Archív
Filter
  • Detská besiedka v Kulpíne

    Deti Detskej besiedky z Kulpína pozývajú všetkých spoluobčanov, ale aj ostatných záujemcov, aby prišli 24. decembra do kulpínskeho kostola. Už teraz priprávajú štedrovečerný program a veľmi sa tešia na vystúpenie a samozrejme na balíčky. Usilovne sa učia básničky a pesničky a v tom im pomáhajú katechétky: Tatiana Petrášová, Jarmila Melichová, Tatiana Sklabinská, Kristína Novakov a Miluška Petrášová. Detská besiedka býva každú sobotu so začiatkom o desiatej hodine v zborovej sieni a výučba je prispôsobená deťom predškolského veku a žiakom nižších ročníkov základnej školy. Pravidelne ju navštevuje 35 až 40 detí, no na zozname majú 85 detí, ktoré sa počas roka občas zapájajú do práce. K týmto najmladším deťom príležitostne sa pripájajú aj mládežníci a to hlavne keď majú na programe nejakú náročnejšiu aktivitu, napríklad ako teraz, keď chystajú štedrovečerný program.

  • Vianočná recepcia na Veľvyslanectve SR

    Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Fedor Rosocha s manželkou Janou Rosochovou a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade zorganizovali druhú tohtoročnú krajanskú recepciu. Prvá bola v apríli, v predveľkonočnom období a táto dnešná bola koncoročná, so súvahou roka a vianočnými gratuláciami. Fedor Rosocha je už dva a pol roky veľvyslancom Slovenskej republiky v Belehrade, no krátko po nastúpení do funkcie vypukla pandémia covid 19 spätá so zákazom zhromažďovania, takže sa na tohtoročnej aprílovej recepcii prvýkrát oficiálne predstavil zastupiteľom inštitúcií, spolkov, organizácií, či jednotlivcom slovenskej komunity v Srbsku. Všetkým prítomným sa úvodom poďakoval a oficiálne ich privítal na recepcii a osobitne sa prihovoril kovačickej insitnej maliarke Eve Husárikovej, ktorej vo vlastnom mene, tiež v manželkinom mene a v mene slovenského veľvyslanectva v Belehrade zablahoželal k životnému jubileu. Zuzane Kotvášovej sa poďakoval za výstavu krojov a to, že sa jej podarilo zozbierať vyše sto krojov, z ktorých si niektoré mohli obzrieť aj prítomní na recepcii. Všetkým pripil na zdravie a zaželal nech sa všetkým darí.

  • Štvrté číslo periodika Slovanský obzor

    Začiatkom decembra vychádza nové číslo informačného spravodajcu Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie. V poradí štvrté číslo od vzniku časopisu v roku 2021 uzatvára prvé dva roky účinkovania. Elektronický občasník Slovanský obzor tak úspešne plní závery z Kongresu matíc slovanských národov z júna 2019 a stal sa aktívnym informátorom medzi maticami a inštitúciami slovanských národov. Vďaka jeho digitálnej forme je dostupný čitateľom na celom svete.

  • Potisský Svätý Mikuláš

    Vo sviatok svätého Mikuláša niečo viac o Potisskom Svätom Mikuláši. Ide o dnešnú osadu Ostojićevo, ktorá sa nachádza v Obci Čoka a je najsevernejšia dedina vo Vojvodine obývaná Slovákmi. Pred dvomi desaťročiami v Ostojićeve ešte žilo takmer 200 Slovákov, avšak postupne ich počet klesá. Skorší názov osady bol Tiszaszentmiklós, Tisza Szent Miklós, v preklade Potiski Sveti Nikola, čiže Potisský Svätý Mikuláš. V knihe biskupa Adama Vereša Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch z roku 1930 autor článku učiteľ Ján Gažo píšuc o evanjelickom cirkevnom zbore v Potisskom Svätom Mikuláši uvádza, že evanjelikov, ako najnovších obyvateľov tejto obce je najmenej, asi 500, z ktorých 400 je Slovákov a ostatní sú Nemci. Ide o poslovenčených Poliakov z Visly v okolí Krakova, ktorí sa vzdorujúc maďarizácii pritúlili k sebe najbližšej slovenskej evanjelickej cirkvi a po čase začali rozprávať po slovensky.

  • 30. Festival Spievaj že si, spievaj

    V Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 04. decembra 2022 uskutočnil 30. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj... Vystúpilo vyše 40 spevákov a Pavel Poniger Forero sa stal víťazom v súťažnej časti festivalu, čím si vyspieval účasť na nasledujúcom festivale Stretnutie v pivnickom poli. Festival organizuje MOMS Petrovec v čele s Katarínou Melegovou Melichovou a otvorila ho predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.

  • Vianočný pozdrav krajanom z Matice slovenskej

    Prišiel posledný mesiac roka, zo všetkých dvanástich ten najchladnejší i najviac uzimený. V čase jeho tridsať jeden dňového panovania sa tíško zasnežia ulice, strechy domov i okolité lúky a polia.

  • Slovenské umenie z Vojvodiny svetových rozmerov v Bratislave

    Slovenské insitné umenie v Srbsku celkom presne definuje menšinovú komunitu Slovákov v Srbsku. Slovákov, ktorí nikdy neopustili svoj domov, no menšinou sa stali vplyvom historických okolností – rozpadom Rakúsko-Uhorska a pričlenením Vojvodiny k vtedajšiemu Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Obrazy slovenských insitných maliarov sú známe po celom svete pre svoju jedinečnosť, ktorú charakterizuje jednoduchosť, ale zároveň aj množstvo detailov a bohatstvo tradičných vzoriek. Každý obraz rozpráva príbeh, príbeh o dolnozemských Slovákoch. Celá plejáda vynikajúcich maliarov maľovala v snahe zachovať si zvyky, tradície, spôsob života a tým nepriamo aj jazyk svojich predkov. Na obrazoch, ktoré hýria farbami a nápadmi, je zachytená práca obyčajných ľudí, ale aj zvyky a tradície nášho ľudu. Tieto diela dokázali komunikovať s najširšou domácou i svetovou verejnosťou. Výstavu obrazov SLOVENSKÉ INSITNÉ MALIARSTVO ZO SRBSKA podvečer 1. decembra 2022 v priestore Komunitného centra Kalab v Bratislave v mene ministerky kultúry Natálie Milanovej, ktorá prevzala záštitu nad podujatím, spoločne otvorili Radoslav Kutaš, štátny tajomník ministerstva kultúry SR a Marija Barlović, chargé d'affaires Srbskej republiky v Slovenskej republike. Vystavené sú obrazy, ktoré preslávili Kovačicu a Slovákov zo Srbska po celom svete, spolu s obrazmi mladšej generácie.

  • Jubilantka Eva Husáriková

    Kovačická insitná maliarka Eva Husáriková vyše polstoročie verne zachytáva prostredníctvom obrazov výjavy zo života slovenského ľudu. Pod vplyvom staršej sestry Alžbety Čižíkovej zavčasu sa zaujímala o maliarstvo. Prvú maľbu Štedrý večer namaľovala v roku 1969. Vystavovala takmer po celom svete, okrem iného v roku 1996 vo Washingtone, D.C., roku 2007 v Európskom zhromaždení v Bruseli, roku 2010 v Bratislave v rámci Roka kresťanskej kultúry na Slovensku mala výstavu „ORA ET LABORA" – „Modli sa a pracuj", vystavovala tiež v Londýne, na Cypre... Doteraz mala vyše 40 samostatných a viac ako 400 kolektívnych výstav. Získala veľký počet uznaní, okrem iného aj čestné uznanie za celoživotné dielo, ktoré udeľuje knieža Juraj Radziwill-Anoškin – Hlava Aristokratického združenia Slovenska a Cenu predsedu Matice slovenskej.

  • K jubileu Jána Agarského

    „Dnešný človek, ktorého duša navždy trpí, potrebuje estetický systém a etické pokyny, aby sa ľahšie vyrovnal so všetkými problémami, hrozbami a ťažkosťami každodenného života. Agarský intuitívne cíti, že svojou maľbou ponúka akýsi priestor Arkádie, v ktorej vládne poriadok, súlad, harmónia a krása, tie hodnoty, ktoré sú potrebné na to, aby sa človek zachoval a prežil v dialektickom osude sveta," uviedol v katalógu k vlaňajšej Agarského výstave Conradova záhrada v Belehrade výtvarný kritik Sava Stepanov. Zároveň zhodnotil, že celkový opus Jána Agarského, započatý v osemdesiatych rokoch minulého storočia, plynie logicky, v súlade a v kontinuite. Agarského výtvarná tvorba sa začínala s figurálnou maľbou a pokračovala farebnými krajinkami, kde je príroda spestrená a zobrazená v zaujímavých pastelových kompozíciách. Základná jeho téma, čiže motív je príroda, príroda ako zákonitosť, ako pravda ako život. Ján Agarská v tomto roku oslavuje dvojnásobné jubileum: životnú šesťdesiatku a 40 rokov umeleckej tvorby.

  • Spomienka na 29. november – Deň republiky

    V nie tak dávnej minulosti existovala jedna veľká a silná krajina...Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). Pozostávala zo šiestich federatívnych republík a dvoch autonómnych pokrajín. Teda, akási menšia európska únia. Hlavná myšlienka na zriadenie takéhoto štátu sa zrodila v roku 1943 na zjazde antifašistických síl v Jajci, keď dovtedajšie Juhoslovanské kráľovstvo zaniklo a vznikla Demokratická federatívna Juhoslávia. O dva roky neskôr krajinu premenovali na Juhoslovanská federatívna ľudová republika a v roku 1963 vznikla Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). Tá Juhoslávia, ktorá sa zrodila vo víchroch II. sv. vojny, mala významný sviatok: Deň republiky, ktorý sa oslavoval na počesť 29. novembra z roku 1943 a spomenutého zjazdu antifašistických síl – Druhého zasadania AVNOJ-a v Jajci. Na ňom vyniesli rozhodnutie o federatívnom zriadení Juhoslávie a kráľovskej vláde bol zakázaný návrat do krajiny. Josip Broz Tito, najprv predseda vlády a neskôr prezident, krajinu spravoval v duchu vojenskej neutrality a hesla „Svoje nedáme a cudzie nechceme". Za podobnú politiku sa zasadzovalo aj Hnutia nezúčastnených krajín, Juhoslávia bola jednou z jeho zakladateľských krajín

  • Pečenie kysnutých koláčov v Riečke

    Ak si myslíte, že pri kysnutých koláčoch už všetko vymysleli naše babky, mýlite sa. V Riečke pri Banskej Bystrici ženy každoročne potvrdzujú tézu, že fantázii a zručnosti sa v tomto smere medze nekladú. Predstaviteľky Spolku kulpínskych žien sa už 16.-krát zúčastnili na súťaži v pečení kysnutých koláčov v tejto malebnej obci. V piatok 11. novembra 2022 do Riečky odcestovala trojčlenná delegácia z Kulpína: dlhoročná spolkárka a vedúca tímu Mária Skalická a členky Anna Čániová a Nataša Zimanová. Skupina malá, ale vyberaná. Upiekli až osem druhov kysnutých dobrôt – no aj tak nezvíťazili. Avšak, domov odišli veľmi spokojné, lebo popri práci sa aj kamarátili a zabávali a získali nové priateľstvá, a to je predsa dôležitejšie od samotnej súťaže.

  • Slovníkové spracovanie súčasnej slovenčiny a práca s textovými korpusmi

    Druhý v poradí workshop, ktorý pripravil Mgr. Samuel Koruniak, PhD spolu s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov, sa uskutočnil v piatok 18. novembra 2022 a bol určený predovšetkým pre slovenské novinárky/slovenských novinárov (ale aj pre študentky/študentov slovakistiky, prekladateľky/prekladateľov) a bol zameraný na efektívnu prácu so slovníkmi, ako aj využívanie a prácu s textovými korpusmi. Prvú časť workshopu mala na starosti doc. Dr. Zuzana Týrová a ďalšie časti odborníčky z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied z Bratislavy Mgr. Bronislava Chocholová, PhD. a Mgr. Natália Kolenčíková, PhD a Mgr Kristína Bobeková zo Slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v BA, ktorá pred poslednou časťou prezentovala kolokačné slovníky so zameraním na podstatné mená a prídavné mená, ako aj databázu terminologických slovníkov. Posledným vzdelávacím pásmom bola prednáška s praktickou časťou Mgr. Romany Krolčíkovej, ktorá sa zamerala na Slovenský národný korpus a jeho používanie.

  • Tichá doba adventná

    Advent nám rok čo rok pripomína: „Majte sa na pozore. Bdejte!" (Mk 13, 33). Zajtra sa začína toto zvláštne predvianočné obdobie. Ono nám napovedá, že sa blíži čas najkrajších sviatkov v roku – Vianoc. Pokoj v duši, láska v srdci. V tomto predvianočnom čase, v tej tichej dobe by sme sa mali trochu zastaviť, spomaliť tempo, naladiť sa na vnútorný pokoj a zamyslieť sa nad vlastným životom. Či to, čo robíme, správne robíme, či je to prospešné pre náš vlastný pokoj a zdravie a tiež zdravie a pokoj našich blízkych. Veď, zdravie je najväčšie bohatstvo a „v zdravom tele zdravý duch." Teda, v zdravom tele je zdravé aj to, čo je v nás duchovné, čo je Duch v nás, naša duša. V advente si očistime dušu, to nám dá novú silu. Čistou dušou sa ľahšie kráča životom, vtedy dostávame novú silu, prijímame požehnanie, nachádzame životnú orientáciu.

