálneho konzulátu Maďarska v Subotici, potom i zástupcovia maďarskej národnostnej rady, Vojvodinského maďarského spolku, rakúskeho veľvyslanectva a členovia viacerých husárskych a rytierskych združení, plukov a rádov rytierov. Pamiatku úmrtia Andreja Hadíka si uctil aj prof.Dr. Ján Kišgeci, predseda Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína, ktorý sa roky venúva výskumu života a diela tohto maršala a grófa slovenského pôvodu.

  • Zmarená mladosť Daniela Širku

    Ruka, veľký pamätník pri Novej Gajdobre pocestnému rozpovie srdcervúci príbeh. Ruka, akoby vyčnievajúca z vody, ako posledná úpenlivá prosba zúfalého topiaceho sa človeka. Päť prstov, kŕčovito roztvorených, akoby niečo chceli uchopiť. Päť prstov a päť zversky zmarených mladých životov. Na tabuli pod prstami pamätníka nápis: "Boli aj také roky, keď tadiaľto, kadiaľ ty dnes svojou cestou kráčaš, sa odchádzalo do dejín!" Do dejín, tých smutných, vojnových, svedčiacich o zverstvách okupantov. Tým, ktorým je pamätník venovaný, iba chceli žiť. Boli na úteku z maďarského väzenia a dostali sa takmer na krok od vytúženej slobode. Pamätník sa nachádza ukrytý medzi vysokými stromami pri Novej Gajdobre, hneď vedľa cintorína. Postavený bol v roku 1975 a venovaný je piatim mladíkom, ktorých tam v roku 1944, pred koncom vojny, maďarskí okupanti lapili a hodili do vahadlovej studne. Najstarší z nich bol Kulpínčan Daniel Širka, ktorý mal iba 23 rokov a veľké životné plány.

  • IN MEMORIAM: Ondrej Koroš

    Odišiel z našich radov, stratil sa nám zo zorného uhla, ale nie z našich sŕdc a myšlienok. Ak je pravdou, že je človek živý, pokiaľ si na neho niekto spomína, Ondrej Koroš bude ešte dlho, dlho žiť...Podobné rozlúčkové slová zneli 26. 04. 2015 práve z kondolencie Ondreja Koroša, vtedajšieho správcu žiackeho domova v Báčskom Petrovci, pri rozlúčke s kolegom Samuelom Boldockým. Títo dvaja profesori na gymnáziu Jána Kollára si dobre rozumeli, obaja sa zapísali do dejín tejto našej významnej vzdelávacej inštitúcie zlatými písmenami, obaja mali zvláštny zmysel pre humor, obaja si vedeli získať rešpekt žiakov erudovanosťou, empatiou a ústretovosťou. Obaja v tomto roku jubilujú. Ondrej Koroš pred mesiacom oslávil sedemdesiatiny a o dobrý mesiac si pripomenieme nedožité osemdesiatiny Samuela Boldockého. Obaja na svojich pleciach dokázali uniesť iba sedemdesiat a trochu drobných krížikov a obaja si z dôchodku užili iba 6 -7 rokov. Profesora Koroša kolektív pracovníkov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom vyprevadil do dôchodku na slávnostnej akadémii 7. 10. 2017, ktorou sa pripomínalo 98 rokov pôsobenia gymnázia a 20-ročnica žiackeho domova. O dva roky neskôr 9. decembra 2019 Ondrej Koroš sa musel rozlúčiť s manželkou, spec.med.psyh.Tatianou Korošovou, PhD., ktorej nedožité sedemdesiatiny si pripomenieme 9. septembra.

  • 200 rokov Slovákov v Jánošíku

    Slováci sa do Jánošíka, osady v juhovýchodnej časti Banátu v obci Alibunar, nasťahovali roku 1823 prevažne z Nitrianskej a Novohradskej župy. Vtedy sa osada menovala Schandorf, potom od roku 1895 – Sándorfalva, v roku 1910 ju premenovali v Uj-Sándorfalva a napokon roku 1922, keď už slovenské obyvateľstvo činilo väčšinu, dostala meno Slovenský Alexandrovac. Po II. svetovej vojne a so zánikom kráľovstva, meno srbského kráľa vystriedali menom slovenského zbojníka. Bolo to roku 1947 a odvtedy sa osada menuje Jánošík. Oslavy dvojstého výročia príchodu Slovákov do Jánošíka budú prebiehať počas celého roka a vyvrcholia 30. septembra a 1. októbra. „Program osláv sme koncipovali tak, že každé združenie/organizácia ktoré sú aktívne v Jánošíku pripravia svoju vlastnú aktivitu. Oslavy budú vrcholiť počas jánošickeho "kirvaja" kedy je naplánovaná slávnostná akadémia, celovečerný koncert, ale aj výstavy, zaujímavé gasto-kultúrne podujatie venované kukurici, či slávnostné služby Božie a odhalenie pamätnej tabule zaslúžilému evanjelickému farárovi Adolfovi Krnúchovi (1871 – 1903)," informuje Katarína Mosnáková Bagľašová, členka Oslavného výboru.

  • IN MEMORIAM: Ján Maglovský

    Dnes v Boľovciach zomrel kulpínsky rodák Ján Maglovský, umelec dreva: stolár, rezbár, modelár, stavbár. Podľahol sepse po útoku pouličných psov. Narodil sa na salaši neďaleko Kulpína 3. marca 1944. Remeslu sa vyučil v mladom veku, keď sa po ukončení základnej školy rozhodol pre stolárstvo. Ako učeň v petrovskom Stolárskom podniku Prvého mája obľúbil si prácu s drevom, ktorému potom zostal verný po celý život. Zručnosť Jána Maglovského sa plne prejavila na jeho druhom pracovisku v Stavbárskom kombináte Trudbenik v Belehrade. Tu robil drevárske modely pre objekty, ktoré tento podnik staval po celej Európe. Ako dobrého a usilovného majstra angažovali ho na veľkých a zložitých stavbách nielen v našej krajine, ale aj v zahraničí. Keď odišiel do dôchodku, dreva sa nevzdával. V Boľovciach, kde žil so svojou rodinou, pokračoval v modelárstve a často sa v tej umeleckej zanietenosti vracal do rodného Kulpína.

  • Zima s knihou v Kulpíne

    Marec sa spája nielen s príchodom jari ale i s čítaním knihy. Knihy sú bránou do sveta poznania, ktorú v nedeľu 5. marca pre milovníkov literatúry otvorili i v KUS Zvolen Kulpín. Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne, kulpin.net, Spolok kulpínskych žien, KUS Zvolen a Slovenské vydavateľské centrum (SVC) usporiadali tam literárny večierok Zima s knihou. V mene organizátorov návštevníkov privítala Katarína Pucovská, zakladateľka portálu kulpin.net a Pavel Gaža, predseda MOMS Kulpín. O vlaňajších knižných tituloch hovoril Vladimír Valentík, riaditeľ SVC a Annamária Boldocká Grbićová priblížila svoj vzťah k literatúre a ľuďom a zmienila sa aj o svojej najnovšej knihe O ľuďoch a iných vzácnostiach. Katarína Pucovská, autorka a zostavovateľka knihy KUS Zvolen Kulpín – päťdesiat rokov obnovenej činnosti hovorila o tejto publikácii a tiež o knihe Smery a pobrežia venovanej Danielovi Pixiadesovi.

  • IN MEMORIAM: Ján Valo

    Ján Valo sa dnes vo veku nedožitých 59 rokov pobral cestou osudu do večnosti. Tvrdo bojoval, jeho životná dráha bola tŕnistá, no sila vôle veľká. Dokázal aj to, čo je nad ľudské schopnosti – prežil, aj keď mu telo bolestivo spaľovalo niekoľko desiatok tisíc voltov, prežil aj pád z elektrického vedenia. Prežil, a života krás, pokým vládal, sa nevzdával. Bez jednej ruky a s pozošívaným telom vzpriamene kráčal a učil sa novému životu. To, čo v ňom dovtedy iba tlelo a čo si obľúbil ešte v základnej škole, začalo sa pýtať von. Fotografia a fotografovanie sa stali jeho uzdravovateľmi. Našiel to učupené svetlo v sebe, ktoré mu pomohlo hľadať krásu. Svojimi svetlopismi prenášal uzdravujúce svetlo aj na pozorovateľa. Odmeny a ceny začali pribúdať. Prišli aj ponuky o usporiadaní prvej výstavy. Boli z Nového Sadu a Belehradu, no on sa chcel najprv predstaviť v rodnom Kysáči. Bolo to v roku 2018 a výstavu pomenoval Cestou osudu.

  • Zasadali kulpínski vinári

    V sobotu 4. marca v podvečerných hodinách kulpínski vinári a ich hostia sa stretli na rybárskej chate Združenia športových rybárov Smudj, kde usporiadali výročné zhromaždenie. Okrem schválenia správ o vlaňajšej činnosti a finančnom hospodárení, vytýčili si aj plány na tento rok, ktoré sú viac-menej bežné a dobre rozpracované už dve desaťročia. Úvodom sa prihovoril predseda Združenia vinohradníkov a vinárov z Kulpína Michal Dovičin, ktorý toto združenie založil v roku 2003 a dvadsať rokov ho aj veľmi úspešne vedie. Vyjadril potešenie, že sa do činnosti zapájajú aj mladí ľudia, ktorí chcú pracovať a vedia tiež vyrábať dobré vína. Správu o minuloročnej činnosti a plány na tento rok prečítal tajomník združenia Radoslav Kolarski a finančnú správu podal pokladník Miroslav Zima. Predseda Dozornej rady Gustav Petráš sa pochvalne zmienil o finančnom hospodárení a Branislav Plachtinský pochválil organizáciu nedávneho zájazdu kulpínskych vinohradníkov do Vranja, do Vinárstva Aleksić, kde sa 28 členná výprava z Kulpína 14. februára 2023 zúčastnila na oslave sv. Trifuna, patróna vinohradníkov.

  • Jubilanti SEAVC

    Desiati farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii / Srbsku v tomto roku majú úctyhodné životné jubileá, či nedožité okrúhliny. Zaujímavosťou je, že až štyria z nich sa narodili v roku 1953: Viera Báthoryová, Ján Cicka, Marta Dolinská a Martin Slamaj. Anna Velebírová sa narodila roku 1963 a Jaroslav Kopčok roku 1973. Keď ide o našich duchovných velikánov, ktorí sa dávnejšie zapísali do dejín, sú to Igor Branislav Štefánik – 150 rokov narodenia, Adam Vereš – 140 rokov narodenia, Pavel Čáni – 110 rokov narodenia a Andrej Beredi – 90 rokov narodenia.

  • NRSNM a MSS reagujú na výhražný grafit v Kysáči

    V prímestskej novosadskej osade Kysáč v minulej noci sa objavil grafit s výhražným obsahom na adresu väčšinového obyvateľstva tejto dediny, Slovákov, čo vyvolalo pobúrenie obyvateľov nielen Kysáča, ale aj širšej verejnosti. Na grafit v Kysáči promptne reagovali najvyšší predstavitelia Matice slovenskej v Srbsku a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

  • Kovačica v Archíve Vojvodiny

    V Archíve Vojvodiny v Novom Sade marec začali s pestrými farbami kovačickej insity. Dnes napoludnie v tejto pokrajinskej inštitúcii otvorili výstavu Kovačica autora Pavla Hajka, predstavili omaľované šamlíky Vieroslavy Svetlíkovej a tiež bookmark kalendár, čiže záložky do kníh s kalendárom a znázornenými obrazmi kovačických insitných maliarov, ktorý vydala Galéria Babka Kovačica. Prítomných privítal riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, o výstave Pavla Hajka sa zmienil kurátor výstavy Pavel Babka a o omaľovaných šamlíkoch s podobizňami troch slovenských velikánov: Štúra, Štefánika a Dubčeka hovoril JUDr. Jozef Škultéty, prezident Spoločnosti slovenských velikánov. Výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušanka Petráková.

