Archív
Filter
  • Jonáš – minulosť, súčasnosť, budúcnosť

    Dni Kovačice prebiehajú počas celého mája a v tomto roku sa nesú v znamení storočnice narodenia veľkého insitného maliara Martina Jonáša. V sobotu 11. mája sa konal ústredný program, ktorý sa začal v chráme Božom SEAVC posviackou kostolného organu. Na slávnostných bohoslužbách sa zúčastnili Jaroslav Javorník, biskup SEAVC v Srbsku, ktorý organ posvätil, Ján Hroboň, biskup západného dištriktu ECAV na Slovensku, Sladjan Daniel Srdić, senior banátsky, Martin Bajza, domáci kňaz a ďalší farári predovšetkým z banátskeho seniorátu, ako aj hostia zo Slovenska a Česka, tiež početní domáci viery. Napoludnie sa v Miestnom spoločenstve začala medzinárodná konferencia na tému Jonáš – minulosť, súčasnosť, budúcnosť a v popoludňajších hodinách v ŠRS Slávia žiaci Základnej školy Mladých pokolení súťažili v behu a pre deti usporiadali hry bez hraníc. Rovnako ako úvodná časť tohto dňa, tak aj jeho včerajší záverečný program prebiehal v kovačickom evanjelickom kostole, kde sa konala inaugurácia kostolného organa a Janko Siroma prezentoval hru na opravenom nástroji.

  • Portrét generála M. R. Štefánika

    Mohyla na Bradle na Slovensku je posledným miestom odpočinku generála Dr. Milana Rastislava Štefánika – vedca, vojaka, diplomata, jednej z kľúčových osobností Slovenska, spolutvorcu novodobej československej štátnosti a prvého československého ministra vojny. Štefánik zahynul 4. mája 1919 v Ivanke pri Dunaji. Na piate výročie jeho smrti, teda pred storočím 4. mája 2024, položený bol základný kameň Štefánikovej mohyly na Bradle. Na slávnosti kladenia základného kameňa sa prítomní klaňali vystavenému obrazu so Štefánikovou podobizňou. „Nový obraz tohoto národného hrdinu, ktorý bol počas Štefánikových slávností na Bradle vystavený a ktorý obraz bude reprodukovaný, namaľoval náš krajan akademický maliar p. Karol Lehotský. Tešíme sa, že sa p. Lehotský podujal takej vďačnej práce!" Túto správu zverejnili 16. mája 1924 noviny Národná jednota vychádzajúce v Petrovci.

  • Kovačica si uctila storočnicu Martina Jonáša

    Martin Jonáš (1924 – 1996), majster insitného kumštu, sa narodil v dnešný deň pred 100 rokmi. Bohatý program k umelcovej storočnice sa dnes v jeho rodnej Kovačici niesol v znamení tohto významného jubilea. V predpoludňajších hodinách v Galérii Babka mladšia generácia maliarov prezentovala najprv činnosť Centra pre digitalizáciu a certifikáciu kovačického insitného maliarstva, v pokračovaní programu odštartovala verejná debata o návrhu Etického kódexu reprezentantov kovačického insitného maliarstva v Srbsku, nazvaného Jonášov kódex a záver predpoludňajšieho programu bol venovaný prezentácii jubilejnej poštovej známky vydanej k stému výročiu narodenia Martina Jonáša. V popoludňajších hodinách nasledovala pietna spomienka na kovačickom cintoríne s kladením vencov na hrob Martina Jonáša, po čom v Galérii insitného umenia otvorili výstavu 156 obrazov a grafík tohto veľkého majstra insity.

  • Kumšt Martina Jonáša

    V ústrety výročia stých narodenín Martina Jonáša, ktoré bude zajtra 9. mája, v Galérii umenia Kultúrneho strediska Vrbas v utorok 7. mája otvorili výstavu obrazov tohto významného predstaviteľa insitného maliarstva z Kovačice. O výstave vo Vrbasi hovorila maliarka a podpredsedníčka združenia „Naiva Art Kult" Mária Raspírová. Výstava bude otvorená do 21. mája 2024. A zajtra otvoria dve výstavy Jonášových diel: jednu v Galérii insitného umenia v Kovačici a druhú v Bratislave. Slovenské národné múzeum - Historické múzeum z Bratislavy srdečne pozýva na otvorenie výstavy pri príležitosti 100. výročia narodenia Martina Jonáša. Jonášove diela zo zbierky Ivana Melicherčíka si verejnosť môže pozrieť od štvrtka 9. mája 2024 na 2. poschodí Bratislavského hradu. Ivan Melicherčík vlastní veľkú zbierku obrazov Martina Jonáša a vydal v roku 2009 aj knihu s titulkom Kumšt Martina Jonáša. V knihe sú zachytené okamihy života Jonáša, jeho obrazy, akvarely, grafiky či kresby.

  • Spomienka na Jozefa Marčoka-Dragutina

    Dnes si pripomíname 80 rokov od smrti Jozefa Marčoka-Dragutina, hložianskeho prvobojovníka, ktorého život uhasol v prudkých záverečných ofenzívach 2. svetovej vojny. Na jeho hrdinstvo a obetavosť nesmieme zabúdať a s tým úmyslom základná škola v Hložanoch bola v roku 1965 pomenovaná јеho meno. Jozef Marčok sa narodil 8. apríla 1921 v Hložanoch. Do základnej školy chodil v rodisku a v Ruskom Keresture a gymnázium zakončil v Petrovci v roku 1939. Už na strednej škole prejavil záujem o marxistickú filozofiu a vedecký socializmus. V roku 1939 zapísal sa na Vojensko-námornícku akadémiu v Dubrovníku, kde absolvoval len tri semestre, lebo jeho štúdiá prerušila okupácia Juhoslávie v apríli 1941. Po návrate do rodiska, na jar a v lete toho istého roku, zapojil sa do odboja. Bol jedným z organizátorov sabotážnych akcií pálenia konopí v južnej Báčke, za čo boli šiesti prvobojovníci z Braňovej družiny obesení v Petrovci 28. októbra 1941. On sa tomu vyhol, podarilo sa mu utiecť a od októbra 1941 sa skrýval u Jána Kolára v Šíde, neskoršie aj v dedinách Adašovce a Ilince s falošnými osobnými preukazmi na mená Slavko Filipović a Josip Jesenić. Potom vstúpil do Druhej roty Sriemskeho partizánskeho oddielu a v júni 1942 po založení Bosutskej roty vymenovali ho pod partizánskym menom Dragutin za námestníka politického komisára tejto jednotky. Víťazstva nad fašizmom sa však nedožil – 7. mája 1944 v sriemskej dedine Dolný Tovarnik spáchal samovraždu, nechcel padnúť živý do rúk okupantom.

  • 200 rokov položenia základného kameňa pivnického chrámu

    V Pivnici pred 200 rokmi 27. mája 1824, na sviatok Vstúpenie Krista Pána na nebesá, položený bol základný kameň evanjelického chrámu Božieho. Veľké oslavy 200-ročnice položenia a posviacky základného kameňa chrámu Božieho v Pivnici budú prebiehať na štvrtok 9. mája 2024, vo sviatok Vstúpenia. Idea výstavby nového kostola sa zrodila ešte roku 1818, keďže cirkev pivnická mala vtedy 1357 duší a jej fília Silbaš 232 duší. Už vtedy sa stal malým kostolík nabíjaný zo zeme, preto sa začali prípravy na stavbu omnoho väčšieho kostola. Na Vstúpenie dňa 27. mája roku 1824 položený bol jeho základný kameň s vrúcou nábožnosťou a horlivými modlitbami v prítomnosti mnohého zástupu. Za vystavanie nového chrámu horlil okrem slova Božieho kazateľa Pavla Križana vtedajší kurátor Michal Milec. Chrám, ktorý za dva roky dokončili je 16 siah dlhý a 6 siah široký, múry jeho sú 5 siah vysoké. Veža je 10 siah vysoká. Múry sú z pálených tehál. Stavba chrámu bola dohotovená rok po úmrtí Pavla Križana, roku 1826, počas pôsobenia farára Samuela Borovského. Píše o tom v monografii Pivnica, kultúrne tradície Slovákov v Báčke Ján Zahorec, súčasný farár v Pivnici.

  • K osemdesiatke Milana Vereša

    Milan Vereš sa narodil 4. mája 1944 na fare v Iloku, v Chorvátsku. Pochádza zo známej Verešovej rodiny – jeho starý otec bol Adam Vereš, prvý biskup osamostatnenej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. Biskup Vereš mal päť detí. Najmladší jeho syn Milan mal syna tiež Milana, ktorý od malých nôh prejavoval maliarske vlohy a preto po maturite na petrovskom gymnáziu, v školskom roku 1962/1963, zapísal sa na Vyššiu pedagogickú školu v Novom Sade, odbor výtvarníctvo.

  • Dolnozemská veselica

    Občianske združenie Apovka Mamovka, ktorého predsedom je Miroslav Lóci, v spolupráci so Spolkom Slovákov z Maďarska usporiadali koncom apríla v Horných Salibách podujatie s názvom Dolnozemská veselica. Podujatie sa konalo pri príležitosti 77. výročia repatriácie vyše 73 000 Slovákov z Maďarska do vtedajšieho Československa. Priniesli si so sebou svoju kultúru a spomienky na život na Dolnej zemi. Ako v príhovore povedala predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska Eva Kmeťová, zachovanie tejto kultúry a tradícií je jednou z dôležitých úloh Spolku.

  • Navzájom inšpirovaní

    Kulpin.net sme spustili 1. mája 2008 z vlastnej iniciatívy a s vlastnými prostriedkami, za nami je teda 16-ročná údernícka robota. Vôľu robiť ešte stále máme a to aj vďaka podpore, ktorú nám vyjadrujete Vy, naši návštevníci. Rovno včera, na našu 16-ročnicu, dostala som list, v ktorom Ján Širka z Nového Sadu okrem iného píše: „Už je to pár dní, čo som čítal text o Blažejovi Rusnákovi. Vrátil ma do detstva, pamätám si ho. Keď sme sa stretli, zastavil som sa a sledoval ho. Na rozdiel od iných detí som sa ho nebál. Navyše som k nemu choval akési sympatie. Keď som sa otca spýtal na Blaža, dostal som odpoveď, ktorá ma sprevádzala celý život. Boží človek, povedal otec. Blažo je teda vždy po mojom boku, najmä keď stretávam ľudí s podobným osudom ako on. Povzbudený vaším textom som musel nakresliť Blaža tak, ako si ho pamätám." Keď sa navzájom inšpirujeme, obohatení kráčame dopredu. Kresbu Jána Širku zverejňujeme, ako spomienku na starca Blažeja Rusnáka, ktorý medzi nami dlho žil ako výkričník, aby svedčil o krehkosti osudu, ktorý môže kruto zasiahnuť každého z nás. Predpovedali mu skvelú budúcnosť vedca a nakoniec celý jeho majetok boli haraburdy naložené na drevenom tragači, s ktorým je zobrazený na kresbe.

