Archív
Filter
  • Náš Ľubo, sedemdesiatnik

    „Celá moja divadelná estetika je postavená na chudobnom divadle. Zjednodušujem po maximum, aby podstata vyšla na povrch. Aby sa paradoxne, bohatstvo stvorilo z ničoho. Programovo chcem mať na javisku čím menej, potom maximálne angažujem svoju predstavivosť, fantáziu a vymýšľam si veci nezvyčajné, nerád chodím vychodeným chodníkom." Tak hovorí náš Ľubo. Alebo, ako ho hostia zo Srbského národného divadla z Nového Sadu včera na večierku oslovovali: „náš Majera". Rovnako tak si ho privlastňujú aj početné ďalšie profesionálne divadlá v Srbsku a na Slovensku. No, iste je to predovšetkým náš Ľubo, Petrovčan, ktorý z Petrovca nikdy natrvalo neodchádzal, ktorému rodisko a rodinné putá nedovolili odísť. Večierkom k sedemdesiatke Ľuboslava Majeru, na ktorom bola prezentovaná monografia Ľuboslav Majera režisér autora Aleksandra Milosavljevića a otvorením výstavy Majera autorky Miroslavy Blažićovej sa včera v Slovenskom vojvodinskom divadle (SVD) v Báčskom Petrovci neoficiálne začali 26. Petrovské dni divadelné (PDD). Oficiálne budú otvorené zajtra o 19.h

  • XIV. ročník Detskej svadby

    „My, deti - účastníci Detskej svadby, pozývame Vás na naše tradičné podujatie Detská svadba v Kovačici – XIV. ročník, ktorá sa uskutoční dňa 29. augusta 2021 na nádvorí Miestneho spoločenstva, Masarykova 69. Natancované peniaze s mladou odovzdáme vrstovníkom, ktorým budú najpotrebnejšie 06.12.2021 na Mikuláša," takto účastníci podujatia Detská svadba, pozývajú všetkých záujemcov o tradíciu a ľudí dobrej vôle stráviť nedeľné odpoludnie v Kovačici, kde pred programom Detskej svadby v Galérii Babka o 16. hodine usporiadajú vernisáž výstavy Bola raz jedna Bibiana. Detská svadba bude pokračovať hneď po vyhodnotení detských prác na tejto výstave.

  • Balíčky pre 302 prvákov

    V Srbsku máme 17 základných škôl v ktorých sa vyučuje po slovensky, z čoho v štyroch školách výučba prebieha iba po slovensky. Čisto slovenské školy sú v Padine, Jánošíku, Hložanoch a v Selenči. V ostatných školách sú okrem slovenských ešte aj srbské alebo inorečové oddelenia. V tomto školskom roku do slovenských tried je zapísaných 302 prváčikov. Taký počet balíčkov dnes v ústredni Matice slovenskej v Srbsku (MSS) v Báčskom Petrovci predseda našej strešnej organizácie Branislav Kulík odovzdal predstaviteľom základných škôl. Ide o projekt ktorým MSS prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky získala 10 tisíc eur na podporu nášmu školstvu. Materská krajina nám túto pomoc poskytuje od roku 2014, v bežnom roku je to teda už ôsmykrát. Na dnešnej malej slávnosti odovzdávania balíčkov o projekte a jeho význame hovorili Branislav Kulík, predseda MSS, Igor Vencel, zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku a Janko Havran, podpredseda MSS pre Sriem.

  • Domovníci Štefan a Mária Kaňovci

    Prázdniny sa pomaly končia a školský zvonec len čo nezazvoní. Prípravy na nový školský rok kulminujú. V týchto dňoch plné ruky práce majú aj školníci a upratovači. Školníci, ktorí mnohým generáciám petrovských gymnazistov natrvalo zostali v pamäti sú Mária Kaňová a Štefan Kaňa. Boli viac než školníkmi, boli aj domovníkmi, boli organickou zložkou gymnázia a o gymnaziálnu budovu sa starali ako o vlastný dom. Mária nastúpila do práce pred 70 rokmi, v roku 1951 a Štefan na gymnáziu pracoval od roku 1946. O tejto manželskej dvojici v gymnaziálnej Pamätnici II, ktorá vyšla v roku 1979 pri príležitosti 60 rokov gymnázia v Petrovci v stati Rozlúčkové slová Samuel Spevák píše:

  • UNESCO a Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku

    Prezident Srbska Aleksandar Vučić, minister zahraničných vecí Srbska Nikola Selaković a podpredsedníčka vlády a ministerka kultúry Srbska Maja Gojkovićová sa zhodli aby Srbsko v roku 2022 aj úradne navrhlo Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku na zápis na UNESCO-vu listinu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Hovorí Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka z Kovačice, ktorý doteraz v tom smere urobil významné kroky. Nadácii Babka Kovačica a jej zakladateľovi Pavlovi Babkovi bola preto zverená aj úloha do 1. októbra 2021 prichystať predbežný návrh nominácie, ktorý ďalej pre zápis na UNESCO listinu úradne spracuje Stredisko pre nehmotné kultúrne dedičstvo Srbska. Keďže UNESCO-ve kritéria sú prísne a konkurencia je silná, organizátori sa rozhodli usporiadať okrúhly stôl. Na ňom budú odborníci zo Srbska a Slovenska spoločne analyzovať akým spôsobom možno slovenské insitné umenie v Srbsku, ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva, chrániť a zosúladiť s programami UNESCO. Okrúhly stôl by mal prebiehať 27. septembra 2021 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade a 28. septembra 2021 v Kovačici a na ňom sa zúčastnia významní etnológovia, historici, historici umenia, sociológovia, kulturológovia... zo Srbska a Slovenska.

  • Košeľa s predkom

    Výstava Predok - symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov nainštalovaná je v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci a možno si ju obzrieť do 29. októbra 2021. Vznikla spoluprácou Múzea vojvodinských Slovákov a Múzea Vojvodiny z Nového Sadu a autormi výstavy sú Katarína Radisavljevićová z Múzea Vojvodiny a etnológ Marijan Pavlov, spolupracovník Múzea vojvodinských Slovákov. Výstava je venovaná doplnku, ktorého použitie v tradičnom mužskom odeve vojvodinských Slovákov nie je dlhotrvajúce, ale časom sa táto dekorácia na košeli stala rozpoznateľným symbolom ich etnickej identity. Slovenskú košeľu, teda košeľu s predkom, spoznáme podľa vyšívanej prednej časti (predka), ale aj vzpriameného goliera, tzv. ruského, ktorý sa zapínal na boku. Predky sa dali vyrobiť dvoma spôsobmi - vyšívaním a tkaním. Ručná výšivka sa stala národným a zjednocujúcim prvkom a sviatočný ľudový odev znakom, ktorý predstavuje národnú myšlienku. Košele s predkom sa nosili počas rôznych osláv, počas volieb, ale aj počas rodinných stretnutí. Vystavené sú predky a košele s predkom, ktorých výzdoba je vyrobená nasledujúcimi technikami: tkaním, krížikovým stehom, plnou a ažúrovou výšivkou, plochým saténovým stehom a štikovaním.

  • IN MEMORIAM – Viera Fajndovićová Súdiová

    Po dlhej a ťažkej chorobe a po nedávno oslávených 73. narodeninách, z týchto pozemských krážov sa pobrala akademická maliarka Viera Fajndovićová Súdiová. Narodila sa 12. augusta 1948 v Báčskom Petrovci. V Belehrade skončila školu designu – textilný smer a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vyštudovala monumentálne maliarstvo. Bola členkou Združenia úžitkových umelcov Srbska v Belehrade. Pôsobila ako samostatná maliarka a žila v Kysáči s manželom Milanom Súdim, tiež akademickým maliarom. V Kysáči bude zajtra o 16.h aj pochovaná.

  • Dvadsať rokov Komorného zboru Musica viva

    Komorný zbor Musica viva a jeho umelecká vedúca Mariena Stankovićová Kriváková boli na XXV. Slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku ocenení osobitnými uznaniami za úspešnú a dlhoročnú umeleckú činnosť. Slávnostné zasadnutie prebiehalo v rámci Slovenských národných slávností 2021, na ktorých zbor svojim spevom tentoraz otvoril tri podujatia: Zhromaždenie MSS, prezentáciu nových kníh dolnozemských autoriek a stretnutie učiteľov. Predtým vystúpil aj na programe K storočnici Spolku petrovských žien a tiež na tohtoročných Predslávnosťových dňoch v Kulpíne (PDvK). Pozvania neodmietal, kde ho pozvali, tam išiel. A tak už dvadsať rokov spevom ozvláštňoval mnohé podujatia, pričom veľa dával a málo žiadal. Počas svojho dvadsaťročného pôsobenia bezpochyby mal svoje plné opodstatnenie v mozaike kultúrneho života vojvodinských Slovákov. Jeho dirigentka dve desaťročia vynakladala veľké úsilie na afirmácii zboru, rozšírení repertoára, zabezpečení finančných prostriedkov... Pracovala tiež 31 rokov v Základnej škole Jána Čajaka, kde od začiatku a do odchodu do dôchodku nacvičovala aj žiacky chór.

  • Pocta Srbom na Slovensku

    Na Karadžićovej ulici v bratislavskom Starom Meste odhalili 18. augusta 2021 zrekonštruovanú pamätnú tabuľu významnému srbskému literátovi, kodifikátorovi súčasného srbského jazyka Vukovi Stefanovićovi Karadžićovi. „Táto pamätná tabuľa informuje slovenských občanov, ako aj mnohých zahraničných i domácich turistov, kto bol Vuk Karadžić a aké silné styky si vybudoval so Slovákmi, najmä s Ľudovítom Štúrom, reformátorom slovenského jazyka. Tisíce rovnakých slov sa tak stali historickým dedičstvom, na ktoré môžu byť dva národy hrdé," uvádza sa to na webovej stránke srbského veľvyslanectva v Bratislave. Slávnostného aktu sa zúčastnili starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová a veľvyslanec Srbskej republiky prof. Dr. Momčilo Babić. Srbský veľvyslanec Momčilo Babić bol v pondelok 16. augusta pri príležitosti zasadenia Stromu pokoja vo Veľkom Mederi a pripomenutia si stého výročie úmrtia srbského kráľa Petra I. Karađorđevića ocenený medailou Strom pokoja za zásluhy o podporu mieru, porozumenia a priateľstva medzi národmi.

  • V medovníkovej chalúpke

    Pravidelne na záver Slovenských národných slávností sa predstavujú tí najmladší. Tak bolo aj v nedeľu 15. augusta 2021, keď na ihriskách Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci usporiadali galakoncert detských folklórnych súborov a hudobnej skupiny. V programe pod názvom V medovníkovej chalúpke vystúpili malí folkloristi a hudobníci z Petrovca, Kysáča, Kulpína, Erdevíka, Starej Pazovy, Padiny a Selenče. Účastníkov pozdravili Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM a Branislav Kulík, predseda MSS. Program moderovali Andrej Javorník, Lenka Hodoličová, Ksenia Vujačićová a Milan Hemela. Na záver všetci účastníci spoločne zaspievali Po nábreží...

  • IN MEMORIAM – Samuel Medveď

    Zúfalo vyznievala zhudobnená báseň Andreja Sládkoviča „Hojže Bože..." ktorú pred piatimi rokmi na Petrovských dňoch divadelných 2016 acapella zaspieval Samuel Medveď: ...každý svojou pošiel stranou/hnaný žitia nevoľou;/v osamelých sa havranov/zmenil kŕdeľ sokolov!... a zúfalo smutne zaznela aj správa, že profesor slovenčiny, ochotník, herec, režisér, hudobný skladateľ, športový spravodajca... Samuel Medveď pred pár dňami pošiel akousi svojou stranou. Bez návratu. Narodil sa 7. októbra 1958 v Báčskom Petrovci a pochovaný bude 18. augusta o 13:00 na petrovskom cintoríne.

  • IN MEMORIAM – Jaroslav Pap

    Jeden z najlepších vojvodinských fotoreportérov Jaroslav Pap zomrel náhle 16. augusta 2021 v poľovnom revíri „Kazuk" neďaleko Somboru. Jaroslav Pap sa narodil 7. júna 1957 v Laliti, kde ukončil základné školenie, kým to fotografické absolvoval v Novom Sade. Vyše 25 rokov bol fotografom v NVU Dnevnik, čo vplývalo na rozvoj jeho fotografickej cesty, od fotoreportéra po redaktora fotografie. Jeho fotky si svoje miesto našli v známych európskych časopisoch. Vystavoval doma a v zahraničí. Získal prestížne ocenenia od tlačových agentúr TANJUG a BETA a je aj laureátom prestížnej ceny YU PRES FOTO a českej ceny MYSLIVOSŤ. Niekoľkokrát bol vyhlásený za fotoreportéra roka v žánroch spravodajskej fotografie.

  • Program na Námestí slobody

    V piatok na Námestí slobody v Báčskom Petrovci prebiehal zábavný večierok, na ktorom vystúpili Natanael Fiala, Lego duo & Nina, Sava Vuković a Sergej Ćetković. V sobotu popoludní, v rámci Jarmoku umenia usporiadali tam detský a mládežnícky program a večer javisko na Námestí slobody patrilo Pazovským kacúrom. Ponúkame niekoľko záberov mladého fotografa Juraja Speváka.

  • Ľudová klenotnica – nevysychajúca studnica

    V sobotu večer na ihriskách Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci prebiehal gala koncert tohtoročných slovenských národných slávností. Vystúpili viaceré naše folklórne súbory, tanečné skupiny a hudobníci. Pred oficiálnym začiatkom programu sa prihovorili Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Branislav Kulík, predseda MSS a Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Program moderovali Martina Benková a Malvína Zolňanová.