  • Miroslav Dudok ocenený zlatou medailou

    Dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prof. Marián Zouhar udelil 7. novembra 2022 prof. Miroslavovi Dudkovi z Katedry slovanských filológií FiF UK zlatú medailu fakulty pri príležitosti jeho životného jubilea. Zlatá medaila pre prof. Miroslava Dudka znamená ocenenie jeho celoživotnej práce vysokoškolského učiteľa a vedca. Profesor Miroslav Dudok sa narodil 31. júla 1952 v Erdevíku. Základnú školu skončil v rodisku, slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci. Odbor Slovenský jazyk a literatúra vyštudoval na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1992 je jeho život prepojený medzi Srbskom a Slovenskom, keďže pôsobí v oboch štátoch. Možno povedať, že je spájajúcim ohnivkom medzi vojvodinskou a slovenskou slovakistikou.

  • Jubileá Mičátkovcov

    V týchto dňoch si pripomíname jubileá troch významných Mičátkovcov. V piatok 18. novembra Združenie kysáčskych žien v čele s predsedníčkou Ľudmilou Berediovou Stupavskou oslávil 150 rokov narodenia osvetovej pracovníčky, spisovateľky a prekladateľky Eržiky Mičátkovej (18. nov. 1872), v sobotu 19. novembra uplynulo 185 rokov od narodenia publicistu, príležitostného básnika a učiteľa Jána Branislava Mičátka a 25. novembra si pripomenieme storočnicu úmrtia prekladateľa, národovca a kultúrneho dejateľa Vladimíra Mičátka. Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka z Kysáča vedený Michalom Francistym v deň Mičátkových narodenín, v piatok 25. novembra 2022 o 19. hodine v Slovenskom národnom dome usporiada prednášku doc. Dr. Daniely Marčokovej na tému Vladimír Mičátek a jeho učiteľské pôsobenie v Kysáči.

  • Medzinárodný vedecký seminár venovaný životu a dielu Štefana Boleslava Romana

    V predchádzajúcom roku (2021) si Slováci doma i v zahraničí pripomenuli 100. výročie narodenia významného rodáka z Veľkého Ruskova (dnes Nový Ruskov) – Štefana Boleslava Romana. Dodnes málo poznané meno významného mecéna slovenskej otázky v zahraničí, uránového kráľa a jedného z najbohatších mužov Kanady, sa zapísalo do slovenskej histórie najmä cez prizmu vzniku Svetového kongresu Slovákov (SKS). Tejto významnej exilovej organizácii krajanov, pôsobiacej v 70. a 80. rokoch minulého storočia, sa pripisuje zjednotenie politického exilu a spoločný boj za práva slovenského národa proti komunistickému režimu. Štefan B. Roman bol jej zakladateľom a dlhoročným predsedom.

  • Dvestoročnica narodenia Rudolfa Choteka/Koteka

    Rodina Chotekovcov, ktorá okrem iného vlastnila aj veľké kaštiele v Dolnej Krupej a v Krompachoch na území terajšieho Slovenska, rodinnými väzbami získala roku 1853 aj panstvo Futog v južnej časti Rakúsko-Uhorska, vo Vojvodine. K panstvu Futog/Futak patril Starý Futak, Begeč, Hložany, časť Petrovca, Kysáč a Piroš (Rumenka). Osobitným ich panstvom bol Čerević v Srieme a k nemu patriaci Neštín a Bánoštor. Išlo približne o 15 000 hektárov pôdy. Tento majetok predtým vlastnil Jozef Brunsvik z Dolnej Krupej (obdobie 1805 – 1852) a pred ním Andrej Hadík z Dunajského Klátova (obdobie 1769-1801). Rudolf Chotek st. (1822 – 1903), ktorého dvestoročnicu narodenia si pripomíname v tomto roku, bol všeobecne známy ako dobrák s veľkou záľubou v ovocinárstve. Ako poľnohospodársky odborník zmenil kolorit celého tohto rozsiahleho panstva, ktoré vzorne spravoval celé polstoročie, v období 1852 – 1903. Po jeho smrti majetok zdedil syn Rudolf Chotek ml., ktorý už nebol tak dobrým hospodárom a ani v národe príliš obľúbeným pánom.

  • V Pivnici tretíkrát zvíťazila Martina Agarská

    Na 56. ročníku Stretnutia v pivnickom poli počas prvých dvoch súťažných koncertov odznelo úhrne 56 ľudových pesničiek v prednese 28 skúsených a menej skúsených spevákov. Ich prednes hodnotila odborná porota v zložení: Jarmila Juricová Stupavská, Slovenka Benková a Pavel Tomáš st., ktorý vyzdyhol vysokú kvalitu prednesu účinkujúcich a osobitne pochválil tiež orchester pod vedením Ondreja Maglovského. Ľudový odev hodnotil etnológ Patrik Rago, ktorý sa pozitívne zmienil o 25 ročnej tradícii oceňovania autentickosti ľudového kroja, ktorým sa vzdáva hold tradičnému odevu a čo zvyšuje odevnú kultúru. Treba pochváliť organizátora SKUS Pivnica a jeho predsedu Miroslava-Juraja Bélu, ktorý bol i predsedom organizačného výboru festivalu Stretnutie v pivnickom poli za dobrú organizáciu a zabezpečenie kvalitného internetového prenosu, ktorý podľa slov moderátorky Anny Zorňanovej Kulíkovej v sobotu sledovalo vyše tisíc divákov.

  • 29 nových členov NRSNM

    Vo voľbách do menšinových národnostných rád v Srbsku, ktoré prebiehali 13. novembra 2022 voliči slovenskej národnostnej príslušnosti si zvolili nové zloženie svojho menšinového parlamentu. Slovenská národnostná menšina do volieb išla s tromi volebnými listinami za ktoré voliči takto hlasovali: Aj dedičstvo aj budúcnosť – Slováci! získala 39,86 percenta hlasov (12 mandátov), volebná listina Slováci spolu! 22,89 percenta (7 mandátov) a volebná listina Matica slovenská v Srbsku 35,60 percenta (10 mandátov). Listiny boli zrejme regionálne utvorené, čo môže napovedať, že sa Slováci začínajú regionálne rozdeľovať. Všetci dobre vieme, že trieštenie nie je dobré, ním sa podporuje nejednota. Ak si to dovolíme takáto politika nás môže ešte viac vzájomne vzďaľovať a prehlbovať už vzniknuté pukliny. „Rozdeľ a panuj" (Divide et impera) je výrok znamenajúci: snaž sa protivníkov rozdeliť a medzi sebou znepriateliť, o to ľahšie získaš nad nimi nadvládu. Malé stádečko je slabé stádečko!

  • Vplyv šľachtických rodov na formovanie kultúrneho dedičstva

    V dňoch 15. – 16. novembra 2022 sa v smolenickom zámku na Slovensku konala medzinárodná odborná konferencia na tému Vplyv šľachtických rodov na formovanie kultúrneho dedičstva, ako jedna z aktivít projektu cezhraničnej spolupráce TREASURES zameraného na šľachtické rody monarchie v regióne Marchfeld/Malé Karpaty s prihliadnutím na panstvo Dolná Krupá. S panstvom Dolná Krupá sú priamo spojené rody: Brunsvik, Chotek, Schönborn a Pallavicino. Keďže tieto šľachtické rodiny takmer poldruha storočia vlastnili aj niekdajšie veľké futocké a čerevićské panstvá vo Vojvodine, referát na túto tému spoločne vypracovali Ján Kišgeci a Katarína Pucovská, ktorá v Smoleniciach prácu aj prezentovala. Okrem uvedených rodín, rozsiahle majetky v chotároch Futog, Begeč, Hložany, Piroš, Kysáč a časť Petrovca vlastnil ďalší gróf pôvodom zo Slovenska – Andrej Hadík. Po grófovi Hadíkovi zostal vo Futogu kaštieľ z roku 1777, v ktorom v súčasnosti sídli Stredná poľnohospodárska škola. Gróf Brunsvik tento kaštieľ rekonštruoval v roku 1805 a gróf Chotek vybudoval vo Futogu Rímskokatolícky kostol Srdca Ježišovho.

  • Notebooky pre prvákov

    Matica slovenská v Srbsku (MSS) zabezpečila 107 notebookov pre stredoškolákov – žiakov prvých tried v oddeleniach s vyučovacím jazykom slovenským. Vzácne učebné pomôcky boli v týždni za nami odovzdané prvákom slovenských tried Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici a Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. MSS zabezpečila notebooky v hodnote vyše 30.000 eur z prostriedkov schválených Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prvoradým cieľom tohto matičného projektu je motivácia žiakov zapisovať sa do slovenských tried a zachovať, alebo aj rozširovať slovenské oddelenia na stredných školách v Srbsku. Najviac prvákov, príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny, je zpísaných na petrovskom gymnáziu, kde v pondelok 14. novembra odovzdali 63 notebookov prvákom všeobecného smeru, informatického smeru a kuchárskeho trojročného odboru. So želaním úspešnej práce žiakom dary odovzdala konzulka na Veľvyslanectve slovenskej republiky v Srbsku Natália Hrnčiarová a predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík.

  • Štefan Boleslav Roman-Uránový kráľ

    K stému výročiu narodenia Štefan B. Romana vydala Kanadsko-Slovenská obchodná komora reprezentačnú knihu Štefan Boleslav Roman – Uránový kráľ. Zostavovateľom tejto významnej publikácie je priamo prezident Komory Joseph Mark Burza, dlhoročný priateľ synovca Š. B. Romana.

  • Interaktívne a knižné dobrodružstvá Jána Žolnaja

    Predkladáme pred vás knihu Mišozemšťan, alebo práve také, interaktívne príbehy na klikanie. Ide o dobrodružstvá nezbedného šarvanca Miša. Navštevuje základnú školu a zo všetkých predmetov má najradšej videohry. Často sa hrá aj so svojím kamarátom Paľom, s ktorým vždy niečo vystrájajú. Neuveriteľné dobrodružstvá Mišozemšťana, ktorý je iba navonok obyčajný Mišo, no v skutočnosti vystrája, akoby bol z inej planéty, zaznamenali dvaja pozemšťania: Ján Žolnaj a Ďula Šanta. Jeden písal, druhý kreslil. Jeden je z Kovačice, druhý z Báčskeho Petrovca. A viete, čo sú príbehy na klikanie? To sú hry v podobe poviedok, ktoré vás pri čítaní vyzývajú, aby ste klikali na určité vety. Niekedy vám ponúknu i možnosť zvoliť si, ako sa bude dej ďalej odohrávať. Nádhera!

  • Delegácia NR SR navštívila Kovačicu

    V nedeľu 13. novembra Kovačicu navštívil predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky Marián Kéry, členovia výboru Martin Čepček a Romana Tabák a Silvia Gáberová zo služby protokolu. Vysokí hostia si dopriali nedeľňajšiu prechádzku po umeleckých galériách v Kovačici a odpoludnie využili na návštevu Galérie insitného umenia, Galérie Babka a Pamätného domu Martina Jonáša. Delegáciu Národnej rady Slovenskej republiky sprevádzal J.E. Fedor Rosocha, veľvyslanec SR v Srbsku a Monika Podsklanová Šuhajdová. O insitnom maliarstve a činnosti kovačických galérií hostí poinformovali Anna Žolnajová Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia a Pavel Babka, riaditeľ Galérie Babka.

  • Umelci tri dni tvorili

    Na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci od štvrtka 10. novembra a do soboty 12. novembra prebiehal 3. výtvarný tábor akademických umelcov v Srbsku. Ešte vždy mladý, ale nádejný, a čoraz sľubnejší,...tento tábor zhromaždil aj v tomto roku našich akademických umelcov. Medzi nimi boli dvaja maliari, jeden sochár, jedna grafická dizajnérka, jedna grafička a profesorka biológie. V Petrovci tri dni tvorili Ďula Šanta maliar, Michal Ďurovka maliar, Ján Stupavský sochár, Andrea Merníková Šimonová grafická dizajnérka a Daniela Marková grafička a profesorka biológie Milada Stankovićová.

  • Zvonenie mieru a klaňanie obetiam

    Vytúžený koniec I. sv. vojny ohlásila posledná delostrelecká salva dňa 11.11. o 11-tej hodine a 11-tej minúte a tiež hlahol kostolných zvonov v svetových metropolách, mestách i dedinách. Aj dnes o 11. hodine a 11. minúte zaznelo zvonenie mieru v mnohých mestách a v mnohých srdciach a znelo do celého sveta. A v dnešný deň pred 78 rokmi v Petrovci, na petrovskom gymnaziálnom nádvorí, v čase keď zúrila II. sv. vojna, formovaná bola XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda VÚSB. Mala 2 341 bojovníkov z ktorých 284 padlo v boji priamo v brigáde počas jej krvavej bojovej púte a 116 po jej rozformovaní v rámci 51. vojvodinskej údernej divízie. Devätnásťročná Petrovčanka Anna Víziová je jednou z obetí brigády. Dnes na svojom facebookovom profile na to upozorňuje známa petrovská novinárka vo výslužbe Anna Dudášová, ktorá k textu pridala aj fotografiu návštevy Spolku petrovských žien hrobky Anny Víziovej a báseň Pavla Mučajiho venovanú Anne Víziovej.

  • Bibliotéka 2022

    V období od 10. do 13. novembra 2022 na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2022 v Bratislave aj v tomto roku máme spoločný stánok dolnozemských Slovákov. Zastúpení sú Slováci z Maďarska, Rumunska a Srbska. Stánok sa nachádza v hala D, stánok č. 303. Veľtrh otvorili dnes a v ďalšie tri dni ho možno navštíviť v čase od 9,00 – 19,00, v nedeľu do 18,00 hodiny. V Literárnom centre 1 dnes usporiadali prvé prezentácie. Zajtra sú na programe ďalšie a okrem iných odprezentované budú až štyri knižné publikácie Michala Babiaka

  • Voľby do NRSNM 2022

    V nedeľu 13. novembra 2022 v Srbsku budú prebiehať voľby do národnostných rád národnostných spoločenstiev . Slováci si budú môcť voliť svojich predstaviteľov z dvoch listín skupiny voličov: Aj dedičstvo aj budúcnosť – Slováci! a Slováci spolu! a matičnej listiny Matica slovenská v Srbsku. Voľby do národnostnej rady by mali byť možnosťou meniť okolnosti k lepšiemu. Lenže...či to skutočne môže byť tak? Pred štyrmi rokmi nedopatrení vo volebnom postupe bolo viac než dosť. Možno až toľko, že to kričalo do neba. Sťažností o falšovaní volebných výsledkov bolo, no tie sa akoby nebrali vážne. Vo väčšine slovenských prostredí volieb sa zúčastnilo iba 25% plnoletných Slovákov. Pazova bola výnimkou a tam na voľby vyšlo až 65% zapísaných do slovenského menšinového zoznamu, do ktorého sa údajne zapísalo aj vyše tisíc Neslovákov. Zákon to dovoľuje a tým pádom dovoľuje aby o našom osude rozhodovali iní. No, ako bolo, tak bolo, išlo sa ďalej a tie pod koberec zašúchnuté volebné podvody sa zapísali niektorým do pamäte a dúfajme, že aj tým čo podvádzali, čo falšovali, čo vodu na svoj mlyn usmerňovali – do svedomia, alebo aspoň do podvedomia.