  • Stretnutie veľvyslancov Nakića a Pavúka

    30. apríla 2024 absolvoval veľvyslanec Srbska na Slovensku Aleksandar Nakić úspešné stretnutie s Michalom Pavúkom, slovenským veľvyslancom v Srbsku. Účastníci rozhovorov vyjadrili spokojnosť s výbornými vzťahmi medzi dvoma krajinami a zdôraznili, že s hostiteľskou krajinou majú výbornú spoluprácu. Obaja veľvyslanci vyzdvihli dôležitosť ďalšieho rozvoja spolupráce v rôznych oblastiach. Diskutovali o plánovaných návštevách na vysokej a najvyššej úrovni, ktoré sa očakávajú v nasledujúcom období, s tým, že ešte viac posilnia väzby medzi Srbskom a Slovenskom.

  • V susedstve gymnázia

    Ozaj, koľko len tajomstiev ukrýva naše hrdé, 105-ročné slovenské gymnázium v Petrovci? A čo všetko, okrem množstva potu a nádejí, bolo vbudovaných do základov tohto grandiózneho objektu? Koľko len našich ubiedených slovenských rodín si v tých neľahkých medzivojnových časoch od úst odtŕhalo, aby sa naše slovenské deti mohli vzdelávať v rodnej reči? Prečo výstavbu nechcela podporiť naša vláda v Belehrade a podporila ju československá vláda? Prečo nezostali ľahostajní ani americkí Slováci a po výzve Milana Rastislava Štefánika na gymnázium prispeli veľkou sumou? Tie a také otázky som si kládla neskôr, až v dospelom veku, no kým som bola dieťaťom snorila som po školskom dvore, učebniach a gymnaziálnych zákutiach a tam hľadala odpovede na mnohé detské otázniky. Napríklad aj na také, že prečo je v lete v tejto veľkej budove príjemne chladno, prečo sa v prázdnej škole hlas rozlieha ako ozvena, či sa to tá starobylá historická vznešená pani budova s nami chce rozprávať...? A prečo ma pri vstupe do budovy ovanie tajuplný pocit, ako keď vchádzam do kostola...? S pribúdaním rokov som si tie záhadné pocity vysvetlila ako rešpekt a kód vrytý do nášho DNK. Je to podvedomá úcta všetkým tým, ktorí sa obetovali, ktorí tam pracovali, tam sa školili a ďalej rozchyrovali dobré správy o hŕstke Slovákov, stáročiami odlúčených od pravlasti, ale stále hrdých na svoje korene...

  • V lesíku

    Zábavy, školské hodiny v petrovskom lesíku a 1. máj v lesíku mávali v minulosti osobitné čaro.

    Niekdajšie petrovské koňské hroby dnes sa pýšia s ďaleko krajším a slovenskejším menom, ako čo má hocktorá ulica v Petrovci a ako čo ho ony mali dakedy. Len porovnajte takú Pilindžu, Šimandru, Budžák a iné s hrdým a pekným menom Lesík. Ulice s menami, ktorým nikto nevie smysel ani počiatok, si už dávno so závisťou pošepkávajú, aká česť bola daná koňským hrobom.
    No ale, čo bolo, prešlo. Koňské hroby patria minulosti. Prítomnosť pozná už len lesík a u mnohých a mnohých, zvlášte dievčat a chlapcov s jeho menom už splynula predstava tanečnej zábavy. Dakedy bolo trochu inak. S menom lesík išla ešte jedna predstava: kúglanie, čiže kolkanie. Správa lesíka bola vtedy správne pochopila náruživosť nášho obecenstva a v neveľkom lesíku zariadila bola aj kolkárne a to nie jednu, ale hneď – tri. Jednu aj pre ženy. O tom sa čitateľ dočíta v Národnej jednote s dátumom 6. august 1930.

  • 100 rokov od narodenia Martina Jonáša

    Martin Jonáš (1924-1996) je jedným z najvýznamnejších a svetovo najuznávanejších insitných maliarov slovenského pôvodu zo Srbskej republiky. Jeho maliarstvo sa stalo celosvetovo uznávaným vďaka veľkému počtu samostatných a skupinových výstav po celom svete a početným medzinárodným oceneniam a uznaniam. Jeho maľby sa vyznačujú vizuálne zvláštnym spôsobom zobrazenia ľudských postáv, nadrozmerných rúk a nôh, čím vzdáva uznanie fyzickej práci, čo ho dnes robí obzvlášť aktuálnym. V máji štartujú v Kovačici veľké oslavy venované storočnici narodenia Martina Jonáša. V deň jeho narodenín 9. mája o 9:00 Galéria Babka usporiada verejnú debatu o etickom kódexe maliarov reprezentujúcich kovačické insitné umenie a plánované je aj slávnostné odovzdávanie poštových známok venovaných Martinovi Jonášovi, o 12:30 je naplánovaná návšteva hrobu Martina Jonáša a o 13:00 v Galérii insitného umenia otvoria výstavu obrazov a grafík Martina Jonáša.

  • Lazárova sobota

    Pravoslávni veriaci riadiaci sa juliánskym kalendárom dnes svätia Lazárovu sobotu. Sviatok Lazárova sobota, alebo Vzkriesenie spravodlivého Lazára (Ježiš v ten deň vzkriesil Lazára z hrobu) sa volá aj Vrbica. Je to jeden z najkrajších sviatkov, keďže je venovaný deťom. Podľa Evanjelia Ježiš Kristus odchádzajúc do Jeruzalema povedal: „nechajte dietky a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takýchto je kráľovstvo nebeské. (Evanjelium podľa Matúša, kapitola 19, verš 14). Na Lazárovu sobotu veriaci do kostola prinášajú zelené vŕbové prútiky, ktoré sa podľa pravoslávneho učenia posväcujú v kostole po večerných bohoslužbách a preto má aj pomenovanie Vrbica. Po Lazarovej sobote nasleduje Kvetná nedeľa, ktorá je úvodom Veľkého týždňa. V Srbsku sa v tomto roku veľkonočné sviatky spojené s prvomájovými. Na dva nepracovné dni prvomájových sviatkov, nadväzujú Veľký piatok a sobota a potom Veľká noc. Dni pracovného voľna sa teda začínajú v stredu 1. mája a trvajú do pondelka 6. mája.

  • Kulpín, Viničky, kanál

    Kulpín sa nachádza vo Vojvodine (severná časť Srbska), v Južno-báčskom obvode, v obci Báčsky Petrovec. Rozprestiera sa na rozlohe 36,4 km². Najstarší písaný dokument o Kulpíne datuje z 28. februára 1345. Obyvatelia tohto Kulpína žili v zemľankách a zaoberali sa dobytkárstvom, lovom a rybolovom. Lokalita mesta sa viackrát menila:„Klisa" , „Viničky", „Peskara" – a to vždy pri novom osídľovaní. Kulpín bol viac ráz spustošený Turkami a raz aj tatárskymi hordami. Štefan Kvas (13. augusta 1870 v Aszód v Maďarsku – 7. marca 1929 Vojlovica) bol významným kultúrnym a osvetovým pracovníkom. V Kulpíne pôsobil ako učiteľ v rokoch 1891 – 1925. Spísal kratšie dejiny Kulpína pod názvom Dejiny Kulpína. Dľa svojich zápisiek: Štefan Kvas, učiteľ, kde uvádza:

  • Športový život vojvodinských Slovákov v minulosti

    Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 14. ročník fotosúbehu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce športový život vojvodinských Slovákov v minulosti. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov každoročne vypisuje fotokonkurz zameraný na podporu zberateľov archívneho materiálu a starých autentických fotografií z našej minulosti, čím chce podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov a tým prispieť ich zachovaniu a prezentácii. Na konkurz treba zasielať dobové fotografie znázorňujúce všetko, čo súvisí so športovou tematikou: začiatky organizovaného športového života vojvodinských Slovákov, sokolské zlety, športové kluby, fotografie zápasov, súťažení, športovcov, športových areálov, nácvikov a pod.

  • Jesenskovci a kysáčsky cirkevný zbor

    Pred 259 rokmi 14. apríla 1765 v Hornom Jesene sa narodil v poradí druhý kysáčsky evanjelický farár František Jesenský. V Kysáči pôsobil v rokoch 1793 – 1805, do svojej smrti. Šesť rokov predtým, 24. apríla 1799, teda v dnešný deň, na Juraja, pred 225 rokmi sa mu v Kysáči narodil syn Juraj, ktorý sa neskôr stal štvrtým kysáčskym farárom. Juraj Jesenský, - syn Františka, bol kysáčskym farárom 37 rokov, tiež do svojej smrti. Školil sa v Mesebereni a v Bratislave. Dva roky pracoval ako učiteľ v Novom Vrbase. V roku 1826 bol farárom v Kucure. Odtiaľ sa r. 1827 dostal do Kysáča. Určitý čas zastával úrad zástupcu seniora. Táto funkcia v tom čase bola neoficiálna, len titul. Zomrel 3. februára 1864 v 65. roku života.