  • XXV. Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS

    V rámci Slovenských národných slávností sa tradične stretajú aj matičiari. Na tohtoročnom XXV. Slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia MSS sa zúčastnili predstavitelia z dvadsiatich miestnych odborov, ktorí si vypočuli príhovor predsedu MSS Branislava Kulíka, po čom nasledovalo udelenie uznaní Matice slovenskej v Srbsku a udelenie Plakety Dr. Janka Bulíka najúspešnejšiemu slovenskému športovcovi za rok 2020. Tentoraz Plaketu odovzdali Marekovi Medovarskému z Báčskeho Petrovca a uznanie Čestný člen Matice sa dostalo Kataríne Kunčákovej, tiež z Petrovca.

  • Zlaté nite slovenskosti z vienka národnosti

    Vstupný program Slovenských národných slávností 2021 aj v tomto roku prebiehal v sieni Slovenského vojvodinského divadla. Tohtoročné slávnosti slávnostne otvoril Igor Mirović, predseda vojvodinskej vlády. Zdôraznil, že ide o najdôležitejší národný, kultúrny a duchovný prejav Slovákov v Srbsku. „Význam Slovákov v etnickej, kultúrnej a konfesionálnej rozmanitosti Vojvodiny a Srbska, na ktorú sme všetci hrdí, je výnimočný a tradícia, zvyky, svojská kultúra, známe maliarstvo, krásne kroje a príslovečná usilovnosť a pracovitosť Slovákov sú jedny z najkrajších príznačností našej rozmanitosti - na čo sme mimoriadne hrdí, "povedal Mirović a pripomenul, že od roku 2018 Zhromaždenie AP Vojvodiny na návrh pokrajinskej vlády vyhlásilo deň slovenských národných slávností za Deň slovenskej národnostnej menšiny, ktorý sa pravidelne oslavuje a srdečne zablahoželal k sviatku. V mene organizátorov sa prihovorili Ján Šuľan, zástupca predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku a Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

  • Pro Cultura Slovaca 2021

    Cenu Pro Cultura Slovaca v r. 2021 získali: Doc. Dr. Dagmar Mária Anoca z Rumunska, Mgr. Mária Katarína Hrkľová zo Slovenska a Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika zo Srbska. Tak rozhodla porota v zložení: Hajnalka Krajčovičová — vedúca Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, Katarína Szabová Tóthová – predsedníčka Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Mgr. Bianca Unc — generálna tajomníčka Demokratického zväzu Slovákov a Čechov z Rumunska (DZSČR), Vladimír Francisty — riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS), PhDr. Branislav Kulík — evanjelický farár, predseda Správnej rady ÚKVS, doc. PhDr. Boris Michalík, PhD. — vysokoškolský pedagóg, kulturológ a odborník na oblasť kultúry dolnozemských Slovákov a predseda poroty Mgr. Pavel Hlásnik, podpredseda DZSČR, ktorý včera v slávnostnej sieni petrovského gymnázia prečítal zdôvodnenie rozhodnutia poroty. Laureátom blahoželali: Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová.

  • Čaro štetca 10

    Pravidelná spoločná výstava členov Združenia petrovských výtvarných umelcov Čaro štetca sa tohto roku uskutočňuje desiatykrát. Na tejto jubilejnej výstave, ktorú včera otvorili, sa s jedným alebo dvomi obrazmi predstavuje až 30 maliarov. Výtvarníkov a hostí na vernisáži privítala predsedníčka združenia Mária Struhárová, tiež aj Savo Spremo, vlastnú báseň List láske prečítala Alexandra Muchová a o vystavených prácach sa zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík. "Ak na prvej výstave dominovala krajinomaľba a znázornená ľudská figúra bola zriedkavá, tu sa, zrejme, udial posun, lebo ľudské figúry a portréty na výstavách Čaro štetca už nie sú zriedkavé, hoci krajinomaľba aj naďalej zachovala popredné miesto, keď ide o výber zvolených motívov," uviedol Vladimír Valentík. Vernisáž piesňami ozvláštnila mužská spevácka skupina KUS Petrovskej družiny pod vedením Ondreja Maglovského a výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová. Výstava je nainštalovaná v turistickej organizácii v Báčskom Petrovci, kde si možno kúpiť aj zaujímavé umelecké predmety (tašky, lopáriky a miniatúrky) a zisk z tohto predaja bude venovaný deťom s osobitnými potrebami.

  • Ocenená 250-ročná hložianska základná škola

    Na dnešnej slávnostnej schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyznamenali naše jubilujúce festivaly, spolky a vzdelávacie inštitúcie. Plakety NRSNM udelili dvom 50 - ročným festivalom: Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč zo Selenče a Folklórnemu festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch, Oddeleniu slovakistiky na Filozofickej fakulte Novosadskej univerzity, zlatú plaketu získalo 100 – ročné Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu a Cenu Národnostnej rady udelili 250 - ročnej základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch. Ceny odovzdala predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a oceneným zablahoželala aj konzulka Slovenskej republiky v Srbsku Barbora Galovičová. V programe vystúpili akordeonista Vladimír Halaj, speváčka Iveta Kováčová za sprievodu svojho otca Samuela Kováča a najlepšia tohtoročná recitátorka v Srbsku Jana Rumanová zo Starej Pazovy. Moderátorkou na slávnostnom zasadnutí bola Martina Benková.

  • Odkaz ukrytý medzi lupeňmi

    Kvetmi, ale aj ich farbou možno vyjadriť cit, tá bohatá symbolika hovorí diskrétne, ale často hlasnejšie ako samy slová. Lupienky môžu povedať viac ako 1 000 slov, ale treba pochopiť, čo hovoria, aké odkazy nesú, či hovoria to isté žltý a biely narcis... Ktorý kvet vás pozýva na stretnutie, ktorým sa budí nádej a ktorým sa vyjadruje vďačnosť. Kniha Odkaz ukrytý medzi lupeňmi/Reč kvetov v Srbsku odhaľuje symboliku 101 kvetov, a ten ich ukrytý odkaz je vyjadrený v najkrajších výrokoch a veršoch srbskej literatúry. Prianie vydavateľa 4SE s. r. o. z Belehradu bolo, aby jazykom symbolov kvetov predstavil bohatstvo a duch srbskej kultúry, ale aj iných kultúr a preto sa kniha prekladá aj do iných jazykov. Okrem iného bola preložená do ruského a francúzskeho jazyka a v týchto dňoch vyšla aj v srbsko-slovenskej verzii. Ide o luxusnú knihu pre prieberčivého čitateľa, a najmä čitateľku, ktorá si v nej bude často listovať a zisťovať aký odkaz nesú jednotlivé kvety. Pritom si prečíta aj ten-ktorý citát. Všetky texty v knihe sú paralelne uvádzané v srbčine a slovenčine a tak aj názvy kvetov. Výber textov urobila Dubravka Savićová a do slovenčiny ich preložil Martin Prebudila s použitím prekladov Miroslava Demáka, Františka Lipku, Viery Prokešovej a Jána Stacha.

  • 130-ročnica petrovského kultúrno-umeleckého spolku

    Petrovská družina bola založená pred dvadsať rokmi, roku 2001. No dejiny tohto spolku ako inštitúcie s významným poslaním v našich osadách siahajú do roku 1891. Petrovčania sa vtedy začali organizovane stretávať s cieľom založiť si spevokol. No oficiálne povolenie na založenie Petrovského spevokolu bolo vydané až v roku 1901, keď úrady schválili stanovy spolku. Dovtedy však nesedeli jeho členovia so zloženými rukami, ale sa aktívne podieľali na tvorbe programov. Zo začiatku spievali iba muži, prevažne cirkevné piesne. Neskôr začali usporadúvať aj divadelné predstavenia a postupne sa ich činnosť rozrastala. Počas jestvovania svoje pomenovanie síce menili, ale ochota nikdy nechýbala. Tak sa podarilo zachovať spolok úctyhodných 130 rokov. Ani vlani, v období koronavírusu, Kultúrno umelecký spolok Petrovská družina neprestal so svojou činnosťou a folkloristi vystúpili na folklórnej šou Zem spieva. Najnovšie sme boli svedkami, že sa aj mužská spevácka skupina má čím pochváliť. Po viacročnej prestávke sa znova zhromaždili a pod vedením Ondreja Maglovského v nedeľu 8. augusta bravúrne zaspievali tri pesničky na otvorení výstavy Predok- symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov v Galérii Zuzky Medveďovej.

  • Predok-symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov

    Tie naše rozpoznateľné slovenské dolnozemské košele s vyšívaným predkom nepochádzajú priamo z ľudovej tradície a ani z Dolnej zeme. Vznikli koncom 19. storočia na Slovensku v Martine. Vo vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchii národne uvedomelí muži chceli nimi zjavne prejaviť svoju národnú identitu, dať najavo, že prislúchajú k slovenskému národu. Neboli však prevažne modré, aké sa v súčasnosti najviac vyšívajú, ale rôznofarebné. Vyšívaný predok na mužskej košeli sa zachováva dodnes ako symbol slovenskej etnicity a naši muži, ktorí sa po 300 rokoch vracajú na Slovensko, alebo odchádzajú do sveta, zase si nosia túto našu košeľu ako symbol, že sú Slováci z Vojvodiny. Vďaka pretrvávaniu vyšívaných košieľ, ako i samotnej výrobe košeľových predkov, kandidujú tieto košele na Zoznam prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska. Zo štyridsať krásnych vyšívaných košieľ, alebo vyšívaných „predkov", si možno obzrieť v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Výstavu otvorili včera a vznikla spoluprácou Múzea vojvodinských Slovákov a Múzea Vojvodiny z Nového Sadu.

  • Naša Knižnica – Náš Poklad

    Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci je najväčšou knižnicou vo Vojvodine a Srbsku s väčšinovým fondom kníh v slovenskom jazyku. Pravdepodobne je aj najväčšou knižnicou mimo územia Slovenska s knižným fondom prevažne v slovenčine. Je najstaršou knižnicou založenou medzi vojvodinskými Slovákmi a jednou z najstarších na území Srbska. Zaujímavosťou je, že je táto knižnica dokonca staršia aj od novosadskej knižnice. V tejto súčasnej podobe Knižnica Štefana Homolu pôsobí od roku 1996, jej história je však 176-ročná a siaha až do roku 1845. V tom roku v auguste, vďaka Štefanovi Homolovi (1820-1881), vznikla v Petrovci Nedeľná škola a s ňou, ako jej súčasť, aj prvá knižnica s počiatočným fondom 150 kníh. Touto výstavou, ktorú odporúčame aj účastníkom Slovenských národných slávností, si naša najstaršia knižnica pripomína 175-ročnicu, ktorá sa vlani kvôli koronavírusu nemohla uskutočniť.

  • 26. Dožinkové slávnosti vo Vojlovici

    Včera a dnes vo Vojlovici prebiehali Dožinkové slávnosti venované poďakovaniu za úrodu obilia, ktorými si Vojlovičania, aj takýmto spôsobom, zachovávajú tradíciu predkov. Organizátormi podujatia sú SKOS Detvan, maďarský KUS Árona Tamásiho a Miestne spoločenstvo Vojlovica. Hlavnou atrakciou dnes bol krojovaný sprievod, v ktorom pochodovali, jazdili na koňoch a viezli sa na kočoch ulicami Vojlovice účastníci v ľudových krojoch. V defilé krojovaných účastníkov sa zúčastnili predstavitelia slovenského, maďarského a srbského spolku. Od rána svoje stánky tam mali aj združenia žien z južného Banátu.

  • Nový Sad – Bratislava, Nový duchovný most

    V Letnej čitárni Mestskej knižnice U červeného raka v Bratislave na sklonku júla predstavili dvojjazyčnú knihu Novi duhovni most/Nový duchovný most Nový Sad – Bratislava, 20 +20 zostavovateľov Zdenky Valentovej Belićovej a Miroslava Demáka. Ide o antológiu súčasnej lyriky, do ktorej je zaradená tvorba dvadsať členov Spolku novosadských spisovateľov (Društva novosadskih književnika) a rovnaký počet členov Klubu nezávislých spisovateľov zo Slovenska. Na prezentácii boli básne čítané po slovensky a srbsky a na nej sa zúčastnili: Judita Kaššovicová, Denisa Fulmeková, Elena Hidvéghyová – Yung, Dana Podracká, Juraj Kuniak, Erik Ondrejička, Ján Zambor, ako aj organizátori Miroslav Demák a Zdenka Valentová Belićová. Hudobným hosťom bol Miloš Železňák. Knihu vydal Spolku novosadských spisovateľov. Redaktorom vydania je Zoran Đerić. Počas návštevy Bratislavy Zdenke Valentovej Belićovej odovzdali cenu Bard roka združenia Pars artem.

  • Busta Alexandra Dubčeka v Aleji dejateľov v Martine

    Pri príležitosti Roka Alexandra Dubčeka 2021 a 158. výročia vzniku Matice slovenskej 4. augusta 2021 odhalila národná ustanovizeň bustu Alexandra Dubčeka v Aleji dejateľov pred svojou sídelnou budovou v Martine. Slávnostné podujatie poctil svojou záštitou politikov syn Pavol Dubček: „Otec hovoril, že politiku nerobí pre seba, ale pre ľudí. A takto by mala rozmýšľať väčšina politikov a bolo by na Zemi dobre. Ďakujem za úctu k práci môjho otca. Celý jeho život bol obetavosť, ako on hovoril, pre dôstojný život človeka. To bol jeho cieľ, a nie príslušnosť k nejakej politickej strane. Vtedy bol spokojný a najšťastnejší, keď ľudia boli spokojní a darilo sa im." povedal doktor Pavol Dubček, ktorého na podujatí sprevádzala rodina, aby si uctila pamiatku Alexandra Dubčeka.