  • In memoriam: Vladimír Kardelis

    Do výtvarného neba sa vo veku nedožitých 79 rokov pobral slovenský ilustrátor a grafik Vladimír Kardelis narodený 13. augusta 1944 v Kysáči. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, odbor – grafika, knižná ilustrácia a po skončení štúdií zostal žiť v Bratislave. Potom už do Kysáča viac cestovali jeho obrazy a ilustrácie ako on sám. Tvoril veľa a času mal málo. Moderná a postmoderná doba si vyžadovala náročnejší prístup k práci, preto na sebazdokonaľovaní musel stále pracovať. Ale pôvodné poslanie ilustrácie – obohacovať text o nový rozmer, znásobiť čitateľský zážitok a poznanie sveta – je tou trvalou hodnotou, ktorú dobrý ilustrátor musí zvládnuť. Aby úspešne ilustroval knihu maliar ju musí prežiť. A Vladimír Kardelis prežil, zažil, alebo zakúsil množstvo dobrodružstiev, získal veľa nových poznatkov a do srdca si naukladal veľa pekných chvíľ prežitých s imaginárnymi priateľmi – hrdinami prevažne detských kníh.

  • Leopold Branislav Abaffy – 140. výročie úmrtia

    Leopold Branislav Abaffy – štúrovec, divadelník, revolucionár... sa narodil 18. februára 1827 a zomrel 27. februára 1883. Bol v poradí piatym farárom v Slovenskom Aradáči, kde do služby nastúpil po svojom otcovi a o ňom je zapísané, že bol hodným a slávnym dedičom všetkých duchovných darov svojho otca Daniela Abaffyho z oravskej vetvy šľachtického rodu Abaffy. Leopold sa narodil v Aradáči na evanjelickej fare rodičom Karolíne (rod. Rohony, farárskej dcére pôvodom z Hložian) a Danielovi Abaffymu, vtedajšiemu aradáčskemu kňazovi. Daniel Abaffy prišiel do Aradáča z Padiny 22. mája 1822 a pôsobil tam do svojej smrti 20. augusta 1855. Bol vysokovzdelaným mužom, už svojim zjavením získal si veľkú úctu cirkevníkov. Ako zeman a učenec mal veľký vplyv aj pri župe, aj pri vyšších úradoch. Jeho horlivosť, náboženská pastierska činnosť bola badateľná pri mnohých dielach. V takom duchu vychovával aj svojho syna Leopolda. O tom píše Jozef Janiš, ev. farár-senior v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev augšburského vyznania v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch zostavovateľa Adama Vereša, ev. biskupa, kde o Leopoldovi Abaffymu ďalej uvádza:

  • In memoriam: Ján Šaš

    Po dlhšej chorobe včera večer v Starej Pazove zomrel majster zvuku Ján Šaš. Narodil sa 6. októbra 1955 v Starej Pazove, kde ukončil základnú školu a potom Strednú elektrotechnickú školu Nikolu Teslu v Belehrade. Už ako žiak 5. ročníka na základnej škole hrdinu Janka Čmelíka nahral rozhlasovú drámu. Ako 19-ročný prišiel do Rádia Nový Sad, kde sa vďaka podpore veľkého znalca zvuku a kolegu Stevana Tibaia usmernil na hudbu. Venoval sa nahrávaniu hudby, hudobnému inžinierstvu, produkcii a zvukovému dizajnu. Uvádza RTV Stará Pazova.

  • Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

    Do 28. februára 2023 možno zasielať práce na 31. ročník celoslovenskej žiackej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Tento ročník sa nesie v znamení 30. výročia vzniku Slovenskej republiky, 180. výročia uzákonenia (kodifikácie) spisovnej slovenčiny Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom, 175. výročia Reči Ľudovíta Štúra na Uhorskom sneme o jazykových právach Slovákov, 175. výročia prijatia Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, 160. výročia založenia Matice slovenskej a 105. výročia podpísania Pittsburskej dohody. Z čias dávnej histórie si pripomíname tieto významné udalosti: 1400. rokov od vzniku Samovej ríše (v r. 623) a 1160. výročie príchodu Konštantína a Metoda na naše územie (v r. 863). Z významných zahraničných Slovákov dávame súťažiacim do pozornosti 160. výročie narodenia Jána Čajaka, redaktora, učiteľa a spisovateľa pôsobiaceho v Srbsku a Maďarsku, 100. výročie úmrtia Alberta Pavla Mamateja, politika a signatára Clevelandskej a Pittsburskej dohody a 90. výročie úmrtia Petra Víťazoslava Rovnianka, redaktora, krajanského činiteľa.

  • Biely týždeň, Bele poklade

    Veľká noc v tomto roku pripadá na 9. apríla a pravoslávny veriaci ju oslávia o týždeň neskôr, teda 16. apríla. Pôst, 40-dňová predveľkonočná doba ticha sa pre väčšinu kresťanov začala v minulú stredu (Popolec), avšak pravoslávni veriaci môžu ešte niekoľko dní pokračovať v zábavách. Tak sa v Novom Sade dnes usporiadala Maškaráda. Podľa juliánskeho kalendára, ktorým sa riadi Pravoslávna cirkev, tento týždeň je "siropusni", čiže biely, mliečny a on končí Bielymi fašiangami (Bele poklade) na nedeľu 26. februára. Potom sa aj pravoslávnym začne pôstna doba. Biely týždeň je vlastne spôsob prípravy na sedemtýždňové odriekanie sa všetkých potravín živočíšneho pôvodu. Biely týždeň, ktorý pravoslávni práve prežívajú, je známy aj ako týždeň odpustenia, alebo ako syrový týždeň. Tak sa menuje, keďže sa počas neho jedia iba mliečne výrobky a vajcia. Telo sa tak pomaly pripravuje na obdobie, v ktorom sa okrem rýb nebudú jesť žiadne živočíšne produkty.

  • Srbská Vojvodina

    Pred 175 rokmi sa v Rakúsko-Uhorskej monarchii v dňoch 13. až 15. mája 1848 konalo slávne Májové zhromaždenie. Na ňom predstavitelia Srbov z Maďarska poslali do Viedne žiadosť o srbskú autonómiu a rozhodli sa vyhlásiť autonómnu oblasť Srbskú Vojvodinu. Pre Vojvodinu to bola jedna z najdôležitejších udalostí v jej dejinách. Na májovom sneme v Sriemských Karlovciach bol prítomný veľký počet delegátov a významných osobností, keď sa rozhodlo, že generál rakúskej armády Đorđe Stratimirović (1822 - 1908), narodený v Kulpíne, bude zvolený na májovom sneme za predsedu srbského Hlavného výboru, čiže premiéra dočasnej vlády. Za srbského patriarchu bol vtedy zvolený Josif Rajačić (1785-1861), ktorý sa onedlho postavil na stranu Rakúska. Đorđe Stratimirović mienil, že on mal prevziať vedenie, a Rajačić kvôli konfliktu s Hlavným výborom a blízkosti frontu, sa presťahoval do Zemunu. Odtiaľ dával pokyny a príkazy, ktorými vykonával politický vplyv, čím nasmeroval srbské hnutie k spolupráci s Dvorom. Hlavný výbor pomaly strácal vplyv. Štatút podpísaný 4. marca 1849 stanovil, že Vojvodina sa pripojí k Chorvátsku, Uhorsku a Erdelju. Srbská Vojvodina formálne však existovala až do roku 1860, kedy bola pripojená k Uhorsku, aby bola nanovo definovaná a stala sa súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov roku 1918.

  • Éterické oleje

    Starí Egypťania, Číňania a Japonci používali aromatické látky v liečebných procedúrach a na harmonizáciu tela. Už vtedy bolo všeobecne známe, že používanie esenciálnych olejov zlepšuje fyzické, psychické a duševné zdravie. Aj dnes sú éterické oleje základnom každej dobrej aromaterapie. Môžu pomôcť k dosiahnutiu rovnováhy v náročnom období, zlepšiť spánok, liečiť pri chrípke a nachladnutí a dokonca ovplyvniť náladu. Zároveň podporujú imunitný systém a ozdravný procesu celého organizmu. O tom hovorili Ramona Gabok a Jasmina Kuštrová Zimová v pondelok 20. februára na prednáške v Spolku kulpínskych žien. Na úvod sa prihovorila novovymenovaná predsedníčka kulpínskych žien Nataša Zimanová.

  • Jozef Miloslav Hurban

    21. februára oslavujeme Medzinárodný deň materinského jazyka. Našou materčinou je slovenčina. A v dnešný deň pred 135 rokmi, 21. februára 1888 zomrel v Hlbokom evanjelický farár Jozef Miloslav Hurban, spolupracovník Ľudovíta Štúra a spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny. Pamätná fara, v ktorej sa tvorila moderná slovenčina, sa začala stavať pred 190 rokmi, v roku 1833. Hurban sa do nej nasťahoval o desaťročie neskôr, roku 1843 už ako farár v Hlbokom. Fara, ako aj Evanjelický kostol v Hlbokom sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Tieto vzácne kultúrne pamiatky v súčasnosti „stráži" a chráni pre budúce pokolenia námestný farár Juraj Šefčík, selenčský rodák a niekdajší kulpínsky kňaz a v poradí druhý predseda obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii.

  • Objatie/Zagrljaj z Kulpína

    Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie/Zagrljaj z Kulpína dnes malo výročnú schôdzu. Správu o vlaňajšej práci, finančnú správu a plány na tento rok podala predsedníčka združenia Jarmila Zelenáková. Zdôraznila, že sa členovia združenia schádzajú podľa možnosti trikrát do týždňa v priestoroch Poľnohospodárskeho múzea, ktoré sú im poskytnuté bez úhrady. Členovia združenia sa na stretnutiach venujú rôznym tvorivým činnostiam, vyrábajú rôzne predmety, ktoré predávajú, ale aj darujú svojim sponzorom a darcom. V rámci workshopu mávajú tematické aktivity k sviatkom, ako je Veľká noc, 8. marec, Vianoce... Svoje výrobky prezentujú na rôznych podujatiach. Tak napríklad vlani sa zúčastnili Slovenskej výtvarnej kolónie v Kulpíne, akcie Svadba voľakedy a dnes, ale aj súťaže vo varení kotlíkového paprikáša Poľovníckeho spolku Bažant v Kulpíne, výtvarnej kolónie v Báčskom Petrovci, Vianočného bazáru v Petrovci a Kulpíne... V priebehu roka pre svojich členov zorganizovali aj dva výlety do Aquaparku Petrolend v Báčskom Petrovci. Keď ide o finančnú správu, z nej vyplýva, že činnosť združenia v minulom roku podporila Obec Báčsky Petrovec, Obecná organizácia Červeného kríža a Marian Triaška a získali aj prostriedky z humanitárneho koncertu Spolku juhobáčskych Chorvátov.

  • Zuzanka, Zuzka

    Podľa nášho dolnozemského, vojvodinského kalendára dnes meniny oslavujú Zuzany. Na Slovensku, ale napríklad aj u Slovákov v Maďarsku, sa toto meno v kalendári nachádza zapísané 11. augusta. Vojvodinskí Slováci si, zrejme, všetky tie často sa vyskytujúce mená zaradili do zimnej časti roka, keď mali času na ich oslavu. So zimou sa už pomaly lúčime a aj pôst sa blíži, treba sa teda ešte trochu zabaviť, osláviť, poriadnejšie sa najesť. Dôvod na to sú meniny a v minulosti Zuzanu mali takmer v každej tunajšej slovenskej rodine. Dievčatkám sa totiž takmer spravidla dávali mená: Anka, Marka, Katka, Zuzka a keď sa narodilo viac než štyri dievčeniec, tak tie už krstili Julka, Erka, Iľka, Betka... Zuzana bolo veľmi vzácne meno, keďže je v kalendári na sklonku fašiangového obdobia (19. február) a pred začiatkom pôstu. S cieľom „vyhodiť si z kopýtka" pred začiatkom pôstu, organizovali sa Zuzanské zábavy, alebo aspoň Zuzanské priadky. Krstné meno Zuzana je v súčasnosti u nás menej rozšírené, takmer ojedinelé, aj keď v minulosti bolo veľmi obľúbené.