  • 23. apríl 2024 a naši jubilanti

    V tomto roku zaznamenávame 23. apríla okrúhle jubilujem až trom našim významným osobnostiam. Dvaja z nich sa narodili v rovnaký deň, v rovnakom roku a v rovnakom meste: 23. apríla 1944 v Báčskom Petrovci sa narodili Vladimír Dorča, známy slovenský vojvodinský novinár, humorista a reportér a tiež Ivan Križan, známy slovenský vojvodinský akademický maliar. Žiaľ, Vladimír Dorča už 19 rokov cestuje a reportáže tvorí iba ak z nejakých nebeských potuliek. Ivan Križan pred niekoľkými rokmi do večnosti vyprevadil najprv syna a potom aj manželku, čo trpko poznačilo jeho samotu. Mediálne už raz bol umrel, keď sa v roku 2017 rozchýrila správa o jeho smrti, a túto nepreverenú a nepravdivú informáciu preniesli aj niektoré naše médiá. On sa však iba niekam zatúlal. Po niekoľkoročných pozemských bezcieľnych potulkách určitú náhradu pocitu domova prednedávnom našiel v domove pre seniorov v Báčskej Palanke, kde sa vyše roka nachádza a kde mu poskytujú aj potrebnú lekársku starostlivosť. Viera Benková, naša známa poetka, prozaička, spisovateľka pre deti a novinárka, sa 23. apríla dožíva 85. narodenín, no zdravú životnú filozofiu si stále zachováva a tak, v takom duchu, seba k narodeninám častovala kúpou elektrickej trojkolky pre seniorov. K narodeninám ju častovali aj jej priatelia a ctitelia. V ústrety spisovateľkinmu jubilea včera večer sme si s ňou štrngli v Spolku petrovských žien. Petrovské ženy jej pripravili krásnu narodeninovú oslavu s príležitostným programom.

  • IN MEMORIAM – Pavel Lomianský

    Evanjelická verejnosť SEAVC v Srbsku sa dnes, 22. apríla 2024 rozlúčila na petrovskom cintoríne s presbyterom petrovského cirkevného zboru a bývalým synodálnym právnym zástupcom a dozorcom SEAVC v Srbsku, Mr. Pavlom Lomianskym. Narodil sa 14. decembra 1941 v Hložanoch, rodičom – otcovi Ondrejovi Lomianskemu a matke Kataríne Hataľovej. Do manželstva vstúpil v roku 1966 so Zuzanou Čapeľovou. Do života cirkvi sa dostál vďaka, teraz už emeritnému dôstojnému pánovi biskupovi, vtedy petrovskému farárovi Mgr. Samuelovi Vrbovskému, ktorý ho 21. januára 1991 pokrstil a konfirmoval.

  • Výročné zhromaždenie V.K. Kulpín

    Za prítomnosti hráčov a početných hostí sa v sobotu 20. apríla uskutočnilo výročné zhromaždenie Volejbalového klubu Kulpín. Prítomní boli aj donori, priatelia klubu, zástupcovia Volejbalového zväzu Srbska a Volejbalového zväzu Vojvodiny, médiá, ako aj volejbalisti všetkých súťažných celkov: seniori, kadeti, pionieri, seniorky, kadetky, pionierky. Zhromaždenie otvoril predseda klubu Todor Radanov, ktorý najprv pozdravil všetkých prítomných a poďakoval sa im, že pozvanie prijali. Potom vysvetlil, prečo bola pre nich minulá sezóna jednou z najúspešnejších. V.K. Kulpín vyhral totiž Pohár Vojvodiny a získal trofej po siedmich víťazstvách, keď zdolali aj dva prvoligové tímy. V Pohári Srbska odohrali historický zápas proti slávnemu belehradskému klubu Červená hviezda, čo doteraz v žiadnom športe nedokázal žiaden celok z Báčskopetrovskej obce. Aj keď ten zápas prehrali, dôstojne reprezentovali obec, nevzdávali sa a počas celého zápasu kládli silný odpor. V prvej časti šampionátu dosiahli všetky víťazstvá a bolo ich jedenásť.

  • IN MEMORIAM: Ján Mega (1949 – 2024)

    Divadlo je miesto, kde môžeme vypustiť svoje emócie a naplniť svoje srdce. Tak divadlo vnímal Anton Pavlovič Čechov a tak ho asi chápal aj Ján Mega. Od mladi žil s divadlom a v divadle. Predstavenia sledoval z hľadiska, javiska alebo zo zákulisia. Bol v početných divadelných tímoch profesionálneho Slovenského vojvodinského divadla a bol aj dlhoročným členom petrovského ochotníckeho VHV divadla. "Dnes nás navždy opustil náš vzácny člen divadla, na ktorého nikdy nezabudneme a budeme vždy s láskou spomínať. Ján Mega dal obrovskému počtu predstavení vizuálny život a podobu, bol neodmysliteľným členom výkonného výboru a technik, bez ktorého si nevieme predstaviť mnohé predstavenia," – na sociálnej sieti to zverejnilo Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca.

  • Ocenenia Pro Cultura Slovaca

    O nositeľoch tohto ocenenia rozhodla sedemčlenná porota, vymenovaná zriaďovateľmi Ceny Pro Cultura Slovaca, ktorá sa stretla dňa 15. marca 2024 v Nadlaku a posúdila tohtoročné nominácie. Po prerokovaní nominácií porota sa rozhodla, že udelí dva pamätné listy a tohto roku výnimočne aj tri Ceny Pro Cultura Slovaca. Pamätný list Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí získala Zdenka Obšustová z Padiny, knihovníčka, etnologička a kultúrna pracovníčka a ďalší pamätný list Pro Cultura Slovaca 2024, tentokrát za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, dostal Jozef Maďar z Báčskeho Petrovca, kameraman vo výslužbe. Cenu Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu a za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí získal Staropazovčan Alexander Bako. Cenu Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti hudobného umenia získal Ján Nemček z Kovačice a Cenu Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti hudobného umenia získal aj Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša.

  • IN MEMORIAM – Ján Hlaváč

    Vo veku nedožitých 63. narodenín nečakane nás 18. apríla 2024 opustil Ján Hlaváč, technický redaktor našich novín, časopisov a knižných vydaní. Ján Hlaváč sa narodil 26. apríla 1961 v Báčskom Petrovci. Roku 1980 skončil Strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa v Novom Sade a roku 1986 absolvoval Vyššiu pedagogickú školu v Belehrade – smery učiteľ výtvarnej kultúry a grafický redaktor. V rokoch 1986-1998 pracoval v oddelení prípravy pre tlač a neskôr ako technický redaktor knižných a časopiseckých vydaní AS Kultúra v Báčskom Petrovci. Ako technický redaktor Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade pôsobil v rokoch 1998-2004. Potom nastúpil do tlačiarne Kultúra a od roku 2007 a do roku 2022 bol zamestnancom Slovenského vydavateľského centra ako šéfredaktor rodinného magazínu Rovina a grafický redaktor knižných a časopiseckých vydaní.

  • Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

    Krajanská kategória 32. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko už má svojich víťazov. Hlavnú cenu a maximálnych 100 bodov získali Adela Miriam Petrášová zo ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca a Simeon Pintír zo ZŠ 15. októbra z Pivnice. Ocenenou bola aj pedagogička petrovskej základnej školy Jarmila Pantelićová. Do súťaže sa zapojili žiaci a žiačky z Anglicka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Srbska, Švédska a Ukrajiny s celkovým počtom 70 literárnych prác. Okrem účasti na slávnostnom vyhodnotení súťaže a odovzdávaní vecných cien v Nových Zámkoch, ktoré sa uskutoční 6.6.2024, sa žiacki výhercovia v tejto kategórii môžu tešiť na poznávací pobyt na Slovensku, ktorý organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Veľvyslanec Nakić u ministra Blanára a v Spolku Slovákov z Juhoslávie

    Slovenská republika podporuje politiku rozširovania Európskej únie a je pripravená podporiť Srbsko nielen politicky, ale aj zdieľaním skúseností z vlastného integračného procesu. „Už roky sme na čele skupiny krajín, ktoré poukazujú na to, že Belehrad si zaslúži dôveryhodné pokračovanie prístupového procesu. Týmto spôsobom dávame regiónu motiváciu a víziu pre jeho ďalší rozvoj, posilnenie stability a ekonomickej prosperity, ktorú si títo obyvatelia zaslúžia,"- povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár, ktorý v pondelok 15. apríla prijal srbského veľvyslanca Aleksandra Nakića. Veľvyslanec A. Nakić vyjadril ochotu osobne prispieť k prehĺbeniu vzájomnej spolupráce vo všetkých oblastiach zdôrazňujúc, že jedným z hlavných cieľov jeho misie bude posilnenie hospodárskej spolupráce. Podotkol, že Srbsko oficiálne udelilo exequatur novému honorárnemu konzulovi Slovenska v Srbsku a v Báčskom Petrovci sa očakávame oficiálne otvorenie konzulátu. Minister Blanár sa poďakoval za postoj Srbska k slovenskej národnostnej menšine, ako aj za podporu kandidatúry insitného maliarstva z Kovačice do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

  • Dni Janka Čemana v Pivnici

    V nedeľu 14. apríla 2024 v Pivnici uzavreli tohtoročné jubilejné 30. Dni Janka Čemana.
    V rámci nich prebiehal 29. festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, na ktorom sa predstavilo 10 divadelných predstavení a na záver, mimo konkurencie, si milovníci divadla mohli pozrieť aj jedenáste. Bohatý bol aj program sprievodných podujatí, bolo ich až päť, z čoho tri boli výstavy: 30 rokov Ochotníckeho divadla Janka Čemana, výstava plagátov účinkujúcich predstavení a výstava fotografií Anny Milecovej Fotografický portrét dediny Pivnica. Ďalšie dve sprievodné podujatia boli zamerané na tvorbu – bola to akcia Slovenského vydavateľského centra Vítanie jari s knihou a vyhodnotenie 7. ročníka literárnej súťaže „Píšeš? Píšem!". Termín tohtoročného festivalu sa trochu pozmenil z dôvodu osláv 30 rokov nepretržitej činnosti divadla Janka Čemana a toto jubileum oslávili hneď v prvý festivalový deň 10. apríla, kedy tieto divadelné hody aj štartovali.

  • Mária Šišková – Maňa

    V školskom roku 1926/1927 maturovala prvá generácia na gymnáziu v Petrovci. V nej bolo päť dievčat. Boli to ťažké časy, zvlášť pre dievčatá, ktorým podľa zakorenených patriarchálnych názorov bolo miesto vedľa manžela a v kuchyni a v žiadnom prípade nemala sedieť v školskej lavici. Predsa, z najstaršieho tabla petrovského gymnázia, z vyvýšeného horného radu, hrdo sa na okoloidúcich díva päť slečien. V tvrdom boji o rovnoprávnosť vo vzdelávaní sa im podarilo vyhrať. Z tých prvých piatich maturantiek štyri ďalej pokračovali v školení a zakončili aj učiteľský kurz v Novom Sade a potom sa rozpŕchli do sveta. Tri sa odsťahovali na Slovensko, jedna do Chorvátska a jedna mladá zomrela. Najmladšia z dievčat bola Mária – Juliana (Maňa) Šišková narodená v roku 1909 v Selenči. Najstaršia bola Katarína Kaňová, narodená roku 1906 v Petrovci a o rok mladšia Juliana Párnická sa narodila v roku 1907 v Iloku. Všetky tri zakončili učiteľský kurz v Novom Sade a všetky tri sa odsťahovali do ČSSR. Zuzana Štrbová narodená 11. marca 1908 v Petrovci odišla do Rijeky, kým Zuzana Sirácká, tiež narodená roku 1908 v Petrovci, zakončila učiteľský kurz v Novom Sade, no, zo života si veľmi málo užila – zomrela tridsaťročná.