  • Slávnosti pred sto rokmi

    Aké boli v poradí tretie Slávnosti, ktoré sa konali v roku 1921, dozvedáme sa z knihy Slovenské národné slávnosti 2 autora DrSc. Jána Babiaka, ktorú pred desiatimi rokmi vydala Matica slovenská v Srbsku. V knihe autor uvádza: „ Po dvoch rokoch organizácie, Slávnosti už zapustili korene, bo veď my, ktorí sme ešte len nedávno považovali Martinské slávnosti za náš najväčší sviatok, teraz už po tretíkrát v dobe slobody hodláme sa zísť, aby povzbudení ku svojej práci, rozlietli sme sa na národa roli dedičnej a počali pracovať v záujme nášho národa a našej vlasti (Správny výbor: NAŠE SLÁVNOSTI. Národná jednota, Petrovec 1921. roč. 2. č. 35, s. 2). Do príprav Slávností však svoje prsty znovu zamiešal osud, vlastne boli znovu odročené na september. Ibaže doba posúvania bola kratšia — jeden týždeň. Vyššia sila bola na príčine — smrť Petra I., čelnej osoby Kráľovstva SChS. Aj smútok, čo mal trvať šesť týždňov, keď zábavy za tento čas sú zakázané, nič prospešného pre Slávnosti nesľuboval, ale prednáška a hudba sa nezakazuje. To predsa znamenalo nejaké oklieštenie, nie však aj zastavenie Slávností.

  • Uhorková sezóna

    (Porovnávacia analýza dvoch čísel časopisu Hlas ľudu)

    Nie je to žiadnym tajomstvom, že náš jediný informačno-politický týždenník Hlas ľudu za minulých pár rokov prešiel cez podstatné zmeny. Menili sa riaditelia, redaktori, dokonca aj niektorí novinári. A menil sa jeho obsah, najmä ten informatívno-politický segment časopisu. Veríme, že sú čitatelia ktorí tieto zmeny uvítali ako dlho očakávané a pozitívne, ale ťažko je nevšimnúť si že sú aj tí, ktorí majú iný názor. Porovnanie je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako človek spoznáva svet okolo seba. Dajme sa teda do porovnávania, porovnajme si Hlas ľudu pred zmenami so Hlasom ľudu po zmenách. Pozrieme si na dve júlové čísla Hlasu ľudu, teda na dve čísla vydané počas tzv. Uhorkovej sezóny, čísla ktoré obsahujú najmenej kontroverzné témy. Aby náš text bol čím kratší, budeme sa zaoberať len s informatívno-politickými stranami časopisu...

  • Vydarené kulpínske podujatia

    Druhý deň osláv PDVK, Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes...bol tiež veselý a pekne navštívený. V poľovníckom dome bolo rušno celú noc a od včasného rána. V nedeľu predpoludním tam prebiehala súťaž v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša. V tomto roku sa prihlásil rekordný počet – v 41 kotlíkoch sa varili rôzne poľovnícke guláše a v ďalšom veľkom kotle sa chystal srnčí paprikáš pre hostí. Hostí z družobnej obce Riečka zo Slovenska, vedených starostom Ing. Mariánom Spišiakom, neodradila ani teplota 40°C od varenia bryndzových halušiek. Boli výborné a zdarma núkané všetkým záujemcom. Jozef Mak, vokálny sólista z Banskej Bystrice a známa tvár z TV Varecha, sa tiež neúnavne činil a svojim hlasovým potenciálom oduševňoval prítomných všade kam prišiel. Spieval nielen na gala koncerte, ale aj na predpoludňajších bohoslužbách v kostole a všade kde hudba hrala.

  • PDVK, Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes...

    Tohtoročná kulpínske oslavy: PDVK, Deň Kulpína a Svadbu voľakedy a dnes vcelku možno zhodnotiť za veľmi vydarené. Organizátorom treba „klobúk sňať", že napriek početným organizačným problémom a ťažkostiam, na ktoré narážali, predsa dokázali dvojdňový program usporiadať na veľmi slušnej úrovni. Obec a obecné inštitúcie im tentoraz neschválili finančnú podporu, takže sa dlhšie uvažovalo, či podujatie organizovať. Peniaze si napokon zabezpečili predovšetkým od štedrých sponzorov a z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ďalší kameň úrazu bola lokalita. Doterajšie podujatia prebiehali totiž v kaštieli v strede dediny. Keďže Múzeum Vojvodiny, ktoré prevzalo starostlivosť nad týmto historickým objektom a ktorá zrejme nie je vyhovujúca, nepovolilo Kulpínčanom oslavy konať v areáli kaštieľa pre jeho dezolátny stav. Hovorí sa, že keď je vôľa, nájde sa spôsob a keď tá nie je, nájde sa dôvod. Takmer všetky programy boli presťahované do Poľovníckeho domu.

  • V Kulpíne štartovali oslavy

    Po vlaňajšej prestávke, Kulpínčania v tomto roku pokračujú so svojimi oslavami, v rámci ktorých prebieha Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes. Tohtoročné podujatie sa začalo dnes a pokračovať bude ešte aj zajtra. PDvK - toto vstupné podujatie najväčšej kultúrnej manifestácie Slovákov – Slovenských národných slávností (SNS) – je najvýznamnejšou aktivitou MOMS Kulpín, ktorý si v tomto roku pripomína tridsaťročnicu obnovenej matičnej činnosti. Matica slovenská v Juhoslávii (MSJ) bola síce obnovená v roku 1990, ale väčšina miestnych matičných odborov boli založené v nasledujúcom roku. A pred pätnástimi rokmi (roku 2006) v Spolku kulpínskych žien sa zrodila iniciatíva organizovať podujatie, na ktorom sa budú predstavovať svadobné obyčaje. Prvé podujatie prebiehalo pod názvom „Kulpínska svadba – voľakedy a dnes" a svojim zaujímavým obsahom vzbudilo veľký záujem verejnosti. Už v nasledujúcom roku pomenovanie bolo pozmenené v „Svadba voľakedy a dnes" a v rámci neho sa koná aj predajná výstava tort – tortiáda.

  • Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

    Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka včera podvečer v Slovenskom národnom dome v Kysáči usporiadal literárny večierok venovaný Danielovi Pixiadesovi, Kysáčanovi žijúcom takmer polstoročie v Kanade, no stále s vrúcnym vzťahom k rodnému kraju. Program moderovala Katarína Pucovská, ktorá bola i autorkou večierka. V mene organizátora prítomných pozdravil predseda spolku Michal Francisty. V programe vystúpili Anna a Alexander Asodiovci, Rastislav a Elena Surovci, Vladimír Valentík a Anna Legíňová. Večierok prebiehal v príjemnom ovzduší, v sieni, ktorú momentálne zdobia krásne obrazy Márie Slávikovej.

  • Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

    Nedeľa 25. júla bola v Senici slávnostnejšia, ako inokedy. Tunajší Evanjelický a. v. cirkevný zbor sa lúčil so svojím dlhoročným zborovým farárom Jurajom Šefčíkom, ktorý tu pôsobil takmer štvrťstoročie. Rodák zo Selenče prišiel so svojou rodinkou z dolnej zeme do Senice 26. októbra 1997. Veľmi rýchle si získal srdcia i dôveru Seničanov. Jedno obdobie vykonával aj funkciu seniora Myjavského seniorátu. V minulom roku oslávil svoju sedemdesiatku a rozhodol sa zo senického cirkevného zboru odísť. A tak 8. nedeľa po Svätej Trojici bola dňom rozlúčky.

  • Nedožitá sedemdesiatka Kvetoslavy Benkovej

    Mladosť, moja mladosť, vyšla mi na márnosť
    a ja predsa nádej v srdci mám,
    keď si tak po našsky rezko a do skoku
    spolu s vami pieseň zaspievam.
    Bežím poľom bosá, z rána keď je rosa...

  • VK Kulpín štartuje s prípravami

    Kulpínski volejbalisti po náročnej sezóne a postupe do vyššej kategórie, po krásnych udalostiach a eufórii... využili pauzu a oddych, aby „naplnili baterky". A 21. júla sa opäť stretli hráči a vedenie klubu a rokovali o plánoch na ďalšiu sezónu. Okrem iného dohodnuté bolo, že sa začnú kondičné prípravy a od 10. augusta aj tréningy s loptou. Sme radi, že nám všetci hráči zostali a že sa do klubu vrátili dvaja naši volejbalisti. Z VK Nový Sad sa vrátil Aleksa Grubešić a z VK Maglić Rade Petrović. Bez ohľadu na to, že sa klubu ponúkli aj viacerí ďalší dobrí hráči, tréner Boris Relota a vedenie klubu sa rozhodli hrať so súčasnou zostavou, pretože sú to hráči, ktorí bojovali a zaslúžili si hrať v I. zväzovej lige... Veríme, že v klube máme kvalitu na obstátie v prvej lige... Možno len ak neskôr privedieme do klubu jedného alebo dvoch hráčov. Ale o tom neskôr.

  • K storočnici Spolku petrovských žien

    Spolok petrovských žien si včerajším slávnostným programom a otvorením výstavy K storočnici Spolku petrovských žien pripomenul storočnicu pôsobenia. Prítomných privítala predsedníčka petrovských žien Mária Gašparovská a program moderovala Anna Hansmanová. V programe vystúpili členky speváckej skupiny Spolku petrovských žien za sprievodu Zdenka Makovníka, Komorný zbor Musica Viva pod taktovkou Marieny Krivákovej Stankovićovej a za hudobného sprievodu Vladimíra Kováča a tiež mladí nádejní hudobníci a recitátori: Irena Krišková, Simona Sýkorová a Alexandra Brtková ako aj členovia YMKY Ivan Kopčok a Saša Lučić so svojim učiteľom Michalom Struhárom.

  • Spomínajme...

    V dnešný deň pred rokom sme sa rozlúčili s Vladimírom Dolinayom. Keď odíde Človek... nemožno zostať ľahostajný. Aj dolnozemských Slovákov hlboko zasiahla mimoriadne smutná správa. Pri tragickej dopravnej nehode pri Komárne na Slovensku v popoludňajších hodinách zahynul štátny tajomník rezortu kultúry Vladimír Dolinay, veľký priateľ zahraničných Slovákov. Často prichádzal do Srbska, niekoľko rokov prednášal slovenčinu v Rumunsku, v Bratislave viedol Kalab – Krajanské centrum umenia Slovákov v zahraničí a študentov umenia, mal blízko ku krajanskej téme. Na piatkovom zasadnutí (23. júla 2021) Správnej rady MOMS Kovačica na to všetko poukázal zakladateľ Galérie Babka Pavel Babka a predseda MOMS Kovačica Pavel Baláž podrobne oboznámili prítomných o tom čo pre dolnozemských Slovákov a Kovačicu v priebehu sedemročnej spolupráce urobil Vladimír Dolinay, štátny tajomník Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Zdôraznené bolo, že jeho zásluhou jedna ulica v Bratislave nesie meno insitnej maliarky z Kovačice Zuzany Chalupovej, za čo mu vyjadrili úprimnú vďaku a minútkou ticha mu vzdali úctu.

  • Slovenská výtvarná kolónia 2021

    Piaty ročník tvorivého umeleckého tábora pod názvom Slovenská výtvarná kolónia 2021 prebiehal podobne ako aj doterajšie ročníky v areáli Dundjerskovho kaštieľa v Kulpíne. Tentoraz však nebol v parku poza kaštieľ, keďže je zadná terasa kaštieľa v chátrajúcom stave a prístup k nej je zakázaný a preto umelci pracovali na nádvorí pred pomocnými objektami. Na tábore sa zúčastnilo 23 maliarov z Petrovca, Kysáča, Hložian, Selenče a Kulpína. Tvorili rôznymi technikami a na voľnú tému. Organizátor MOMS Kulpín účastníkom zabezpečil plátno, farby a iné maliarske potreby, ako aj občerstvenie a stravu. Predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža v úvodnom príhovore vyjadril potešenie z kontinuity táborov, ktorá sa neprerušila ani vlani, ibaže stretnutie prebiehalo v septembri, po uvoľnení bezpečnostných protipandemických opatrení. V mene kulpínskej výtvarnej skupiny KEBY zdranú prácu prítomným zaželala Anna Babiaková.

  • Cesta slovenskou Amerikou

    Vernisáž výstavy Cesta slovenskou Amerikou preniesla Bratislavčanov do Ameriky 30. rokov 20. storočia. Hviezdoslavovo námestie rozozvučali 22. júla 2021 džezové skladby, ktoré prilákali ďalších návštevníkov panelovej výstavy o dodnes neprekonanej kultúrnej misii Matice slovenskej medzi krajanmi v Spojených štátoch amerických a Kanade. „Na devätnástich paneloch je len útržok z 3500 fotografií, ktoré má Matica slovenská uložené v depozitoch Krajanského múzea MS. Cesta slovenskou Amerikou lámala rekordy po všetkých stránkach. Za 214 dní v Amerike a Kanade absolvovali Jozef Cíger Hronský, Jozef Cincík, Konštantín Čulen a Karol Plicka 80-tisíc kilometrov, čo je ako keby dvakrát okolo Zeme. Spravili 609 prednášok, čo je skoro tri denne. Priniesli tam so sebou 40-tisíc kníh, 20-tisíc brožúrok, 6500 časopisov. Toto všetko bola veľká kultúrna misia, z ktorej Matica slovenská čerpá dodnes," priblížila riaditeľka Krajanského múzea MS Zuzana Pavelcová, ktorá je autorkou výstavy i spoluorganizátorkou vernisáže s Domom MS v Bratislave.