  • 50 rokov obnovenej činnosti KUS Zvolen Kulpín

    „Na kulpínskych krážoch Slovákov bolo hneď po znovuzaložení tejto osady po odchode Turkov (1743). Nebolo ich tu mnoho. Malá hŕstka začala tu žiť celkom skromne na periférii Kulpína. Nie ľahkým životom, ale práve preto, často so zaťatou päsťou, povestnou slovenskou húževnatosťou, zdolávali tu naši predkovia povíchrice žitia." Uvádza sa to v jednom flyeri, ktorý si kulpínsky KUS Zvolen dal vytlačiť v polovici deväťdesiatych rokov, pred odchodom na zájazd na Slovensko. V ňom sa aj krátko predstavili a to týmito riadkami: „Kultúrno-umelecký spolok Zvolen (1948) je kolektív mladých ľudí, ktorých spája spoločná láska k ľudovému umeniu svojho národa. Činnosť spolku je na ochotníckej úrovni, prebieha v odbočkách (folklórna, divadelná, spevácka) a snaží sa zachovať slovenské ľudové zvyky, obyčaje, tance a spev." Robia tak dodnes a v tomto roku 2022, keď si pripomínajú 50-ročnicu obnovenej činnosti KUS Zvolen, aktivity ešte zintenzívnili.

  • Slovenské ľudové remeslá v Kysáči

    Dielne čipkárstva – háčkovania, vyšívania a maľovania na taniere, venované žiakom základných škôl z Kysáča a Báčskeho Petrovca boli realizované v dňoch 4. až 6. novembra 2022 v Kysáči, v slávnostnej sieni reštaurácie Romansa, ktorá sa nachádza v historickom, bývalom Ferkovom dome, ktorý je pod ochranou štátu, ako kultúrna pamätihodnosť. Charakteristikou dielní slovenských ľudových remesiel bolo získanie zručností, vedomostí, schopností, a zoznámenie sa s umeleckými remeslami Slovákov na Slovensku a v Srbsku.

  • Za nami bohatý víkend

    Na 14. Festivale zlatých ansámblov v Novom Sade sa zúčastnil aj Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian a medzi najúspešnejšími tanečnými súborami ako sú: ANIP Branka Krsmanovića z Belehradu, SKC Stevana Mokranjaca z Viedne, Ansamblu Timišul z Temešváru , Ansamblu Vila z Nového Sadu získal titul zlatého súboru Srbska na rok 2022. V Starej Pazove v sobotu 5. novembra vyhlásili výťazov Divadelného vavrínu 2022. Predstavenie ĽUD-MILÁ podľa literárnej predlohy autorky Edity Ďurčovej, víťazky literárnej súťaže "Poď sa vypísať!" v réžii lektorky divadelnej dielne Píšeš? Píšem! Silvie Svákusovej (oboch projektov organizovaných Divadlom Janka Čemana v Pivnici) je absolútnym víťazom festivalu Divadelný Vavrín 2022 a Andrea Miháľová získala hlavnú cenu za ženský herecký výkon. V Sente diváci a milovníci komorného spevu mali možnosť vychutnať si počas uplynulého víkendu hudobný program Rozospievaná Vojvodina na ktorom sa zúčastnil reprezentant Báčskeho Petrovca – Komorný zbor Musica viva so svojou dirigentkou Marienou Stankovićovou Krivákovou.

  • SĽUK v Belehrade a Starej Pazove

    Aj tento rok bol Slovenský ľudový umelecký kolektív SĽUK z Bratislavy súčasťou medzinárodného podujatia zameraného na prezentáciu kultúrneho dedičstva Ethno-summit v Belehrade, ktorý prebieha v dňoch 1. – 6. november 2022. Súčasťou summitu bola aj vedecká konferencia, ktorú zahájil generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar so svojím príspevkom o Jurajovi Kubánkovi a odprezentovaný bol aj výskum projektu, ktorý mal byť metodologickým východiskom kovačického Centra pre digitalizáciu slovenského insitného maliarstva v Srbsku. Autorom projektu je umelecký kolektív a realizoval sa na tvorbe dvoch najstarších insitných maliarov – Jána Bačúra z Padiny a Evy Husárikovej z Kovačice. Sme veľmi radi, že aj vďaka takýmto aktivitám sa naša kultúra nestratí v čase a zabudnutí. Uviedlo na svojej facebookovej stránke Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. SĽUK a jeho generálny riaditeľ Juraj Hamar využili návštevu Srbska aj na podporu a stretnutie s krajanmi. Tak J. Hamar vo štvrtok 3. novembra v Galérii Babka v Kovačici mal prednášku na tému Digitalizácie insitnej tvorby a medzigeneračnej výmeny a dnes 5. novembra SĽUK v Starej Pazove na počesť odmenených na 52. Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín predviedol veľkolepo koncipovaný hudobno-tanečný program, doplnený filmovou projekciou na vybrané biblické motívy z Prvej knihy Mojžišovej, Genezis.

  • V Bratislave zasadala školská komisia ÚSŽZ

    Vo štvrtok 27. októbra 2022 sa v Bratislave stretli odborníci na slovenské vzdelávanie zo sekcie pre strednú, južnú a východnú Európu Komisie pre školstvo a vzdelávanie ÚSŽZ. Komisia bola založená ako poradný orgán predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a dlhodobo sa zaoberá otázkami skvalitňovania vzdelávania slovenských detí v predmetných krajinách a tým aj udržiavaním ich národného povedomia. Tohtoročné rokovanie sekcie pre strednú, južnú a východnú Európu bolo venované nasledovným témam: aktuálne postavenie a podpora slovenských žiakov, študentov a učiteľov vo vzdelávacom procese, riešenie akútneho nedostatku slovenských učiteľov, motivácia študentov k štúdiu pedagogických smerov, podpora vysielania slovenských učiteľov do slovenských národnostných škôl zo strany MŠVVaŠ SR, podpora mimoškolských aktivít v gescii ÚSŽZ, ako aj MŠVVaŠ SR (tábory, školy v prírode, súťaže a pod.)

  • Zasadala Rada pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri MS

    Po takmer štvrťročnej prestávke zvolala Matica slovenská zasadanie vlastného poradného orgánu pre krajanské otázky. V predvečer Stálej konferencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa v sídelnej budove Matice slovenskej v Martine stretlo dvanásť krajanských delegátov zo siedmich krajín sveta, spoločne s predsedom Svetového združenia pre Slovákov žijúcich v zahraničí – Vladimírom Skalským, zástupkyňou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí – Idou Deszkasovou a vedením Matice slovenskej. Spoločným cieľom snemovania bolo zhodnotenie splnenia ostatných záverov, prijatie nových uznesení i voľby vedenia a členov tohto orgánu. Snemovaniu sa prihovoril predseda Matice slovenskej, Marián Gešper

  • 200-ročnica evanjelického kostola v Maglići

    Nemci, bývalí obyvatelia Bulkesu, dnešného Magliću, roky pravidelne navštevujú svoju niekdajšiu dedinu. Tak sa zrodili mnohé priateľstvá, ako aj nekaždodenný projekt kultúrnej spolupráce. Maglićský evanjelický kostol sa vďaka nej a na rozdiel od mnohých ďalších nemeckých evanjelických chrámov v Báčke, predsa zachoval pred zruinovaním. Pred niekoľkými rokmi sa tento stánok Boží začal rekonštruovať spoločným úsilým obyvateľov Magliću a Spolku Bulkešanov v Nemecku. Podľa slov Radomira Zotovića, iniciátora nadviazania spolupráce a organizátora vzájomných návštev a stretnutí, Magliću preto patrí osobitné miesto v kultúre pamäti podunajských Švábov. O úspešnej družbe dvoch odlišných národov a kultúr svedčí aj spoločná oslava úctyhodného jubilea 200-ročnice maglićkého evanjelického kostola, ktorá prebiehala počas minulého víkendu. Po dvadsať rokoch udržiavania priateľských vzťahov s bývalými obyvateľmi Bulkesu, zakladateľmi niekdajšej nemeckej dediny, občania Magliću dôstojne oslávili toto výročie, ktorého sa zúčastnili aj predstavitelia družobného mesta Kirchheim unter Teck.

  • O našich dušiach, Dušičkách a panychíde

    Dnes je sviatok Všetkých svätých, Všechsvätých, Svih svetih (1. november) a zajtra 2. novembra je Pamiatka zosnulých čiže Dušičky, Dušni dan. Sviatok Všetkých svätých je deň, ktorý je venovaný všetkým svätým mučeníkom a v katolíckych kostoloch sa počas dnešných omší pripomínali svätí, ktorí viedli pravý kresťanský život. V evanjelických kalendároch sa tento deň uvádza ako Všechsvätých, no nie je označený červenými písmenami, teda v kostoloch služby Božie nebývajú. V niektorých kalendároch je zajtrajší deň označený ako Pamiatka zosnulých – Dušičky (aj v našich starších evanjelických kalendároch sa tak uvádzal) a tento deň by mal byť venovaný spomienke na zomrelých príbuzných a priateľov. Ak ste teda dnes nenavštívili cintorín, zajtra, ale aj v ďalšie dni, je na to tiež vhodná príležitosť. Evanjelickí veriaci si pamiatku na zosnulých prakticky uctievajú počas celého novembra a pravoslávni veriaci si svojich blízkych zosnulých pripomínajú v tzv. zadušnice, dušičky, ktoré pripadajú vždy v sobotu a je ich rovnako ako i ročných období - štyri. Jesenné - Mitrovske zadušnice sa svätia v sobotu pred Mitrovdan (8. november), takže v tomto roku budú v sobotu 5. novembra.

  • Zlatý kľúč Ivete Kováčovej

    V selenčskom Dome kultúry včera odznelo desať nových pesničiek populárnej hudby z ktorých 1. cenu a Cenu NRSNM získala skladba Ivety Kováčovej Rytmus srdca v prednese Uny Amidžićovej. Druhú cenu získala autorka, textárka a interpretka Anna Torďanská za skladbu Milý môj. Tretiu cenu získal Vladimír Marušić za skladbu Vtedy som tvoj a pieseň zaspieval Ivan Petrovič. Cenu za prednes odborná porota udelila Gabriele Nosáľovej, ktorá predniesla skladbu Juraja Súdiho ml. Motýľ textárky Terezy Garajovej. Cenu za najlepší text získala Katarína Melegová Melichová za text piesne Bezkrídli anjeli skladateľa Ondreja Maglovského a interpretky Anny Zorňanovej Kulíkovej. Cenu obecenstva a SMS hlasov získala skladba Samuela Kováča Nedeľa, ktorú interpretovali Maja Levárska, Silvia Grňová a Marek Černák. Moderátormi festivalu boli Malvína Zolňanová a Miroslav Gašpar a s interpretmi rozhovory viedla Anna Berediová. V poradí 41. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč otvorila Iveta Galbavá, poradkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí

  • Afirmácia multikulturalizmu a tolerancie vo Vojvodine

    To, že je hodné zaoberať sa mimoškolskými aktivitami, dôkazom sú žiaci a profesori Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom z Báčskeho Petrovca, ktorí tieto dni trávia v Taliansku. Zaslúžene! V rámci projektu Pokrajinskej vlády Afirmácia multikulturalizmu a tolerancie vo Vojvodine žiaci petrovského gymnázia sa totiž zúčastnili štrnásteho cyklu kvízu z kultúry a dejín národnostných spoločenstiev Vojvodiny Koľko sa poznáme/Koliko se poznajemo, ktorý organizuje Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev. Súťaž sa realizovala v podobe regionálnych kvalifikačných súťaží, semifinálových súťaží a finálovej súťaže stredných škôl z územia Vojvodiny. Petrovčania obsadili štvrté miesto.

  • Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

    V dňoch 26. a 27. októbra 2022 Slovensko navštívila delegácia Srbskej republiky, ktorú viedol Miodrag Kapor, štátny tajomník Ministerstva práce, zamestnanosti, otázok vojnových veteránov a sociálnych záležitostí. Účelom návštevy bolo, ako je tradíciou posledných rokov, pripomínanie si výročí historických udalostí týkajúcich sa oslobodzovacích vojen Srbska. V delegácii boli predstavitelia Ministerstva obrany a Ozbrojených síl Srbska, poslucháči Vojenskej akadémie a Kriminalisticko-policajnej univerzity a predstavitelia štyroch združení uchovávajúcich tradície oslobodzovacích vojen Srbska. Je to opakovaná a pravidelná tradícia, že v dátume blízkom ukončenia I. svetovej vojny srbská delegácia navštívi a položí pamätné vence na miestach, kde snívajú večný sen srbskí vojaci Veľkej vojny. V stredu delegácia navštívila vojenský cintorín Veľkej vojny v Bratislave- Petržalke.Na pietnom akte sa zúčastnili aj domáci predstavitelia: starosta Petržalky Ján Hrčka a podpredseda Petržalského okrášľovacieho spolku Ernest Huska. Ministerstvo vnútra SR zastupoval generálny riaditeľ Adrián Jenčo a do Petržalky prišli aj predstavitelia Kovačice, Jaroslav Hrubík - predseda Obce Kovačica a Dušanka Petrak, riaditeľa kovačického Centra pre sociálnu prácu.