  • Róm? Bohém? Cigáň? Gypsy?....

    8. apríla sme si pripomenuli Medzinárodný dňa Rómov. Rómovia, príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu, sú rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedú potulný život. Na pomenovanie a pôvod tejto etnickej skupiny sa širšie zameriava Ján Kulík z Austrálie. Podľa neho v Európe je ustálené pomenovanie cigán, cigáň, nem. Zigeuner, tal. Zingar, fr Tsiganes atď. kým v krajinách kde sa hovorí po anglicky, používa sa gipsy, gypsy, kde sa naráža na Egypťan.

  • K storočnici narodenia Anny Pixiadesovej (1924-2004)

    Pred storočím, 6. apríla 1924, sa narodila Anna Pixiadesová, výtvarníčka, výtvarná pedagogička, ilustrátorka, jedna z najpoprednejších a najvýznamnejších slovenských vojvodinských profesionálnych výtvarníkov. Svojím moderným výtvarným prejavom na menej frekventovaných materiáloch (smalt, sklo, tapisérie a i.) si vybudovala významné miesto v dejinách umenia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj celého Srbska. Prvú samostatnú výstavu jej usporiadali v roku 1956 v Národnom múzeu v Petrovci. Výstava bola sprístupnená od 1. do 31. mája a na nej sa Petrovčanom predstavila obrazmi a grafikami výtvarného a aplikovaného umenia.

  • Andrej Hodolič – nový honorárny konzul

    Prevzatím listiny exequatur z rúk námestníčky ministra zahraničných vecí Nataše Rašević sa funkcie ujal nový honorárny konzul Slovenskej republiky v Srbsku, pán Andrej Hodolič. Honorárny konzulárny úrad, do ktorého pôsobnosti patrí celá oblasť AO Vojvodina - Západobáčsky obvod, Severobáčsky obvod, Juhobáčsky obvod, Severobanátsky obvod, Stredobanátsky obvod, Južnobanátsky obvod a Sriemsky obvod, bude sídliť v Báčskom Petrovci.

  • Medzinárodný deň Rómov

    Dňa 8. apríla 2024 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, ktorý si pripomínajú všade vo svete, uvedený deň sa oslávil aj v Obci Báčsky Petrovec. Týmto činom sa začala realizácia prvej aktivity Lokálneho akčného plánu vzdelávania Rómov na rok 2024. Podľa odporúčania Vlády AP Vojvodiny bola o 12.00 h vztýčená rómska zástava na stožiari Obce Báčsky Petrovec. Pri vztyčovaní rómskej vlajky prítomní boli: Dragan Krčmar – zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec, Jelena Sarač – vedúca kabinetu predsedu Obce Báčsky Petrovec, Danijela Bogdanović, koordinátorka Úradu pre rómske záležitosti a Miroslav Necić, predseda Rómskeho združenia Báčsky Petrovec. Koordinátorka Úradu pre rómske záležitosti zablahoželala všetkým príslušníkom rómskej národnostnej komunity a zaželala im lepšiu integráciu a participáciu, tak ako to predpokladá Stratégia sociálnej inklúzie Rómov a rómskych žien v Srbskej republike do roku 2030.

  • Jarný výtvarný salón

    Včera v priestoroch Galérie insitného umenia v Kovačici otvorili 11. ročník Jarného výtvarného salónu. Toto tradičné jarné podujatie sa tento rok koná o mesiac skôr ako po minulé roky, keďže v máji sa v tejto umeleckej inštitúcii a tiež v celej Kovačici uskutoční séria podujatí k 100. výročiu narodenia velikána insitnej maľby Martina Jonáša. Prítomných na včerajšom otvorení výstavy privítala Anna Žolnajová Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia a salón otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Vernisáž ozvláštnil Emil Nemček, ktorý na harmonike zahral niekoľko skladieb.

  • Spomienky Radovana Jandrića

    S dielami akademického grafika Radovana Jandrića, profesora na dôchodku na umeleckých akadémiách v Novom Sade a Belehrade, sa petrovské publikum stretáva štvrtýkrát, z čoho tri samostatné výstavy mal v Galérii Zuzky Medveďovej. Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinskych Slovákov v príhovore na včerajšej vernisáži ozrejmila, že mu výstavy usporiadali pri príležitosti okrúhlych jubileí, a to v rokoch 2004, 2014 a 2024. Vladimír Valentík, výtvarný kritik a autor výstavy, vyberanými slovami hovoril o poetickosti vystavených diel, ktoré nadchýnajú pozorovateľa tak svojimi veľkými formátmi, ako aj zvláštnou tajuplnou mystickosťou. Určitá, akoby patina, dáva dielam pečať starobylosti. Pozornému pozorovateľovi obrazy vyrozprávajú povesti o niekdajšom spôsobe života a priblížia mu odvekú filozofiu spätosti človeka s prírodou. Výstavu otvoril Vladimír Valentík a vernisáž hudobne ozvláštnila mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina pod vedením Ondreja Maglovského.

  • Vendelín Bohboj Kutlík

    Pred 190 rokmi, 5. apríla 1834, sa v Starej Pazove narodil Vendelín Bohboj Kutlík, slovenský advokát, básnik, publicista, národný buditeľ a organizátor kultúrneho života. Toto jubileum nám pripomína Spolok Martina Rázusa, ktorý na svojej facebookovej stránke uvádza časť textu JUDr. Petra Kerecmana, PhD.: Vendelín Bohboj Kutlík sa narodil ako tretie dieťa v evanjelickej, národne uvedomelej rodine. Vendelínovi rodičia – Ján a Jozefína Jaroslava, rod. Potocká – pochádzali z Oravy, resp. z Liptova. Medzi krajanov do Vojvodiny sa presťahovali potom, ako Vendelínov otec po skončení štúdií dostal miesto učiteľa v Starej Pazove. Tu malý Vendelín prežil prvých desať rokov života. V roku 1844 sa rodina presťahovala do juhomaďarského Pitvaroša.

  • Konfirmačná slávnosť

    V prvú nedeľu po Veľkej noci v Báčskom Petrovci, Selenči, Kysáči, Silbaši, Laliti, Aradáči, Hajdušici, Padine, Boľovciach,... prebieha slávnosť konfirmácie. V Petrovci tohto roku majú 40 konfirmandov: 16 chlapcov a 24 dievčat. Okrem z Petrovca, dvaja sú zo zahraničia, zo Slovenska a Čiernej Hory. Hovorí Ján Vida, farár petrovský. Kvôli veľkému počtu detí, ktoré pristupujú k spovedi a Večeri Pánovej, v petrovskom cirkevnom zbore slávnosť konfirmácie vždy dlho trvala a bývala veľmi náročná tak pre deti, ako aj ostatných. Preto sa vlani prvýkrát usporiadali služby Božie s Večerou Pánovou v predvečer konfirmácie a na nich sa prisluhovala Večera Pánova rodičom, starým rodičom, krstným rodičom a ostatným. V tej praxi sa bude pokračovať aj v tomto roku a tak v sobotu 6. apríla o 19:30 bude konfirmačná slávnosť s Večerou Pánovou a spoveďou a v nedeľu 7. apríla o 8:30 budú služby Božie s konfirmáciou. V tomto poslednom prípravnom týždni sa konfirmandi oboznamujú aj s fungovaním cirkevného zboru a dnes spoznávali chrám Boží.

  • Veľkonočná nedeľa v Ašani

    Osada Ašaňa patrí do obce Pećinci, ktorá sa nachádza v Srieme, v južnej časti Vojvodiny. Väčšinu jej obyvateľstva tvoria Srbi, pričom najpočetnejšie menšiny sú Rómovia a Slováci. Z 1253 obyvateľov je podľa údajov z roku 2022 43 slovenskej národnosti. Hovorí Anna Petrovićová, farárka boľovská a administrátorka v cirkevnom zbore Ašaňa a dodáva, že je Ašaňa fíliou cirkevného zboru Boľovce. Podľa jej slov Cirkevný zbor v Ašani bol založený v roku 1902 a v roku 1905 si kúpili dom, ktorý upravili na modlitebňu. V roku 1908 k modlitebni bola pristavaná drevená veža a umiestnené boli do nej 2 zvony. Tie boli počas 1. sv. vojny zrekvirované, takže si Ašančania po vojne zadovážili dva nové zvony. V roku 1984 sa pôvodná modlitebňa zrútila a v roku 1986 bola vystavaná nová. Na oslavu Vzkrieseného sa v nej 31. marec 2024 zhromaždil pozoruhodný počet veriacich a rozozvučali sa aj zvony.

  • Pred sto rokmi založené Združenie vojvodinských pestovateľov chmeľu

    V roku 1924 vo Vojvodine bolo 2000 hektárov chmeľníc. Najviac ich bolo postavených v oblasti Báčskeho Petrovca. V porovnaní s inými plodinami chmeľ zabezpečoval omnoho väčší zisk. Nič sa neoplatilo pestovať väčšmi ako chmeľ. Preto sa cítila potreba „jednotne postupovať", ako to povedal pri zakladaní nového združenia vojvodinských chmeliarov jeho prvý predseda, petrovský učiteľ a národovec Samuel Šiška. Tento vynikajúci dejateľ našej minulosti, medzi prvými zhodnotil význam chmeliarstva v hospodárstve Vojvodiny a predovšetkým Petrovca. Medzi prvými videl, že sa bez organizovanej práce nedosiahne mnoho. Šľachetné povolanie dedinského učiteľa pochopil nie iba ako vyučovanie žiakov, ale cítil ako svoju mravnú povinnosť aktívne sa venovať pozdvihovaniu kultúrnej, odbornej a samým tým aj hospodárskej a hmotnej úrovne žiackych rodičov. Preto 6. apríla 1924 zvolal do svojej triedy pestovateľov chmeľu, aby sa založilo združenie vojvodinských chmeliarov.

