27. januára 1945 bol oslobodený najväčší nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz – Birkenau pri Poľskom meste Osvienčim. V tomto tábore bolo zavraždených približne 1,1 milióna ľudí, prevažne Židov. Pred vstupom do Osvienčimu stála dlhá kolóna, ktorá postupne vchádzala do ohradeného priestoru tohto koncentračného tábora. Doktor Mengele, ktorému sa pripisuje zodpovednosť za likvidáciu viac ako 400 000 väzňov v plynových komorách a preto bol väzňami prezývaný Anjel smrti, Boriškiných rodičov hneď poslal do krematória a ju na druhú stranu. „Nevedela som, že oni tam vlastne končia, neskôr, keď som sa opýtala, kde sú mi rodičia, povedali mi, že oni už odišli na druhú stranu. Nevedela som vtedy, o čom mi to hovoria, veď som mala iba 12 rokov. Neskôr som sa dozvedela, že ich odviedli do krematória. Tak sa volala tá pec, kde ich spaľovali, a ako mi rozprávali, tam najprv pustili vodu, aby sa kúpali a potom pustili plyn, ktorý ich zadusil," celý život si na to, ako na neskutočný zlý sen spomínala Boriška Juríková rod. Valfish. Boriška, Židovka, ktorá sa narodila v Kulpíne 4. februára 1932, bola vystrašeným 12-ročným dievčaťom, keď v roku 1944 nechápavo stála s rodičmi pred doktorom Mengelem.