  • IN MEMORIAM – za Miroslavom Bielikom

    So zármutkom sme prijali správu, že dnes ráno vo veku sedemdesiatdva rokov zomrel v Martine spisovateľ, knihovník a matičiar Miroslav Bielik, veľký priateľ dolnozemských Slovákov. Do Báčskeho Petrovca často cestoval a svoju návštevu Vojvodiny využíval predovšetkým na stretnutia so slovenskými spisovateľmi, ale aj na stretnutia v Novom Sade s predsedom Matice srbskej Draganom Stanićom, čiže Ivanom Negrišorcom, tiež veľkým spisovateľom, s ktorým priprávali spoločnú antológiu poézie klasikov národných literatúr podunajských štátov Veľký pán Dunaj. Súčasných slovenských a srbských básnikov, tiež aj predstaviteľov vojvodinských Slovákov, Miroslav Bielik zaradil do ďalšej antológie Básnici 2018. V srbčine vyšiel výber z jeho básnickej tvorby Mostovi u nepoznato.

  • Slovanský obzor – nové matičné periodikum

    Matica slovenská prichádza do virtuálneho priestoru s novou elektronickou platformou časopisu venovaného svetu slovanských matíc a inštitúcií a Slovákov žijúcich v zahraničí s príznačným názvom Slovanský obzor. IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií, ktorý v roku 2019 Matica slovenská usporiadala v Martine, prijal závery, medzi ktorými bol i návrh na vydávanie elektronického informačného spravodajcu, ktorý by prepájal slovanský svet a vzájomne informoval. Ohnivko z vyhne predsedu Matice slovenskej, Mariána Gešpera, sa nedávno pretavilo do konkrétneho výsledku – a to do prvého čísla periodika Slovanský obzor.

  • Knižnica a radosť z čítania

    Vzťah ku knihám a k čítaniu by si mali deti pestovať od malička. Deti, ktoré čítajú knihy, majú lepšiu pamäť, ľahšie sa učia, čítanie rozvíja inteligenciu, rozvíja myslenie, kreativitu, fantáziu, zlepšuje koncentráciu aj disciplínu, zlepšuje slovnú zásobu aj gramatiku, rozvíja zručnosť v písaní textov aj diktátov, zlepšuje komunikačné schopnosti v detstve aj v budúcnosti. S cieľom prilákať deti do knižnice v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci koncom apríla upravili útulný detský kútik, kde deti môžu užitočne s knihou tráviť voľný čas. Aj teraz, počas letných prázdnin. Letný pracovný čas knižnice je od 9. do 16. hodiny. Dnes tam zavítali aj deti z Detského letného pobavenia 2021, ktoré už viac rokov organizuje Mimovládna organizácia YMCA Serbia.

  • Búrka zrazila kríž z kostola

    Búrke predchádzalo neprestávajúce basové mumlanie oblohy. Potom sa prihnal silný vietor. Začalo kvapkať a čoskoro na to kvapky tiekli cícerkom. Lialo sa ako z vedra. Po streche hrkotali krúpy. Cestou sa valila voda. Silná búrka, akú sme doteraz mnohí nezažili, sa prehnala v nedeľu popoludní touto našou rovinou a priniesla so sebou víchricu. Miestami silnejšiu, niekde slabšiu. Zábery z Kulpína sú desivé. Našťastie, krúpy neboli až tak veľké a krupobitie netrvalo dlho. Avšak vietor zúril, vyvaľoval stromy, lámal konáre, trhal elektrické vedenie a zrazil aj kríž z kulpínskeho pravoslávneho kostola. Po búrke zostali smutné zábery, s mnohými vyvalenými stromami, dierami na krovoch, plnými jarkami, zaplavenými pivnicami a niekoľkohodinovým výpadkom prúdu. Suchá pôda však vodu rýchlo popila.

  • Aby spomienky nezovšedneli

    V tomto čase čoraz výraznejšieho odcudzenia ľudí, v ktorom sa neprajnosť, nenávisť a závisť šíria ako lesný požiar, stretnutie našej generácie maturantov petrovského gymnázia na chatke vedľa Dunaja v Hložanoch, pripadalo mi tak trochu ako zidealizovaný rozprávkový príbeh. Nebolo žiadnej vyumelkovanosti, teda ani predvádzania sa s perfektným mejkapom, účesom a v nóbl toaletách, ale stretnutie v pohodlnom odeve a obuvi a so srdcom plným lásky. V súlade s mottom, ktoré sme si takmer pred polstoročím zvolili: „Zápasiť treba. Neujsť nikdy z boja, nebáť sa rán, že sa snáď nezahoja. A milovať." Uvedeným veršom Jána Smreka, ktoré sme si pred 46. rokmi zvolila za akési životné krédo, predchádzajú tieto riadky: ,,Oj v živote je toľká radosť skrytá, že vlastne hlúpe je tvár robiť kyslú pred húfmi ľudí verne zápasiacich."

  • Generálna oprava Biskupského úradu

    Vláda Srbska schválila Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku 88.500.000,00 RSD na projekt generálnej opravy budovy Biskupského úradu. Majstri sa dali do práce už 1. júla a očakávané zakončenie prác je 15. decembra 2021. Napísal na sociálnej sieti Jaroslav Javorník, biskup SEAVC v Srbsku, ktorý sa zároveň poďakoval štátnemu vedeniu, priateľom a dobrým ľuďom, hospodárskemu výboru a synodálnemu presbyterstvu SEAVC v Srbsku za pomoc a podporu. Vyše polstoročná budova Evanjelického ústredia v Novom Sade, v ktorom sa nachádza aj Biskupský úrad SEAVC, bola vybudovaná roku 1965 a odvtedy na nej neboli robené žiadne väčšie oprávky. Dostavané bolo iba podkrovie, v ktorom boli urobené izby na ubytovanie hostí a študentov, tie sa však nikdy používať nemohli. Tá časť objektu nezískala totiž povolenie na použitie kvôli nezodpovedajúcej kanalizačnej sieti. Rekonštrukčné práce, ktoré sa začali, majú aj tie nedopatrenia z minulosti napraviť a všetko sa má urobiť v súlade s normami. V tomto roku storočnice osamostatnenia našej cirkvi by sa vynovená budova mala zaskvieť v novom rúchu.

  • Slovenský veľvyslanec rokoval so srbskou ministerkou kultúry

    Veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Fedor Rosocha sa rozprával s ministerkou kultúry a informovania Srbska Majou Gojkovićovou o kultúrnej spolupráci medzi našimi dvomi krajinami, predovšetkým o projektoch, ktoré sa budú realizovať na jeseň aj pod záštitou Ministerstva kultúry. Jednou z tém rozhovoru bol aj proces zápisu kovačického naivného umenia do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Informujú o tom zo Slovenského veľvyslanectva v Srbsku.

  • Aký progres?!

    Civilizácia uháňa rýchlym tempom dopredu. Či však všade? Nazrime do Ľudového kalendára spred 65 rokov a prečítajme si čo sa to všetko v Petrovci v roka 1955 udialo. Dočítame sa, že v Petrovci boli takí schopní hospodári a obchodníci, že prví vo Vojvodine založili exportný podnik! A ten bol dokonca z podnikov toho druhu medzi najväčšími v Európe! V kalendári sa uvádza:„... 29. a 30. mája bolo oslávené piate výročie založenia prvého vývozného podniku vo Vojvodine — »Kooperatíva export-import«. V rámci týchto osláv členovia syndikálnej odbočky spomenutého podniku usporiadali divadelné predstavenie, v ktorom sa predstavili s Urbánkovou divadelnou hrou »Strašidlo«. A rovnako tak v dňoch 29. a 30. mája v remeselníckom dome bola otvorená výstava učňovských prác. Na júnovom zhromaždení voličov sa rokovalo o priechode na nové komunálne zriadenie, o samoodanení a o novom zákone o samospráve v školách. Koncom júna bol založený investičný fond pre financovanie lokálneho hospodárstva a polovicou júla v rámci novozaloženého Aero-klubu začal s prácou prvý parašutistický náukobeh.

  • V aradáckom šírom poli

    "Pokoleniam terajším a budúcim. Na pamiatku zakladateľom a organizátorom. Na prípadnú inšpiráciu nadšencom ľudovej kultúry. Na radosť pre milovníkov slova pekného. Aby sa nezabudlo, a aby bolo na čo spomínať..." Uvádza sa to na prvých stranách knihy s titulkom V aradáckom šírom poli a s podtitulkom: Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festival zvykov a obyčají." Verte vľúdnym slovám! Také slová poľudšťujú,"– takéto motto si zvolili zostavovatelia knihy Erka Viliačiková, Ivica Grujić Litavský a Jaroslava Števková. Knihu prezentovali včera podvečer na nádvorí Slovenského domu v Aradáči. Úvodom premiéry zaspievali chýrečné aradáčske Meškárky. Program moderovala Adela Obšustová a pritomných v mene organizátorov podujatia na začiatku uvítala predsedníčka MOMS Aradáč Erka Viliačiková. „Vitajte v Aradáči, v najstaršej slovenskej osade v Banáte!"

  • Anna, horlivá feriálnička a držiteľka troch Oscarov

    Anna Maleševićová rodená Ďurovková z Báčskeho Petrovca zajtra oslávi 79. narodeniny. A akoby to včera bolo, keď jej pred päťdesiatimi rokmi na XIV. zhromaždení Feriálneho zväzu Vojvodiny udelili uznanie za úspešnú dlhoročnú prácu a zveľadenie aktivít Feriálneho zväzu Vojvodiny. Anna bola totiž aktívna mládežníčka a horlivá feriálnička, ktorá sa tvrdou prácou a úpornosťou životom predierala. Bola dievčaťom z chudobnej rodiny, v detstve ešte nosievala kroj, čiže sedliacke sukne a ako mládežníčka mala vrkoče, keď tie už neboli v móde. Chcela však ísť s dobou a tak si vrkoče tajne ostrihala. Dva dni po tom nielen cez deň, ale aj v noci spala so šatkou, ručníkom na hlave. Bála sa doma ukázať, že už viac vrkoče nebude zapletať. Kroja sa však úplne zrieknuť nechcela a rada si ho obliekala keď sa organizoval nejaký program. Začala aj cestovať a životná loďka ju potom už odplavila až do Kanady, kde aj zakotvila.

  • Dokumenty – Dožinkový piknik

    Tohtoročná žatva sa pomaly končí a za úrodu treba poďakovať. Z knihy vydanej pred štvrťstoročím, v roku 1996 v Kníhtlačiarni Kultúra Báčsky Petrovec Dokumenty, v ktorej sú zhrnuté dokumenty pri uskutočňovaní osláv 250. výročia príchodu Slovákov do Petrovca 1745 – 1995, sa možno veľa toho dozvedieť a všeličo zistiť. Nielen z toho napísaného, ale aj z toho medzi riadkami. Možno si utvoriť aj vlastný obraz z tej doby, ale aj z doby ďalekej. Tradičné spôsoby poľnohospodárstva sú neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Dožinky alebo zastarano obžinky sú slávnosti na ukončenie žatvy. V mnohých európskych krajinách tieto oslavy konca žatvy dodnes prebiehajú a majú aj náboženský charakter. Na kanáli D-T-D pri Petrovci, na takzvanej Širine, matičiari z Kysáča, Kulpína a Petrovca si v roku 1995 chceli uctiť túto tradíciu a usporiadali Dožinkový piknik. Na ňom bol aj redaktor týždenníka Hlas ľudu Vladimír Dorča. Toto zaujímavé podujatie opísal v novinách, ktoré tlačou vyšli s dátumom 5. 8. 1995. Uvádzame časť jeho textu:

  • Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

    Školskému roku 2020/2021 definitívne odzvonilo... Zložitá situácia, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu ovplyvnila celý priebeh vyučovania doma i v zahraničí. Mladí, talentovaní žiaci a študenti základných a stredných škôl tvorili svoje súťažné práce väčšinou doma, počas dištančného vyučovania. I napriek tomu výberová literárna súťaž s medzinárodnou účasťou dôstojne uzavrela svoj 29. ročník. Súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko organizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo kultúry SR, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matica slovenská, Vydavateľstvo Mladé letá, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Štátny pedagogický ústav. Spoločne posudzujú štyri kategórie prác, do ktorých už tradične patrí aj kategória prác mladých krajanov, v ktorej Matica slovenská udeľuje svoju cenu. Hlavné ceny pre zahraničných účastníkov v tomto roku poputovali do Srbska. Cenu Matice slovenskej získala Irena Orosová zo Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci.