  • Vinárska Veľká noc v Kulpíne

    V poradí 16-te podujatie kulpínskeho Spolku vinohradníkov a vinárov Veľká noc v Kulpíne, sa aj tohto roku uskutočnilo v ustálenom termíne, teda vo Veľkonočnú nedeľu podľa gregoriánskeho kalendára. Aj tohto roku podujatie prilákalo do loveckého domu početných výrobcov a milovníkov vín a klobás. Na ocenenie bolo prinesených 89 vzoriek vín a 76 vzoriek klobás, ktoré boli po udeľovaní diplomov ponúknuté na verejnú degustáciu. Okrem diplomov organizátori sa tohto roku rozhodli stanoviť aj nové ceny – Pohár za najlepšie víno na súťaži bez ohľadu na kategóriu, Pohár za najlepšiu klobásu a Cenu Vladislava Kuštru-Kukyho za najlepšiu suchú klobásu v prírodnom čreve. Súťaž mala medzinárodný ráz.

  • 1. slávnosť veľkonočná

    Kto pomôže nám v boji?
    Bied sprostí premnohých?
    Kto odvalí nám kameň?
    Kto, od dvier hrobových?
    Len Ty náš Mesiášu
    dáš nádeje a síl.
    Ty, čo si nad životom
    i smrťou zvíťazil.
    Amen.

  • IN MEMORIAM – Daniel Pixiades

    V kroku poslednom...
    Umlčaný slávikov deň...
    Spí suchá burina. Ráno si líha po tráve...
    Oblaky na dosah ruky. Blízko je nebo?
    V posledných súžbach umiera pastier;
    jeho stádo zostalo bez pasienka, bez píšťaly.

  • VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2024 – výsledky oceňovania vín a klobás

    Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína srdečne pozýva na podujatie Veľká noc v Kulpíne 2024. Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 49 bielych vín, 21 červených, 14 ružových, 1 ovocné malinové víno, 2 dezertné bazové vína a 2 šiler vína. Tretia komisii oceňovala vzorky 76 domácich hrubých klobás. Ich verejná degustácia sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 31.marca 2024 v Poľovníckom dome v Kulpíne, a bude nasledovať po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Výsledky včerajšieho oceňovania si možno pozrieť pod textom.

  • Výborný koncert nekaždodenného dueta

    V stredu 27. marca sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnil koncert huslistky Ivany Jašovej a hornistu Leopolda Lucia Maestra. Ivana Jašová, ktorá sa narodila v Novom Sade a detstvo strávila v Hložanoch a v Báčskom Petrovci, hru na husliach študovala na prestížnej Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA). Počas štúdia vyhrala súťaž UCLA All-Star, čo jej poskytlo možnosť odohrať koncert na husliach Duke of Alcantara, ktoré vyrobil Antonio Stradivari z Cremony v roku 1732. V magisterskom štúdiu pokračovala na Hudobnom konzervatóriu v San Franciscu u čínsko-amerického huslistu Wei He. Po ukončení štúdia Ivana Jašová úspešne vystupovala na mnohých scénach v USA, Dánsku, Švédsku, Švajčiarsku, Portugalsku, Španielsku, Nórsku, Srbsku.

  • K Svetovému dňu divadla: Umenie je mier

    Dnes je Svetový deň divadla. Prinášame vám posolstvo, ktoré šíri Medzinárodný divadelný inštitút (ITI). Autorom tohtoročného posolstva je nórsky dramatik a laureát Nobelovej ceny za literatúru za rok 2023 Jon Fosse. Vo svojom posolstve kladie dôraz na význam umenia a jeho jedinečnosti v protiklade k ničivej sile násilných konfliktov. Z jeho posolstva vyberáme:

  • Veľkonočné vajíčko

    Vajce od pradávna predstavovalo znovuzrodenie a život a spájalo sa s príchodom jari. Škrupinka v sebe nesie symboliku bezpečia. Od dávnych čias vajce bolo považované aj za symbol plodnosti. Veľkonočné vajíčko – zdobené, maľované, cifrované – pomenúvajú aj kraslica, alebo aj písanka a ľudia verili, že také zdobené ešte výraznejšie posilňuje tú jeho symboliku. Farbené vajíčka môžu byť originálnou ozdobou sviatočného veľkonočného stola, ale aj pokrmom. Môžu byť aj skvelou príležitosťou pre kreativitu: z obyčajného vajíčka môžeme urobiť malé majstrovské dielo. Unikátne malé majstrovské diela toho času vystavujú aj v Združení petrovských výtvarných umelcov, kde vznikli aj nasledujúce fotografie.

  • Úspechy kulpínskeho volejbalového klubu

    Kulpínsky volejbalový klub bravúrne začal jarnú sezónu a za sebou má ďalší úspešný víkend. V klube si uvedomujú, že len práca s deťmi a mladšími kategóriami zaručuje klubu budúcnosť, preto sa už roky veľmi aktívne venujú práci s mládežou. Pred dvoma rokmi činnosť rozšírili aj na susedné Ravno Selo, kde otvorili „Volejbalovú školu". Dôvodom takého rozhodnutia bola aj genetická predispozícia – výška populácie tejto dediny. V nedeľu predpoludním uskutočnil sa úspešný turnaj pionierok z ich volejbalovej školy v Kulpíne a v Ravnom Sele. Popoludní zápas zohrali seniorky zo Ž.V.K. Kulpín, ktoré na domácom teréne presvedčivo premohli volejbalistky zo Somboru 3:0 a večer volejbalisti (seniori) V.K. Kulpín výbornou hrou zdolali V.K. Futog 3:0. Informuje predseda klubu Todor Radanov.

  • 25 rokov po bombardovaní

    „Vypnite prúd a plyn, otvorte okná, spustite rolety, vezmite si najnevyhnutnejšie veci a ponáhľajte sa do úkrytu," zneli naliehavé upozornenia z rádio a TV prijímačov keď sirény ohlasovali vzdušný útok. Dnes si pripomíname 25 rokov od začiatku leteckých útokov NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR/SRJ). Brutálny, nemilosrdný zásah NATO jednotiek „Milosrdného anjela" sa začal 24. marca 1999 a skončil 10. júna. Zavraždených bolo viac ako 2.500 civilistov, vrátane 79 detí a asi 1.000 vojakov a policajtov. Pri príležitosti štvrťstoročia NATO agresie na našu krajinu vo viacerých mestách v Srbsku dnes otvorili dokumentárne výstavy a jednu výstavu otvorili aj v Žiline. Usporiadaná bola pod patronátom Veľvyslanectva Srbskej republiky v Slovenskej republike a hlavným organizátorom bolo Združenie Srbov na Slovensku. Výstavu otvoril Aleksandar Nakić, srbský veľvyslanec na Slovensku.

  • Výstava Jána Krajčíka

    „Stredobodom tvorivých výtvarných záujmov Jána Krajčíka je predovšetkým ľudská podobizeň, bez ohľadu na to, či ide o jeho drevené sochy alebo maľby. Spektrum a štylizácia jeho výtvarného prejavu sú veľmi široké, tak pri stvárnení jeho plastík v dreve, ako aj maliarsky podaných podobizní. Je to výrazná tendencia, najmä keď ide o jeho práce v dreve. Jeho najpočetnejšie drevené plastiky znázorňujú imaginárne, markantné tváre úctyhodných bradatých mužov, ktoré akoby zo zdedených hlbín našej duše privolávali do povedomia podobizne zabudnutých bohov a bôžikov z predkresťanského panteónu našich ďalekých slovanských predkov." Napísal v katalógu k výstave Vladimír Valentík, výtvarný kritik, ktorý sa na dnešnej vernisáži aj prihovoril a výstavu otvoril. Prítomných privítala Mária Struhárová, predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov, vernisáž moderovala Tatiana Milina Turanová a hudobné predely patrili gymnaziálnemu triu v zložení Zoran Mitić, Stepan Trigub a Andrej Struhár.

  • Otvorenie Centra pre digitalizáciu insitného umenia

    Za účasti námestníka ministerky kultúry Stanka Blagojevića, veľvyslanca Michala Pavúka a riaditeľa podniku Pošta Srbska zodpovedného za emisiu známok „Srbijamarka" Adama Sofrinijevića bolo včera na pôde Galérie Babka v Kovačici slávnostne otvorené Centrum pre digitalizáciu kovačického insitného maliarstva v Srbsku. Čestným hosťom podujatia bol prof. Dr. Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied, ktorý sa prítomným prihovoril na tému Význam kovačického maliarstva pre Slovensko a slovenskú kultúru.

  • Chabne kapacita našich lesných pľúc

    Symbolicky na samom začiatku jari, keď sa príroda prebúdza, sa 21. marec oslavuje ako Svetový deň lesov. Valné zhromaždenie ustanovilo tento deň v roku 1971 s cieľom zdôrazniť význam stromov a početné výhody, ktoré nám lesy prinášajú, ale aj zvýšiť povedomie o potrebe ich ochrany. Vojvodina stále nesie prívlastok „najmenej zalesnený región v Európe". V Európe je zalesnených 45, v Srbsku 30 a vo Vojvodine iba asi 7 percent plôch a až v 14 vojvodinských obciach (zo 45) zeleň zaberá iba jedno percento, ba aj menej! Podľa medzinárodných štandardov na zdravý vzduch treba zabezpečiť minimum 14-percentné zalesnenie. Ako sa dostať z toho nášho jedného percenta po tých potrebných 14, keď si aj sami pílime konár na ktorom sedíme?

  • Záveje – premiéra kysáčskych ochotníkov

    Členovia Ochotníckeho divadla KC Kysáč pozývajú na premiéru divadelného predstavenia Záveje autora Vladimíra Hurbana Vladimírova, režisérky Svetlany Gaškovej. Premiéra sa uskutoční v piatok 22. marca 2024 o 20.00h vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč. Záveje je hra s veľmi dobrou kompozíciou, kde nám autor predstavuje problém bohatstva a lásky. Je to veľmi často spracovávaný motív, no u Hurbana dosiahol až nadčasovú hodnotu. Stredobodom tragickosti deja je mladá a chorľavá Katuša, nevesta starého Brezovského, ktorého môžeme považovať za druhého tragického hrdinu tejto drámy. Katuša a Brezovský sú dve kontrastné postavy; Brezovský, ktorý so sebou prináša motív bohatstva a Katuša, ktorá so sebou prináša motív lásky. Autor sa v Závejoch snažil riešiť veľmi hlboký a skutočný problém, jeho zámerom bolo znázorniť prehnanú lásku k zemi a majetku, krutosť a negatívnu charakterovú vlastnosť vtedajších sedliakov. V Závejoch sa prelína lyrické a dramatické a vďaka tomu má dielo veľmi špecifický rytmus a dynamiku.