  • Veľký báčsky kanál projektovali potomkovia Jána Štrbu

    Dôstojnícko-šľachtický rod Kiš je slovenského pôvodu z Novohradskej župy, evanjelického vierovyznania, ktorý sa časom pomaďarčil. Cisár Leopold I. udelil šľachtický titul kapitánovi pechoty Jánovi Štrbovi 30. decembra 1691. Jeho potomkovia ponesú priezvisko Kiš a jeho vnukovia Joseph (nar. 1748 v Budíne) a Gavrilo Kiš (nar. 1751 v Eperješi) navštevovali Vojenskú inžiniersku akadémiu vo Viedni. Starší Joseph Kiš sa stal v roku 1788 inžinierom báčskej Komorovej administrácie a so svojím bratom Gavrilom (Gaborom) v roku 1791 pre cisára Leopolda II. vypracovali podrobný návrh na vykopanie kanálu medzi Dunajom a Tisou v Báčke. Po tom, čo ich projekt akceptoval viedenský dvor a po založení akciovej Kanálovej spoločnosti boli bratia Kišovci vymenovaní za riaditeľov tohto najväčšieho stavebného projektu v tej dobe v Európe s jednou tretinou budúceho čistého zisku. Joseph Kiš ešte predtým, ako inžinier Kráľovskej komory, pracoval na regulácii Dunaja pri Požune (Bratislava) a Moháči, ako aj v komorskej štvrti Viedne. Koncom sedemdesiatych rokov 18. storočia ako kráľovský komorný inžinier, matematik a hydraulický inžinier prišiel do Báčky a usadil sa v Apatine. Píše o tom Milan Stepanović v knihe Plemićke porodice u Somboru do kraja XVIII veka (Šľachtické rodiny v Sombore do konca 18. storočia)

  • 250-ročný Kysáč

    Slováci do Kysáča prišli v roku 1773. Po prvýkrát sa meno Kysáča spomína však ešte v roku 1457 ako Kis – Acs. Kysáč vznikol na futockom panstve, ktoré bolo jedno z najväčších v južnej Báčke. Tvorili ho osady: Begeč, Kysáč, Hložany, Petrovec a Rumenka. Uvádza to Pavel Martinko v zborníku prác Kysáč 1773 – 2013 a ďalej uvádza:

  • Zakáľačky, zaklávačke, zabíjačke

    Fašiangy pomaly vrcholia. Fašiangové obdobie sa začalo sviatkom Troch kráľov a trvá do polnoci pred Popolcovou stredou. V tomto roku Popolec pripadá na stredu 22. februára. Potom už bude nasledovať 40 dňový pôst. Ešte teda iba týždeň a už bude po svadbách, karnevaloch, maškarných plesoch, zábavách. Fašiangy boli aj časom priadok a zakáľačiek, ktoré sprevádzali zábavy. Kedysi počas fašiangového obdobia domáce zabíjačky bývali takmer každodenné. Dnes už o nich ľudia väčšinou len spomínajú. V dobrom.

  • Kulpínski vinohradníci vo Vranji

    Sedieť nad zásobníkom, v ktorom sa nachádza milión litrov vína – je to zvláštny, jedinečný pocit. Sedieť v sále, pod ktorou sú dve podzemné poschodia a tam uložené veľké nádrže (kapacita jednej je 20.000 litrov) a početné drevené sudy, v ktorých zrie vínny mok – je to neopakovateľný zážitok. Sedieť za slávnostne prikrytým stolom, kde sa vedľa taniera nachádza 5 pohárov rôzneho druhu (jednotlivé vína majú špeciálne druhy pohárov, z ktorých sa majú piť), je to kultúra pitia a priam kráľovská pocta. Lebo, víno je nápoj bohov a piť sa má s božskou úctou. Všetky tie pocity a pocty zakúsila delegácia kulpínskych vinohradníkov a vinárov počas dvojdňovej návštevy Vinárstva Aleksić z Vranja. A odísť do prostredia, kde si všetci ľudia navzájom tykajú, všetci sú si vraj navzájom blízki (a tak chápu aj svojho hosťa) a prísť do vinárstva, v ktorom sa k vínu chovajú ako k božskému nápoju – je to zážitok na celý život. S takým zážitkom sa 27-členná delegácia dnes vrátila z trojdňovej návštevy Vranja. Zájazd organizoval Spolok vinohradníkov a vinárov a podnik DEM Kulpín.

  • IN MEMORIAM: Juliana Bovdišová

    Vo veku 61 rokov pozemskú púť ukončila Juliana Bovdišová (rod. Baďurová), redaktorka v redakcii slovenského televízneho programu RTV. Narodila sa 2. júna 1961 v Pivnici a v rodisku zakončila základnú školu. Stredoškolské vzdelanie získala na gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde na kulturologickom odbore maturovala v školskom roku 1979/80. Vysokoškolské štúdium absolvovala na Fakultu politických vied v Belehrade. Po vstupe do manželstva sa presťahovala do Báčskeho Petrovca, odkiaľ celú pracovnú dobu cestovala na pracovisko do Nového Sadu. V roku 1985 sa zamestnala v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, tam pôsobila 11 rokov. V roku 1996, v rámci ustanovizne prestúpila do slovenskej redakcie televízie Nový Sad, kde v pracovnom pomere zostala do posledného dňa.

  • Kniha a jubileá KUS Zvolen

    „Život Kulpínčanov na plodných poliach kultúry bol vždy bohatý, plný a krásny. Spolková činnosť rozprúdila krv mnohých mladých sŕdc, tiež aj sŕdc tých duchom mladých a nasmerovala tok ich života iným smerom. Päťdesiatročnica obnovenej činnosti spolku je príležitosťou na súvahu prejdenej cesty a zdokumentovanie polstoročného obdobia. Keďže však začiatky organizovanej spolkovej činnosti v Kulpíne siahajú po rok 1948, chceme vzdať poctu aj tým, ktorí sa zaslúžili o založenie spolku," napísané je v predslove knihy KUS Zvolen Kulpín – päťdesiat rokov obnovenej činnosti zostavovateľky Kataríny Pucovskej. Knihu, v ktorej je zdokumentované obdobie 1972 – 2022, predstavili na včerajšom večierku, na ktorom oslávili aj polstoročie obnovenej činnosti a zároveň načali ďalšie jubileum: 75 rokov KOS resp. KUS Zvolen . Vydavateľmi tejto vzácnej publikácie sú Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne, portál kulpin.net a Slovenské vydavateľské centrum. Početných prítomných na včerajšej prezentácii privítal Pavel Gaža, predseda MOMS Kulpín. Duchovným pookriatím boli príhovory Michala Labáta, Jána Kopčoka, Michala Babiaka, Jána Chalupku a Michala Čiliaka. Večierok moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Obraz Srbov v slovenskej literatúre

    V Matici srbskej v Novom Sade včera prezentovali knihu Zdenky Valentovej Belićovej Slika Srba u slovačkoj književnosti (Obraz Srbov v slovenskej literatúre), ktorú spoločne vydali Matica srbská z Nového Sadu a Archív Vojvodiny. Úvodom sa prihovoril Dragan Stanić, riaditeľ Matice srbskej, ktorý poznamenal, že si slovenská a srbská literatúra a kultúra dobre rozumejú. Slovo odovzdal doc. PhDr. Michalovi Babiakovi, ktorý bol autorkiným mentorom pri písaní doktorskej dizertačnej práca s pôvodným názvom Imagologické podnety pre súčasnú literárnu estetiku – Obraz Srbov v slovenskej literature, čím prispel k vzniku takejto serióznej štúdie. Prihovoril sa tiež Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny, ktorý sa roky venúva srbsko-slovenským vzťahom. Na záver knihu a jej prípravu priblížila Zdenka Valentová Belićová, prekladateľka, esejistka, poetka, autorky pre deti a zodpovedná redaktorka nášho časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.

  • Okrúhly stôl na Veľvyslanectve SR

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí dnes v Belehrade, na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky, usporiadal okrúhly stôl s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Otvoril ho slovenský veľvyslanec Fedor Rosocha, o čom informuje Veľvyslanectvo SR a ďalej uvádza, že predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip a poradkyňa predsedu vlády v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Iveta Galbavá diskutovali s predstaviteľmi krajanov o aktuálnej situácii v prostredí slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ako aj o podpore konkrétnych infraštruktúrnych projektov. Z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s predsedom Milanom Jánom Pilipom do Srbska pricestovala aj Vladislava Jančošková, riaditeľka TEDO a Milina Sklabinská, niekdajšia riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá v súčasnosti pracuje na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v odbore strategicko-politickom, kde má okrem iného na starosti témy z oblasti kultúry Slovákov v Srbsku.

  • Nový web Múzea vojvodinských Slovákov

    Múzeum vojvodinských Slovákov z Báčskeho Petrovca spustilo svoju novú webovú stránku. Peknú, priehľadnú a predovšetkým užitočnú. Všetci si tam môžu nájsť všeličo zaujímavého a nadchýnať sa nad krásou výstav. Nechýbajú ani virtuálne prehliadky. Vďaka nim si záujemcovia po celom svete môžu obzrieť najstarší dom v Petrovci a mniač, "zblízka" sa môžu podívať na obrazy a kresby Zuzky Medveďovej, prečítať si o doterajších výstavách obrazov zorganizovaných v Galérii Zuzky Medveďovej, pozrieť si staré dobové fotografie a tiež dokumentárne filmy o niektorých akademických maliarkach, zalistovať si v digitalizovaných knižných vydaniach Múzea vojvodinských Slovákov... Ide o tri publikácie, ale z rôznych oblastí, takže môžu byť zaujímavým čítaním výtvarníkom, historikom, etnológom, výšivkarom...V knihe Predok sú totiž vo vysokom rozlíšení zobrazené vzorky výšiviek mužských predkov na košeliach.

  • Zdigitalizované matriky Vojvodiny z 18. a 19. storočia

    Vojvodinskému archívu sa podarilo zdigitalizovať Zbierku matrík Vojvodiny z 18. a 19. storočia a umožniť tak využívanie týchto údajov v digitálnej podobe. Ide o matriky narodených, pokrstených, sobášov a úmrtí a to srbských pravoslávnych farností, rímskokatolíckych farských úradov, evanjelických farských úradov, reformovaných farských úradov a židovských rabinátov. Modernizáciou práce archívu súbežne s vývojom nových technológií sa umožňuje jednoduchší prístup k archívnym materiálom a zároveň sa predchádza ich poškodzovanie či zničenie. Matričné knihy v pôvodnej podobe sú uložené v depo archívu. Spustením tejto služby pri 92. výročí od svojho založenia sa Vojvodinský archív zaradil medzi málopočetné európske kultúrne inštitúcie, ktoré poskytujú online prístup k archívnym materiálom.

  • Samo Tomášik: Hej, Slovania

    Pieseň Hej, Slovania sa v SFRJ učili mnohé generácie a spievali ju žiaci v školách a veľké chóry na rôznych podujatiach. Na jej prvé tony všetci s veľkou úctou povstali. Hej, Slovania, hymna niekdajšej veľkej Juhoslávie (SFRJ), je všeslovanská vlastenecká pieseň, ktorá vznikla v roku 1834. Jej text napísal evanjelický kňaz, štúrovský básnik a historik Samuel Tomášik, ktorý sa narodil pred 210 rokmi 8. februára 1813. Pôvodný text básne Hej, Slováci Samo Tomášik napísal počas svojej návštevy Prahy v roku 1834, keď bol pobúrený faktom, že nemčinu je v uliciach mesta počuť viac ako češtinu. Pieseň sa neskôr v slovanských jazykoch stala obľúbenou pod názvom Hej, Slovania. Na Slovensku bola hymnou Slovenského štátu (1939 - 1945), hymnou bola aj v Juhoslávii, neskôr v Srbsku a v Čiernej Hore. V Juhoslávii sa z piesne spievali iba štyri strofy, vynechané boli dve, v ktorých sa spomína Boh, keďže v sekulárnom štáte a socialistickom štátnom zriadení náboženstvo a Boh patrili do kostola, pričom občanom bola zaručená sloboda vierovyznania.

  • Šachový turnaj Troch klubov

    V Kulpíne 4. februára štartoval a 5. februára pokračoval v poradí druhý Šachový turnaj Troch klubov: z Kulpína, Báču a Báčskej Palanky. V sobotu prebiehalo 1. kolo a v nedeľu sa uskutočnilo 2. a 3. kolo. Ďalšie dve kolá sa budú hrať 12. februára v Báči a záverečné 6. a 7. kolo sa zohrajú 19. februára v Báčskej Palanke v priestoroch Šachového klubu Gimnazijalac. Tohto roku sa na turnaji zúčastňuje 25 súťažiacich. Na záver turnaja budú udelené medaily a tri poháre: pre šampióna súťaže, mládežníckeho šampióna a juniorského šampióna Troch klubov 2023. Šachový klub Kulpín má na turnaji ôsmych účastníkov, z toho troch seniorov, troch mládežníkov a dvoch juniorov. Po prvých zohratých kolách všetci Kulpínčania sa umiestnili v hornej časti tabuľky.