  • Storočie SKC Pavla Jozefa Šafárika

    Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu pokračuje s vlani započatými oslavami storočnice spolkovej činnosti. Vlaňajšie oslavy prekazila koronakríza a keďže sa šafárikovci majú s čím pochváliť, rozhodli sa kultúrno-umelecký program všetkých zložiek SKC P. J. Šafárika spojený s prezentáciou knihy Minulosť dneška III a cédečka Na dunajskom moste usporiadať v tomto roku a za prítomnosti publika. Slávnostný koncert prebiehal v minulú nedeľu a po ňom nasledovala prezentácia zborníka prác k storočnici SKC Pavla Jozefa Šafárika. „Na konci monografie Minulosť dneška II sme záver úmyselne neuvádzali, namiesto neho sme otvorili nové desaťročie i storočie plodného života Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade," ozrejmila v úvode tejto najnovšej knihy súčasná predsedníčka SKC Pavla Jozefa Šafárika Vierka Marčoková Cerovská. O knihe hovorila hlavná a zodpovedná redaktorka Katarína Melegová Melichová a fotografickým aparátom večierok zvečnil Ondrej Benka.

  • Partizán som tým sa pýšim...

    Partizánske piesne sa dnes rozliehali Fruškou horou. Bojovníci, ktorých je síce už veľmi málo, a tiež ctitelia ich diela, prichádzali k pamätníku Sloboda na Iriškom venci akoby na pútnické miesto, kde sa poklonia tieňom padlých a načerpajú síl na väčšie či menšie svoje vlastné boje. Dôstojne kráčali. Kvety a vlajky v rukách a oduševnenie na tvári. Keď zazneli partizánske piesne všetci spievali. Slnko pritom nemilosrdne pálilo, no oni sa zastaviť nedali. Väčšina tých, čo tam boli, akoby niesli v sebe tú hrdosť státisícov padlých, ktorí vlastný život neželeli obetovať za slobodu. Pri príležitosti 80. výročia povstania obyvateľov Srbska proti fašizmu dnes vence k pamätníku Sloboda na Iriškom venci položili aj predstavitelia pokrajinskej vlády, zástupcovia veľvyslanectiev Ruska a Bieloruska, srbskej armády a Združenia bojovníkov národno-oslobodzovacej vojny.

  • Literárny prípitok jubilantom

    V pondelok 5. júla 2021, vo sviatok Cyrila a Metoda a pamätný Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, si v Kulpíne pripomenuli jubileá významných osobností, ktoré sa zapísali do dejín tejto osady: Daniela Pixiadesa (90), Jána Kišgeciho (80), Michala Ďugu (70) a Michala Babiaka (60). Večierok usporiadali portál kulpin.net, MOMS Kulpín a Spolok kulpínskych žien. Autorka večierka Katarína Pucovská privítala prítomných a o tradičných podujatiach PDvK a Kulpínskej svadbe sa na úvod zmienila predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová a predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža. Najstarší jubilant Daniel Pixiades sa narodil práve 5. júla roku 1931 v Kysáči a v Kulpíne pôsobil v období rokov 1952 – 1962. O ňom hovorila spisovateľka Viera Benková. Na spoluprácu s Jánom Kišgecim si zaspomínala Tatiana Mitićová, o Michalovi Ďugovi hovoril Vladimír Valentík a esej Michala Babiaka prečítala Viera Dorčová Babiaková.

  • Deň Slovákov žijúcich v zahraničí

    V pondelok 5. júla 2021 sme si nielen na Slovensku, ale v celom slovenskom zahraničí pripomenuli pamätný Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Toto je sviatok státisícov našich krajanov, žijúcich po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie či súčasnej ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti či domoviny predkov. Deň zahraničných Slovákov ako sviatok všetkých našich krajanov si pripomíname od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, kedy sa písal rok 1993.Napriek tomu, že prežívame nečakane krušné dva roky, na tomto mieste je dôležité pripomenúť si, že rok 2021 sa nesie pre Slovákov žijúcich v zahraničí s výročiami udalostí a jubileí osobností – či už ide o našich krajanov z prostredí autochtónnych menšín, alebo slovenské komunity v západnej Európe a zámorí.

  • Humanita – cit pre blížneho

    Ľudia sa stávajú čoraz viac ľahostajnými voči nešťastiam a problémom iných ľudí. Uzavierame sa do svojich mikrosvetov a nevidíme ostatných a ich potreby. Zabúdame byť humánni. Naša schopnosť vcítiť sa do problému iných, naša empatia, sa postupne znižuje. Myslíme hlavne na seba, na vlastné zisky a vlastné pohodlie. Pokles empatie u moderného človeka už potvrdili aj viaceré výskumy a odborníci upozorňujú, že ľudská bezcitnosť nemôže viesť človečenstvo v správnom smere. Prvé znaky empatie sa u detí prejavujú už vo veku dvoch rokov. Ak však empatiu netrénujeme, začne v dospelosti miznúť. Humanita – cit pre blížneho – je cnosť, ktorú treba pestovať. Tomu nás učia aj humanitárne bazáre, z ktorých jeden dnes prebiehal v Kulpíne. Dobro sa dobrom vráti! Možno nie hneď, ale raz... iste.

  • Dvaja grófi Slováci majitelia Futockého panstva

    Vojvodinské dejiny významne ovplyvnili aj dvaja grófi Slováci. Gróf Andrej Hadík (1710 – 1790) z Futogu bol uhorský gróf a rakúsky feldmarchall, pochádzajúci z turčianskeho slovenského zemianskeho rodu. Podľa názoru znalcov dejín možno ho zaradiť medzi najvýznamnejšie slovenské osobnosti. Narodil sa 16. októbra roku 1710 alebo 1711 (rok narodenia sa na viacerých miestach líši) na Žitnom ostrove, v Dunajskom Klátove a umrel 12. marca 1790 vo Viedni a pochovaný je spolu so svojou manželkou a dcérou na svojom panstve vo Futogu. Ich telesné pozostatky sú pravdepodobne uložené v stene katolíckeho kostola, ktorý dal vystavať ďalší gróf a ďalší Slovák – Rudolf Chotek (Kotek). Tento gróf pochádza zo známej šľachtickej rodiny Chotekovcov z Dolnej Krupej, z trnavského kraja. Chotekovci si kúpili Hadíkovo panstvo vo Futogu spolu s kaštieľom a kostolom v roku 1852. Keďže kostol bol v zlom stave, v roku 1907 vybudovali nový, s dvomi vežami, a ten sa dodnes hrdo vzpína v strede Futogu, oproti Hadíkovmu kaštieľu z roku 1777, v ktorom v súčasnosti sídli Poľnohospodárska škola. Oba objekty v tomto týždni navštívila delegácia vedená prof.Dr. Jánom Kišgecim.

  • Svedkovia tradícií

    Dnes (piatok 2. júla 2021) v Zreňaninskom kultúrnom centre slávnostne otvorili výstavu „Svedkovia tradícií". Výstava zobrazuje fotografické práce tímu zreňaninského fotografického klubu „CD-13" a je výsledkom projektu, ktorý pokračuje celý rok. Fotografiami sú zachytené ľudové zvyky a staré remeslá, prostredie, ktoré vo vojvodinskej dedine vládne a spôsob života ľudí v nej a multikultúrne Biele Blato, známe podľa pestovania a spracovania trstiny, je zvlášť zaujímavé. Zámerom projektu je udržiavať tradíciu národov a národností, ktoré obývajú túto oblasť. Pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na ľudí, folklórne dedičstvo, spolužitie rôznych etnických skupín v tej jednej oblasti. Cieľom výstavy a fotografov je pri návšteve dedín v okolí mesta Zreňanin pracovať na zvyšovaní dôležitosti života v nich, najmä ľudí a to tých, ktorí zostávajú žiť na dedine.

  • Cesta slovenskou Amerikou

    Pred 85 rokmi sa vrátila delegácia Matice slovenskej z polročnej kultúrnej misie po slovenských krajanských centrách v USA a Kanade. Dom Matice slovenskej v Bratislave v spolupráci s Krajanským múzeom Matice slovenskej z Martina venuje tejto významnej udalosti slovenských a krajanských dejín panelovú výstavu na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave už v júli.

  • Stravovanie rodiny Dunđerskej v Kulpíne

    V múzeu Vojvodiny v Novom Sade včera podvečer prezentovali knihu Milana Kolarskeho z Kulpína Sabrana jela i ishrana porodice Dunđerski u Kulpinu početkom XX veka (Súbor jedál a výživa rodiny Dunđerskej v Kulpíne na začiatku XX. storočia). Kniha predstavuje diplomovú prácu mladého gastronóma a v nej sú na úvod spracované dejiny známej statkárskej rodiny Dunđerskej z Kulpína v ďalšej časti autor vysvetľuje pojmy výživa, stravovanie a nutričná hodnota a v pokračovaní sa sústreďuje na zemepisnú polohu, prírodno - antropogénny a turistický potenciál Kulpína a turistické atrakcia muzeálneho komplexu v Kulpíne. Nasledujúca časť čitateľovi približuje výživu vo Vojvodine na začiatku dvadsiateho storočia a osobitná časť je venovaná gastronomickým výrobkom a jedlám v kaštieli Dunđerskovcov na začiatku XX. Storočia. Na včerajšej prezentácii o knihe hovorila autorova školiteľka prof. Dr. Jovanka Popov Raljić a autor.

  • XXV. Jarné nôty

    V Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci v sobotu 26. júna 2021 prebiehal XXV. Festival vážnej hudby Jarné nôty. Jubilejný festivalový ročník zhromaždil pozoruhodný počet účastníkov, milovníkov vážnej hudby a oficiálnych hostí. Každé vystúpenie predstavovalo svojrázny umelecký zážitk a účinkujúce mladé talenty nám aj tentoraz potvrdili, že vieme a chceme hudbu pestovať na vysokej úrovni. Potvrdením kvalitnej práce s mladými hudobníkmi bola práve v ten deň usporiadaná aj republiková súťaž žiackych orchestrov, na ktorej vystúpili aj dva naše orchestre a to zo Selenče a Kovačice. Orchestrík ZŠ Jána Kollára zo Selenče na 21. republikovej súťaži orchestrov základných a základných hudobných škôl Srbska v Sriemskych Karlovciach získal maximálny počet bodov – 100 a tým sa stal laureátom súťaže a Orchester ZŠ Mladých pokolení z Kovačice získal 98 bodov a tiež potvrdil vysokú kvalitu prednesu. Organizátorom podujatia Jarné nôty bol MOMS Petrovec a jeho predsedníčka Katarína Melegová Melichová a festival otvoril mladý pianista Marek Stupavský.

  • 100 rokov osamostatnenia cirkvi

    Samostatné dejiny Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku sa začínali písať práve v dnešný deň pred sto rokmi. Evanjelická cirkev má síce omnoho dlhšiu tradíciu, jej počiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia, keď na územie súčasného Slovenska začala prenikať reformácia Lutherovho smeru z Wittenbergu a v roku 1610 Žilinská synoda ustanovila aj organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Hornom Uhorsku. A dejiny našej dolnozemskej evanjelickej cirkvi siahajú k počiatkom sťahovania sa našich predkov na Dolnú zem, sú teda takmer 300-ročné. Vtedy sme však žili v jednotnom štáte so Slovákmi na Hornej zemi a mali sme teda aj jednotnú evanjelickú cirkev. S rozpadom Rakúsko Uhorska roku 1918 dolnozemskí Slováci boli odštiepení od materskej krajiny a v novom štáte bolo treba založiť vlastnú cirkev. K oficiálnemu odštiepeniu od evanjelickej cirkvi na Slovensku došlo 27. júna roku 1921 v Starej Pazove, kde usporiadali spoločnú schôdzu troch skôr založených slovenských seniorátov a na ktorej bol utvorený slovenský dištrikt v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Je teda dôvod na oslavu. Zaželajme našej cirkvi aj touto cestou nech trvá a pretrvá ďalšie veky.

  • Deň Slovákov žijúcich v zahraničí: pozývame na pripomienku do Sadu Janka Kráľa

    V pondelok 5. júla 2021 v kontexte Štátneho sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda si nielen na Slovensku, ale v celom slovenskom zahraničí pripomíname pamätný Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Sviatok státisícov našich krajanov, žijúcich po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie či súčasnej ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti či domoviny predkov. Deň zahraničných Slovákov ako sviatok všetkých našich krajanov si pripomíname od roku 1993, teda od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Slováci splynuvší so svetom nezabúdajú na svoje korene, pôvod, jazyk, reč a kultúru. Zveľaďujú svoju slovenskosť, dbajú o zachovávanie národného povedomia a kultúrnej identity. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v snahe spájať krajanov nielen za hranicami Slovenska, ale aj priamo vo vlasti ich predkov či v ich niekdajšej domovine, si v tomto roku uctí Deň Slovákov žijúcich v zahraničí slávnostnou pripomienkou, ktorá sa uskutoční v pondelok 5. júla 2021 v Bratislave.

  • Pavel Jozef Šafárik

    Pred 160 rokmi 26. júna 1861 v Prahe zomrel Pavel Jozef Šafárik. Významný srbský filológ Djura Daničić pod bezprostredným dojmom zo Šafárikovej smrti písal: „Utratili sme človeka najznamenitejšieho medzi Slovanmi... Zosnulý vedel o Slovanoch všetko, čo sa v jeho čase vedieť mohlo... I povedal svetu to, čo vedel... Či nemáme byť hrdí, že taký človek, jeden z prvých ľudí svojej doby v Európe, bol učiteľom v prvej významnejšej škole srbskej – na novosadskom gymnáziu?" A nielenže bol učiteľom na prvom novosadskom gymnáziu, dnes prestížnom gymnáziu Jovana Jovanovića Zmaja, lež tento známy slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor od samotného začiatku stál v čele srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade a bol aj prvým autorom dejín srbskej literatúry. Pre Srbov, ich školstvo, literatúru a jazyk urobil teda míľové kroky dopredu. Jeho busta aj dnes stojí medzi tromi ďalšími na nádvorí tohto gymnázia.