  • Slovenský sokol: ni zisk, ni slávu!

    Prvé snahy o založenie Sokolského družstva v Petrovci datujú zo dňa 22. septembra 1912 roku. Toho dňa 59 uvedomelých Petrovčanov prišlo na ustanovujúce valné zhromaždenie, kde sa vyslovili, že si žiadajú, aby bol v Petrovci založený „Slovenský sokol." Túto svoju žiadosť predostreli vrchnosti na schválenie. Žiadosť podpísali: ako žiadatelia Pavel Kukučka a Július Kubány a ako svedkovia Pavel Bálent, Michal Botka a Andrej Mráz. Táto myšlienka založenia Sokola bola však v samom zárodku hneď znemožnená, udusená. Aj keď vtedajšie vrchnosti Srbom povoľovali zakladanie Sokola, Slovákom to bolo pripisované za vlastizradné podnikanie, boli za to prenasledovaní a iniciátori biľagovaní ako zradcovia a buriči. Písala o tom Národná jednota 16. marca 1940.

  • Otvorený Novosadský knižný veľtrh

    V hale 1 Novosadského veľtrhu dnes otvorili tohtoročný Novosadský knižný veľtrh. Na ňom vystavuje 60 vystavovateľov a vstup pre návštevníkov bude počas všetkých dní podujatia bezplatný. Menšinová vydavateľská činnosť je predstavená na spoločnom stánku Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny, národnostné spoločenstvá. Dnes napoludnie na tomto stánku usporiadali stretnutie autorov, ktorých knihy vyšli vlani vo vydavateľstve Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca. Okrem Vladimíra Valentíka, riaditeľa SVC na stretnutí sa zúčastnili Víťazoslav Hronec, Zdenka Valentová Belićová, Daniela Marčoková, Jaroslav Popović, Miroslav Gašpar a Katarína Pucovská.

  • Výročné zhromaždenie kulpínskych poľovníkov

    Lovný rok sa začína 1. apríla a trvá do 31. marca idúceho roka. Aj keď vlaňajší lovný rok trvá ešte dva týždne, to už nemôže výrazne ovplyvniť celoročné hospodárenie a výročnú správu. Povedal na včerajšom výročnom zhromaždení Loveckého spolku Fazan z Kulpína jeho dlhoročný predseda Branislav Plachtinský. Zároveň zdôraznil: „Myslím si že sama práca bola dobrá, mali sme dosť prostriedkov, ako z vlastných zdrojov, z gazdovania lovným revírom, alebo gazdovania loveckým domom a areálom loveckého domu a trochu viac prostriedkov sme konečne dostali aj od lokálnej samosprávy, taktiež aj od miestneho spoločenstva. Mali sme aj jedného nášho Kulpínčana, ktorý má súkromnú firmu v Sriemskej Mitrovici a ktorý nám finančne pomohol vybudovať skladovací priestor, ktorý nám je nevyhnutný." Podľa výročnej správy správcu lovného revíru Vladimíra Hašku počas roka mali 13 vychádzok do lovišťa a dobrý lov na zajace a bažantov. Finančnú správu, ktorú podal pokladník Andrej Širka a ktorá tiež bola pozitívna, prítomní jednoznačne schválili. Tajomník spolku Štefan Kecman prečítal správu Správnej rady Loveckého spolku Fazan.

  • Návšteva predsedu Slovenskej akadémie vied Kovačice

    V tomto roku, v ktorom s nádejou očakávame pozitívne riešenie a zápis Slovenského insitného maliarstva v Srbsku na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, nápomocnú ruku v tom smere podávajú vysokí štátni predstavitelia Srbska ako aj Slovenskej republiky a tiež čelní ľudia významných kultúrnych a vedeckých inštitúcií. Medzi tie dôležité podporné aktivity možno zaradiť aj prednášku Význam kovačického insitného maliarstva pre Slovensko prof. RNDr. Pavla Šajgalíka, DrSc., predsedu Slovenskej akadémie vied. Stretnutie Pavla Šajgalíka s kovačickými maliarmi bude 21. marca 2024 o 14:00 hod. a organizátorom je Nadácia Babka Kovačica. Následne v Galérii Babka bude otvorené Centrum pre digitalizáciu kovačického insitného maliarstva v Srbsku, ktoré slávnostne otvoria Pavol Šajgalík, Michal Pavúk, veľvyslanec SR v Srbsku a Vladimír Sedlák, generálny riaditeľ Tartavagonka Bratstvo Subotica.

  • Veľká noc v Kulpíne 2024

    Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína srdečne pozýva na 16. podujatie Veľká noc v Kulpíne 2024. Tradičná degustácia vína a domácich klobás sa usporiada v obvyklom termíne vo Veľkonočnú nedeľu, ktorú v tomto roku budeme oslavovať 31. marca. Týždeň predtým, v nedeľu 24. marca záujemcovia, ktorí chcú priniesť svoje vína a hrubé klobásy na oceňovanie, budú to môcť urobiť v čase od 10,00 - 19,00h. Treba priniesť jednu hrubú klobásu a 3x0,7 l vína. Pre klobásy poplatok sa neplatí a pre víno kotizácia je 600 din za jednu vzorku. Vzorky vín a klobás sa budú prijímať v loveckom dome v Kulpíne, kde bude aj ústredný veľkonočný program s koštovkou. Odborné komisie, v ktorých budú vrcholní enológovia a technológovia, ako aj odborníci na výrobu slovenských klobás, pracovať budú na Zelený štvrtok 28. marca. Verejné vyhlasovanie víťazov s kultúrno-umeleckým programom bude 31. marca o 17,00 hodine a po oficiálnej časti nasledovať bude degustácia vzoriek vín a klobás. Podujatie má medzinárodný ráz a na ňom sa okrem domácich vinárov zúčastňujú aj výrobcovia z Česka, SR, Chorvátska, Rumunska...

  • Dolná zem a kontext slovenskej kultúry

    Dnes na centrálnom sídle DZSČR v Nadlaku – Rumunsko bola udelená Cena Ondreja Štefanka. Jej tohtoročnými laureátmi sa stali: Katarína Maruzsová Šebová z Maďarska, za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete a Ján Varšo zo Slovenska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete. Udelením cien a privítaním hostí sa začala aj Medzinárodná konferencia Dolná zem a kontext slovenskej kultúry, ktorej pracovná časť bude nasledovať zajtra a pozajtra.

  • Predseda ÚSŽZ na svojom poste končí, nahradí ho Repčeková

    Vláda Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní odvolala predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Miloša Koterca, a to dňom 13. marca. Koterec bol odvolaný na základe jeho vlastnej žiadosti. Vláda zároveň vymenovala do funkcie novú predsedníčku predmetného úradu. Od 14. marca povedie Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková. Informovala o tom tlačová agentúra SITA.

  • Možnosti spolupráce zahraničných Slovákov so Slovenskom

    V utorok 12. marca 2024 predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Miloš Koterec podpísal Memorandum o porozumení a spolupráci s Jozefom Božikom, predsedom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Poslaním dokumentu je rozvíjať spoluprácu medzi slovenskými obcami v zahraničí a obcami na Slovensku. Viaceré historicky väčšinové slovenské obce v zahraničí – napríklad obce autochtónnej slovenskej menšiny vo Vojvodine v Srbsku, Maďarsku, Chorvátsku či Rumunsku, už spolupracujú s obcami na Slovensku vo forme partnerských družobných miest či pri organizovaní rôznorodých kultúrnych podujatí. Snahou oboch inštitúcií je takéto formy spolupráce spopularizovať, zefektívniť a systematicky podchytiť tak, aby rozvoj vzťahov medzi Slovenskom a krajanskými komunitami viedol k prospešnej výmene informácií a skúseností, ale taktiež k realizácii zaujímavých projektov medzinárodnej spolupráce, vrátane takých, ktoré by sa mohli uchádzať o finančnú podporu z prostriedkov Európskej únie či ďalších fondov.

  • Čo sa stalo nové v tej Starej Pazove

    Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára zo Selenče usporiadal v sobotu 9. marca 2024 v selenčskom Dome kultúry koncert Folklórneho súboru Klasy Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, na ktorom vystúpili aj domáci divadelníci a sólisti. Ponúkame fotoreportáž Juraja Speváka.

  • Stretnutia veľvyslanca A. Nakića s predstaviteľmi na Slovensku

    Veľvyslanec Srbska na Slovensku Aleksandar Nakić sa 7. marca 2024 stretol v Bratislave na Veľvyslanectve s predsedom Spolku Slovákov z Juhoslávie Samuelom Jovankovičom a predsedom Spolku Staropazovčanov na Slovensku Miroslavom Demákom. Účastníci rozhovoru informovali veľvyslanca o histórii vzniku ich združení, ako aj o minulých i pripravovaných aktivitách. Veľvyslanec A. Nakić ubezpečil prítomných hostí, že veľvyslanectvo bude rovnako ako doteraz podporovať činnosť združení a bude sa aktívne zúčastňovať na všetkých aktivitách zameraných na zlepšenie spolupráce a propagácie Srbskej republiky na Slovensku.

  • Rozosmiata tvár a oči plné ohňa Sveta Hurbana

    Prvý školený herec vojvodinských Slovákov Svetozár Hurban sa narodil pred 115 rokmi 8. marca 1909. Bol najmladším vnukom Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Meno dostal po krstnom otcovi a strýkovi Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom. Detstvo strávil pri babičke, známej herečke Anne Jurkovičovej Hurbanovej, ktorá mu vštepila lásku k divadlu. Na divadelnú cestu sa aj on vybral, avšak neužil si veľa z divadelných radostí. Sľubne rozbiehajúcu sa hereckú kariéru Sveta Hurbana zastavila tragická náhoda. Z dovolenky u rodičov v Srbsku sa už do Bratislavy nevrátil. Rozosmiata tvár a oči plné ohňa už na javisku nehriali. Tragicky zahynul dňa 30. júla 1933 pri kúpaní v Dunaji pri Zemune. „Podľa výpovede svedkov, v chladnej vode chytily ho kŕče alebo ranila mrtvica, lebo podávanú ruku vlastnej sestry sám pustil a zmizol vo vlnách Dunaja," uvádza Národná jednota s dátumom 5. august 1933. Jeho telo bolo nájdené po niekoľkých dňoch a prenesené do Starej Pazovy. Pochovaný bol na pazovskom cintoríne za veľkej účasti rodiny, priateľov a známych nielen z Pazovy, ale aj z ostatných slovenských obcí.