  • Maľby Anny Nosálovej

    Samouká maliarka, Anna Nosálova (rod. Trusinová, 1962) zo Selenče patrí medzi výtvarných nadšencov, samoukov. Kresliť začala najprv ceruzkou roku 1979 a neskoršie talent prejavila pri ručných prácach a omaľovaní nábytku. Maliarstvu sa však skutočne začala venovať roku 2019 najprv akrylovými farbami a neskoršie aj olejovými. Rada zobrazuje kvety, venuje sa i krajinomaľbe, no najčastejšie maľuje podobizne, ľudské figúry a figurálne kompozície. Inšpirujú ju deti, predovšetkým jej vnúčatá, a mladí ľudia. Neraz ich zobrazuje v ľudovom kroji. Snaží sa čím presnejšie, teda reálne predstaviť znázornené témy. V poslednom období stvárňuje tiež náboženské motívy a biblické scény. Po samostatných výstavách v Selenči a Báči, aktuálne sa predstavuje v Petrovci v Združení výtvarných umelcov samostatne tretíkrát. Na kolektívnych výstavách účinkovala pravidelne v Selenči a v Petrovci, kde je členkou výtvarníckeho združenia. Uvádza výtvarný kritik Vladimír Valentík v afiši k výstave Anny Nosálovej.

  • Oslava a prezentácia knihy Spolku kulpínskych žien

    Spolok kulpínskych žien si dnes pripomenul jubileum 20 rokov pôsobenia a zároveň predstavil knihu Naše jubileá. Presne na dnešný deň si pred 20 rokmi v miestnostiach Základnej školy Jána Amosa Komenského kulpínske ženy založili svoj spolok. Písal sa 4. február 2003. Zo 30 žien si zvolilo vedenie. Predsedníčkou sa stala Katarína Zorňanová, podpredsedníčkou Vera Šimová, tajomníčkou Daniela Lačoková a pokladníčkou Milota Tótová, ktorú čoskoro vystriedala Jarmila Dorčová. Odvtedy ubehlo 20 rokov. A v čele Spolku kulpínskych žien celých 20 rokov stála Katarína Zorňanová. Na dnešnej oslave Katarína Zorňanová odovzdala zápisnice o dvadsaťročnici pôsobenia novej predsedníčke Spolku kulpínskych žien Nataši Zimanovej a tak sa oficiálne rozlúčila s vedením spolku, ktorý ona založila a doteraz úspešne viedla. Spolku k jubileu prišli zagratulovať: predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušanka Petráková, v mene predsedníčky Obce Báčsky Petrovec Andrea Trpinská a Daniela Chalupková, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslav Čeman, predsedníčka Asociácie spolku žien Viera Miškovicová a predstaviteľky ženských spolkov z Petrovca, Hložian, Maglića a Dobanoviec. O knihe Naše jubileá hovorila Katarína Pucovská. Program moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Evanjelici zo Slovenska na Dolnej zemi

    Z Čabianskeho kalendára na rok 2023, ktorého vydanie je sprístupnené aj v elektronickej forme, vyberáme text RNDr. Olgy Fejdiovej, podpredsedníčky Spolku Slovákov z Juhoslávie v Slovenskej republike a Ing. Anny Binkovej z Liptovského Mikuláša. Píšu síce o dávnejšej návšteve na Dolnej zemi, ale hovoriť, či písať o pekných dojmoch nikdy nie je neskoro, tak si aj my dovolíme vybrať z textu niektoré časti. „Za neuveriteľných 6 dní sme prešli Dolnú zem, kde už vyše 300 rokov žijú Slováci. Množstvo nádherných zážitkov, nových priateľstiev, ale aj záväzok – rozprávať na Slovensku o tom, ako a čím žijú Slováci na Dolnej zemi, aké nesmierne úsilie vyvíjajú, aby si zachovali svoj materinský jazyk a slovenskú identitu. Máme na Slovensku voči nim veľký dlh. O tom, že máme Slovákov v zahraničí, sa vie veľmi málo. Akurát sa spomínajú Slováci v Amerike, sem-tam aj v iných európskych štátoch, ale o dolnozemskej slovenskej komunite, ktorá žije plnohodnotným slovenským životom (dôležité je slovenské školstvo!), sa prakticky nevie nič. A to je veľká škoda, táto naša menšina je skutočným obohatením Slovenskej republiky. Dolnozemský Slovák je špecifický fenomén a každý, kto pochádza z tejto komunity, má byť právom hrdý na svoj slovenský a dolnozemský pôvod."

  • Sárma podľa Pavla Chrťana

    V Národnom kalendári na rok 1998 nachádzame zaujímavý recept na prípravu svadobnej sármy. Recept poskytol 32-ročný Kysáčan Pavel Chrťan, ktorý bol vedúcim kuchyne v reštaurácii Novkabel-Strand v Novom Sade. Za sebou už vtedy mal aj trojročnú skúsenosť varievania na svadbách, rozlúčkových večierkoch, konfirmačných a iných rodinných slávnostiach v Kysáči. Svadobné hostiny, na ktorých varil, nemôže ani spočítať, bývali takmer každú sobotu. Teraz už má Pavel o 25 rokov bohatšiu skúsenosť v príprave jedál „od výmyslu sveta", keďže pracoval ako kuchár a šéfkuchár v mnohých známych reštauráciách, no sármu iste ešte stále rád chystá. Novinárke Hlas ľudu Elenke Šrankovej pred štvrťstoročím nadiktoval takýto recept na svadobnú kysáčsku sármu pre 100 osôb.

  • V Belehrade predstavená slovenská spisovateľka

    Husto snežilo a vločky, krehké krásky, poletovali sem a tam a každá akoby niesla na chrbátiku svoj vlastný zimný príbeh. Dva z nich som od vločiek zachytila a rozhodla sa ich zapísať. Ak by som tak neurobila, rozplynuli by sa ako sneh v teplej dlani a boli by z nich len neviditeľné kvapky vo vetre. Napísala v predslove knihy Dve vianočné tajomstvá autorka Zuzana Kubašáková z Banskej Bystrice a uviedla, že krásne obrázky v knižke namaľovala Vieroslava Svetlíková z Kovačice. Krst slovenského vydania knihy Dve vianočné tajomstvá prebiehal ešte vlani, začiatkom decembra v Banskej Bystrici a dnes napoludnie v Bibliotéke mesta Belehrad predstavili srbské vydanie tejto detskej, veršovanej knihy, ktorú do srbčiny preložil Pavel Matúch. Nadácia Babka Kovačica knihy v srbskom jazyku venuje školským knižniciam základných škôl na Kosove, prezradil Pavel Babka. Na prezentácii sa vyberanými slovami prihovorili i Monika Šuhajdová Podsklanová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku, Alma Rizvanović, osobitná poradkyňa ministerky kultúry Srbska a riaditeľka Mestskej knižnice z Banskej Bystrice Iveta Babjaková. Autorka knihy prítomných pozdravila prostredníctvom video nahrávky. V mene Bibliotéky mesta Belehrad prítomných privítala Nataša Rill a prezentáciu autorsky viedla Katarína Pucovská.

  • Cena Ondreja Štefanka a medzinárodná vedecká konferencia v Nadlaku

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (KVSIK) z Nadlaku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2023, a to najneskôr do 10. februára 2023 (mailom na: kvsivankrasko@gmail.com, hlasznik@gmail.com). Cena Ondreja Štefanka (na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme) sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Zároveň Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku pozývajú na Medzinárodnú konferenciu Združenia, spolky, organizácie a inštitúcie dolnozemských Slovákov, ktorá sa uskutoční 17. a 18. marca 2023 v Nadlaku – Rumunsko.

  • Srbsko starne

    Srbsko každý deň opúšťa okolo 140 osôb, ročne je to asi 50.000 a za desaťročie krajina ochudobnela o asi pol milióna predovšetkým mladých ľudí. Ak podobná tendencia bude pokračovať, postupne sa tu počet dôchodcov vyrovná s počtom pracujúcich. Podľa najnovších štatistických údajov pre jeden dôchodcovský šek pracuje 1,68 pracovníka. Optimálny pomer by mal byť jeden dôchodca na štyroch zamestnancov. Keď však traja zamestnanci musia okrem svojho platu zarábať aj pre dvoch dôchodcov, situácia je alarmujúca. V Srbsku už v tejto chvíli v 30 mestách máme viac dôchodcov ako ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V takej situácii nemožno očakávať ani vysoké platy zamestnancov a ani slušné dôchodky penzistov.

  • Hrdo a s pýchou v slovenských krojoch

    „Kroje Slovákov v Juhoslávii sú prekrásne a ľud i inteligencia nosí ich hrdo a s pýchou," – napísal autor riadkov v obrázkovom, spoločenskom, kritickom týždenníku Nový svet z Bratislavy, v ročníku XIV, ktorý vyšiel s dátumom 9. septembra 1939. Bol to rok, keď sa už po Európe začali šíriť plamene druhej svetovej vojny, o čom napovedá aj titulná strana časopisu. Nad Juhosláviou sa hrozba vojny začala nebezpečne vznášať o poldruha roka neskôr, začiatkom jari 1941, takže sa ešte v roku 1939 Slovenské národné slávnosti konali v plnej ich veselosti. Veď, písali si už dvadsať rokov pretrvávania. Prvé národné slávnosti Slovákov vo Vojvodine sa uskutočnili 28. augusta roku 1919. V krátkom texte v týždenníku Nový svet sa tiež uvádza: "Ako každoročne, aj tohoto roku boly v Petrovci, centru to juhoslovanských Slovákov, národné slávnosti, na ktorých zrak milujúci krásu i fotografista mali hojnú žatvu." Text síce skúpy, ale fotografie povedali viac ako tisíc slov. Na celej strane sa zo siedmych fotografií usmievali švárne devy a deti v slovenských hrdých krojoch.

  • Sedliacka pec a pečenie v nej

    Pri sedliackej peci vyrastali generácie dolnozemských Slovákov. Dobre vykúrená sedliacka pec zohriala jednu alebo aj dve miestnosti. Pri peci sa spalo, ohrievalo, prihrievali sa na nej jedlá, sušilo sa ovocie, zelenina, dosúšal sa odev, obuv a, samozrejme, v nej sa pripravovali chutné jedlá: krumple na ťapši, sárma, rejteša, lepňa...piekli sa zemiaky s kožkou...Píše Viera Miškovicová, predsedníčka Spolku žien Slovenka z Hložian v predslove knihy Tradičné pečené a pražené jedlá a jedlá pripravované v sedliackej peci, ktorú hložiansky spolok žien vydal v roku 2015. Lepňa sa obyčajne pieklo keď aj chlieb, v dobre vykúrenej sedliackej peci. Do pece sa dávalo na drevenej lopate, z ktorej sa ľahlo zošuchlo k žeravej pahrebe. Z pece sa po upečení vytiahlo von a husacím krídlom, ktoré sa používalo ako zmeták pre lopárik, sa omietol popol zo spodku lepníkov. Lepňa z pece krásne rozvoňalo celú miestnosť, nebolo mastné a perfektne chutilo natreté cesnakom.

  • Svätý Sava

    Podľa pravoslávneho cirkevného kalendára dnes je Deň Svätého Savu a oslavuje sa ako školská slávnosť. Dnešný deň je zasvätený veľkej osobnosti srbských dejín Svätému Savovi, vlastným menom Rastkovi Nemanjićovi, ktorý bol významným organizátorom cirkevného a národno-kultúrneho života. Bol i vplyvným diplomatom a prvým srbským arcibiskupom, ktorý zostavil obsiahlu zbierku cirkevných zákonov a spolu s otcom Stefanom Nemanjom obnovil kláštor Hilandár. Všeobecne sa Svätý Sava považuje za zakladateľa srbskej cirkvi, vzdelania a kultúry. Bol vedúcou osobnosťou pri osamostatňovaní Srbskej pravoslávnej cirkvi a tiež aj významným osvietencom, ktorý kládol základy srbskému školstvu. V tento deň na všetkých školách v Srbsku výučba sa nekoná, organizujú sa iba rôzne programy, súťaže a zábavy. Žiakom sa tiež približuje význam Svätého Sávu v dejinách srbského školstva.