  • Zvyky, obyčaje a povery v knihe Anny Marićovej

    Aj keď už päť rokov nie je medzi nami dnes v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade usporiadali prezentáciu jej najnovšej knihy Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove. Prof. Dr. Anna Marićová, riadna profesorka na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade dobojovala dlhý boj s chorobou 23. júna 2016 a kniha, ktorú dnes premiérovo predstavili je venovaná jej nedožitej sedemdesiatke. Do tlače ju pripravil Martin Prebudila. "Generácie sa menia, tradície si treba zachovať – treba ich zapísať, aby zostali ako písané svedectvo doby potomkom," – uviedla to na začiatku svojho stručného predhovoru ku knihe Slovenská nárečová lexika Starej Pazovy (2010) autorka A. Marićová a uvedené motto citoval M. Prebudila v predslove tejto najnovšej knihy, ktorá je prevažne o tradícii, kde ozrejmuje, že do nej zaradil texty, ktoré boli publikované v ročenke Pazovský kalendár, ale aj iné príspevky profesorky Marićovej.

  • Odkaz nám a budúcim generáciám

    Aby sa nezabudlo vydaná bola kniha ODKAZ. Vyšla roku 1975 pri príležitosti 50. výročia založenia Žiackeho samovzdelávacieho krúžku Sládkovič na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci a 30. výročia oslobodenia a víťazstva nad fašizmom. Je to vlastne zborník prác bývalých a vtedajších členov krúžku Sládkovič. V nej je aj článok Jozefa Marčoka-Dragutina, ktorý sa narodil pred sto rokmi 8. apríla 1921 v Hložanoch a pochovaný je v spoločnej hrobke s martýrmi popravenými 28. októbra 1941 v Petrovci. Nebol však spolu s nimi obesený, podarilo sa mu utiecť a od októbra 1941 sa skrýval u Jána Kolára v Šíde, potom vstúpil do Druhej roty Sriemskeho partizánskeho oddielu a v júni 1942 po založení Bosutskej roty vymenovali ho pod partizánskym menom Dragutin za námestníka politického komisára tejto jednotky. Víťazstva nad fašizmom sa však nedožil – 7. mája 1944 v sriemskej dedine Dolný Tovarnik spáchal samovraždu, nechcel padnúť živý do rúk okupantom. Vtedy sa už viedli záverečné boje a už o niekoľko mesiacov mnohé naše dediny a mestá boli za pomoci Červenej armády oslobodené. V nich padali tak naši, ako aj mnohí ruskí vojaci. Včera sme si pripomínali 80 rokov od útoku nacistického Nemecka na ZSSR. Pri tej príležitosti delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Srbsku v spolupráci s miestnymi bojovníckymi organizáciami položila vence k pamätníkom príslušníkov Červenej armády v Novom Sade, Šíde a Erdevíku.

  • Bojovali proti vojne

    Blížil sa koniec I. sv. vojny a na návrat domov sa tešili aj slovenskí vojaci v kragujevskej kasárni. Väčšina z nich nemala viac ako tridsať rokov. Doma ich čakali rodiny, mnohých aj manželky s deťmi. Konca vojny sa však nedočkali. Na Stanovljanskom poli v Kragujevci bolo 9. júna 1918 podľa starého kalendára, čiže 21. júna podľa nového kalendára popravených 44 slovenských vojakov Rakúsko – Uhorskej armády, príslušníkov náhradného práporu 71. Pešieho pluku. „Slováci, príslušníci náhradného práporu, navrátilci z ruského zajatia, sa vzbúrili, pretože rakúsko-uhorské velenie z ich radov vyčlenilo skupinu podozrivých. Keď sa vojaci pokúsili svojich oddelených spolubojovníkov opäť vrátiť do kasární, nepodarilo sa im to, a tak sa začalo strieľať." Píše v knihe Stari Kragujevac Boriša Radovanović. Vojaci, ktorí sa odmietli pokoriť myšlienke vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie, vážili si obyvateľov krajiny, v ktorej sa nachádzali a odmietali vraždiť.. zaplatili vlastnými životmi za vzburu a neposlušnosť voči rakúsko-uhorskej monarchii. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha včera, pri príležitosti 103. výročia popravy, vzdal úctu týmto slovenským obetiam 1. svetovej vojny.

  • Slovenský ornament

    Slovenský ornament sa v plnej kráse zaskvel v sobotu na nádvorí petrovského miestneho spoločenstva. Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) 19. júna 2021 v popoludňajších hodinách usporiadalo detský výtvarný tábor pod názvom Slovenský ornament. Na ňom sa zúčastnilo zo 30 detí vo veku 12-18 rokov z nasledujúcich škôl a združení: Základnej školy Jána Čajaka a Gymnázia Jána Kollára z Petrovca, Základnej školy Žarka Zrenjanina z Magliću, zo združenia Objatie – Kulpín a zastúpená bola aj selenčská základná škola. Deti vyfarbovali slovenské ornamenty na obrazy, plátnové tašky a drevené lopáriky. Dielňa mala humanitárny ráz a krásne umelecké diela, ktoré na nej vznikli sa budú predávať na Jarmoku umenia 14. augusta 2021 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci v rámci Slovenských národných slávností 2021. Podľa slov predsedníčky petrovských výtvarníkov Márie Struhárovej zárobok z predaja bude odovzdaný združeniu detí s osobitnými potrebami MY z Báčskeho Petrovca a združeniu Objatie/Zagrljaj z Kulpína.

  • Na krídlach piesní

    Včera v SVD v Báčskom Petrovci prebiehal prvý ročník detského hudobného festivalu Na krídlach piesní. Potešenie pre deti a divákov a veľká radosť pre účastníkov a ich rodičov. Organizátorom podujatia bola Mariena Stankovićová Kriváková, umelecká vedúca komorného zboru Musica viva, ktorý si v tomto roku pripomína dvadsať rokov pôsobenia. Festival nebol súťažného rázu a najviac účastníkov bolo z Petrovca, no dôstojne zastúpené boli aj Selenča, Kovačica, Kulpín a Hložany. Odznelo 17 piesní a interpretov doprevádzala dievčenská vokálna skupina. Mariena Stankovićová Kriváková úvodom ozrejmila, že máme mnoho spevavých detí, ktoré však nemajú častých možností na vystúpenie, keďže nespievajú ľudové piesne. Aby sa napravila táto krivda voči deťom, ktorých viac láka populárna, zábavná hudba, rozhodli sa založiť tento, nateraz tak trochu neformálny festival, na ktorom deti spievali aj srbské a anglické pesničky, ale aj úpravy slovenských ľudoviek. Hlavným zámerom podujatia bolo priviesť deti na javisko a priprávať ich na verejné vystupovanie. Festival otvorila predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová Melichová.

  • Cena Nového života Michalovi Babiakovi

    V organizácii časopisu pre literatúru a kultúru Nový život a Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca dnes v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára prebiehalo 65. Literárne snemovanie. Prítomným sa najprv prihovorili organizátori podujatia: šéfredaktorka časopisu Nový život Zdenka Valentová Belićová a riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Účastníkov snemovania pozdravila aj Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM. Na tohtoročnom snemovaní referenti pozornosť venovali storočnici od narodenia Paľa Bohuša ako aj tohtoročným jubilantom: deväťdesiatnikovi Danielovi Pixiadesovi, sedemdesiatnikom Michalovi Ďugovi a Zlatkovi Benkovi a šesťdesiatnikom: Anne Makišovej, Ladislavovi Čánimu, Adamovi Svetlíkovi, Jánovi Salčákovi, Michalovi Babiakovi a päťdesiatničke Zuzane Čižíkovej. V druhej časti snemovania udelili Cenu Nového života Michalovi Babiakovi.

  • Stále činná kysáčska galéria

    Kysáč patrí medzi osady, ktoré majú vzhľadom na počet občanov nadpriemerne školených výtvarníkov. Žiadna iná naša tunajšia slovenská dedina sa nemôže pochváliť s takým počtom vyškolených maliarov. Galériu preto Kysáč veľmi potreboval a pred desaťročím, predovšetkým z iniciatívy Michala Madackého a Rastislava Surovéhosi, ju aj dostal. V deň založenia slávnostne otvorili aj prvé Bienále akademických výtvarných a úžitkových umelcov žijúcich alebo pochádzajúcich z Kysáča. Mali sa s čím pochváliť, keďže už na prvom podujatí svoje diela vystavovalo až 13 autorov. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/2943-v-kysai-zaloena-galeria-snd. V Kysáči je pozoruhodný aj počet maliarov ochotníkov, ktorí sú tiež činní a tiež pravidelne vystavujú. Práve dnes v galérii Slovenského národného domu otvorili samostatnú výstavu Zuzany Ferkovej (o jej tvorbe TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/o-kulpine/22-aktuality/aktuality/10347-rodny-moj-kraj). Vďaku Galérii SND, že ich zastrešuje, ale aj svojmu Kysáču, maliari amatéri namaľovali obraz Óda na Kysáč (olejomaľba, 160x210 cm, 2020) a na realizácii tohto diela sa podieľali: Mária Sláviková, Mária Páliková, Zuzana Madacká, Ondrej Marčok, Zuzana Ferková a Zuzana Petrušková.

  • 160. výročie Memoranda národa slovenského

    Na 160. výročie vyhlásenia Memoranda národa slovenského Matica slovenská v spolupráci s mestom Martin usporiadali sériu podujatí, ktorými si dôstojne pripomenuli výročie programového dokumentu štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek Slovákov. Memorandum národa slovenského bolo prijaté v dňoch 6. – 7. júna 1861 slovenským národným zhromaždením v Martine. Požadovalo uznanie Slovákov ako svojbytného politického národa v Uhorska, vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia s vlastnými volenými zástupcami, slovenský jazyk ako úradný jazyk na úradoch, súdoch a školách, založenie Matice slovenskej, katedru slovenskej reči a literatúry v Pešti či zriadenia Právnickej akadémie. Tzv. rodný list Slovenska si do Martina prišli pripomenúť ústavní činitelia i široká slovenská verejnosť.

  • Veda krochmelenia a pigľuvania

    Spolok kulpínskych žien sa začína intenzívne priprávať na Predslávnosťové dni v Kulpíne, na ktorých sa 31. júla 2021 zúčastní so svojimi tradičnými akciami: tortiádou a svadobným programom. V tortárskom remesle sa kulpínske ženy dávno dokázali, vedia urobiť torty od výmyslu sveta a majú dokonca aj tzv. "Kulpínsku tortu". Naučili sa tiež robiť starodávnu kulpínsku (rovnakú ako aj petrovská) svadobnú "pártu" či mladuchin veniec a na dnešnej dielni sa učili "krochmeliť". Aby sukne pekne stáli, treba ich totiž správne naškrobiť. Je to opravdivé umenie a to vie kvalitne urobiť iba málo žien. Hložančanky sú v tom veľmi zbehlé, veď náš najmasovejší folklórny festival Tancuj, tancuj... vznikol z iniciatívy Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian a hložianske ženy sa každoročne usilovali svojich predstaviteľov predstaviť v tom najkrajšom svetle. S bohatou skúsenosťou obliekania a údržby kroja sa dnes ochotne rozdelili s kulpínskymi ženami. Početné účastníčky dielne „krochmelenia a pigľuvania" pozdravila predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová.

  • Medaila ÚSŽZ

    Státisíce Slovákov žijúcich v zahraničí v rôznych sveta kútov vrátane najprestížnejších metropol, ani nemysliac na svoj kúštik podielu, sa dennodenne vo svojich domovských štátoch nielen na profesijnej, teda pracovnej úrovni, ale aj v krajanských komunitách, spolkoch či kultúrno-spoločenských organizáciách, rovnako aj v individuálnych prejavoch svojich aktivít v rámci diaspóry, rôznym spôsobom pričiňujú o zveľaďovanie slovenskosti. Či už šírením slovenského jazyka, ochranou kultúrneho dedičstva, hĺbavými duchovými posolstvami, aktívnou tvorivosťou v oblasti pedagogiky, kultúry, folkloristiky, literatúry, rôznych odnoží umenia či remeselného kumštu, ale aj organizátorským úsilím tvárniť čulý krajanský život a tým nabádať Slovákov vo svete k spolupatričnosti, k vzájomnej úcte a empatii, nevraviac o snahe byť stále aj na tepe všetkého toho, čo sa deje v našej spoločnej domovine – na Slovensku.

  • Do dejín Karloveckého gymnázia sa zapísali štyria riaditelia Slováci

    Prvá srbská pravoslávna stredná škola v habsburskej monarchii, gymnázium v Sriemskych Karlovciach, založené roku 1791, oslavuje významné jubileum – 230 rokov nepretržitého pôsobenia. Hlavným iniciátorom jeho založenia bol metropolita Srbskej pravoslávnej cirkvi Stefan Stratimirović, hlava srbskej pravoslávnej cirkvi v Rakúskom cisárstve v období rokov 1790 až 1836. Narodil sa v Kulpíne, medzi Slovákmi a keďže dobre ovládal slovenčinu a zrejme si vážil Slovákov, nadväzoval spoluprácu aj so Slovákmi z hornej časti habsburskej monarchie. Stefan Stratimirović takmer polstoročie múdro viedol Srbskú pravoslávnu cirkev a za ten čas vymenoval piatich riaditeľov školy. Prví štyria boli Slováci. Na začiatku pôsobenia školy v nej pracovali iba traja profesori, dvaja z nich boli Slováci: Ján Gros z Pezinku, ktorý bol i riaditeľom a Ján Baptista Pajor z Nových Zámkov. V poradí druhý riaditeľ gymnázia, Andrej Volný zo Štiavnice, tomuto gymnáziu zanechal nesmierne vzácne zbierky rastlín a minerálov a tiež svoju bohatú knižnicu, čo si do 25. augusta možno pozrieť v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Od 13. mája 2021 je tam nainštalovaná výstava „Karlovecké gymnázium ako strážca kultúrneho dedičstva".