  • Objatie a kulpínski škôlkari

    Deti sa správnemu správaniu učia od mala ...Ekologické povedomie im treba vštepovať od malých nôh. O nevyhnutnosti recyklácie sa deti musia učiť už v predškolskom veku. Dobročinnosť sa tiež najľahšie vypestuje v detskom veku. Rovnako tak sa v tom veku deti učia aj tolerancii, treba ich viesť k poznaniu, že nie všetci sme rovnakí, medzi nami sú aj takí, čo sa od nás odlišujú, niektorí sa s nami nemôžu rovnať a veľmi potrebujú pomoc, alebo aspoň našu podporu, či naše objatie. A práve všetko uvedené bolo zhrnuté v jednej dnešnej návšteve kulpínskych škôlkarov v Združení Objatie/Zagrljaj z Kulpína. Na susedskú návštevu všetky deti niesli dary: vrchnáčiky z plastových fliaš. Kulpínske Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie sa totiž už niekoľko rokov angažuje v zbierke vrchnákov z PET fliaš, ktoré potom použijú na humanitárne účely. Pomôžu, tam kde pomoc potrebujú, aj keď im tiež pomoc veľmi treba. Je to asi tak: ten kto okúsi núdzu na vlastnej koži, ľahšie spolucíti s núdzou iných.

  • Stopy slávy zaviate časom

    Kniha Stopy slávy zaviate časom - Slovenské osobnosti kanadské je siedma kniha venovaná histórii Slovákov v Kanade. Táto najnovšia približuje príbeh tridsiatich ôsmych slovenských osobností v Kanade a toho, čo robí každého jedného z nich výnimočným, a prečo si zaslúži titul Slovenská osobnosť v Kanade. Údaje o slovenských osobnostiach z minulosti Kanady sa ťažko nachádzali a po mnohých zostali len informácie zaznamenané v krátkych článkoch, či nekrológoch v slovenských alebo anglických novinách. Povedal autor knihy Ondrej Miháľ na dnešnej prezentácii v Etno dome Ženský kútik v Hložanoch. Večierok otvorila mladšia ženská spevácka skupinu KOS Hložany za hudobného sprievodu Ivana Galamboša a prítomných úvodom pozdravili organizátorky večierka Tatiana a Viera Miškovicove. Návštevníci si v tomto útulnom etno priestore mohli obzrieť aj výstavu úžitkovej keramiky Anny Miškovicovej z Bratislavy.

  • IN MEMORIAM – prof.Dr. Mária Myjavcová

    „Žijeme v pohnutých časoch" – písala o tom doktorka Mária Myjavcová ešte v roku 1996 v Ročenke Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v SR Juhoslávii. Odvtedy ubehlo dvadsaťšesť rokov a tie pohnuté časy stále trvajú. V turbulentných časoch žijeme teda najmenej štvrťstoročie, a je tomu iste aj viac, a je to tretina priemerného veku človeka. Pohnuté, nepokojné časy sa na týchto končinách akoby udomácnili. A ako žiť život pokojne, keď sú časy nepokojné? Nepokoj sa už hlboko zavŕtal aj do nás, do našich sŕdc, duší, do špikov kostí. „Žijeme v pohnutých časoch", keď si každý človek, i zbožný i nábožensky ľahostajný uvedomuje, že život je plný trápenia, neistoty a sklamania. „S vierou sa človeku ľahšie žije." Písala a radila Dr. Mária Myjavcová a v súlade s tým žila, najmä v poslednom období, ktoré strávila v domove pre seniorov v Padine. S vierou v srdci a s čistým svedomím sa rozlúčila s týmito tuzemskými pretrvávajúcimi pohnutými časmi. Do večnosti sa vybrala vo veku 88 rokov, deň pred okrúhlymi nedožitými osemdesiatinami svojho dlhoročného kolegu Michala Týra, ktorý sa narodil 26. októbra 1942 v Pivnici. Po siedmych rokoch sa vybrala za svojim manželom Andrejom Myjavcom, ktorý ju do večnosti predišiel v roku 2015.

  • Divadelná dekadencia?

    Naša kultúra je očividne zasiahnutá dekadenciou. Spoločenský, kultúrny úpadok je evidentný na všetkých poliach a tak ani divadelníctvo nie je výnimkou. Výraznejšie to vnímame práve v tomto mesiaci, keďže október u nás prebieha v znamení divadelného ochotníctva. Akoby už málokto bol ochotný zapájať sa do ochotníckej činnosti. Mnohí na túto evidentnú smutnú realitu reagujú poznámkou, že sa naša mládež, ktorá by mala byť hnacím motorom kultúry, rozpŕchla po svete a tak chýbajú divadelníci, ale aj režiséri a najmä publikum. Viaceré naše prostredia, ktoré vždy mávali silné divadelné zázemie, sa v tomto roku nezmohli nacvičiť žiadnu predlohu. Tak napríklad na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči nevystúpil ani len domáci divadelný súbor a vystala účasť napríklad aj Pivničanov, či Kovačičanov, ktorým ani Máškove dni nedopadli najlepšie. Pred nami je Divadelný vavrín, ktorý v posledných rokoch zápasí s výrazným nedostatkom obecenstva, o čom sa málo hovorí a málo toho sa aj podniká na afirmácii tejto prehliadky, ktorá je skôr festivalom, keďže je súťažného rázu.

  • Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny 2022

    V sobotu 22. októbra v sieni SVD v Petrovci odznel 12. koncerte slovenských zborov z Vojvodiny a hostí v organizácii Komorného zboru Musica viva v čele s jeho dirigentkou Marienou Stankovićovou Krivákovou. Na koncerte vystúpilo šesť zborov: Mladší cirkevný spevokol Vivit z Aradáča, Miešaný komorný zbor Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, Komorný zbor Nádeje z Pivnice, Komorný zbor Zvony zo Selenče, Miešaný spevácky zbor Tília zo Starej Pazovy a domáci zbor Musica viva. Program moderovala Andrea Stanivuková, ktorá menovite privítala predsedníčku NRSNM Tatianu Vujačićovú, seniora sriemskeho SEAVC Igora Feldyho, predsedníčku Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej na Slovensku a predsedníčku MOMS Petrovec Katarínu Melegovú Melichovú, podpredsedu Matice slovenskej v Srbsku Juraja Súdiho a predsedu Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Jána Lačoka. Stretnutie otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.

  • Tradícia nezahynie !(?)

    Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine pozýva záujemcov na úvodné vzdelávanie v oblasti folklóru v rámci cyklu školení pod názvom: Tradícia nezahynie !(?) Hudba a spev v tradičnej kultúre. Tanec v systéme tradičnej kultúry. Vzdelávanie bude prebiehať v piatok 04.11. 2022 a v sobotu 05.11.2022 v priestoroch Tenisových kurtov (bývalá Saha), Jarmočná bb, v Báčskom Petrovci. Počet osôb je obmedzený na maximálne 20 ľudí, z tohto dôvodu je potrebné nahlásiť sa na školenie najneskôr do 23.10.2022. Školenia sú adresované predovšetkým umeleckým vedúcim folklórnych súborov, speváckych skupín, tanečným a hudobným pedagógom folklórnych kolektívov a pre aktivistov a praktikantov v oblasti folklóru. Lektorkami úvodného školenia budú renomované odborníčky: etnochoreologička a tanečná pedagogička Mgr. art. Agáta Krausová,ArtD., etnomuzikologička Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. a etnologička Mgr. Anna Medveďová.

  • Z divadelnej minulosti vojvodinských Slovákov

    Vo štvrtok 20. októbra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie 12. ročníka fotografickej súťaže, ktorá v tomto roku bola venovaná téme divadelnej minulosti vojvodinských Slovákov. Správu o tohtoročnej súťaži predniesol pracovník ÚKVS Ladislav Čáni. Riaditeľ ústavu Vladimír Francisty pri tejto príležitosti všetkým účastníkom súťaže odovzdal ďakovné listy a priliehavé darčeky vo forme kníh a súboru pohľadníc s najlepšími fotografiami zo súťaže. Bonusom tohto slávnostného vyhodnotenia bolo vystúpenie Rastislava Zorňana, ktorý zahral úryvok z monodrámy Báči Pišta ze sálaša autora Jána Salčáka, s ktorou sa zúčastní tohtoročnej divadelnej prehliadky Divadelný vavrín. Po dôkladnom vzhliadnutí celkového prijatého fotografického materiálu a jeho vyhodnotení, komisia sa rozhodla oceniť prínos Jozefa Šifela z Kovačice, ktorý na súbeh zaslal viacero veľmi kvalitných a z kulturologického a historického hľadiska vzácnych fotografií s podrobným sprievodným textom, ktorý výrazným spôsobom zvýšil ich výpovednú hodnotu.

  • K nedožitým 65. narodeninám Ľudovíta Pomichala

    Ľudovít Pomichal, publicista, reportér a fotograf sa narodil 19. októbra 1957 v Bratislave a zomrel nečakane 14. januára 2022 vo veku nedožitých 65 rokov. Bol veľkým priateľom dolnozemských Slovákov. V delegácii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí často cestoval na Dolnú zem, kde mal veľa priateľov a mnohí krajania sa s ním zoznámili aj na Slovensku. Organizoval a moderoval početné krajanské programy už či v Bratislave, na Detve alebo inde. Obdivoval každú snahu ktorou sa Slováci v diaspóre činili o zachovanie slovenskosti. Oduševňoval prítomných takmer detskou prostoduchosťou a rovnako tak aj štýlom moderovania, ale aj písania. Akoby každým svojim napísaným riadkom chcel urobiť svet lepším a krajším. Bol tiež veľkým priaznivcom našej webovej stránky kulpin.net. Pri každej príležitosti nás posmeľoval a podporoval. Vždy to robil vyberanými slovami. Na portáli Slovenské zahraničie, ktorý mal na starosti, nám k desaťročnici nášho webu zaželal: „...nehasnúcu tvorivú novinársku iskru, nepoľavujúce žurnalistické tempo a nevyčerpateľný redaktorský dych! Katka a Martin, držte sa, stískam Vám palce ako kolega a obdivovateľ Vašich tvorivých a prínosných snažení a novinárskej práce, ktorá má zmysel a najmä čitateľskú i ľudskú odozvu."

  • 330. narodeniny Petrovaradínskej pevnosti

    18. októbra 1692 bol položený základný kameň Petrovaradínskej pevnosti, monumentálnej vojenskej stavby, ktorá ovplyvnila vznik a rozvoj Nového Sadu v priebehu 18. storočia. O dve a pol storočia neskôr, 22. októbra v roku 1954 bolo založené Múzeum mesta Nový Sad so sídlom v budove Arsenalu na hornej plošine pevnosti, s cieľom ochraňovať bohaté kultúrne dedičstvo mesta. Pri príležitosti 330. narodenín Petrovaradínskej pevnosti Múzeum mesta Nový Sad organizuje bezplatné prehliadky podzemia vojenských galérií na pevnosti v dňoch 18. – 21. októbra o 15. hodine, ako aj v sobotu 22. októbra o 12. hodine. Záujemcovia o prehliadku by sa mali hlásiť muzeálnemu sprievodcovi desať minút pred uvedenými termínmi. V sobotu 22. októbra pri príležitosti Dňa múzea mesta Nový Sad vstup pre všetky múzeá budú bezplatné. Petrovaradínska pevnosť, známa aj ako „Gibraltár na Dunaji", má rozlohu 120 hektárov a je jedinečnou kultúrnou a historickou pamiatkou v regióne. Dnes je toto opevnenie s Hodinovou vežou dominantou Nového Sadu. Pod ňou je množstvo tunelov a katakomb. Opradená je mnohými legendami.

  • Deň Obce Báčsky Petrovec

    Pri príležitosti Dňa Obce Báčsky Petrovec predstavitelia obecnej lokálnej samosprávy dnes položili vence k pamätníku padlých bojovníkov v II. svetovej vojne na Námestí slobody, v pokračovaní osláv nasledovalo odhalenie busty Zuzky Medveďovej a potom aj slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce, ktoré tentoraz prebiehalo v Dome kultúry v Hložanoch. Slávnostné zasadnutie otvoril predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič a celoročnú správu o činnosti a obecných aktivitách podala predsedníčka obce Jasna Šprochová. Nasledovalo tradičné udelenie najvyšších obecných ocenení zaslúžilým kolektívom a jednotlivcom – Cenu obce Báčsky Petrovec na rok 2022 odovzdali 100-ročnému Poľovníckemu spolku Hložany a Osobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec na rok 2022 získali Katarína a Martin Pucovskovci z Kulpína. Športové uznania za rok 2021 si zaslúžili mladý športový rybár Darko Meleg z Báčskeho Petrovca a tiež Futbalový klub Maglić z Maglića.