  • Málo ku šťastiu

    To, čo je pre niekoho málo, pre iného môže byť veľa. A tak včerajší humanitárny program žiakov petrovského gymnázia, ktorý pomenovali Málo ku šťastiu, pre vnímavých návštevníkov mohol veľa znamenať. Lebo, volal k návratu pocitov kolektívneho šťastia, socializácie, solidarity, humánnosti a empatie. K životu, ktorý by sa mal podobať miestu, kde tisíc vtákov žeriavov chodieva piť vodu. Pýtate sa prečo? Na túto otázku odpovedali moderátorky programu ozrejmujúc, že je v japonskej kultúre žeriav svätý vták symbolizujúci dobré šťastie. Za každý dobrovoľný príspevok sa preto každému návštevníkovi gymnazisti poďakovali origami papierovou figúrkou žeriava. Keď ich vraj nazbierame tisíc, vtedy sa už spĺňajú želania. Aby sa to stalo, včera večer tie žeriavy hojne vytvárali, štedro rozdávali, symbolicky s nimi zdobili scénu, podarovali divákom... Idey hodné chvály a úmysel hoden úcty.

  • Santa Maria della Salute

    Ľúbostná kolonáda Lazu Kostića, básnika nadšeného mladosťou a krásou pôvabnej Lenky Dunđerskej Santa Maria della Salute, má v sebe takmer kozmickú silu. V nej Laza Kostić oslavuje Lenkinu mladosť a pôvabnosť, vyznáva sa zo svojej posadnutosti tou jej krásou a nevinnosťou a prosí svätú matku o odpustenie. On sám sebe nemôže odpustiť. Kostićova básnická skladba bola ukončená štrnásť rokov po záhadnej predčasnej smrti milovanej Lenky. Túto ľúbostnú kolonádu do slovenčiny majstrovský preložil Ľubomír Feldek za pomoci Františka Lipku. Uvádzame úryvok:

  • Valné zhromaždenie zboru Musica viva

    Predsedníčkou Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca aj ďalej zostáva jeho dirigentka Mariena Stankovićová Kriváková. Novou tajomníčkou zboru bude Tatiana Vindišová a pokladníčkou zostáva Zuzana Šjarová. Do Správnej rady boli zvolené: Jarmila Čiepová, Nataša Struhárová a Anna Bovdišová a do Dozornej rady sa dostali Tatiana Cerovská, Vladimír Kováč a Jaroslav Spevák. Tak bolo rozhodnuté na včerajšom výročnom a zároveň volebnom zhromaždení Komorného zboru Musica viva. Zasadnutie viedol Jaroslav Čiep a zapisovateľkou bola Anna Hansmanová.

  • Páchnuce bicykle a petrovské krčmy

    Ak sa do starého Petrovca, Fukary, vydáte ulicou od budovy svojho času známej ako Slovenská sporiteľňa a smerom ku Lukavskej ulici, tak z ľavej strany vám bude bývalá „Bauerova" krčma. Tá, kde pánovi XY niekto, z ničoho nič, stupil na kravatu, a to rovno vo dverách. Pár domov pred touto krčmou svojho času býval aj mechanik ktorý opravoval bicykle. Lenže, prišli mrcha časy a v 30-tých rokoch minulého storočia, následkom veľkej hospodárskej krízy, roboty bolo málo. „Šikovný" majster sa dovtípil, ako peniažky predsa zadovážiť a z biedy vyplávať. Chvalabohu, doma mal hodne myší. Nasťahovali sa mu do šopy, kde držal kukuricu, pšenicu a iné obylie na chov svíň a sliepok. Rozostavil okolo ešte viacej klepcov a chytal ich. Každý deň ich chytil päť, šesť. Už ani kocúr nevládal toľko zjesť. Dostal však dobrý nápad. Poukladal tie mŕtve myši do „bádku" a večer išiel s ním do krčmy na poldecák.

  • Online videohovor o dotáciách ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozýva všetkých záujemcov o dotáciu ÚSŽZ na online videohovor na tému Otázky a odpovede o dotáciách ÚSŽZ, ktorý sa uskutoční 7. marca 2024 od 13:00 do 15:00 SEČ.
    Záznam z videohovoru bude neskôr sprístupnený ako pomôcka pre žiadateľov na webovej stránke úradu. Podujatia sa môžete zúčastniť cez Microsoft Teams. Prípadné otázky o podávaní žiadostí o dotáciu možno adresovať príslušným teritorialistom ešte pred samotným videohovorom.

  • Karol Miloslav Lehotský

    "Vzácny a všeobecne ctený rodák tejto zeme, akademický maliar Karol Michal Lehotský zasluhuje si velikú úctu a uznanie. Miloval človečenstvo, horúce ľúbil národ svoj, ale žil a dýchal s nami, tunajšou vetvou slovenského národa. Oh aké dojímavé bolo, keď nám zo Slovenska každoročne posielal čo mohol, aby sme to rozdelili medzi núdznych gymnazistov! On až do krajnosti skromný, usporil a daroval. V tom sa javila jeho viera v svojho Spasiteľa najprenikavejšie a pre túto príčinu sme si ho všetci ctili," uvádza sa to Národnej jednote s dátumom 12.03.1929 a v pokračovaní textu čítame: „Nášho dobrého priateľa už niet! Žiaľ za ním zmierňuje nám len tá skutočnosť, že tam v Republike, ktorá mu bola druhou vlasťou, snáď ešte s väčším pochopením si vedeli oceniť jeho zlaté srdce a preto mu Sdruženie umelcov zariadilo pohrab, akého si náš nebožtík naozaj aj zaslúžil." Karol Miloslav Lehotský zomrel pred 95 rokmi, 4. marca 1929 v Brne. Narodil sa 16.11.1879 v Laliti.

  • Zima s knihou v Padine a Kovačici

    Obecná knižnica v Kovačici v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom (SVC) z Báčskeho Petrovca usporiadala v piatok 1. marca 2024 pravidelné zimné stretnutie Zima s knihou v Padine a Kovačici. V tomto roku hosťami literárnych posedení, okrem Vladimíra Valentíka, riaditeľa SVC, boli aj mladý spisovateľ Miroslav Gašpar a publicistka Katarína Pucovská. Podujatie sa najprv v popoludňajších hodinách uskutočnilo v slávnostnej sieni Základnej školy m. Tita v Padine a večer v Obecnej knižnici v Kovačici.

  • Michal Godra – 150 rokov od úmrtia

    Michal Godra sa narodil v Bohuniciach na Slovensku, v rodine vzdelaného evanjelického kňaza Michala Godru, člena Učenej spoločnosti banského okolia. Ľudovú školu navštevoval v rodisku a neskôr študoval v Banskej Štiavnici, Modre a Bratislave. V rokoch 1825 — 1827 študoval teológiu vo Viedni. Mladý Michal Godra prišiel do nášho báčskeho prostredia ako dvadsaťsedemročný a zostal tu do smrti. Najprv pôsobil ako súkromný vychovávateľ v rodine Tošu Stratimirovića v Kulpíne (1828-1831). V septembri r. 1836 nastúpil – zásluhou Karola Abafiho – za riaditeľa a profesora na seniorálnom slovensko-nemeckom gymnáziu v Novom Vrbase. Pôsobil tu vyše 30 rokov. Novovrbaská škola bola založená r. 1812 a patrila k bánskobystrickému dištriktu. Michal Godra si na novovrbaskom gymnáziu získal povesť dobrého pedagóga, za jeho riaditeľovania úroveň školy sa dvíhala a počet žiakov vzrastal, a to nie len evanjelických Slovákov a Nemcov, ale aj pravoslávnych Srbov.

  • Sódovkáreň a Devićovci

    V Petrovci bola v minulosti známa Čuhova sódovkáreň a v Kulpíne Devićova. Sódovkári mávali veľa roboty, keďže sódovka bol obľúbený nealkoholický osviežujúci nápoj našich rodičov a starých rodičov. Bola to sýtená studňová voda obohatená kysličníkom uhličitým. Deťom však viac chutila sinálka. Jej ružová farba, malinová vôňa a atraktívnejšie malé fľaškové balenie boli neodolateľnými lákadlami pre deti žiadostivé sladkostí a sladkých nápojov. Netrpezlivo preto čakali sódovkára prichádzajúceho na voze, aby im rodičia kúpili fľašku sinálky, s ktorej si potom na ulici s ostatnými deťmi pomaly s pôžitkom dlho upíjali. Sinálka bola slabšie sýtená a predávala sa v malých sklenených fľašiach so špeciálnymi zátkami, kým sódovka bola vo veľkých fľašiach, ako rodinné balenie. Tie fľaše si vyžadovali donášku do domu, keďže sódové boli najčastejšie dvojlitrové a boli z hrubého skla, teda aj ťažké. Devićovci ich rozvážali nielen po Kulpíne, ale aj po Petrovci, kde mali hodne stálych zákazníkov. Sódovkáreň mali na hlavnej ulici v Kulpíne a ten ich niekdajší dom vedľa hostinca Lipa, aj dnes upomína na staré časy. Zamurovaný vchod na budove napovedá, že tam bola akási predajňa.

  • 21. ročník v turnaji Tabla – „Nech sa páči majstre"

    Spolok Slovákov z Bulharska so sídlom v Bratislave usporiadal tradičný turnaj v hre Tabla. Išlo už o 21. ročník, na ktorom sa zúčastnilo 18 hráčov, čo je o troch hráčov viac ako minulý rok. Táto hra je pôvodom z Perzie a v Bulharsku je veľmi obľúbená. Priateľskú hráčsku atmosféru doplnila nová aktivita krajanov, a to zostavovanie hráčskeho slovníka. Mnohí z nás počuli od svojich rodičov, prípadne starých rodičov rôzne výrazy, ktoré počas hry používali. Postupne sa však z nášho slovníka vytrácajú. Taktiež je zaujímavá hráčska kultúra, ktorú by sme chceli opäť oživiť, ako napríklad, keď porazený hráč by mal podať kocky protihráčovi a povedať: моля майстор (molja majstor – nech sa páči majstre). Hlavné však je, že sme sa, ako krajania, opäť stretli, spoznali sa nové rodiny, našli sa nové príbuzenské vzťahy a pribudli noví členovia Spolku, ktorých medzi nami srdečne vítam.