  • 27. január – Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

    Holokaust, čiže hromadné vraždenie a rasovú perzekúciu neslýchaných rozmerov spáchal v II. svetovej vojne režim nacistického Nemecka a ich spojenci. Najviac obetí bolo v koncentračných táboroch v Poľsku: Osvienčim (Auschwitz), Treblinka a Belzec. V týchto a ďalších táboroch nacisti zavraždili, alebo iným spôsobom umučili, asi šesť miliónov ľudí. Na obete holokaustu svet každoročne upozorňuje 27. januára, v Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Dňa 27. januára 1945 bol jednotkami sovietskej armády oslobodený komplex koncentračného tábora Osvienčim a tento dátum Valné zhromaždenie OSN v roku 2005 určilo za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. V uvedenom koncentračnom tábore život utratilo aj asi štvrť milióna detí. Prežilo len okolo 600. Medzi tými málopočetnými, ktoré sa z toho pekla na zemi dostali von, bola aj jedna Kulpínčanka, Boriška Valfish, neskôr Juríková. Keď sa v roku 1944 dostala do tej nacistickej "továrne smrti", nechápavo stála s rodičmi pred doktorom Mengelom. Bola iba 12-ročným vystrašeným dievčatkom. Starší väzni jej vtedy tam pošepkali, aby povedala, že má 15 rokov. Poslúchla. Opačne by zakončila v krematóriu, tam kde už nasledujúci deň zakončili svoju životnú púť jej rodičia, Izidor a Eva Valfish, rodená Kohn.

  • Pod jednou hviezdou

    19. januára (resp. 6. januára podľa juliánskeho kalendára) bol pravoslávny sviatok Bohojavljenije (Zjavenie), keď sa Boh zjavil svetu pri svojom krste v Jordáne. Po ňom nasledoval Jovanjdan, čiže sviatok Svätého Jána Krstiteľa. Oba tieto sviatky majú u pravoslávnych veriacich veľký význam. V rámci sviatku Bohojavlenija sa pripomína premenenie vody na svadbe v Káne a tiež aj verejné zjavenie sa Ježiša ľudstvu a Jeho krst v rieke Jordán. Mnohé zvyky a povery sa spájajú s týmito sviatkami. Podľa starého zvyku o polnoci na Bohojavljenije sa treba pozrieť do neba a niečo si zaželať. Podľa povier sa v tú noc otvára nebo a Boh plní priania. S nocou na Bohojavljenije sa spájajú aj chýrečné novosadské koncerty Đoleho Balaševića, ktorý od 19. februára 2021 svojim spevom ozvláštňuje nebesia. Jeho rodina však túto tradíciu aj ďalej zachováva a 19. januára 2023 po druhýkrát zorganizovala pred ich rodinným domom v ulici Jovana Cvijića 33 v Novom Sade stretnutie Pod jednou hviezdou. Pod jednou hviezdou sa stretli Đoleho ctitelia a spolu s jeho rodinou a tamburášmi spievali známe balady. Balaševićovci sa postarali aj o kvalitnú nahrávku tohto večierka.

  • Príbeh Krajiny – Nekrajiny v SVD

    Rodinné predstavenie o Petrovi Panovi a Jamesovi Hookovi v Krajine – Nekrajine včera potešilo a oduševnilo nielen deti. Mnohopočetnému obecenstvu v plnej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci malí a veľkí herci (aj keď veľkí boli aj tí najmenší) pripomenuli, že netreba zabúdať žiť, lebo život máme len jeden. Občas treba sňať sako, kravatu a hodinky a nájsť si čas...Vyhľadať tú vlastnú Krajinu – Nekrajinu, ktorú máme všetci, len sme ju istým spôsobom v sebe zatvorili. „Večné dieťa v nás stále je, ale mnoho ľudí necháva to dieťa v sebe zahynúť a stáva sa nudným, stereotypným. Hľadá stále výhovorky, ako sa to nedá, namiesto toho ako sa to dá, a neustále sa sťažuje. Treba nechať dieťa v sebe rásť, lebo to nám dovoľuje plniť si sny. Ďieťa sa nebojí, ide keď chce a keď po niečom túži, vôbec sa nestará, čo si iní o ňom pomyslia. A to je to, čo by sme sa od detí mali učiť, lebo deti sú tí najväčší učitelia na svete," odkázala po predstavení režisérka Katarína Mišíková Hitzingerová a vyjadrila veľkú vďaku celému tímu, ktorý v divadle trávil takmer dni a noci a držal spolu ako jedna veľká rodina.

  • Výstavy kovačickej insity

    Slovenské kultúrne stredisko z Viedne a Nadácia Babka Kovačica 19. januára 2023 v hlavnom rakúskom meste usporiadali vernisáž obrazov s názvom Insitná maľba slovenskej menšiny v Srbsku. Výstavu otvorili za prítomnosti početných vzácnych hostí a na úvod prítomných v priestoroch Slovenského kultúrneho inštitútu pozdravil Dr. Igor Skoček, riaditeľ tejto ustanovizne, po ktorom nasledoval uvítací prejav J.E. Nebojšu Rodića, veľvyslanca Srbskej republiky v Rakúsku a na záver nevystal ani príhovor kurátora výstavy Pavla Babku. Už o dva dni milovníci insity si budú môcť pozrieť dve ďalšie výstavy. V predvečer oslavy menín, na utorok 24. januára o 17.h v Galérii Babka v Kovačici otvoria výstavu Nazdravie, Pavla! kovačického insitného maliara Pavla Hajka a o 19.h v Belehrade v Ustanovizni kultúry Parobrod bude vernisáž obrazov padinského maliara Jána Husárika. Na Husárikovu výstavu Medzi snom a skutočnosťou – Trója a ja pozýva Naiva art kult Kovačica.

  • Novosadská razia v roku 1942

    Ľadový január v južnej Báčke roku 1942 sa stal paradigmou utrpenia nevinných ľudí – ľudí, ktorí nič zlé a protizákonné nespáchali, iba patrili k inému národu a inej viere ako ich vrahovia. Besnenie okupantských vojsk v južnej Báčke sa začalo 4. januára a vyvrcholilo v Novom Sade 21.– 23. januára 1942. Maďarskí vojaci a žandári zabíjali okoloidúcich priamo na ulici, vtrhávali do domov, kde všetkých vyvraždili, alebo húfne celé rodiny odvádzali na breh Dunaja, kde ich strieľali, alebo živých hádzali cez ľadový otvor do rieky. Vtedy bolo zavraždených niekoľko tisíc civilistov, najviac Srbov, Židov a Rómov, uvádzali sa aj Rusíni, Maďari a Rusi, avšak Slováci sa do roku 2020 vôbec nespomínali. O obetiach slovenského pôvodu v tejto masakre, ale aj v celej II. sv. vojne, sa dovtedy málo písalo, keďže o obetiach neboli oficiálne záznamy. Až napokon, po 75 rokoch, v roku 2020, v Archíve Vojvodiny bolo objavených niekoľko škatúľ s nespracovanými záznamami, až 1.728 výpovedí svedkov a dôkazov svedčiacich o útrapách a zločinoch páchaných na Slovákoch.

  • Tridsaťročné Poľnohospodárske múzeum

    Podľa pravoslávneho kalendára dnes je Jovanjdan, čiže deň Svätého Jána Krstiteľa a práve tento deň si Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne určilo za svoj sviatok, svoju „krsnu slavu". V tento deň 20. januára 1993 sa totiž uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie a prijatý bol Štatút múzea. Otázka zriadenia poľnohospodárskeho múzea vo Vojvodine vznikla v roku 1979. Nastolil ju Vojvodinský spolok pre poľnohospodársku techniku, čiže niekoľkí milovníci starej poľnohospodárskej techniky a zainteresované poľnohospodárske firmy. Spolok v spolupráci s Novosadským veľtrhom zorganizoval v tom roku na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade výstavu starej poľnohospodárskej techniky, ktorá tam zostala aj ďalšie roky, keďže sa pre budúce múzeum nenašiel zodpovedajúci priestor. Napokon v roku 1991, keď zaniklo poľnohospodárske družstvo v Kulpíne, vypísaný bol konkurz na prenájom kulpínskeho kaštieľa s pomocnými budovami. O prenájom priestorov sa uchádzala Poľnohospodárska fakulta v Novom Sade s návrhom previesť areál na budúce poľnohospodárske múzeum.

  • 20 rokov NRSNM

    18. januára 2003 v Novom Sade bola založená Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Zhromaždenie elektorov, utvorené s cieľom ustanoviť národnostnú radu Slovákov, sa uskutočnilo v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. Zvolalo ho spolkové ministerstvo pre národnostné a etnické spoločenstvá a zišlo sa na ňom 111 elektorov z celkového počtu 127. Ako hostia sa ho zúčastnili Miroslav Lajčák, veľvyslanec Slovenskej republiky v SČH, Stanislav Bajaník, podpredseda Matice slovenskej v Slovenskej republike, Claude Baláž, splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov, Duško Radosavljević, podpredseda Výkonnej rady Vojvodiny, predstavitelia SN, UNHCR a OBSE, ako aj predstavitelia bulharskej a rómskej menšiny vo Vojvodine. Prípravu zhromaždenia elektorov mal na starosti organizačný výbor v zložení: Zoroslav Spevák, Pavel Čáni, Svetoslav Majera, Anna Tomanová-Makanová, Ján Struhár, Anna Jašková a Pavel Jonáš. Uvádza sa to v monografii Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny 2003 – 2013.

  • Upratovačka v Belehrade

    Pracovať na teritóriu Slovenskej republiky a žiť v Srbsku – táto možnosť sa ponúka v práve zverejnenom konkurze Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, ktoré potrebuje upratovačku/upratovača na údržbu svojich priestorov. Aj keď v zverejnenom konkurze nevyžadujú záväznú znalosť slovenčiny, je pochopiteľné, že sa na tomto exteritoriálnom slovenskom území iste ľahšie dorozumejú s personálom hovoriacim aj po slovensky. Územia veľvyslanectiev sa totiž považujú za exteritoriálne územia, čiže nachádzajú sa mimo výsosti štátu, v ktorom sa nachádzajú a to sa týka predovšetkým pozemkov zastupiteľských úradov, avšak rovnako tak aj nehnuteľností, vecí a osôb tam sa nachádzajúcich. S exteritorialitou tesne súvisí pojem imunita.

  • Sme zaostalí, alebo nie?

    Túto otázku si kládol pred sto rokmi pisateľ riadkov v Národnej jednote s dátumom 27. 04. 1923. Tento týždenník vychádzal každý piatok v období 1920 – 1941 v Petrovci, v Báčke a bol to prvý spoločensko-politický týždenník Slovákov vo Vojvodine. Prvým redaktorom Národnej jednoty od jej založenia bol spisovateľ Ján Čajak a v treťom a štvrtom ročníku sa v redaktorskej činnosti spolupodieľal aj profesor Slovenského reálneho gymnázia Stanislav Leitmann, ktorý bol zodpovedným redaktorom aj hore spomenutého čísla novín. V ňom v texte s titulkom Sme zaostalí, alebo nie? sa uvádza:
    "Čítajúc riadky novín, našich i cudzích, ktoré donesú články o Slovákoch, človek by si myslel, že tí Slováci sú tým najzaostalejším národom v kráľovstve SHS. Všade nariekanie, hrozný pessimizmus a passívnosť, až na malé výnimky.

  • Gróf Andrej Hadík

    Život grófa Andreja Hadíka (1710 – 1790) je opradený záhadami – neznámou dodnes zostala aj jeho národná identita. Slováci hovoria, že je Slovákom, keďže sa narodil na Žitnom ostrove na území Slovenska, Maďari tvrdia, že má pôvod v meste Ostrihome alebo Kőszegu (Maďarsko), Rakúšania si ho tiež privlastňujú, keďže od mladi a do smrti slúžil vo Viedni ako veliteľ rakúsko-uhorských vojsk. Z českých zdrojov sa možno dozvedieť, že bol potomok českých exulantov. Vojvodinčania sa s ním tiež môžu pochváliť, keďže výrazne ovplyvnil rozvoj tohto územia, po tom ako v roku 1769 získal rozsiahle futocké panstvo. To, že sa s otcom dopisoval po slovensky by iste mohlo bližšie určiť aj jeho korene a to že sa identifikoval s Futogom a k menu si pridal predikát Andreas Graf Hadik von Futak (z Futogu), by predsa mohlo naznačiť jeho bližší vzťah k slovanstvu. Hadík umrel vo Viedni, no na jeho želanie ho pochovali vo Futogu, kde dodnes stojí jeho kaštieľ, v ktorom v súčasnosti sídli stredná poľnohospodárska škola. K rozvoju Vojvodiny gróf prispel zúrodňovaním Turkami spustošených území, ale aj osídľovaním Báčky a Sriemu, okrem inými etnickými skupinami, aj Slovákmi. Aj vďaka Andrejovi Hadíkovi žije dodnes v okolí Petrovca významná slovenská komunita. Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína sa mu za to odvďačilo bustou v Petrovci, na nádvorí katolíckeho kostola, ktorú odhalili na sklonku roka 2022.