  • Obnoviteľné pseudoekologické osvietenie

    Reakcia na sériu textov o obnoviteľných zdrojoch energie
    Pre niektorých, medzi ktorých patrím aj ja, je prístup k stranám týždenníka Hlas ľudu znemožnený, dokonca aj vtedy, keď je text riadne odoslaný v slovenskom jazyku. Súčasne niektorým Hlas ľudu veľkoryso prekladá texty zo srbského jazyka do slovenského jazyka a uverejňuje články podozrivej kvality. Keďže sa, náhodou, vyznám v ochrane životného prostredia, začalo mi veľmi prekážať, že Hlas ľudu poskytuje priestor riaditeľke/majiteľke istého súkromného podniku z Belehradu, aby nás poúčala o klimatickej kríze a nevyhnutnosti zmeny správania i používania obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

  • Dolnozemský Slovák

    Dolnozemský Slovák bol prvým spoločensko-politickým mesačníkom. Prvé číslo vyšlo 15. októbra 1902 v Novom Sade a posledné predvojnové 15. júla 1914. Vydavateľ a majiteľ Dolnozemského Slováka do konca roku 1908 bol Dr. Miloš Krno (1869 – 1917). Hlavný redaktor Dolnozemského Slováka a od roku 1909 aj majiteľ a vydavateľ tohto mesačníka bol Dr. Ľudovít Mičátek (1874 – 1928). Časopis Dolnozemský Slovák, ktorý v rokoch 1902—1914 vychádzal v Novom Sade (tlačený v Modre) s podtitulom politicko-spoločenský mesačník a v rokoch 1918—1920 (tlačený v Novom Sade a v Petrovci) ako politicko-spoločenský dvojtýždenník, je prvým ústredným informátorom o národnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine, a tým i priamym predchodcom ich medzivojnových novín Národná jednota (1920-1941) a vojnových i povojnových novín Hlasu ľudu (od roku 1944 dodnes).Prvé číslo vyšlo s nasledovnými slovami: „Začali sme vydávať noviny Dolnozemského Slováka, aby sme v nich jeden druhého poučovali a oboznamovali sa. Veď nás je na Dolnej zemi keľavná hŕstka, avšak čo z toho, keď ani len to nevieme, kde všade bývame, koľko nás je, nepoznáme sa." Posledné číslo Dolnozemského Slováka s dátumom 15. januára 1920 bolo vytlačené v Petrovci.

  • Rekonštrukcia kulpínskeho kaštieľa

    Polovicou septembra sa začali prípravné práce na obnovu strechy Veľkého kaštieľa v Kulpíne, po čom sa začalo najprv s montážou lešenia a potom nasledovala demontáž častí strešnej konštrukcie. V týchto dňoch už prebiehajú rekonštrukčné práce. Z Pokrajinského ústavu ochrany kultúrnych pamiatok uvádzajú, že vzhľadom na zlý stav strechy a strešných konštrukcií a z dôvodu zamedzenia zatekania a ďalšieho zhoršovania stavu, nevyhnutná bola celková obnova strechy. Rekonštrukcia tohto kultúrneho majetku historického významu bude zahŕňať konzervátorsko-reštaurátorské a stavebno-remeselné práce. Stavebnými prácami bola poverená spoločnosť „Granit-Liješće" zo Sriemskej Mitrovice, s ktorou bola v auguste uzavretá zmluva v hodnote 31,8 milióna dinárov. Na streche sa v tomto roku vymení krytina a v budúcom roku bude nasledovať fasáda a interiér. Hovorí Filip Forkapić, vyšší kustód Múzea Vojvodiny a vedúci Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, ktoré sídli v kulpínskom kaštieli, niekdajšom sídle rodiny Dunđerskej.

  • Sedemdesiatnik Ján Lačok

    Ján Lačok sa narodil 14. októbra 1952 v Kulpíne. V rodisku zakončil základnú školu a stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V školení pokračoval na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade a po štyroch rokoch sa preradil na Fakultu telesnej výchovy a športu, na ktorej promoval roku 1978. Volejbal začal hrávať na gymnáziu, pokračoval aj v Slovinsku na vojenčine (hrával pre Bled) a jeho najväčší volejbalový úspech bola Univerziáda v Záhrebe, kde Novosadská univerzita obsadila 1. miesto. Jeho prvým pracoviskom bolo gymnázium v Báčskom Petrovci a paralelne pracoval aj vo vysunutom oddelení v Kysáči. V roku 1982 bol presunutý do Sriemskych Karloviec, osem rokov tam vyučoval telesnú výchovu a počas toho obdobia trénoval za tamojší volejbalový klub. Roku 1998 bol vymenovaný za riaditeľa Základnej školy Jána Ámosa Komenského v Kulpíne. Túto funkciu vykonával s prestávkami dva a pol roka, po čom začal v tejto škole pracovať ako profesor telesnej výchovy. V roku 2017, keď navŕšil 65 rokov života, z kulpínskej základnej školy ho vyprevadili do dôchodku.

  • IN MEMORIAM: Ján Bačúr

    K nedožitým 85. narodeninám
    O desať dní by náš bard insity oslávil 85. narodeniny. Na oslavu sa veľmi tešil a náležite sa na ňu priprával. Všetko malo byť pedantne zorganizované, tak ako bol aj celý jeho život pedantný. Zavolal mi pred dvomi týždňami, aby ma pozval na tú jeho blížiacu sa významnú udalosť. Chcel, aby bol narodeninový žúr veselý a pamätný. Plánoval usporiadať veľkú výstavu, na ktorej by sa predstavil s 85 obrazmi, tiež so svojimi veľkými ručne písanými a cifrovanými knihami, ktorých má už 45, so svojimi tromi knihami – osobnými kronikami, monografiou a 24. plagátmi venovanými novinárom, ktorí ho podporovali na jeho umeleckej ceste. Rozprával nadšene, akoby sa nič nestávalo... Až potom mi prezradil, že volá z postele, že je na infúzii, no dúfa, že sa predsa dožije narodenín. Poznamenal, že toto môžu byť jeho posledné...Ale, vôbec nelamentoval. V jeho slovách nebolo cítiť ani strach a ani sebaľútosť. To asi preto, lebo človek s veľkým srdcom a čistým svedomím opúšťa dôstojne aj tento svet, zmierený so sebou, všetkými ľuďmi, ba i so smrťou...

  • Braňova družina

    V októbri si pripomíname výročia oslobodenia viacerých našich dedín v II. sv. vojne. Kovačica bola oslobodená 3. októbra roku 1944, potom 13. októbra partizáni vyslobodili Kysáč, 14. októbra Laliť, 15. októbra bol oslobodený Kulpín a Báčsky Petrovec, 17. októbra nasledovala Selenča, 23. októbra 1944 Nový Sad a Stará Pazova...V októbri si pripomíname tiež udalosti a hrôzy tejto vojny v jej začiatkoch. Tak v noci medzi 1. a 2. októbrom 1941 na troch miestach v báčskopetrovskom chotári skupina členov Komunistickej strany Juhoslávie (KSJ) a mládežníckeho SKOJ-a zapálila asi 16.000 metrických centov konôp. V rovnakej noci aj diverzantská skupina z Kysáča podpálila oheň v konopárni Kristijana Ledmana. V nej zhorelo 55 vagónov konôp. O niekoľko dní, 8. októbra, polícia v Petrovci zatkla najprv šiestich členov KSJ a potom 14. októbra ďalších dvanásť príslušníkov Národno-oslobodzovacieho hnutia. Maďarský vojenský súd 25. októbra ôsmich z nich odsúdil na trest obesením a ostatných na viacročné alebo doživotné väzenie. Trest smrti bol vykonaný 28. októbra 1941. V októbri roku 1942 Juraj Mučaji napísal básnickú poému Braňova družina. Aj dnes, po osemdesiat rokoch mali by sme sa skláňať nad hlbokým humanizmom mladých ľudí a tiež Juraja Mučajiho, ktorý celej tej skupine –Braňovej družine postavil takto nehynúci pomník.

  • Cez Nadlak je... po dvadsiaty druhý raz

    Babie leto každoročne prináša do rumunského mestečka Nadlak kvalitný prednes slovenskej ľudovej piesne. O jeho interpretáciu sa už viac ako dve desaťročia starajú krajanskí speváci z Maďarska, Srbska i Rumunska počas chýrečnej dolnozemskej prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne s príslovečným názvom – Cez Nadlak je...

  • K šesťdesiatke Nebojšu Kuzmanovića

    Nebojša Kuzmanović sa narodil 10. októbra 1962 v Gradačci (Republika Bosna a Hercegovina). Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1988 na Filozofickej fakulte v Novom Sade, magisterskú prácu obhájil v roku 2001 a v roku 2009 získal hodnosť doktora literárnych vied. Téma jeho dizertačnej práce bola: Srbsko-slovenské literárne a kultúrne styky v dobe romantizmu. Od roku 1997 pracoval v obecnej správe v Báčskej Palanke, v roku 2016 ho Zhromaždenie AP Vojvodiny vymenovalo za zástupcu tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a od júna 2018 je riaditeľom Archívu Vojvodiny v Novom Sade. Dosiaľ napísal viac ako dvesto prác z rôznych vedných disciplín a dvadsaťpäť kníh, z čoho niektoré vyšli aj po slovensky: Stretávanie kultúr (Báčska Palanka 2006), Srbi a Slováci (Báčska Palanka 2008), Filozofické omrvinky (Nový Sad 2018)... Srbsko-slovenským vzťahom sa venoval aj vo viacerých knihách písaných po srbsky a tiež vo svojich štúdiách a na viacerých medzinárodných vedeckých konferenciách v Bratislave, Martine, Trnave, Novom Sade...

  • Pozor, dieťa na javisku!

    Detský týždeň, ktorý v tomto roku trvá do nedele 9. októbra 2022 a prebieha pod heslom „Čo dieťaťu treba, by vyrástlo do neba?!" si chceme pripomenúť veršami z knihy Pozor, dieťa na javisku! – divadelné hry pre deti autora Michala Babiaka:

  • Slamenica, slamník

    Mnohí z nás si ešte dobre pamätajú na to, ako sa v nie tak dávnej minulosti spávalo na „slamenici". Tak sme nazývali slamovú vložku do postele vypchatú slamou. Na dedinách sa slamenice dlhšie zachovali, keďže slamy bolo dosť a dinárov málo. Slama sa v slamníkoch vymieňala aspoň raz ročne, no najčastejšie aj niekoľkokrát do roka. Veď, človek v priemere prespí tretinu svojho života, takže sa usiluje na spanie si urobiť pohodlie. A na slame sa spalo nielen pohodlne, ale aj zdravo. V súčasnosti sa opäť v ekologických ponukách môže nájsť aj „slamník". Slamník, alebo hovorove „strožliak" je totiž správne pomenovanie pre tú našu dolnozemskú slamenicu. Podľa slovenského slovníka slamenica je pletená nádoba zo slamy. U nás sa tie nádoby pomenúvali slamienky.

  • Svet Miry Brtkovej

    Jedna z najvýznamnejších výstav v oblasti súčasného umenia, Art Market Budapest, začína sa dnes v Balna Centre v Budapešti. V rámci Art Marketu otvorili aj podujatie „Most Srbska", na ktorom zajtra 6. októbra 2022 otvoria výstavu umeleckých diel Miry Brtkovej, ktorú organizuje Nadácia Miry Brtkovej a Art Market z Budapešti. Záštitu nad výstavou Svet Miry Brtkovej prebralo Ministerstvo kultúry Srbska. Multimediálna umelkyňa Mira Brtková zo Starej Pazovy sa narodila v Nových Bánovciach v dnešný deň, 5. októbra 1930 a zomrela 18. decembra 2014 v Belehrade.

  • Zuzka Medveďová (1897 - 1985)

    Akademická maliarka Zuzka Medveďová sa narodila pred 125 rokmi 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine. Patrila k prvým ženám Slovenkám, ktoré dosiahli takýto akademický titul. Jej dielo ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci, ktorá si v týchto dňoch, spolu so Spolkom filatelistov Báčsky Petrovec, uctila významné jubileum našej maliarky a dala vytlačiť personalizovanú poštovú známku s autoportrétom Zuzky Medveďovej. O necelé dva týždne, 17. októbra 2022, v parku Zuzky Medveďovej (pred knižnicou Štefana Homolu) odhalia tiež aj bustu Zuzky Medveďovej.

  • Konferencia v Belehrade a známka s Kovačickou dievkou

    Republikový inštitút kultúry, Ústav pre výskum kultúrneho rozvoja v spolupráci s Nadáciou Babka Kovačica usporiadal dnes v priestoroch Ústavu v Belehrade konferenciu – Slovenská národnostná menšina – kultúra a význam. V rámci konferencie bola sprístupnená výstava: Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku, ktorá prináša malý prehľad tvorby niekoľko desiatok našich insitných maliarov. Osobitné miesto, tak na výstave, ako aj na konferencii, patrilo kovačickej maliarke Eve Husárikovej. Na jej počesť vydal Ústav pre výskum kultúrneho rozvoja personalizovanú poštovú známku so zámerom upozorniť verejnosť na kultúrny význam slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

  • Bohatý Kovačický október

    Tohtoročný Kovačický október sa oficiálne začal v piatok 30. septembra kladením vencov k pomníku padlým bojovníkom, hroznovým bálom a rock večierkom a pokračoval v sobotu napoludnie 1. októbra 2022 slávnostným zasadnutím Rady MS Kovačica. V pokračovaní sobotňajšieho programu nasledovalo otvorenie 71. salónu obrazov Kovačický október s prezentáciou veľkoobrazu rozmerov 200x331 cm, ktorý Kovačici k jubileu namaľovali devätnásti insitní maliari. Slávnostnú prezentáciu striebornej zberateľskej euromince k 220. výročiu osídlenia Kovačice Slovákmi svojou účasťou poctili guvernéri národných bánk Slovenska a Srbska Peter Kažimír a Jorgovanka Tabaković . O 15.h sa začal prvý Festival slovenského insitného maliarstva v Srbsku spojený so samostatnou výstavou tohtoročnej jubilantky Evy Husárikovej. Organizátorom bola Galéria Babka, ktorá na galerijnom nádvorí zhromaždila početných vzácnych hostí, priaznivcov insity a rodinu a priateľov Evy Husárikovej. Jarmok ručných prác, Tortiádu, varenie bryndzových halušiek a kultúrno-umelecký program, žiaľ, pred 17.h prerušil silný lejak s krupobitím.