  • Spomienky Martina Jonáša

    Na nádvorí domu Martina Jonáša v Kovačici včera slávnostne zrnkami kukurice uviedli do života knihu Spomienky Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami. Spomienky zaznamenal Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca. "Táto kniha zostavená zo spomienok na stretnutia Martina Jonáša so svetovými celebritami vznikla na základe nahrávok na magnetofónový pás, počas návštevy Martinovi Jonášovi v jeho ateliéri v Kovačici 20. júna 1994. Niektoré spomienky na tieto stretnutia sme prepísali z pásu, upravili a uverejňovali už od prvého čísla novozaloženého slovenského magazínu Rovina od augusta 1994. Niektoré zo spomienok zostali uschované na páse až po dnešné dní, keď sme ich prepísali a upravili na vydanie tejto jedinečnej knihy spomienok," – uvádza v predslove knihy Vladimír Valentík. Zaznamenaných je deväť kratších spomienok Martina Jonáša, a to na stretnutia so svetoznámymi hercami: Ursulou Andressovou, Alainom Delonom, Karlom Maldenom, Antony Guinnom a Annie Girardotovou, potom nasledujú spomienky na stretnutie s nórskym princom Haraldom a španielskym kráľom Juanom Carlosom a tiež prezidentom SFRJ Josipom Brozom Titom a prezidentom USA Ronaldom Reaganom.

  • I. detský turnaj vo futbale v Kulpíne

    Alebo aj: 200 dôvodov na radosť. Alebo: deň plný smiechu, kriku, dynamiky, výskania, napätia, fandenia... behu za loptou. Ale aj lopotenia sa, čiže driny tých na ihrisku. No, iste, zážitok na celý život. Veď, tie naše ratolesti, neraz doma v izbe zavreté, ktorým bolo vychádzanie obmedzené ešte aj pandémiou – a ktoré pohyb potrebujú takmer ako chlieb – konečne sa dožili radosti do sýtosti. Vzťahuje sa to na tých zo 200 detí, ktoré sa dnes zúčastnili na I. detskom turnaji vo futbale v Kulpíne . Nielen však malí futbalisti mali pôžitok, ale aj ich rodičia, ktorí sa tešili z nadšenia svojich detí. FK Kulpín, v čele s mladým predsedom Nenadom Zamfirovićom, tajomníkom Andrejom Ďugom a trénerom Momčilom Jovanovićom sa v týchto ťažkých časoch podujal zorganizovať turnaj pre desaťročné deti, čiže generáciu 2011. Na turnaj sa prihlásilo 12 tímov: Kulpín, Pivnica, Sombor (dve družstvá), Maglić, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Kysáč, Gospodjinci, Zmajevo, Stepanovićevo a Gajdobra. Bravo pre organizátorov, trénerov a rodičov, ktorí neželejú seba a pracujú pre dobro detí. Veď, v zdravom tele zdravý duch.

  • Senioráty a seniori SEAVC v Srbsku

    Slovenská evanjelická a.v cirkev v Srbsku tohto roku oslavuje významné jubileum – storočnicu osamostatnenia. Senioráty sa utvárali hneď v začiatočných rokoch. O tom v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom Adam Vereš, ev. biskup píše: „To, čo sa nepodáva časom, zvrtne doba. Hovorilo sa a písalo o našich sťažnostiach a prenasledovaniach. Maďarskú reč nám natískali do škôl a do chrámov, a kde sa tomu ľud zprotivil, tam vyhorel kňaz a učiteľ. Prišiel rok 1918., v ktorom koncom októbra a počiatkom novembra prestála jestvovať Rakúsko-uhorská monarchia... Báčanský a banátsky slovenský seniorát boly utvorené v auguste 1920. roku. Sriemsky seniorát slovenský sa utvoril o krátky čas, totiž na jar 1921. roku." A v minulú nedeľu 6. júna 2021 v Starej Pazove, v storočnom Sriemskom senioráte prebiehala misijná slávnosť tohto seniorátu s inštaláciou Mgr. Igora Feldyho za seniora sriemskeho. Slávnostnú inštaláciu vykonal biskup SEAVC v Srbsku Mgr. Jaroslav Javorník, PhD.

  • Významné ocenenia dvom našim inštitúciám

    Za prítomnosti podnikateľského sveta a zástupcov rezortných ministerstiev 8. júna v Belehrade udelili tradičné ocenenia „Etnobrend godine" za rok 2020. V oblasti korporatívny brand, v skupine umenia a kultúry druhýkrát za sebou toto prestížne ocenenie získala Galéria insitného umenia z Kovačice. A dnes v Novom Sade Múzeum vojvodinských Slovákov z Báčskeho Petrovca dostalo ocenenie Hospodárskej komory Vojvodiny "Kapija uspeha" za rok 2020 pre Komplex tradičnej kultúry. Blahoželáme!

  • PDvK a Slovenské národné slávnosti 2021

    Slovenské národné slávnosti, po jednoročnej prestávke, sa v tomto roku predsa uskutočnia a ohlásené sú na druhý augustový víkend, presnejšie na 13. , 14. a 15. augusta. Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) budú o dva týždne skôr – začnú sa v sobotu 31. júla a pokračovať budú v nedeľu 1. augusta. Dohodli sa tak na včerajšom zasadnutí členovia organizačného výboru tohto podujatia, ktoré býva úvodom pre Slovenské národné slávnosti. Do organizácie PDvK sa aj v tomto roku zapoja viaceré spolky a združenia pôsobiace v Kulpíne, no niektoré, pre ťažkú finančnú situáciu, svoju prezentáciu nedokážu usporiadať. Pavel Gaža, predseda MOMS z Kulpína, ktorý je hlavným organizátorom podujatia povedal, že vzhľadom na obmedzené prostriedky a koronakrízu podujatie bude trochu skromnejšie a Miroslav Čeman, predseda Miestneho spoločenstva v Kulpíne prisľúbil aj v tomto roku maximálnu podporu. Týždeň pred PDvK, v sobotu 24. júla sa v Kulpíne zorganizuje Slovenský výtvarný tábor a obrazy, ktoré na ňom vzniknú, budú predstavené aj návštevníkom Predslávnosťových dní v Kulpíne.

  • Rozlúčka s maturantmi

    Na gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci dnes slávnostne odovzdali vysvedčenia a diplomy maturantom gymnázia v školskom roku 2020/2021, kým žiakom kuchárskeho odboru vysvedčenia a potvrdenia o absolvovaní školy budú udelené v piatok 11. júna 2021. K maturitnej skúške pristúpilo 60 maturantov gymnázia z troch tried ako aj 13 žiakov trojročného kuchárskeho odboru. Záverečné maturitné skúšky úspešne zdolalo 58 žiakov gymnázia a všetci vyškolení kuchári. Priemerná známka na maturite je 4,41– teda veľmi dobrý. Povedala riaditeľka Jarmila Vrbovská, ktorá pozdravila všetkých maturantov a ďalej odovzdala slovo triednym profesorom, ktorí sa zmienili o každom žiakovi a odovzdali im vysvedčenia, diplomy a knižné odmeny. Žiak generácie je Daniel Miháľ a diplom Vuka Karadžića získalo sedem maturantov.

  • Michal Šuľa, štvornásobný víťaz ultramaratónu

    Na štátnom šampionáte Srbska v 24-hodinovom ultramaratóne, ktorý sa konal 5. a 6. júna na Palići, Padinčan Michal Šuľa, dlhoročný úspešný kovačický športovec, člen srbskej reprezentácie, žijúci na Slovensku, štvrtýkrát za posledných päť rokov stál na najvyššom pódiu na majstrovstvách Srbska. Aj tentoraz získal víťazstvo priam nadľudským výkonom a za 24 hodín prebehol 214 kilometrov. Obhájil tak titul štátneho majstra, je preto hrdý a šťastný a s výsledkom spokojný, no keďže podmienky boli ťažké: vysoké denné teploty a nočné dažde, aj to bolo dôvodom, že ani zďaleka nevyužil svoje súčasné potenciály. S tým sa zhodli aj športoví novinári, ktorí sledovali preteky a zdalo sa im, že pri tejto gladiátorskej výzve Michal nevyužil všetky sily. Víťaz 24-hodinového ultramaratónu (Srbský šampionát v 24 hodinovom maratóne – seniori), 47-ročný Michal Šuľa, vybehol 404 kruhov, čiže 214 kilometrov. Zaželajme tomuto úpornému amatérskemu športovcovi ešte veľa podobných úspechov, na ktoré si trúfa aj na slkonku piatej životnej dekády.

  • Selenčské sláviky 2021

    V posledný vlaňajší februárový víkend 22. a 23. februára zazneli ľudovky na detskom festivale Selenčské sláviky a čoskoro nato všetko utíchlo. Polovicou marca sa začala koronavírusová kríza. V celej krajine nadobudli platnosť drastické protiepidemické opatrenia a zákaz vychádzania. Minuloročný selenčský detský festival prednesu slovenských ľudových piesní teda dočasne „zatvoril" našu festivalovo-hudobnú sezónu a v tomto roku ju v tento prvý júnový víkend nanovo otvoril. Je to dôkazom toho, že sa v Selenči ani počas koronakrízy nezaháľalo a pripravení uvítali zrušenie obmedzení. Selenčské sláviky sú jedným z málopočetných našich podujatí, ktoré si zachovalo aj kontinuitu živého výstupu. Na dvoch tohtoročných koncertoch so spoločným názvom Selenčské sláviky 2021 vystúpilo v Dome kultúry v Selenči tentoraz 47 malých sólistov (vlani ich bolo 65), ktorých sprevádzal zo 30-členný orchester ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony zo Selenče.

  • V Belehrade Dni slovenskej kultúry

    V belehradskej „Galérii '73" v pondelok 9. júna o 18:00 usporiadajú ďalšiu akciu v rámci podujatia Dni slovenskej kultúry. Po štvrtkovej vernisáži olejomalieb Zuzky Medveďovej (1897-1985) predstavovanie slovenskej kultúry bude pokračovať prezentáciou knihy „Srbsko-slovenské literárne vzťahy v dobe romantizmu" autora Nebojšu Kuzmanovića, riaditeľa Múzea Vojvodiny z Nového Sadu. Dni slovenskej kultúry sa v známej belehradskej „Galérii '73" organizuje už piaty rok a tohtoročné sa začalo výstavou obrazov prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. Vladimír Valentík, výtvarný kritik a autor koncepcie výstavy, hovoril o maliarskom opuse, vzdelaní a živote tejto našej známej maliarky. Medveďová je maliarka figurálnej kompozície, portrétov, krajiny a zátiší. Takýto tematicky všestranný prístup k umeleckej tvorbe ovplyvnili štúdie u profesorov Jakuba Obrovského a Maxa Švabinského, ktorí v súlade s klasickým akademizmom pestovali všetky tradičné maliarske žánre. Výstavu oficiálne otvoril tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenska Boris Konček, ktorý vyjadril potešenie, že táto udalosť získala tradičný charakter.

  • Dve jubileá KUS Vladimíra Mičátka

    Včerajší slávnostný viečierok v Slovenskom národnom dome (SND) v Kysáči bol venovaný 150. výročiu narodenia kysáčskeho učiteľa, prekladateľa, národovca a kultúrneho dejateľa Vladimíra Mičátka a 40-ročnici pôsobenia spolku, ktorý nesie jeho meno. Na SND včera odhalili pamätnú tabuľu venovanú tomuto významnému Kysáčanovi a na pošte bola používaná úradná priležitostná pečiatka s Mičátkovou podobizňou. Vladimír Mičátek sa narodil 14. marca 1871 v Kysáči, v známej Mičátkovej učiteľskej rodine. Kultúrno umelecký spolok Vladimíra Mičátka založili 22. februára 1981 a hneď na štarte bola určená jeho základná orientácia – organizovať ochotnícku činnosť v oblasti kultúry a vystupovať na verejných kultúrno-umeleckých, estrádnych, divadelných a iných programoch. Počas 40-ročného pôsobenia sa v čele spolku vystriedali ôsmi predsedovia a súčasný predseda Michal Francisty bol v čele tímu, ktorý včerajšie podujatie zorganizoval a večierok tiež moderoval.

  • Petrovčan na európskych majstrovstvách

    V chorvátskom Osijeku v týchto dňoch prebieha Európsky šampionát v športovej streľbe EUROPEAN SHOOTING CHAMPIONSHIP OSIJEK. Súťaží sa vo viacerých disciplínach a zároveň s ME prebieha ešte aj kvalifikácia na účasť na Letných olympijských hrách v Tokiu. Okrem seniorov, v Osijeku súťažia aj juniori a juniorky. Medzi nimi je aj mladý športovec z Báčskeho Petrovca, junior Zoroslav Brtka, ktorý súťažil v olympijskej disciplíne trap, čiže v streľba do hlinených terčov. Zoroslav Brtka je už tri roky reprezentantom Srbska v strelectve a toto mu je druhá účasť na európskom šampionáte.