  • Pravoslávny Nový rok a vasilica

    Pravoslávny svet, ktorý sa riadi podľa starého juliánskeho kalendára, víta Nový rok o polnoci z 13. na 14. januára, teda v tejto noci. Podľa staroslovienskeho, či starého srbského, alebo aj ruského kalendára, známejšieho ako byzantský kalendár, čas sa počíta od stvorenia sveta, ktorý údajne vznikol 5508 rokov pred Kristom. Znamená 5508 + 2023 = 7531. Podľa tohto kalendára od polnoci sa teda začne rok 7531. V mnohých mestách v Srbsku budú ho organizovane vítať. Podľa juliánskeho kalendára zajtra, prvý deň v novom roku, pravoslávni svätia Obriezku Pána a Svätého Vasila Veľkého. V tento deň sa jediný raz v roku miesi a podáva rituálny chlieb/koláč, takzvaná „vasilica", ktorá sa ponúka domácim, priateľom a prvým susedom, aby celý rok plynul v zhode a priateľstve.

  • Naša insita putuje do Viedne

    V dnešný deň pred 220 rokmi 12. januára 1803 cisárskym prípisom Slováci z Ečky dostali povolenie presťahovať sa do Kovačice na Vojenskú hranicu. Hneď po príchode založili si tam osadu, ktorú pomenovali Antalfalva (Antonova dedina), na počesť Jozefa Antona (Habsbursko-lotrinského). Takto sa začala história Kovačice, ktorej však dejiny siahajú hlbšie do minulosti, cez Bardáň a Ečku. Pri príležitosti tohto jubilea, Galéria Babka Kovačica usporiada 19. januára 2023 vo Viedni výstavu obrazov, kde Kovačica bude predstavená ako jedna z najvýznamnejších metropol insitného maliarstva vo svete. Vystavené budú obrazy ktoré preslávili Kovačicu a Slovákov zo Srbska v celom svete. Ide prevažne o obrazy strednej a najmladšej generácie maliarov, ktoré do dnes boli vystavené v komunitnom centre umenia Kalab v Bratislave. Výstavou vo Viedni si Galéria Babka Kovačica pripomína tiež 33. výročie založenia. Výstava bude nainštalovaná v Slovenskom inštitúte a potrvá do 14. februára.

  • Brehovčania, komuže to hráte

    Skupina Muzička z Bratislavy včera na YouTube zverejnili nový klip s piesňou Brehovčania, komuže to hráte a za 24 hodín klip si pozrelo vyše 2,4 tisíc návštevníkov. Zakladajúci člen Muzičky Tomáš Brunovský, primáš na husliach, ozrejmuje, že ide o ich spracovanie hudby dolnozemských Slovákov s dosť netradičným vizuálom. Po muzike z dolnozemských krážov už vraj dlho poškuľovali, a napokon dozrel čas. Radostne sa vrhli na „brehovské" piesne zo Slankamenských Vinohradov, ktoré podľa neho svojou pentatonickou melodikou nejedného našinca zavejú mysľou do Ázie. Aj harmónia brehovských piesní je podľa neho tiež poriadna exotika.

  • Kolovrat

    Kolovrat je staroveký symbol Slnka, ktorý nám poskytuje teplo a život a predstavuje zmenu k lepšiemu. Je symbolom nekonečna, cyklickosti a večného striedania svetla a tmy, dobra a zla. Kolovrat dáva ľuďom silu v tvorivej práci. Kolovrat bola tiež dôležitá pomôcka pri spriadaní nití našich mám a babičiek. Po Troch kráľoch sa s novým kolobehom prírody intenzívne rozbehávalo aj kolo nových prác. Medzi ne patrilo aj pradenie. S tým zasa súviseli priadky, ktoré bývali zakázané počas vianočných a novoročných sviatkov a pokračovali po sviatku Troch kráľov. Kolesá kolovratov sa počas fašiangov takmer neprestajne otáčali. Ženy sa na priadkach schádzali striedavo vo viacerých domoch a dievčatá sa stretávali obyčajne v jednom prenajatom dome, kde ich mohli navštíviť aj mládenci. Tieto stretnutia sa konali takmer každý večer, okrem soboty a nedele. Sobota bývala vyhradené pre kúpanie a nedeľa bola sviatočným dňom, v nedeľu sa pracovať nesmelo. Taký bol v minulosti spoločenský život, ktorý sa začínal začiatkom novembra a končil sa na konci fašiangov. Dievky a ženy s kolovratmi v rukách sa bežne stretávali na ulici.

  • Odišiel dedko holubár

    Nový Sad je od dnes chudobnejší o jednu zo svojich živých ikon, dedka holubára, ktorý roky kŕmieval vtákov v tomto meste. Jeho susedia hovoria, že Vladimir Simendić bol pilot na dôchodku, ktorý šíril lásku vlastným, jedinečným spôsobom. Viackrát som ho stretla a fascinovaná príbehom, niekedy som ho aj vyfotografovala. Nedal sa však rušiť, díval sa iba na holuby a úplne sa im venoval. Jedno stretnutie mi však bolo zvlášť zaujímavé. Čakajúc na autobus na zastávke v centre mesta, zrakom som vítala a vyprevádzala prichádzajúce vozidlá. Vo dverách jedného z prichodiacich autobusov spozorovala som dedka s dvomi taškami. Akonáhle vystúpil z vozidla nad ním sa odrazu, akoby odnikiaľ, akoby šibnutím čarodejným prútikom, objavil kŕdeľ vtákov. Okoloidúci boli zmýlení, no on sa pokojne vzďaľoval od zastávky a holuby ho nasledovali. Keď zastal a tašky zložil na zem, aj jeho operení kamaráti, sťa na povel, tiež zleteli dolu. Pochopila som, že tým autobusom pravidelne tam prichádzal a holuby na neho čakali. Alebo,... že by na diaľku cítili jeho lásku? Z tašiek začal vyberať krmivo a po chvíli spokojného pozorovania zobkajúceho kŕdľa, vzal tašky a šiel na ďalšie miesto, kde na neho iste netrpezlivo čakal ďalší kŕdlik.

  • Storočné kysáčske kostolné zvony

    V tomto roku si Kysáčania pripomínajú 250 rokov osídlenia Slovákmi. Prví Slováci evanjelici prišli do Kysáča roku 1773. V jubilejnom roku si budú pripomínať aj ďalšie okrúhle výročia. Napríklad, už o dvadsať rokov neskôr, roku 1793 urobili Kysáčania významný krok v prípravách na stavbu kostola, keď kúpili vyše 70.000 tehál z rozrúcaných vojenských špitáľov pri Futogu. O tom píše Ľudmila Berediová Stupavská v Národnom kalendári 2023. V monografii Kysáč 1773 – 2013 Mgr. Ondrej Marčok zhrnul údaje o duchovnom živote a v texte Z dejín Slovenského evanjelického a.v. cirkevného zboru v Kysáči píše aj o kostolných zvonoch. Podľa neho terajšie zvony boli zakúpené po I. svetovej vojne, asi r. 1922, pretože tie slúžiace pred I. svetovou vojnou boli odobraté vo vojne. Nové kostolné zvony boli pravdepodobne kúpené v Zemúne, do Kysáča boli dovezené 30. septembra 1923 a posvätené boli o týždeň neskoršie, 7. októbra 1923.

  • Nadčasový génius Nikola Tesla...

    Nikola Tesla zomrel pred 80 rokmi za záhadných okolností 7. januára 1943 v New Yorku. Celý jeho život bol vskutku opradený záhadami. Patril k záhadným vedcom, ale oveľa záhadnejšie sú jeho objavy. Obdivovaný i zaznávaný, ďaleko predstihoval svoju dobu. Doteraz vedci nedokázali pochopiť všetky jeho diela. Bol považovaný za vizionára. Celkovo si pripísal okolo 700 objavov, no väčšinu z nich si nestihol patentovať. Veľa objavov mu bolo odcudzených. Samotný Tesla vraj na tie krádeže reagoval slovami: Neľutujem, že mi ukradli moje idey, ľutujem len, že nemajú vlastné. Medzi jeho priateľmi bol aj známy srbský básnik Laza Kostić, ktorého srdce vášnivo zahorelo láskou voči tridsať rokov mladšej Lenke, sestre majiteľa kulpínskeho kaštieľa Djoku Dunđerského. Vedomý veľkého vekového rozdielu, Laza v zúfalstve chcel Lenku vyhnať zo svojich myšlienok a snov a v lete 1895 ju odporučil za manželku už vtedy svetoznámemu srbskému vedcovi Nikolovi Teslovi, ktorý žil v USA. Lenka by sa podľa básnikovho plánu tak vydala za rovnako hodného a inteligentného muža a bola by ďaleko od jeho očí, za oceánom.

  • Pravoslávne Vianoce

    Dnes je podľa staršieho – juliánskeho kalendára 24. decembra a pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia podľa tohto kalendára, začínajú sláviť Vianoce. Podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára a podľa neho svätíme sviatok Troch kráľov. Pre evanjelikov je dnešný deň, ktorý je pomenovaný Zjavenie Pána mudrcom, posledným dňom vianočného obdobia, v tento deň sa už rozoberá vianočný stromček. U katolíkov sa vianočné obdobie končí prvou nedeľou po Troch kráľoch, keď sa slávi Krst Pána. V rovnaký deň keď sa teda u protestantov končí vianočné obdobie, u pravoslávnych sa ono iba začína a 6. január je pravoslávny Badnji dan čiže Štedrý deň. Po Štedrom dni, zajtra 7. januára bude Sviatok narodenia Ježiša Krista, Roždestvo Hristovo – Božić, teda Vianoce a v Srbsku je tento deň dňom pracovného voľna. Pravoslávnymi symbolmi Vianoc sú dub, ako posvätný strom, a oheň, ako symbol tepla, ktoré má hriať rodinu počas celého roka. Na dnešných podvečerných štedrovečerných bohoslužbách v kulpínskom pravoslávnom kostole, ktoré slúžil Branko Karać, pravoslávny kňaz v cirkevných zboroch Kulpín a Maglić, sa zúčastnili početné pravoslávne rodiny nielen z Kulpína. Po službách Božích všetci sa zhromaždili vôkol vatry v kostolnej záhrade. Pálili dubové konáre, ktoré podľa pomenovania Štedrý večer čiže Badnje veče menujú „badnjak".

  • 30 rokov Rádia Slovakia International

    V stredu 4. januára 2023 ubehlo 30 rokov od prvého vysielania z produkcie Krajanskej redakcie Rádia Slovakia International. Iba štyri dni po vzniku samostatnej Slovenskej republiky Slovenský rozhlas začal z Bratislavy vysielať pre zahraničie program Rádio Slovakia International (RSI). V tom čase neexistoval internet ani sociálne siete, a tak bolo toto krátkovlnné vysielanie jediným mediálnym spojivom medzi Slovenskom a diaspórou. Najprv RSI vysielal iba po slovensky, onedlho aj v anglickom, nemeckom, francúzskom, ruskom a neskôr i v španielskom jazyku. Táto programová služba RTVS dodnes v celom svete prezentuje Slovensko, jeho históriu, kultúru, prírodné krásy a sprostredkúva aktuálne dianie poslucháčom na celom svete. V redakcii okrem Slovákov pracujú aj Nemci, Rakúšania, Rusi, Belgičan, Rumunka a ďalší a v anglickej sekcii i redaktorka z USA. Ingrid Slaninková v slovenskej redakcii RSI pôsobí od zrodu tohto rádia. V relácii Streda s Inge informuje o živote a aktivitách krajanov a ich úspechoch v zahraničí. Často cestuje medzi krajanov a tak sa za tých 30 rokov zoznámila aj s mnohými dolnozemskými Slovákmi.

  • Samuel Zoch

    V dnešný deň pred 95 rokmi, v Bratislave zomrel Samuel Zoch (* 18. december 1882, Cerovo - † 4. januára 1928), slovenský evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ. Autor textu Martinskej deklarácie. Študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr v Šoproni. Tu začal študovať Teológiu, ktorú absolvoval vo Viedni v roku 1905. Po skončení štúdia teológie roku 1905 sa stal kaplánom v Novom Sade a potom kratšie pôsobil aj ako administrátor v Kysáči. V roku 1907 bol zvolený za farára v Modre, tu prevzal správu evanjelického sirotinca.