  • Dni slovenského a českého filmu

    V dňoch 30. septembra – 2. októbra 2022 v Juhoslovanskej kinotéke v Belehrade prebieha 5. Filmový festival Dni slovenského a českého filmu. V úvodnej časti slávnostného programu prítomným sa prihovorili Marjan Vujović, riaditeľ Múzea juhoslovanskej kinematografie, J. E. Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, J.E. Tomáš Kuchta, veľvyslanec Českej republiky v Srbsku a známy český herec, jeden z nestorov českej a slovenskej kinematografie Miroslav Donutil. On v príhovore vyjadril potešenie, že je späť v Belehrade a pripomenul, že pred rokom tu nakrúcal seriál Vône srbskej kuchyne. Zmienil sa aj o filme Atlas vtákov, ktorým festival otvorili: „Režíroval ho skvelý slovinský režisér Olmo Omerzu, ktorý dlhodobo žije v Prahe. Keď mi priniesol scenár, bol som z príbehu nadšený a bol som prekvapený, keď mi povedal, že rolu napísal len pre mňa," povedal Donutil a dodal, že film má vo svete veľký úspech a aj on sám bol nedávno za túto rolu ocenený. Podujatie je sprevádzané výstavou československých plagátov juhoslovanských filmov „Pamätáš sa na ten juhoslovanský film?".

  • K storočnici Janka Čemana

    Janko Čeman vlastným menom Michal Kámaň, sa narodil 30. septembra 1922 v Pivnici, kde aj umrel pred 35 rokmi, takmer v deň svojich 65. narodenín, 29. septembra 1987. Základnú školu skončil v rodisku a po skončení ľudovej školy pracoval ako poľnohospodár v Pivnici. Písať začal od roku 1950. Najprv uverejňoval krátke črty v novinách Hlas ľudu, neskoršie poviedky a divadelné hry v Časopise Nový život. Je považovaný za najtypickejšieho predstaviteľa dedinskej poviedky v povojnovom období slovenskej vojvodinskej literatúry. Knižne mu vyšli poviedky v zbierkach Kde sa podeli moje kone (1970) a Poctivý zlodeji (1982), romány Krútňava (1974) a Nie každý vojak pušku nosí (1974) a drámy v rovnomennej knihe Drámy (1978)..Nová doba plvnického divadla sa nesie v znamení Janka Čemana. Tunajšie ochotnicke divadlo už viac ako 20. rokov nosí jeho meno. Na jeho počesť vznikli aj Dni Janka Čemana ako festival Divadelných inscenácii dolnozemských autorov.

  • Šesťdesiatnička Anna Francistyová

    Anna Francistyová, rod. Labátová sa narodila 30. septembra 1962 v Kulpíne. Základnú školu skončila v rodisku, stredoškolské vzdelanie získala v Báčskom Petrovci (vo vtedajšom Vzdelávacom ústredí Jána Kollára najprv všeobecné stredné vzdelanie, potom i usmernené – kulturologický odbor). Skončila štúdium na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde získala titul Diplomovaná profesorka slovenského jazyka a literatúry a prekladateľka. Od roku 1985 pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu, kde zastávala i čelné funkcie v redakcii mládežníckeho časopisu Vzlet a týždenníka Hlas ľudu. K písaniu, ale aj spevu, tancu a divadlu mala blízko od základnej školy. Zanietene sa im venovala aj na petrovskom gymnáziu a v KUS Zvolen v rodnom Kulpíne.

  • Nepopieraj netopiera

    V Zichyho paláci v Bratislave 19. septembra 2022 boli odovzdané ceny a prémie Literárneho fondu za rok 2021. V kategórii pôvodnej literatúry pre deti a mládež prémiu získal Miroslav Demák za dielo Nepopieraj netopiera. Kniha poézie Nepopieraj netopiera z pera nášho súčasného slovenského autora pôvodom zo Starej Pazovy, dnes žijúceho v Bratislave, ponúka básne plné pekných myšlienok o zvieratkách, ich vlastnostiach, o schopnostiach ľudí, ktorí dokážu niekedy až nemožné, ako Valipupok, Lomirebro či Miesihnát. Napísala recenzentka knihy PhDr. Eva Sisková, ktorá dodala, že ilustrácie z pera Martina Kellenbergera spolu s textom ponúkajú detskému čitateľovi nové obrazy, fantáziu. Práve obrazotvornosť, empatia sú potrebné hlavne v tejto „uzavretej dobe", ktorá nám veľmi mení pohľady na nové súvislosti, keď kamarátom môže byť aj obed. Kniha vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v tvrdej väzbe a má 71 strán. Autorovi blahoželáme!

  • Výročný koncert KOS Hložany

    Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian pokračuje v tradícii a s príchodom jesene, keď začnú opadávať jesenné listy, usporiada svoj výročný koncert. Tak bolo aj tentoraz a v sobotu 24. septembra 2022 v sieni Domu kultúry v Hložanoch sa KOS Jednota predstavil s takmer dvojhodinovým programom. Úvod patril triu Jaroslava Krišku, Adama Vladislava Stupavského a Rastislava Struhára, po nich mladšia tanečná skupina predviedla choreografiu Prídi ty šuhajko ráno k nám a potom na javisko vystúpila mužská spevácka skupina. Nasledovala choreografia Tie hložianske dievčatá a spev Petry Dobrílovej. Najmladší účastníci predviedli detské hry – Kyselica a zmes piesní zaspievala aj ženská spevácka skupina. Ďalšiu choreografiu pomenovali Pranie šiat, po čom dievčenská spevácka skupina zaspievala Ej na zelenej lúčky, Nad Hložany a Aká je to hora. Predstavila sa aj ďalšia sólová speváčka Katarína Dobríková a folkloristi s ďalšou choreografiou Zažeň Janík ovce. V duete zaspievali Timea a Jana Stupavskove a po nich scénku zahral Juraj Fekete. Tanec Pekári, sólista Ivan Struhár, staršia tanečná skupina s choreografiou Povedz že mi moja milá, spevák Vladimír Kriška a tanec Tečie voda a rozmarín – to už boli záverečné body vydareného program. Úplne na záver všetci účastníci zaspievali Tie Hložany. Program moderovala Elena Vršková. Juraj Spevák urobil krásne fotografické zábery:

  • Nina Francistyová víťazka Cez Nadlak je...

    Včera v Nadlaku doznela 22. prehliadka sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... 2022.
    Na nej sa zúčastnilo 28 sólistov z Rumunska Maďarska a Srbska a prvé ceny si vyspievali: Nina Francistyová z Kysáča v kategórii dospelých a Ema Velegova a Bianka Slauková, obe z Nadlaku, v kategóriách mladších účastníkov. Táto celodolnozemská prehliadka pozostáva z dvoch súťažných koncertov a v nedeľu sa koná galakoncert a vyhlásenie ocenených sólistov. Po vystúpení víťazov, v druhej časti včerajšieho galakoncertu, si prítomní na prehliadke v Nadlaku, ako aj početní diváci on line priameho prenosu, vypočuli niekoľkých známych dolnozemskí interpretov a zároveň víťazov minulých ročníkov prehliadky slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je...: Radomíra Karkuša z Nadlaku, Annu Zorňanovú Kulíkovú a Ivana Slávika z Kysáča a Tatianu Jaškovú z Kovačice. Festivalovým orchestrom dirigoval Ondrej Maglovský a moderátormi boli Juraj Cigán a Martina Macec.

  • Román Kulpín

    V sobotný podvečer 24. septembra 2022 v galerijnom priestore Dunđerskovho kaštieľa usporiadal Klub Kulpínčanov prezentáciu knihy Velimira Šešuma Kulpín, s podtitulkom O ergele Đoku Dunđerského na Kulpínskej pustare od 1919 do 1941. Aj keď bol predstavený ako román, nie je to román v pravom slova zmysle, je to vskutku zbeletrizovaný historický príbeh o kulpínskom veľkostatkárovi Đokovi Dunđerskom a jeho vášnivom rozvíjaní jazdeckého a športového koniarstva vo vtedajšom Juhoslovanskom kráľovstve. Príbeh je založený na skutočných historických udalostiach, avšak miestami je poprelínaný vsuvkami zo súčasného života, ktorými autor narušil faktickosť udalostí. Kniha obsahuje množstvo údajov o jednotlivých Dunđerskových koňoch a početných dostihoch, doma a v zahraničí, na ktorých sa ich kone zúčastnili. Je to aj smutný príbeh o tragickom skrachovaní všetkého starostlivo a s láskou vybudovaného príchodom „červených vládcov". O knihe hovorili: Dr. Žarko Dimić, historik a Dr. Velimir Šešum, autor a prihovorili sa aj Petar Radosavljević, predseda Srbského klusáckeho zväzu, Pavel Zima, predseda Klubu Kulpínčanov a Srđan Simić, predstaviteľ obce Báčsky Petrovec. Program moderovala Tatiana Mitićová a niekdajšiu noblesnosť zámožných hostín a podujatí hudobnými predelmi dotvárali tamburáši.

  • Banoštor

    Banoštor, mestečko na sriemskej strane brehu Dunaja, do ktorého sa možno dostať aj skelou z Begeču, má bohatú tradíciu. Nachádzajú sa tam pozostatky kostola sv. Rudolfa, ako odkaz dedičstva zo začiatku 20. storočia. Rímskokatolícky kostol v tejto vinárskej dedinke bol postavený v rokoch 1911 až 1913. O tom svedčí zachovaná mramorová tabuľa, na ktorej je vyryté aj meno slovenského grófa s českými koreňmi Rudolfa Choteka, majiteľa futockého panstva a kaštieľa v Dolnej Krupej na Slovensku. Kosrtol je postavený na robustnom teréne, vyvýšenom od hlavnej cesty, v duchu nemeckého románskeho štýlu, s prvkami modernistických tendencií vo vtedajšej sakrálnej architektúre. Do kostola sa dostanete po dvojitých kamenných schodoch. Aj keď je to významná kultúrna pamiatka, kostol je v úplnosti ponechaný zubu času. Odchodom posledných Švábov (Nemcov) z Banoštora, o kostol sa nemal kto starať a začal upádať. S katolíckym obyvateľstvom odišla aj vôľa zachovať tento krásny chrám.

  • Veterné mlyny

    Jeseň sa začína a s ňou aj obdobie fúkania silných vetrov. Koncom 19. storočia vo Vojvodine bolo 282 veterných mlynov, dnes ich je už len 11 a žiadny z nich nie je v prevádzke, uvádza sa v monografii Živany Krejić - Veterné mlyny Vojvodiny kedysi a dnes. Ako zanedbaní svedkovia našej minulosti ešte sa smutno vzpínajú veterné mlyny v Bečeji, Gospodjincoch, Čurugu, Melencoch, Báčskej Topole, Subotici, Karađorđeve, Ravnom Sele, Bielom Blate...Mnohé z nich majú viac ako 150 rokov a sú vo veľmi zlom stave, hoci sú chránené zákonom. Také zanedbané sú chmúrnym symbolom našich oblastí a našej krajiny, ale aj nás všetkých. Mlyny stoja, hoci vetry stále fúkajú z rôznych kútov sveta...

  • Recepcia a výstava na slovenskom veľvyslanectve

    30. výročie prijatia Ústavy SR si veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade pripomenulo včerajšou recepciou za účasti viacerých členov vlády, predstaviteľov diplomatického zboru a osobností spoločenského života v Srbsku. Na recepcii sa zúčastnili aj nevyšší predstavitelia slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Pri tejto príležitosti v predsieni veľvyslanectva bola nainštalovaná výstava krojov „Padinská geceľa". Vystavené kroje sú súčasťou súkromnej zbierky Zuzany Kotvášovej z Padiny, ktorá sa už desať rokov venuje tejto zberateľskej činnosti. V jej kolekcii sa nachádza viac ako 100 tradičných ľudových krojov, najstaršie datujú zo začiatku 20. storočia.

  • Prvý Festival slovenského insitného maliarstva

    V tomto roku Kovačica oslavuje 220. výročie príchodu Slovákov do tohto banátskeho mesta. Pri oslavách 150 rokov od založenia Kovačice sa uskutočnila prvá výstava kovačických maliarov. Dnes, po 70 rokoch, Kovačica je už metropolou insitného maliarstva. Ako každá metropola, aj Kovačica si zaslúži mať svoj festival, samozrejme, venovaný maliarstvu. Na tohtoročnom prvom Festivale slovenského insitného maliarstva v Srbsku budú predstavené najnovšie knihy a filmy o kovačickej insite, tiež krátka história Kovačice 1802-2022, digitalizované obdobie kovačickej insity 1991-2021, uskutoční sa konferencia a otvoria výstavy obrazov. Prvá výstava bude v Kovačici a druhá v Belehrade. Prvá bude venovaná Eve Husárikovej pri príležitosti jej osemdesiatin a druhou bude prezentovaná naša insita s dôrazom na tvorbu Evy Husárikovej. Pri tejto príležitosti bude predstavená aj poštová známka s maliarkiným motívom. Vernisáž bude 1. októbra 2022 o 15:00 na nádvorí Galérie Babka Kovačica a Galérie insitného umenia Kovačica. Výstavu Evy Husárikovej otvorí prof. Dr. Pavol Rybár, predseda Výboru pre rozvoj, prezentáciu a ochranu slovenského insitného maliarstva v Srbsku Nadácie Babka Kovačica.

  • V súvislosti s vyhlásením volieb do národnostných rád

    Slováci pod neustálym politickým tútorstvom

    V Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) v Srbsku dlhodobo dominovali Demokratická strana a Anna Tomanová Makanová. Už sa zdalo, že bude aj doživotnou predsedníčkou NRSNM. A keď sa táto vláda konečne skončila, predčasne sme sa tešili, že Slováci budú mať konečne samostatnú inštitúciu, oslobodenú od straníckych obmedzení a politického poručníctva. Ale bohužiaľ, stranícky štát je u nás tvrdý. Po zamaskovaných „žltých" Radu si rôznymi okľukami privlastnili pokrokári. Všetko musí byť pod straníckou kontrolou.