  • IN MEMORIAM: Pavel Pálik

    Pavel Pálik, novinár z Kysáča, nás opustil v 74. roku života, po ťažkej chorobe a predsa nečakane. Nedožil sa prezentácie knihy „Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 — 2020", ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku MOMS Kysáč a ktorá vyšla tlačou pred mesiacom, pod ktorú sa podpísal ako zostavovateľ. Pavel Pálik bol roky športový kronikár futbalových udalostí v Kysáči a v ostatných slovenských dedinách, ako i početných matičných turnajov v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade. Prispieval do redakcií: Rádia Kysáč, Hlas ľudu, Dnevnik, TV Petrovec, Novosadský rozhlas, TV Vojvodina, Petrovský rozhlas...

  • Hložianska nová kuchárka

    „Milé kuchárky, veríme, že vás potešíme s novým receptárom tradičných jedál. Je to vlastne súhrn receptov z troch kuchárok, ktoré sme vydali v predchádzajúcih rokoch. Recepty sú zapísané po slovensky a po srbsky. Je to receptár tradičných varených, pražených a pečených jedál a koláčov. Jedál, ktoré sa kedysi často pripravovali v slovenských domácnostiach v Hložanoch a v iných slovenských osadách," uvádza sa v predslove novej kuchárskej knihy Spolku žien Slovenka z Hložian. Kniha vyšla pod titulom Kuchárka/Kuvar a jej prezentáciu usporiadali včera v hložianskom Dome kultúry. Predsedníčka hložianskych žien Viera Miškovicová na úvod ozrejmila, že sa na tento spôsob snažia starodávne recepty vytrhnúť zo zabudnutia. Zdôraznila tiež, že zdravé potraviny pripravené na tradičný spôsob sú prvým krokom pri zachovaní zdravia členov domácnosti.

  • Úvaha o mesiaci máji

    Lúčime sa s májom. Je to azda najkrajší mesiac roka. Celá príroda sa prebúdza k životu. Všetko kvitne, príroda ukazuje svoju krásu a nádheru. Záhrady a lúky sú posiate všetkými farbami, čo je bezpochyby nádherná pastva pre naše oči. Krása prírody má svoje čaro. Na rozkvitnutých stromoch poletujú včely, ktoré svojou usilovnosťou prinášajú úžitok nielen pre seba, ale hlavne pre nás. Bez nich by život na našej planéte snáď ani nemohol existovať. Všetko žije novým životom Spev vtákov nám spríjemňuje každodenný život, ktorý sa snažíme prežiť podľa svojich predstáv.

  • Kovačica, originálna dedina

    Na originalitu Kovačice poukazujú v seriáli Originály Maja Martinovićová a Vladan Jočić, ktorí v produkcii Mediapont natočili zaujímavú reportáž o dvoch dedinách. V prvej časti filmu priblížili krásy azurového pobrežia a odviedli diváka na virtuálny zájazd do Francúzska a krásnej starobylej dedinky Èze neďaleko Nice a v druhej časti reportáže ponúkli návštevu Kovačice. Rozprávku o tejto našej dedine insity avizujú slovami: „Ak vám predchádzajúca rozprávka vyrazila dych, nasledujúca vám vyčarí úsmev na tvári..." Kovačický príbeh začínajú v generálnom sídle UNESCO, na oslave svetového dňa materinského jazyka, kde majiteľ Galérie Babka Pavel Babka pred kompletným diplomatickým zborom hovorí o tom, ako sloboda v spolunažívaní v multikultúrnej Kovačici splodila slobodu v umení: „Kovačica možno niečo nové povedala svetu, to, že sa tradícia môže ochraňovať aj štetcom." Tú slovenskú, štetcom ochránenú tradíciu, Republika Srbsko v budúcom roku, pri príležitosti 220. výročia založenia Kovačice, na znak pevného priateľstva medzi Srbskom a Slovenskom, kandiduje na UNESCO listinu nehmotného kultúrneho dedičstva. Kovačica sa tak stane jedinečnou, skutočnou, svetovou metropolou insity.

  • Váľanie „májov"

    Tradícia „stavania májov" je veľmi stará, bola známa už v antike. Strom – takzvaný „máj", alebo stĺp - „májové drevo", sa najčastejšie stavia v posledný aprílový deň, alebo v poslednú aprílovú noc. Môže sa však stavať aj na Turíce, alebo aj pri iných príležitostiach. Májové drevo symbolizuje víťazstvo jari nad zimou a v prenesenom zmysle víťazstvo života nad smrťou. Aj keď táto pekná tradícia stále viac upadá do zabudnutia, sú ešte nadšenci, ktorí tradíciu stavania májov zachovávajú. Ochotníci SKUS Jednota zo Šídu pred Slovenským domom aj tohto roku postavili „máj", podobne urobili aj členovia KUS Zvolen z Kulpína. Šíďania ho zbúrali pred týždňom a dnes to urobili aj Kulpínčania. „Máj" má vraj chrániť pred zlými duchmi a chorobami. Tento kulpínski v sebe ukrýval akési tajomstvo života a mesiac po spílení ešte vždy bol živý a mal svieže zelené listy.

  • Rodný list Slovenska

    Od Memoranda národa slovenského z roku 1861 sa odvíjali ďalšie politicko-emancipačné dokumenty Slovákov v 19. a 20. storočí. Môžeme ho preto právom považovať za rodný list Slovenska. A prečo je v dejinách Matice slovenskej toto memorandum také dôležité? Pretože obsahovalo požiadavku na jej vznik. To sa stalo realitou už v auguste 1863. Pozývame Vás na kultúrno-spoločenské podujatie 6. a najmä 7. júna 2021 do Martina pri príležitosti 160. výročia prijatia Memoranda národa slovenského.

  • Personálna riaditeľka v spoločnosti Henkel

    Na Alicku Šefčíkovú si mnohí Kulpínčania s láskou spomínajú. Usmievá, usilovná, dobrá žiačka. S najvyšším vyznamenaním zakončila základnú školu a paralelne aj hudobnú školu v Novom Sade. Potom už pokračovala v školení na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde zakončila aj vysokú školu. Po ukončení štúdia na Univerzite Komenského so zameraním na filozofiu a politológiu získala titul PhD. na Filozofickom ústave SAV, kde sa venovala téme náboženskej skúsenosti a jej ,,romantickej" úlohe v demokratickom svete z pohľadu pragmatizmu. Hovorí plynule po anglicky a srbsky. Alica Štepánová Kolárová je v súčasnosti personálnou riaditeľkou v spoločnosti Henkel v Bratislave, kde pracuje od roku 2018.

  • No Jab = No Job č. II

    Nie, nemyslite si, že som posadnutý s touto pliagou, pandémiou Covid – 19, lebo som o tomto písal 14.4 2020, ešte akože farmár. Od vtedy už prešlo hodne vody popod most v Echuca-y, my sme sa presťahovali na vysunuté predmestie Melbourne-a, severne od Keiloru East, kde nám bol prvý rodinný dom a teraz tam býva dcéra. Vynikajúca poloha. Blízo sú nemocnice a aj cintorín. Nuž tu sa v Sunbury nejak udomácňujeme... (ide to pomaly), ale bude to. Mimo záhrady, opiľovaniu kríkov, stromov, betónovaniu, stavaniu tých cieň... už hádam bude čas aj na etymológiu. Som pri konci. Veď som už vypísal vyše tisíc strán. Už v tomto novom dome som 1. mája napísal aj článok „No Jab..." http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11244-no-jab-no-job a teraz je tu, pod rovnakým názvom aj „No Jab...II."

  • K nedožitej sedemdesiatke Martina Benku

    ...a k dvadsaťročnici jeho úmrtia. Martin Benka 25.05.1951 - 27.02.2001.

    Počas svojho krátkeho života sa Martin Benka nielen novinárskym remeslom, ale aj umeleckým písmom, tvorbou a hrou na harmonike natrvalo zapísal do dejín vojvodinských Slovákov a širšie. Narodil sa 25. mája 1951 v Kovačici, kde navštevoval základnú školu. Po skončení gymnázia v Pančeve študoval právo v Belehrade, aby sa následne celou bytosťou zasvätil novinárskej profesii. Vyštudoval novinársky odbor na univerzite v Záhrebe... Tieto biografické údaje zapísala do knihy Na vlnách jubilea jeho manželka Kvetoslava Benková, rod. Čániová, ktorej nedožité sedemdesiatiny si pripomenieme o dva mesiace a ktorá tiež už sedem rokov nie je medzi nami. Ich dve dcéry Slovenka Benková Martinková a Margaréta Benková zachovávajú „živú" spomienku na svojich rodičov – spievajú a hrajú ich piesne a oprašujú ich niekdajšie nahrávky.

  • Ústredný spolok československých žien v Kráľovstve Juhoslávii

    V tomto roku si pripomíname 100. výročie Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorý založili 11. mája 1921 v Novom Sade. Takouto formou ženského aktivizmu sa pokrokovejšie ženy snažili vzdelať a vymaniť zo stáročnej podradenej úlohy naše dedinské ženy. „Treba putá uvoľniť žene, veď ona i v dnešných pomeroch na mnohých miestach žije ešte vždy ako otrokyňa, len povinnostiami obťažená, ale nepoužívajúca nijakých práv," písala tak pred deväťdesiat rokmi Zlata Porubská rod. Jesenská z Kysáča. Po desiatich rokoch pôsobenia spolok sa mal čím pochváliť. Desaťročnicu pôsobenia oslávili 24. mája 1931 v Kysáči a v Národnej Jednote, ktorá vyšla na Vianoce 1931, číslo 101–102 Zlata Porubská napísala: „Sme tu — žijeme – pracujeme a napredujeme. Prekonaly sme v tomto desaťročí to najťažšie..." Po desiatich rokoch už aj muži v spolku prikladali ruky k dielu. Oslavy decénia pôsobenia boli veľkolepé.

  • Svätodušná nedeľa

    Dnes a zajtra svätíme Svätodušné sviatky, sviatky Svätého Ducha, Turíce, alebo aj Letnice, Päťdesiatnicu, Zoslanie Ducha Svätého, Zostúpenie Svätého Ducha, Zelené sviatky...Ide o sviatky venované tretej božskej osobe – Duchu svätému. Svätodušnú nedeľu svätíme v 50-ty deň po Pánovom vzkriesení, keď sa stal div: vyliatie Ducha svätého na apoštolov. Zároveň bola v tento deň cirkev zjavená svetu. Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života.

  • Cesta spomienkami 2021

    Možnože slnko je všetkému na príčine... No, blíži sa hodina rozlúčky. So školou, s internátom, so spolužiakmi, s učiteľmi, vychovávateľmi, internátnym personálom... Školský rok sa končí. Maturanti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci počítajú posledné stredoškolské dni. Čoskoro všetci vykročia do nového života. Tí, čo boli roky ubytovaní v internáte, si pomaly balia veci a sebou si odnášajú plný kufor spomienok. Pred nimi je nový začiatok. Smútok z rozlúčky a obavy z nového neznámeho života. Aby spomienky nevybledli uložili ich na bezpečné miesto. Nahrali video a do neho uložili všetko, čo najsilnejšie poznačilo ich gymnaziálne obdobie. „Aby nás nerozlúčili prichádzajúce roky..."

  • Múzeum vojvodinských Slovákov

    Múzeum vojvodinských Slovákov so sídlom v Báčskom Petrovci je ustanovizeň, ktorá sa stará o kultúrne dedičstvo Slovákov v Srbsku. Idea o založení múza sa zrodila ešte pred sto rokmi, po I. svetovej vojne, keď sa Slováci ocitli v novom štátnom zriadení a zakladali slovenské gymnázium a slovenskú kníhtlačiareň. Otvorené však bolo až po II. svetovej vojne, v roku 1949. Hovorí Anna Sečová Pintírová, kustódka a riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov a ozrejmuje, že sa v tejto našej kultúrnej inštitúcii starajú o tri zbierky: historickú, etnologickú a umeleckú. Pod správu múza patrí tiež Galéria Zuzky Medveďovej a Komplex ľudovej architektúry s najstarším domom. Dom má 222 rokov, vystavaný bol v roku 1799, keď sa ešte robili prevažne nabíjané domy z hliny, čiastočne vkopané do zeme a so strechou pokrytou trstinou. K Medzinárodnému dňu múzeí (18. máj) naše slovenské múzeum svoju činnosť prezentovalo v súlade s pandemickými opatreniami vo video správe a tiež virtuálnou prehliadkou Komplexu ľudovej architektúry.

  • Slovenský veľvyslanec navštívil Futog

    Na konci 18. storočia sa mal podľa plánov viedenského dvora a rímskokatolíckej cirkvi stať Futog jedným z väčších európskych miest, o čom svedčí skutočnosť, že pápež Pius VI. poslal vtedajšiemu futockému grófovi, inak najvyššie postavenému vojakovi slovenského pôvodu všetkých čias, poľnému maršalovi Andrejovi Hadíkovi relikvie svätého Eugena, rímskeho ranokresťanského mučeníka. Telesné ostatky sv. Eugena sú dodnes uložené v katolíckom kostole vo Futogu ako tichí svedkovia dávnych čias a nenaplnených plánov. Takéto pamiatky majú iba väčšie európske centrá a skutočnosť, že taká dôležitá pamiatka bola zaslaná z Ríma cez Viedeň do Futogu, svedčí o tom, že gróf Hadík dostal za úlohu splniť plán, podľa ktorého cisárovná Mária Terézia tu chcela urobiť veľké európske centrum. Ozrejmuje Antun Kopilović, farár futockého rímskokatolíckeho kostola Srdca Ježišovho. Tento chrám včera navštívil veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha so svojim zástupcom Igorom Vencelom a za sprievodu Dr. Jána Kišgeciho.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články