  • Úspechy Michala Babiaka v Spišskom divadle

    Koncom júna si Spišské divadlo (SD) pripomenulo 65. výročie vzniku prvého profesionálneho divadla v Spišskej Novej Vsi a zorganizovalo prvý ročník galavečera Zlatá labuť, počas ktorého odovzdali ceny umelcom. Najlepšou inscenáciou sa na základe hodnotenia Umeleckej rady SD stala inscenácia Štúr v réžii Michala Babiaka. Riaditeľ Spišského divadla Radovan Michalov zároveň odovzdal dve ocenenia Igricov prsteň za celoživotné dielo a prínos k rozvoju Spišského divadla, Emilovi Spišákovi a Albínovi Medúzovi. Na základe diváckej ankety sa najobľúbenejšími hercami stali Mária Brozmanová a Dávid Szöke a top inscenáciou sezóny komédia Zdrhni pred svojou ženou v réžii Anny Šoltýsovej. Ceny na najlepší herecký výkon udelila aj Umelecká rada Spišského divadla. Získali ich Mária Brozmanová, ktorá v SD pôsobí už takmer 30 rokov a Pavol Gmuca za postavu Šepkára v inscenácii Štúr.

  • Ubúda nás

    Podľa prvých výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2022 v Srbsku žije 6,690.887 obyvateľov. V porovnaní so sčítaním z roku 2011 celkový počet obyvateľov sa znížil o asi pol milióna, presnejšie o 495.975, teda o 6,9 %. Pokles počtu obyvateľov bol zaznamenaný vo všetkých krajoch (okolo 10 %) okrem Belehradského regiónu, kde počet obyvateľov vzrástol o cca 1,6 %. Vo Vojvodine žije 1,749.356 osôb, čo je v porovnaní so sčítaním spred desať rokov menej o 182.453 obyvateľov. Báčskopetrovská obec má najnovšie 11.631 ( v roku 2011: 12 952), Kovačická 21.496 (v roku 2011: 24.249) a Staropazovská 62.645 obyvateľov (v roku 2011: 65.088). V Báčskopetrovskej obci, ktorá je väčšinovo slovenská, ubudlo 1.321 obyvateľov, v Kovačickej obci ubudlo 2.753, kým Staropazovská obec, ktorá je väčšinovo srbská, je chudobnejšia o 2.443 obyvateľov. Teda, úpadok počtu obyvateľstva je výraznejší v slovenských prostrediach. Také výsledky upozorňujú, keď však vieme, že veľký počet Slovákov sa vysťahoval do zahraničia v posledných rokoch a ešte vždy sú formálne obyvateľmi Srbska, pričom mnohí sa v zahraničí natrvalo plánujú osadiť, výsledky sú ešte viac alarmujúce.

  • Dve dámy, dve lingvistky

    V roku, s ktorým sa lúčime, dve Kulpínčanky oslávili osemdesiate narodeniny. Katarína Melichová sa narodila 26. marca 1942 a Ksenija Nakić životnú osemdesiatku oslávila pred niekoľkými dňami, v Štedrý deň, a teda narodila sa 24. decembra 1942. Katarína Melichová vyštudovala slovenčinu a Ksenija Nakić srbčinu. Obe vyučovali na kulpínskej základnej škole. Katarína Melichová, neskôr Damjanová, študovala slovenčinu najprv v Novom Sade a potom na Filozofickej fakulte v Belehrade. Ako mladá odborníčka kratšie pôsobila ako učiteľka slovenského jazyka na ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne a neskoršie ako lektorka a novinárka v Novosadskom rozhlase a potom v Prekladateľskej službe Zhromaždenia Vojvodiny. Zaznamenala bohatú činnosť v oblasti slovakistiky. Ksenija Nakić rod. Grujićová pôsobila ako odborná učiteľka v kulpínskej škole od 13. februára 1976, kde prednášala srbčinu a odkiaľ ju aj vyprevadili do dôchodku. Generácie žiakov si na ňu spomínajú ako na dobrú učiteľku a dobrú srbčinárku.

  • Vianočno-novoročný koncert KOS Jednota a hostia

    Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian usporiadal 28. decembra 2022 v hložianskom Dome kultúry vianočno-novoročný koncert. Okrem domácich spolkárov v programe vystúpil aj Folklórny súbor Vila z Nového Sadu a Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina z Báčkeho Petrovca. KOS Jednota sa predstavil s bohatým programom, v ktorom najprv vystúpili tí najmladší tanečníci. Nasledovali hudobné body, zaspievala Petra Dobríková a dievčenská spevácka skupina a prvá zostava tanečníkov predviedla dve choreografie: V Srnkovej krčme a Maškarná zábava. Staršia folklórna skupina Petrovskej družiny tancom a spevom návštevníkom sprítomnila tradíciu chmeľových oberačiek a ansámbel Vila z Nového Sadu vystúpil so srbskými ľudovými tancami.

  • Chránený strom brestovca

    V Novom Sade ulicu Modene zdobí chránený strom brestovca austrálskeho /koprivić, Celtis australis/. Ide o typickú stredomorskú rastlinu, ktorá rastie v podmienkach stredomorského a sub-stredomorského podnebia, rastie na teplých a slnečných stanovištiach, pri cestách a v záhradách, ale nájdeme ju aj v lesoch. Je to strom s dlhou životnosťou, schopný žiť viac ako 500 rokov. V Novom Sade je spomínaný brestovec vyhlásený za Pamiatkou prírody prvej kategórie. Odhaduje sa, že tento strom je starší ako 100 rokov a je pod ochranou štátu. Avšak, toho času je napriek všetkému veľmi ohrozený. Práce na výstavbe podzemnej garáže v ulici Modene sa začali. V podmienkach ochrany by mala byť povinná ochrana nadzemnej časti aj koreňa. Keďže korene stromu siahajú do veľkej šírky, kopaním v jeho blízkosti, sa iste poškodia. Poškodený je už aj jeho peň, na ktorom je veľká diera.

  • Oprava petrovského kostola

    Pomaly končíme rok 2022 a tak, ako sa roku 1822 končilo sa stavbou petrovského kostola, po 200 rokoch tento náš chrám Boží podstúpil generálnu opravu a na sklonku roka sa končilo s jeho dôkladnou rekonštrukciou. Podľa slov petrovského evanjelického farára Jána Vidu v 4. nedeľu adventú sa do kostola vrátili po 27. nedeliach, asi pol roka služby Božie prebiehali v zborovom dome. Rekonštrukciou bola zahrnutá výmena podlahy, hydroizolácia, strecha, vonkajšia omietka ako aj oprava organu a ďalšie drobné práce. Cirkevníci sa tak počas štedrovečerných služieb Božích mohli tešiť dvojnásobne: z radosti narodenia Spasiteľa, ako aj z majestátnosti tohto Božieho príbytku.

  • Štefanský program

    Včerajším Štefanským programom KUS Zvolen z Kulpína bilancoval tento svoj jubilejný rok. Počas celého roka si zvolenovci pripomínali 50 rokov obnovenej činnosti a za nimi je obdobie bohaté na vystúpenia, tak folklórnej, ako aj divadelnej odbočky. Snažili sa dôstojne a kvalitne prezentovať svoje prostredie a svoju činnosť. Podarilo sa im čiastočne renovovať miestnosti v ktorých sídlia a v týchto dňoch očakávajú aj vydanie publikácie o 50-ročnici obnovenej činnosti KUS Zvolen. Moderátorka Štefanského programu Viera Dorčová Babiaková stručne zhrnula polstoročie spolkovej činnosti a vyjadrila vďaku všetkým členom zaslúžilým za pretrvávanie spolku. Prečítala tiež state z pripravovanej monografie, ktorej autorkou je Katarína Pucovská a do ktorej svojimi autorskými textami prispeli aj ďalšie kulpínske novinárky a ohlásila aj prezentáciu tejto knihy už začiatkom roka.

  • Storočnica narodenia Anny Máľachovej Fajndovićovej

    Anna Máľachová sa narodila 27. decembra 1922, ako jedno zo šiestich detí v známej Máľachovej rodine v Báčskom Petrovci, ktorá sa zaoberala pestovaním chmeľu. Výtvarný talent zdedila, rovnako ako aj jej sestra Mária, po rodičoch – otcovi Tomášovi, ktorý sa venoval rezbárstvu a písaniu poézie, a mame Zuzane, ktorá sa venovala ručným prácam. Základnú školu a gymnázium ukončila v Petrovci. Vyštudovala slavistiku na Filozofickej fakulte v Belehrade a potom sa školila aj na Vyššej pedagogickej škole a na Umeleckej škole Kolarcovej univerzity v Belehrade. Sestra Mária bola insitná maliarka, kým Anna sa maliarstvu venovala ako školená maliarka. V rokoch 1948-1956 vyučovala výtvarnú výchovu na základných školách, najskôr v Pivnici a potom v Báčskej Palanke. Tam sa zoznámila s budúcim manželom. Od roku 1956 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní a robila aj ilustrácie pre slovenské časopisy.

  • Naše kalendáre na rok 2023

    Nazrime do niektorých našich najnovších ročeniek. V Národnom kalendári 2023 pri príležitosti osláv 250 rokov slovákov v Kysáči Ľudmila Berediová Stupavská píše o jubileu Kysáča. V úvode texte Z dejín 250 ročného Kysáča ozrejmuje: S magickou trojkou, ktorá má hlboký mystický význam, sa stretáme nielen rozprávkach, ale aj vo všetkých náboženstvách. V dejinách Slovákov sú početné historické udalosti, ktorých rok sa končí práve trojkou: 623 — vznik Samovej íše, 833 — vznik Veľkej Moravy, 863 — príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 843 — kodifikácia spisovnej slovenčiny, 1863 — založenie Matice slovenskej, 1993 — osamostatnenie Slovenska... ale i 1773 — príchod prvých Slovákov do Kysáča. Zakladateľ Pazovského kalendára Miroslav Demák ozrejmuje, že si v Pazovskom kalendári 2023 pozornosť zasluhujú autori literatúry faktu: Ľudmila Hurbanová a Zlatko Klátik. Slovenský svetový kalendár, okrem tlačenej podoby, vychádza aj elektronicky a Náš kalendár Slovákov v Maďarsku prináša 12 typických jedál Slovákov v Maďarsku. Najmladší Kovačický kalendár v treťom ročníku prináša aktuality z tejto našej banátskej osady, ktorá v roku 2022 oslavovala 220 rokov osídlenia Slovákmi.

  • Pastiersky list biskupa SEAVC v Srbsku

    Vítaj nám, Pane náš, ó, vítaj, Kriste milý,
    čo biedným požehnáš a slabým dodáš sily.
    Ach, požehnaj i nám a posilň pravde, v cnosti,
    vojď v duši naších stan a smutných rozradosti.
    Amen (Martin Rázus)

  • Vianočné trhy v Kulpíne

    Po päťročnej prestávke v Kulpíne znova prebiehali vianočné trhy. Predstavitelia Miestneho spoločenstva a dve šikovné Kulpínčanky: Anna Horvátová a Nataša Zimanová, si aj v tomto roku vymysleli predvianočnú akciu na "zohriatie sŕdc", chceli tak priniesť spoluobčanom z vôní, chutí a lásky Vianoc. Na trhoch sa predávali koláče, torty, vianočné ozdoby, víno, punč...a zneli aj krásne vinše a detský spev. Javisko najprv patrilo škôlkarom. Prvá sa predstavila skupina srbského oddelenia pomenovaná Sovice s vychovávateľkami Katarínou Kolárovou a Alexandrou Čipkárovou, po nich si na javisko zastali Hviezdičky s vychovávateľkami Annou Bovdišovou a Hanou Hanuľovou a potom dve pesničky, vianočné vinše a básničky predniesli Ježkovia, ktorých pripravili vychovávateľky Anna Vidová a Alexandra Pucovská. V pokračovaní programu javisko patrilo deťom z Detskej besiedky pri Slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Kulpíne. Vedúce Tatiana Petrášová, Jarmila Melichová, Tatiana Sklabinská, Kristína Novakov a Miluška Petrášová ich nacvičili dve pesničky a krátku scénku s názvom Vianočná abeceda. Ďalšia skupina detí prichádzala z Nedeľnej školy z Kristovej duchovnej cirkvi, ktoré nacvičila Kristína Mamojková.