  • Otočenie chrámových zvonov

    Počas posledných dvoch rokov sa v pivnickom cirkevnom zbore veľa toho urobilo – po 33 rokoch sa pivnický evanjelický kostol zaskvel v novej kráse. Urobená bola jeho kompletná rekonštrukcia. Po ukončení vonkajších prác a novej omietke, v tomto roku prišiel na rad interiér kostola. S prácami však neprestali a ďalej v nich pokračujú. V minulom týždni vykonali pomerne náročné otočenie všetkých troch vežových zvonov. „Potreba za týmto bola, lebo veľký a stredný zvon neboli otočené najmenej 40 rokov a malý zvon nebol otočený celých 99 rokov," napísal na sociálnej sieti Ján Zahorec, ev. farár v Pivnici. Priložil aj výňatky zo zborovej kroniky, z ktorých vyplýva, že sa Pivničania pred sto rokmi rozhodli kúpiť nové zvony, keďže im veľký a malý zvon z roku 1886 zhabalo maďarské vojsko v prvej svetovej vojne. Zostal im iba jeden zvon, preto si k nemu objednali ďalšie dva v ľubľanskej zlievarni. Predkladáme výňatky zborovej kroniky:

  • Z dejín cirkvi Jána Stehlu

    Ján Stehlo bol druhým petrovským farárom a do služby v tomto zbore nastúpil v roku 1818. Po celý čas svojho pôsobenia v Petrovci, teda až 50 rokov, písal kroniku a zapisoval do nej nielen údaje o počte narodených, umretých a sobášených, zápisnice z konventov, ale aj iné udalosti zo života dediny. V dejinách cirkvi petrovskej, písaných kňazom Jánom Stehlom, sa píše aj o srbskom obyvateľstve Petrovca: "Po premožení a úplnom vyhnaní Turkov z tohoto kraja, ktorého Turci až do roku 1600 boli pánmi, územie Petrovca, ako i jeho okolie bolo za dlhé roky opustené, spustošené a snáď slúžilo za obydlie divým zverom a niekoľkým zbojníkom. Tá trocha obyvateľov bola asi srbská. Boli to Slovania, pravoslávni, ktorí hľadali obydlie a v Petrovci založili menšiu osadu so »zemľankami«, podzemnými to bydliskami... Domáca hŕstka starších pravoslávnych obyvateľov sa zväčša odsťahovala, vyjmúc 13 rodín, ktoré až do roku 1819 v Petrovci žili v ústraní... Pravdepodobne bol tu aj nejaký kostol, ktorý bol tu od vzniku osady. O tento kostol staral sa kňaz, ktorého pravnuk staral sa o opustenú tunajšiu cirkvičku..."

  • Rozspievané klenoty 2022 a Letí pieseň, letí 2022

    Dom kultúry 3. októbra z Kovačice vyzýva deti od 7 do 10 a 11 do 14 rokov, aby sa zúčastnili na 30. festivale slovenských ľudových piesní v prednese deti Rozspievané klenoty 2022. Záverečná finálová časť festivalu sa bude konať v nedeľu, 30. októbra 2022. Zároveň kovačický Dom kultúry 3. októbra v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov zúčastniť sa na 24. festivale populárnej hudby pre deti Letí pieseň letí 2022, ktorý sa bude konať v nedeľu, 27. novembra 2022 v Dome Kultúry 3. októbra v Kovačici.

  • Priblížme sa k sebe

    Spev, tanec, smiech a potlesk predvčerom znel v priestoroch slovenského veľvyslanectva v Belehrade. Na koncerte vystúpili: Inkluzívny zbor ISON, členovia komorného zboru Zvony a Orchestrík ZŠ „Jána Kollára" zo Selenče. Programom Hudba bez hraníc ukázali, že hudba nepozná hranice, spája nás všetkých bez ohľadu na naše talenty, fyzické obmedzenia či hendikepy. Svojimi vstupmi do repertoáru prispeli aj deti z Azylového centra Krnjača, detského domova Jovana Jovanovića Zmaja a základnej školy Branko Pešić, ktorá integruje sociálne znevýhodnené deti/žiakov. Program podporilo aj Združenie pre pomoc mentálne nedostatočne vyvinutým osobám (MNRO) zo Starej Pazovy.

  • Spomienka na Pavla Čániho

    Pred 100 rokmi 13.septembra 1922 sa narodil známy rozhlasový spevák Pavel Čáni. Po oslobodení, keď začal vysielať Novosadský rozhlas, sa prihlásil na audíciu a tak sa dostal do skupiny prvých rozhlasových spevákov. Zo začiatku spievali v programe naživo a práve on v roku 1954 nahral aj prvú nahrávku po slovensky. Bola to tanečná pieseň C. Lenského Nebolo to náhodou. Hlbokú stopu v Novosadskom rozhlase neskôr zanechala aj jeho dcéra, známa speváčka a hudobná redaktorka Kvetoslava Benková a v súčasnosti spomienku na hudobnú rodinu Čániovú a tiež aj Benkovú zachovávajú Slovenka Benková Martinková a Margaréta Benková, vnučky Pavla Čániho, obe hudobníčky. O svojom starom otcovi s hrdosťou hovoria, že bol bardom slovenskej piesne, o ktorom známy skladateľ operiet a nestarnúcich melódií Gejza Dusík povedal: "Je to prekrásny barytonista, ktorý keby si hlas školil, stal by sa svetovým."

  • PDD a Spišské divadlo

    Program ber jasne: nepremrhať život v maličkostiach, pijatike, bohapustom leňošení, nesklamať dôveru rodičov...naplniť poslanie, ktoré nám bolo určené a to v prospechu vecí ľudských...Tieto a ďalšie myšlienky nášho národného buditeľa a jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín Ľudovíta Štúra boli divákom Petrovských dní divadelných (PDD) adresované nenápadne, bez žiadneho pátosu a bez veľkého gesta, na malej scéne Slovenského vojvodinského divadla. Divák bol spolu s hercami na javisku a bol vskutku aj účastníkom divadla v divadle. Predloha Štúr, známeho slovenského spisovateľa, dramatika, literárneho a divadelného vedca Karola Horáka v réžii Michala Babiaka vychádza z historických reálií no predstavuje štúrovcov aj v súkromnom živote s osobnými problémami. Lenže, čo je zinscenované a čo skutočné? Čo je minulosť a čo prítomnosť? Herec stvárňujúci Štúra a šepkár sa stretli na skúške, aby si pred premiérou zopakovali texty. Realita sa prelína s obrazmi z inscenácie...

  • Kanal fest 2022

    V Báčskom Petrovci vedľa rybárskej chaty pri pontónovom moste v sobotu 10. septembra úspešne odznel novovznikajúci festival v prírode Kanal fest. Organizátorom podujatia bolo Združenie športových rybárov Karaš a na tomto prvom, experimentálnom ročníku sa zúčastnili štyri hudobné skupiny: Na crtu, Deformitet, Kronika a Southlanders. Piaty ohlásený bend: Lex Specialis svoju účasť zrušil kvôli chorobe . No, podľa reakcií publika, aj tie štyri účinkujúce hudobné skupiny veľmi dobre pobavili prítomných – veď dva z nich boli víťazmi Gitariády v Kysáči: Deformitet zvíťazil vlani a Kronika v tomto roku. Nálada bola teda dobrá, počasie žičilo a organizátor sa postaral, aby všetko úspešne prebiehalo. Nechýbalo ani čapované pivo. Vstup bol voľný a publikum spokojné. Tí, čo na festival prišli o 20.h mohli si užiť vyše päť hodín dobrej hudby. V mene organizátora festival otvoril Jaroslav Diviak.

  • 27. PDD: Zem pamätá...

    Zem pamätá, Smútok krásnych dievčat, Vzdialená, Elena, Dievča z Budmeríc, V dolinách, S úsmevom, Hrám ... a mnohé ďalšie veľké hity odzneli vo včerajšom bravúrnom muzikáli, hudobnej biografii o krátkej životnej ceste Karola Duchoňa. Slabo počul na jedno ucho, no aj tak bol neprekonateľný. Mal neuveriteľný rozsah hlasu, pritom spieval ľahučko, bol to spevácky samorast – nepoznal noty, predsa bol hudobným géniom. No nedokázal zvládnuť démonov, predovšetkým alkoholizmus, ktorí ho nakoniec priviedli do hrobu. Tomáš Grega, ktorý v muzikáli podáva obdivuhodný spevácky, herecký i fyzický výkon,– takmer dve hodiny bez prestávky šliape na bežeckom páse a zároveň spieva Duchoňove náročné songy – robí to s hereckou nenútenosťou a širokým úsmevom. Tým duchoňovským. Pieseň Šiel šiel... a neustála hercova chôdza, cesta dopredu, odzrkadľuje Duchoňovu krátku a rýchlu životnú cestu. Táto inscenácia, s ktorou Slovenské komorné divadlo z Martina včera večer oduševnilo petrovské obecenstvo, je autorským divadelným projektom a pod libreto, scénickú koncepciu, text a réžiu sa podpisujú renomovaný český režisér Jiří Havelka a Róbert Mankovecký, ktorý v predlohe hrá Dušana, režiséra, Juraja a iných a zároveň hrá na klávesové nástroje. Inscenáciu pomenovali podľa slávneho hitu Zem pamätá, s ktorým Duchoň vyhral Zlatú lýru v roku 1974 a v nej, na petrovských divadelných doskách, zdôraznili aj Duchoňove petrovské korene.

  • Gróf Hadík – život a jeho dielo

    Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína, ktorého predsedom je prof.Dr. Ján Kišgeci už niekoľko rokov realizuje veľký projekt Gróf Hadík – život a jeho dielo. Andrej Hadík na tieto končiny priniesol prvé sadenice chmeľu, ktoré boli pred vyše 250 rokmi vysadené v petrovskom chotári. S cieľom popularizácie Andreja Hadíka a jeho prínosu pre chmeliarstvo v Petrovci pokračuje sa vo viacročnom projekte, ktorého nasledujúca fáza bude odhalenie busty Andreja Hadíka a vydanie knihy Poklad Andreja Hadíka. Keďže je Petrovec centrum chmeliarstva busta by sa mala umiestniť do Báčskeho Petrovca, na nádvorie katolíckeho kostola. Hadíkoví potomkovia žijú aj dnes s priezviskom Hadik-Barkóczy a jeden z nich, Andras Hadik-Barkóczy (pochádza z vetvy Barkóczy), ktorý študoval vo Warszave kunsthistóriu, svojho času navštívil Petrovec a Futog v sprievode JUDr. Milana Tordaya zo Slovenska, ktorý sa hlbšie venúva prieskumu hadíkovského rodu.

  • Sčítanie obyvateľstva v Srbsku

    O necelý mesiac sa v Srbsku uskutoční sčítanie obyvateľov. Začne sa 1. októbra a potrvá do 31. októbra 2022. Evidencia sa bude konať formou rozhovoru, s každou osobou osobitne, v prípade, že to nie je možné, jeden člen domácnosti podá všetky informácie. Pre všetky menšiny, teda aj slovenskú, je veľmi dôležité, aby sa obyvatelia počas sčítania vyjadrili o svojej národnostnej príslušnosti. Sčítanie sa bude niesť v duchu hesla: Zapoj sa do sčítania – zanechaj stopu. Súpis by mal poskytnúť informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o bývaní a domácnostiach. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002 Srbsko malo vtedy takmer 7,5 milióna obyvateľov, kým v roku 2011 už nás tu žilo iba asi 7,1 milióna obyvateľov. Tento trend bezpochyby pokračuje, iba je otázka, či celkový počet obyvateľov bude zas o pol milióna nižší, alebo pokles bude ešte rapídnejší. To by sme sa mohli dozvedieť koncom novembra a najneskoršie v marci roku 2023. Aj počet Slovákov klesá, pri poslednom sčítaní bolo nás 52,750 (0.73%) a v roku 2002 59,021 (0.79%). V roku 1971, vtedy ešte v Juhoslávii, Slovákov bolo 76,733 a odvtedy nás ubúda. Možno na papieri, čiže na tlačivách, pokles ešte nebude až tak alarmujúco vysoký, predsa však vieme, že veľa mladých ľudí tu už nežije, aj keď sú ešte vždy obyvateľmi Srbska. To zatiaľ, kým nezískajú iné občianstvo...

  • Kanál Dunaj – Tisa – Dunaj

    Zaujímavé čítanie o kopaní a význame kanála nájdeme v Čítanke pre štvrtú triedu osemročných škôl so slovenským vyučovacím jazykom, ktorú zostavil učiteľ Michal Kyseľa a ktorú vydala Kultúra – Petrovec v roku 1959. Kniha obsahuje veľký počet kratších, zaujímavých a poučných textov, z ktorých mnohé napísal autor učebnice. Tak v jednom texte píše, že vedľa veľkého kanála v Báčke vykopali zavodňovacie kanáli, nasypali do nich ryžu a už o týždeň rozzelenali sa nepriehľadné šíravy zeleňou, až zmizla pod ňou hladina vody. V druhom článku opisuje začiatok prác budovania veľkej kanálovej siete Dunaj – Tisa – Dunaj a píše aj o mraziarni Petrovčanka. Uvádzame celý text.

  • IN MEMORIAM: Ján Fuzik

    Dňa 7. septembra 2022 nás náhle opustil Ján Fuzik. Dlhoročný reportér a redaktor maďarskej verejnoprávnej televízie MTV, zakladateľ a šéfredaktor slovenskej redakcie tohto média, bývalý predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), prvý hovorca maďarskej minority v maďarskom zákonodarnom zhromaždení a posledne generálny konzul Maďarska v Osijeku, sa narodil 10. októbra 1957 v Kestúci.

  • Úspešný štart kulpínskych volejbalistov

    Volejbalisti V.K. Kulpína v pondelok 22. augusta oficiálne odštartovali prípravu na novú sezónu, ktorá sa začína 15. októbra. Celé leto hráči strávili v tréningovom procese (na turnajoch hrávali plážový volejbal), takže sú všetci v dobrej kondícii, čo dokázali to už v prvom zápase. Po letnej prestávke v klube zostali všetci hráči a pribudli aj dvaja noví z V.K. Vojvodiny a do klubu sa ešte vrátili aj dvaja bývalí hráči. Jeden hráč odišiel na výpomoc, takže klub má momentálne registrovaných 26 hráčov prvého mužstva. Do tréningu prvej zostavy sa zapojilo aj 6 najtalentovanejších kadetov z kulpínskej volejbalovej školy. Informuje o tom predseda V.K. Kulpín Todor Radanov. O aktuálnej súťaži o Pohár Vojvodiny uvádza, že kulpínski volejbalisti mali v prvých dvoch kolách súťaže, ako nositelia skupiny, voľno a čakali na víťaza z predchádzajúcich zápasov. Včera večer napokon odohrali prvý zápas. V štvrťfinále Pohára Vojvodiny hosťovali v Báči, kde porazili domáce mužstvo V.K. Partizán maximálnym výsledkom 3 : 0.