  • Dalmatínske piesne pre dušu v SVD

    Združenie juhobáčskych Chorvátov usporiadalo vo štvrtok 22. decembra 2022 v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci krásny dobročinný vianočný koncert. Vstupné bol dobrovoľný príspevok a ten bol určený Združeniu osôb s invaliditou Objatie/Zagrljaj z Kulpína. Škoda len, že si viac dobrých ľudí nenašlo dnes podvečer čas – mali by dvojnásobný pôžitok: z krásnych dalmatínskych piesní s príchuťou mora, soli a lásky a pôžitok z dobrého skutku a pomoci blížnemu. Na koncerte vystúpila „klapa" Chorvátskeho kultúrno-osvetového spolku Jelačića z Petrovaradína s repertoárom dalmatínskych piesní a Komorný zbor Musica viva, ktorý šíril ducha štedrosti a lásky predvedením vianočných piesní. Aj keď išlo o humanitárny koncert, ale aj prvé verejné vystúpenie združenia Chorvátov z Báčskeho Petrovca, pozvanie na koncert ignorovali tak predstavitelia lokálnej samosprávy, ako aj naše strešné inštitúcie. Prvý rad predsa nezostal prázdny, sedeli tam Goran Kaurić , zástupca pokrajinskej tajomníčky pre kultúru, Lazar Cvijin, predseda Výkonného výboru Chorvátskej národnostnej rady a tiež aj Ninoslav Radak a Ivan Majić, predstavitelia Demokratického zväzu Chorvátov vo Vojvodine, ako aj Dr. Darko Polić, riaditeľ Základiny Bána Josipa Jelačića.

  • Busta a kniha o Andrejovi Hadíkovi

    Báčsky Petrovec je bohatší o ďalšiu bustu. Nádvorie katolíckeho kostola zdobí vysoká busta grófa Andreja Hadíka, ktorý pred 250 rokmi priniesol do Báčky prvé sadenice chmeľu a Petrovec sa vďaka tejto rastline stal významným centrom báčskeho, ale aj európskeho a svetového chmeliarstva. Bustou, ale aj knihou, ktorej prezentácia následne prebiehala, vzdávame hold grófovi Hadíkovi. On nielenže významne ovplyvnil rozvoj tunajšieho poľnohospodárstva, ale sa pričinil aj v osídľovaní týchto končín Slovákmi. Za realizáciu tohto náročného projektu vďaka patrí Združeniu pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína a Pokrajinskému ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok z Petrovaradína, ktorí za pomoci finančných prostriedkov získaných z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky dali zhotoviť bustu a vydali knihu Poklad grófa Andreja Hadíka – Futocké panstvo autorov prof. Dr. Jána Kišgeciho, Katariny Dobrićovej a Kataríny Pucovskej.

  • Drevená koza

    „Bolo to raz v takej tuhej zime, aké kedysi bývali na našej rovine, keď od tuhých mrazov pukali stromy a okná a na poliach aj vahadlové studne... Raz sa v takejto treskúcej zime vybrali petrovskí poľovníci na postriežku k dnešnému Pálenkášovmu sálašu pri starej varadínskej ceste. Ktosi priniesol zvesť, že sa v kysáčsko-petrovskom chotári poneviera medveď a že zabil nielen ovce, ale napádal aj ľudí a priblížil sa vraj i k sálašom v časti chotára Drágovo." O tom a všeličom inom píše Viera Benková vo svojej najnovšej knižke Drevená koza – Povesti a príhody z Petrovca, v úvode ktorej ozrejmuje: „Keď som v detstve spolu s rodičmi bola utiahnutá počas tuhej zimy v zadnej izbe nášho nabíjaného hlineného domca, v časoch, keď sa za tmy svietilo petrolejkami a vykurovali pece kukuričím, nie div že si rodičia vždy, aby ma zabavili i susedove deti, zaspomínali na svoje detstvo alebo detstvo starých rodičov. V Petrovci, ale aj v iných našich slovenských prostrediach na Dolnej zemi, rozprávali sa mnohé tu zhrnuté povesti. Boli to spomienky na dávne časy našich predkov..."

  • Bienále výtvarníkov amatérov

    Siedme bienále slovenských výtvarníkov amatérov v Srbsku slávnostne otvorili včera večer vo vynovených priestoroch Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci. Úvodom zaspieval Pavel Poniger Forero za hudobného sprievodu Ondreja Maglovského. V mene organizátorov výstavy: Múzea vojvodinských Slovákov a Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku sa prihovorila riaditeľka múzea Anna Séčová Pintírová a riaditeľ kultúrneho klubu Vladimír Valentík. Výstavu tvoria hlavne maľby a kresby 27 výtvarníkov z Petrovca, Hložian, Kulpína, Kysáča, Pivnice, Selenče, Rumenky, Padiny, Nemecka a jeden hosť prichádza na bienále z Maglića a dve práce Juraja Galamboša (1951 – 2022) z Hložian sú vystavené post humne. Bienále otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová. Výstava potrvá do 31. januára 2023.

  • Predsedníčka NRSNM Dušanka Petráková

    Včera sa konštituovalo nové zloženie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Za predsedníčku bola zvolená Dušanka Petráková z Kovačice, nositeľka listiny „Aj dedičstvo aj budúcnosť". Ustanovujúce zasadnutie viedol najstarší člen rady – Mišo Filip zo Starej Pazovy. Na schôdzi potvrdili mandáty 29 novozvoleným poslancom NRSNM. Po ustanovujúcom zasadnutí nasledovalo prvé pracovné stretnutie novozvolenej NRSNM, na ktorom sa poslanci vyjadrovali o budúcom predsedovi. Jedinou kandidátkou bola Dušanka Petráková z Kovačice, za ktorú hlasovalo až 27 členov nového zloženia NRSNM. Dušanka Petraková zakončila strednú medicínsku školu v Belehrade a vyštudovala pedagogiku na belehradskej Filozofickej fakulte. Je riaditeľkou Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici a žije v Kovačici.

  • Talenty 2022

    Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče, ktorý roky úspešne vedie doktor pedagogiky Juraj Súdi, získal ďalšie významné ocenenie. Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović odovzdal včera ocenenia Talenty 2022, medzi inými aj Orchestríku a tiež umeleckému vedúcemu tohto selenčského žiackeho orchestra. Už ôsmy rok po sebe toto ocenenie získala aj mladá huslistka Lana Zorjanová z Nového Sadu. Lana, okrem najvyšších výsledkov na medzinárodných súťažiach prvého stupňa v kategórii husle, získala v uplynulom školskom roku aj vysoké výsledky na súťažiach v kategóriách solfeggio, skladba a komorná hudba. Ocenenie sa udeľuje najúspešnejším nadaným žiakom a ich mentorom z územia AP Vojvodiny za vynikajúce výsledky na súťažiach doma i v zahraničí v odboroch vedy, techniky, umenia a jazyka počas školského roka 2021/2022. Mimoriadne peňažné odmeny si tento rok prevzalo osem nadaných detí a 77 diplomov s individuálnymi peňažnými odmenami získali ďalší žiaci a dva spevácke zbory a jeden školský orchester. Diplom a peňažné ceny získalo tiež 75 mentorov a udelené boli aj pochvalné uznania pre 258 žiakov.

  • Pavel Škantík

    Pavel Škantík sa narodil pred 110 rokmi 16. decembra 1912 v Petrovci v roľníckej rodine Pavla a Kataríny nar. Števkovej. Základnú školu zakončil v rodisku, kde pokračoval v školení na slovenskom gymnáziu. Maturoval v školskom roku 1933/1934 a v období rokov 1934 až 1939 absolvoval teologické štúdiá v Bratislave. Za farára ho v Petrovci roku 1939 ordinoval biskup Samuel Štarke. Svoju činnosť začínal roku 1940 ako katechéta na gymnáziu v Petrovci, kde okrem evanjelického náboženstva vyučoval aj srbčinu, dejepis, slovenčinu a telesnú výchovu. Boli to roky po oslobodení krajiny, roky nadšenia, plodiace nadšencov, čo svoju energiu, čas a prácu, seba celého dávali do služieb kolektívu. Osobne žijúc takmer na existenčnom minime úporne tlačili gymnázium dopredu. Na gymnáziu od roku 1946 pôsobila aj Mária Čániová, s ktorou o desaťročie neskôr, keď bol zvolený za petrovského farára, vstúpil do stavu manželského. Ich cesty sa však medzičasom, v roku 1949 rozdvojili, keď Pavel Škantík zaďakoval za službu na gymnáziu. Vtedy sa totiž krajina začínala rozvíjať v duchu socializmu a farári neboli žiaduci v školskom výchovno-vzdelávacom procese.

  • Medovníčky

    Tradičné koláče k Vianociam jednoducho patria. Vianočné medovníčky a drobné pečivo s láskou pečieme každé Vianoce. Bez koláčikov by to jednoducho neboli tradičné Vianoce. Medovníčky, ktoré pekávali naše babky, aj dnes sú aktuálne a dodnes si nachádzajú svoje čestné miesto na vianočnom stole alebo aj na vianočnom stromčeku. Šikovné ženské ruky dokážu z medovníkového cesta vytvoriť nielen chutné, voňavé pečivo, ktoré sa výborne hodí k čaju alebo káve, ale aj krásnu ozdobu – opravdivé umelecké diela, na ktoré sa dlho môžeme dívať a duchovne sa sýtiť z ich krásy. Keď sa do sýtosti duchovne nasýtime, môžeme ich využiť na telesné nasýtenie. Medovníčky nám dlho vydržia, samozrejme, ak nás nezláka ich medová vôňa s klinčekovo-škoricovou príchuťou. Naša najznámejšia autorka kuchárskej knihy Ľudmila Danková vo svojej chýrečnej Kuchárke, ktorá sa dožila vyše desať vydaní a ktorú mnohé mladuchy dodnes dostávajú do vena, uvádza takýto recept na medovníčky:

  • Dve vianočné tajomstvá

    Dve veršované vianočné tajomstvá, dve rozprávky, dve umelkyne, dve knihy, dve krajiny, dva jazyky...O sile lásky, odhodlaní, ale aj o tom, že najkrajším vianočným darom pre deti zostáva láska ich rodiny. „Knižka je na svete, je krásna a my sa z nej veľmi tešíme. Za podporu jej zrodu vďačíme naším partnerom - predovšetkým hlavnému partnerovi knižky a to Fondu na podporu kultúry národnostných menšín KULT MINOR, rovnako aj Nadácii a Galérii Babka Kovačica," uviedli to zastupiteľky Verejnej knižnice Mikuláša Kováča z Banskej Bystrice po krste knihy Dve vianočné tajomstvá autorky Zuzany Kubašákovej z Banskej Bystrice a ilustrátorky Vieroslavy Svetlíkovej z Kovačice. Ďalším partnerom knižky je Mesto Banská Bystrica. Už počas tvorby knihy, dielo prekročilo hranice Slovenska a zahájilo spoluprácu Verejnej knižnice Mikuláša Kováča z Banskej Bystrice s Galériou a Nadáciou Babka Kovačica. Knižka vyšla súbežne v slovenskom a srbskom jazyku, aby potešila slovenské a srbské deti, lebo robiť radosť nepozná hraníc. Venovaná je všetkým (aj dospelým) deťom, ktoré už darovali druhému hrejivé objatie.

  • Detský víkend

    Počas minulého víkendu prebiehali tri naše celomenšinové detské podujatia. V Starej Pazove sa v sobotu uskutočnila 28. Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ, tiež v sobotu v Báčskom Petrovci zorganizovali 23. výtvarný tábor Makovička a v nedeľu 11. decembra v Kovačici odznel 24. Festival Letí, pieseň letí 2022... Za iba dva dni sme sa tak mohli dozvedieť kam sme sa to za dve-tri desaťročia dostali s detským divadelníctvom, výtvarníctvom a detskou hudobnou tvorbou, resp. jej interpretáciou. Festival Letí, pieseň letí vznikol roku 1991, 3xĎ roku 1993 a Makovička roku 1988. S poľutovaním možno konštatovať, že sa detské divado znova dostalo do závozu – v súťažnej časti tohtoročnej prehliadky 3xĎ vystúpili iba dva detské divadelné súbory (!), teda ešte menej ako a v roku 2011, keď prehliadka oslávila plnoletosť, keď sa na staropazovských divadelných doskách o cenu uchádzali 3 detské divadelné súbory. S potešením však treba kvitovať, že sa nám, na rozdiel od divadla, na výtvarnom a detskom hudobnom poli darí.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články