  • Neboj sa, malé stádečko...

    Lug, malá slovenská dedinka v Srieme, asi 4 km vzdialená od obce Súsek, oslavuje v tomto roku svoje 120 narodeniny. Založená bola v roku 1902 na Dunaji oproti slovenskej báčanskej osade Hložany. Nie je teda nijaká zvláštnosť, že túto osadu založili dosťahovalci z Hložian. Náš chudobný ľud ide — hnaný žitia nevôľou — na všetky strany sveta a hľadá si chlebovú postať. Tak naši chudobní, avšak statní a pilní Hložanci našli v zime, od adventu až po Jozefa prácu v lesoch kniežaťa Odescalchiho, rúbali drevo a tak si krvopotne zarábali každodenný chlieb. Keď takúto jednu horu menovanú Lúg (háj) vykolčovali, uchádzali sa u knižaťa, aby im povolil zakúpiť pozemky na tom mieste a tam si založiť osadu. Uvádza sa to v knihe Lug, dedinka v údolí, v texte Adama Vereša. Dnes, v deň Pamiatky posvätenia chrámu Petrovčania vedení zborovým farárom Jánom Vidom, ktorý je zároveň aj administrátorom v cirkevnom zbore v Lugu, pobudli na návšteve tejto malebnej slovenskej dedinky.

  • Bol rok 1831: Prebeda, ach, prebeda!

    V Dejinách petrovskej cirkvi Ján Stehlo opísal autentické udalosti z roku 1831, keď denne v Petrovci mali až 23 pohrebov: „Od polovice tohoto roku, od počiatku mesiaca júla, zažili sme najsmutnejšie časy. Naša vlasť bola zasiahnutá epidemickou chorobou, orientálnou cholerou. .. Najprvšie výskyty tejto epidémie, smrteľné prípady stali sa v krajoch poľských, odkiaľ sa to prenieslo do Uhorska..." Ďalej, s podrobným opisom príznakov tejto choroby a uvádzaním počtu obetí v krajine, Ján Stehlo pokračuje takto: „Prebeda, ach, prebeda! Predčasne a márne bola naša nádej, keď sme si mysleli, že odíde cholera, epidémia, ako sme to opísali v predchádzajúcom 16. paragrafe. Totiž od 16. septembra vlastne sa u nás epidémia započala..."

  • NRSNM, ako ďalej?

    Tento rok v Srbsku budeme mať voľby do našich menšinových parlamentov. Štvrtý cyklus volieb do národnostných rád národnostných menšín by mal byť vyhlásený začiatkom septembra a voľby by sa mali usporiadať najneskôr v druhej polovici novembra. S prípravami na voľby by sa teda malo pomaly už finišovať, avšak v našej národnostnej rade necelé dva mesiace pred voľbami dochádza k zmenám: predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová záhadne a prekvapivo podala demisiu, o čom dnes informujú aj na oficiálnej webovej stránke NRSNM, kde uvádzajú: „... po ukončení mandátu predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej konštatovaná bola jej demisia na post predsedníčky a na členstvo v NRSNM. Nespresňujú však, prečo sa jej "ukončil" mandát, keďže ešte nevypršal, a neuvádzajú ani to, čo s jej uvoľneným miestom v NRSNM. V správe tiež píšu, že sa L. Lakatošová všetkým poďakovala za doterajšiu spoluprácu a opustila zasadnutie. Zo správy vyplýva, že na včerajšom 30. zasadnutí NRSNM bola zvolená nová predsedníčka a že sa z 25 členov hlasovania zúčastnilo 22 členov. Jeden z nich bol proti a za novú predsedníčku NRSNM Tatianu Vujačićovú sa vyjadrilo 21 členov.

  • Výzva na predkladanie žiadostí o dotáciu ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zverejňuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2023 pre oblasti: 1.vzdelávanie, veda a výskum, 2.kultúra, 3.informácie, 4.médiá. Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, bude aj v roku 2023 podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Prioritou v pôsobnosti úradu zostáva najmä podpora zvyšovania úrovne vzdelávania detí a mládeže, a to predovšetkým z hľadiska znalosti jazyka a upevnenia národnej identity. Elektronický dotačný systém bude otvorený do 31. októbra 2022.

  • Mariena Czoczeková-Eichardtová ( 1892 – 1972)

    V tomto roku si pripomíname 130 rokov narodenia a 50 rokov úmrtia Marieny Czoczekovej Eichardtovej. Narodila sa v Petrovci 1. júna 1892 v rodine obchodníckej, otec Štefan Eichardt bol jedným z predstaviteľov dedinských meštiackych kruhov, ktorých predkovia sa osadili medzi naším ľudom, aby spolunažívaním a rodinnými zväzkami s ním naplno splynuli. Sám sa priženil do známej petrovskej obchodníckej rodiny Godrovej. S manželkou Paulou mali štyri deti, Mariena bola v poradí druhá. Jej detstvo a mladosť sú viazané za rodisko – Petrovec. Ťažká choroba prerušila jej školenie a po preležaní tuberkulózy a po zotavení, vydala sa najprv za svoju veľkú lásku Pavla Topoľského, ale po skončení I. svetovej vojny ako vdova vydala sa za obchodníka Czoczeka z Nového Sadu. V novom prostredí sa zapájala do kultúrno-spoločenského života ( zaradená je medzi významné Novosadčanky) a v Novom Sade aj zomrela 20. decembra 1972 a tam je aj pochovaná. V roku 1972 Anna Makanová na vydanie pripravila jej krátke prózy a verše, ktoré vyšli tlačou vo vydavateľstve Obzor, v edícii Korene pod názvom Modrá hmla. Pri príležitosti jubileí Marieny Czoczekovej-Eichardtovej vyberáme z uvedenej knihy zaujímavý príbeh z autorkinho dievčenského života v Petrovci.

  • Posledný domov Zoltána Hajdu a Sounthlanders

    V sobotu 27. augusta 2022 Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca a tvorcovia hraného filmu Vitaj doma, brate! okrem filmovej premiéry zorganizovali ešte dve podujatia: pred uvedením filmu usporiadali prezentáciu knihy "Posledný domov Zoltána Hajdu", prvotinu mladej petrovskej autorky Petry Častvenovej, v ktorej sú zachytené a na zaujímavý spôsob podané príhody a postrehy späté s natáčaním filmu. Na premiére o nich hovoril a z nich úryvok aj prečítal slovenský herec Robo Jakab. Po projekcii filmu, – takmer akoby vyšla z filmového plátna, – sa na školských ihriskách naživo predstavila petrovská rocková skupina Sounthlanders.

  • Turnaj v rapid šachu

    V rámci programu Slovenských národných slávností 2022 sa v nedeľu 28. augusta v Báčskom Petrovci uskutočnil otvorený turnaj v rapid šachu, ktorý zorganizoval Šachový klub Mladosť. V športovej hale petrovskej základnej školy sa včera zhromaždilo zo 50 účastníkov. Turnaj, ktorý patrí do oficiálnych majstrovstiev Vojvodiny v rapid šachu sa hral švajčiarskym systémom na 9 kôl po 15 minút. Keď ide o Báčskopetrovskú obec najvyššie na tabuľke sa umiestnil Pavel Marčok zo Šachového klubu Mladosť z Báčskeho Petrovca, ktorý je aj usporiadateľom tohto turnaja. Najlepším mládežníkom z našej obce bol Maksim Teslić zo Šachového klubu Kulpín. Rozhodcami boli Dušan Vida a Rastislav Širka.

  • Dobrodušná komédia Vitaj doma, brate!

    Na školských ihriskách v Báčskom Petrovci, pred 1500 divákmi, včera večer premiérovo uviedli film Vitaj doma, brate! Projekt chválitebný. Do celovečerného filmu vtesnaných takmer 300 rokov života Slovákov v Petrovci. Spracovaných v duchu súčasnej doby: zhustene, zrýchlene, náznakovite, metaforicky, niekedy trochu bombasticky, skarikovane...Slováci pod vedením Mateja Čániho prišli do Petrovca, na dolnú zem Rakúska-Uhorska, za lepším životom. Obývali surové, močaristé kraje. Na ich zúrodňovaní nejeden kosti zložil. Bolo treba zvládnuť neprajné podmienky, asimiláciu, silnú maďarizáciu...Tvrdý život diktoval tvrdé pravidlá hry, zdrsnené správanie. Vo filme to dotvára aj tvrdý rock petrovskej skupiny Southlanders. "Ani chvíľku nás nenapadlo, že by sme tým filmom chceli priniesť čokoľvek negatívne," zdôraznil na brífingu pred premiérou režisér a scenárista filmu Peter Serge Butko. Podčiarkol, že film, to je žáner, ten potrebuje záporné charaktery, pozitívne charaktery, potrebuje zápletku, stratu, drámu... To všetko museli do scenára vsunúť. Podotkol, že film by v divákovi mal vyvolávať emócie. Dodal, že všetci účastníci a tvorcovia filmu sa na scenár dívali len a len z pozitívnej strany. To akcentoval aj na premiére na Slovensku, kde tiež povedal, že by boli radi, keby film ľudia takto prijali. "Boli by sme radi, keby ste ako diváci odišli z kina s úsmevom na tvári a s pocitom, že ste ochutnali niečo z takzvanej petrovskej človečiny..."

  • Stefany Husárová a Detská svadba

    V nedeľu 28. augusta 2022 v Kovačici zorganizujú dve osobitné podujatia: 15. Detskú svadbu a 1. samostatnú výstavu Stefany Husárovej. Keďže je mladá kovačická umelkyňa vyštudovaná odborníčka aplikovanej informatiky, výstavu pomenovali Spojenie tradície a technológie. A ako to už tradícia nakladá, v poslednú nedeľu letných prázdnin, po ročnej prestávke, sa kovačické deti znovu zahrajú na Detskú svadbu. Detská svadba sa uskutoční na nádvorí Miestneho spoločenstva so začiatkom o 16.h. Vytancované peniaze, čiže zisk z tanca s krojovanou "mladou", bude odovzdaný deťom zo sociálne ohrozených rodín. A o 19.h v Galérii Babka Kovačica usporiadajú vernisáž výstavy Stefany Husárovej.

  • Veľký Meder – epopeja srbského utrpenia

    Na Srbskom vojenskom cintoríne vo Veľkom Mederi, mestečku na juhu Slovenska, usporiadajú v sobotu 27. augusta 2022 pietnu spomienku. V čase I. svetovej vojny bol vojenský cintorín vo Veľkom Mederi súčasťou zajateckého tábora. Je na ňom pochovaných 5017 Srbov, 447 Čiernohorcov a 72 Rusov. V programe, ktorý sa začne o 9:30 vystúpia hostia zo Srbska: Inkluzívny zmiešaný zbor Ison z Nového Sadu, Komorný zbor Zvony zo Selenče a Kultúrno-umelecký spolok Branislava Nušića z Lalite. Podujatie organizuje Nadácia Pro patria, Spolok Srbov na Slovensku a Cyrilometodiada, o.z.

  • Generačná bez extázy/Michal Babinka (25. 08. 1927 - 4. 07. 1974)

    Nebyť zákernej choroby, jeden z našich najväčších básnikov Michal Babinka, by sa dnes dožil 95 rokov. Pred 48 rokmi, v Deň bojovníka však dobojoval svoj pozemský boj. Mal iba 47 rokov. „Na všetky strany striekajú pramienky slov, nie náhodných. Slovo básne ho zaujíma ako fenomén, ktorý je súčasne aj Krása aj Umenie, ale to slovo musí byť predovšetkým Logos, musí byť Život. Celá Babinkova poézia je v znamení hľadania slov, nových slovných zvratov, a preto je silne metaforická." (Michal Harpáň). Mladosť bezodná bez dna chvály v sláve... „M. Babinka patril do skupiny našich slovenských básnikov a spisovateľov, (P. Mučaji, J. Tušiak a D. Pixiades), ktorí spolu s P. Bohušom, J. Labáthom, A. Ferkom a i. kládli základy povojnovej poézii a poetiky vojvodinských Slovákov." (Samuel Boldocký)

  • 11.ročník seminára Píšeš? Píšem! v Kovačici

    Seminár tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! sa po desiatich ročníkoch presťahoval z Pivnice do jubilujúcej 220-ročnej Kovačice. Kovačičania zrejme boli dobrí hostitelia, takže je už určené, že sa aj 12. ročník usporiada v Kovačici a to v dňoch 20.-27.8.2023. Potenciálni záujemcovia nech si ho už teraz plánujú. Zakladateľkou, dušou a hybnou silou seminára je Mgr. art. Katarína Mišíková Hitzingerová, ArtD, ktorá v Pivnici v roku 2010 založila tento medzinárodný seminár, ktorý podporuje literárnu tvorbu dolnozemských Slovákov. Účelom projektu je však nielen písanie, ale aj priame vzdelávanie súčasných divadelných umelcov, od zrodu textu, cez ožívanie diela, až po jeho prezentáciu pred publikom. Seminár sa postupne rozširoval aj na ďalšie oblasti: zhotovenie video klipov, fotografovanie, maľovanie...Katarína Mišíková Hitzingerová každoročne v letnom období prichádza so skupinou ochotných odborníkov-dobrovoľníkov medzi vojvodinských Slovákov a záujemcom prenášajú svoje bohaté vedomosti bez nároku na finančnú úhradu. Frekventantov, prevažne deti a mladých ľudí, celý týždeň učia svojmu remeslu.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články