  • Veľvyslanec Aleksandar Nakić odovzdal kópie poverovacích listín

    Dňa 22. februára 2024 odovzdal veľvyslanec Srbska na Slovensku Aleksandar Nakić kópie poverovacích listín Ingrid Horvaj, riaditeľke Diplomatického protokolu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Veľvyslanec A. Nakić poďakoval Slovensku za jeho principiálny postoj k otázke Kosova a Metohije a veľmi pozitívne ohodnotil podporu Slovenska v procese vstupu Srbska do Európskej únie. Účastníci diskusie sa zhodli, že bilaterálne vzťahy sú vynikajúce a priateľské a vzájomne vyjadrili pripravenosť na ich ďalšie posilňovanie vo všetkých oblastiach. Uvádza sa to na webovej stránke ambasády Srbska v Bratislave. Nového srbského veľvyslanca čoskoro očakáva audiencia v prezidentskom paláci u prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej odovzdá poverovacie listiny.

  • Michal Šuľa je opäť rekordérom Slovenska

    Slávne kovačické atletické eso Michal Šuľa vytvoril 4. februára minulého roku slovenský rekord v bežiacom páse vo fitness centre Pump v Bratislave v pretekoch na 100 kilometrov: 8 hodín, 34 minút a 26 sekúnd. Banátsky Mihalić už koncom minulého roka avizoval, že sa pokúsi prekonať slovenský rekord v pretekoch samého so sebou, tentoraz 24. februára, opäť v mestskej časti Petržalka. A nenapodobiteľný srbský Zátopek opäť vytvoril nový rekord Slovenska s fantastickým výsledkom: 7 hodín, 14 minút a 42 sekúnd, čo je o hodinu a dvadsať minút prekonaný výsledok od jeho minuloročného traťového behu.

  • Ako rástol Petrovec

    V Národnom kalendári na rok 2024 novinárka Anna Dudášová si zalistovala v starých kalendároch a urobila výňatky z petrovskej časti Kroniky našich osád. Podľa jej písania najprajnejším obdobím pre rast a rozvoj Petrovca bolo rozhranie päťdesiatych až sedemdesiatych rokov, keď sa dedina zmenila na nepoznanie, keď sa "civilizovala". Keď jej pribudli chodníky, vodovod, asfaltové cesty, viaceré hospodársko-priemyselné objekty, keď kone a koče vystriedali traktory a vlečky, mláťačky vystriedali kombajny, keď Petrovcu pribudli moderne vybavené nové rodinné domy... Pred polstoročím, v Národnom kalendári z roku 1974 v Kronike našich osád bolo zaznačené:

  • Výzva ÚSŽZ na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2024

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zverejňuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2024 v nasledujúcich oblastiach: vzdelávanie, kultúra, informácie a médiá. Hlavným cieľom poskytovania dotácií ako súčasti štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí je podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi SR a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Registrácia žiadostí v dotačnom informačnom systéme bude prebiehať v dňoch od 26.02.2024 12:00 hod. do 31.03.2024 do 24:00 hod. SEČ.

  • Viničky

    Prví Petrovčania, prví slovenskí osadníci Petrovca po sebe zanechali aj svedectvo, že tu, v novom chotári jesto všetkého. V barinách je dostatok rýb, pôda, i keď pomerne tvrdá (rokmi stála ladom), predsa je mimoriadne úrodná a pasienky sú bujné. Všetko sa tu dá dopestovať, len nie dobré hrozno. A z nekvalitného hrozna nemožno urobiť ani dobré víno – je kyslé. Viniču táto pôda vôbec nevyhovuje. Ako by aj? Dobré hrozno sa rodí tam, kde je pôda zlá. Chudobná. U farára Sztehlu sa dočítame, že Petrovčania si predsa dobré víno urobia, ale v Srieme. Vypadá, že vínko chýbalo tým naším osadníkom, čo sa sem dostali z južných kopcov Slovenska, priľahlých kopcov v Maďarsku a z maďarských piesočnatých pustatín. Chýbalo, kým neobjavili, že tam medzi Petrovcom a Kulpínom, na tom najvyššom kopci, odkiaľ si čerpali piesok, predsa môže prospievať aj vinič. Konečne, tento kopček, či vlastne tu ide o nejakú antickú dunu, nazvali aj Viničkami.

  • Medzinárodný deň materinského jazyka

    Dnes oslavuje svet medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý vznikol z iniciatívy Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999. Pripomínajú si ho aj slovenské komunity v zahraničí, pre ktoré je zachovanie si materinského slovenského jazyka veľmi dôležitou súčasťou prežívania a uchovávania si národného povedomia. Slovenská reč je tým najuniverzálnejším spojením so všetkými Slovákmi a Slovenkami naprieč celým svetom, je najjednoduchším nástrojom, ako si udržať slovenské národné povedomie. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí preto dlhodobo považuje podporu udržiavania si slovenčiny a jej výučby v krajanských komunitách za svoje najvyššie priority.

  • Zuzana, Zuzanka

    Snáď najkrajšie básne o Zuzane sú tie venované Zuzanke Milana Rúfusa. Večné dieťa. Zuzanka. "Môj oriešok zlatý, ty môj holúbok..." Postihnutá dcérka Zuzka bola pre Milana Rúfusa najväčšou múzou. Rúfus opakoval, že nič vo svojom živote neľutuje, pretože aj strata je súčasťou daru bytia a za ten dar sa treba poďakovať. Rovnako ďakoval aj za svoju postihnutú dcérku Zuzanku. Narodila sa s Downovým syndrómom. "Pre básnika Rúfusa sa stala hlbokým symbolom, stelesnením dieťaťa v tom najčistejšom poňatí pravdy a zázraku – a to od jej útleho detstva až do dospelosti," napísal spisovateľ Milan Richter. Rúfus zomrel pred 15 rokmi 11. januára 2009 v Bratislave. Ako 62-ročná zomrela nedávno aj jeho milovaná dcéra Zuzanka.

  • 15 rokov ZPVU

    Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) malo v sobotu 17. februára 2024 v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec výročné zhromaždenie na ktorom si pripomenuli 15 rokov nepretržitého pôsobenia. Predsedníčka ZPVU Mária Struhárová v správe o vlaňajšej činnosti konštatovala, že rok 2023 bol namáhavý, aktívny, kreatívny, ale predsa úspešný a zdarný. Plán práce v úplnosti realizovali a úspešne zdolali i aktivity, ktoré neboli plánované. V roku 2023 zorganizovali až 9 výstav, tiež výtvarnú dielňu pre deti Slovenský ornament, v októbri usporiadali detský výtvarný tábor počas detského týždňa a v novembri a decembri školu kreslenia pre deti. Ich členovia sa zúčastnili na piatich výtvarných táboroch v krajine a dvoch podujatiach v zahraničí: na Krajanskom dvore v Detve v Slovenskej republike a na detskom výtvarnom tábore v Rumunsku. Tohtoročný plán je tiež náročný. Aktivity započali včerajším výročným zhromaždením, po ktorom otvorili výstavu prác členov Združenia výtvarných tvorcov Petra Tomića z Báčskej Palanky.

  • K 170. výročiu narodenia Jozefa Maliaka

    "Pán Jozef Maliak známy je širšiemu obecenstvu, ako vytrvalý a svedomitý pracovník a vo všetkých jeho prácach zračí sa táto jeho svedomitosť. Je on iste jediný z pomedzi tunajších Slovákov, ktorý neúnavne prezerá, číta, značí a prekladá, staré dokumenty o našom tunajšom živote. Je jeden z tých málo ľudí, ktorým staroba neprekáža v práci a ktorý aj napriek svojim mnohým rokom a svojmu zamestnaniu pracuje stále v literatúre. Knihy Jozefa Maliaka sú: Fruška Gora, Daniel Kolényi a jeho doba a Dejiny stavby petrovského chrámu." Čítame to v Národnej jednote s dátumom 1. január 1929.

  • Sreteňské vyznamenania

    Prezident Srbska Aleksandar Vučić dnes večer odovzdal vyznamenania zaslúžilým jednotlivcom a inštitúciám pri príležitosti Dňa štátnosti. Oficiálny ceremoniál pri príležitosti Sretenja sa konal v budove predsedníctva Srbska. Medzi 107 laureátmi boli diplomati, spisovatelia, novinári, herci, speváci, športovci... medzi ktorými boli aj Fedor Rosocha, Mojmír Vrlík a Ján Nemček.

  • Daniela Plachtinská, nová predsedníčka kulpínskych vinárov

    Vinohradníci v Srbsku dnes oslavujú Sv. Trifuna, ochrancu vinohradov a poľných plodín. Srbská pravoslávna cirkev si svätého Trifuna pripomína ako mučeníka a vinohradníci si od pradávna uctievajú tohto svojho patróna. Snažia sa získať jeho podporu a modlitbami si vyprosiť u neho priazeň a najmä ochrániť úrodu vo viniciach. Na svätého Trifuna treba orezať aspoň jeden viničný ker, aby sa urodilo hojne hrozna. To dnes popoludní urobili aj členovia Spolku kulpínskych vinohradníkov a vinárov vo vinohrade svojej členky Daniely Plachtinskej. Posvätenie jej vinohradu vykonal kulpínsky pravoslávny kňaz Branko Karać. Po tomto cirkevnom obrade nasledovalo výročné zhromaždenie, ktoré sa zaďakovaním zakladateľa spolku a jeho doterajšieho predsedu Michala Dovičina pozmenilo na volebné.

  • Zima s knihou 2024

    Zima s knihou, tradičná, už 17. v poradí putovná akcia Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca, v tomto roku štartovala v Kysáči, pokračovala v Hložanoch a v pondelok 12. februára prebiehala v Báčskom Petrovci. Na kysáčskom večierku bola prezentovaná kniha poviedok pre deti Miroslava Gašpara Hm, poškrabkám sa za uchom a v Hložanoch predstavili autorov Zdenku Valentovú Belićovú a Petra Arbutinu z Belehradu. Na petrovský večierok si riaditeľ SVC Vladimír Valentík pozval Danu Zimovú, zostavovateľku knihy Anny Majerovej Vodičkové zrkadlo stále s nami a Katarínu Pucovskú, autorku knihy Veľkí ľudia malého Kulpína. Okrem uvedených dvoch kníh, s osobitným dôrazom sa venovali aj knihe Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak, ktorú do tlače pripravil Vladimír Valentík.

  • Plukovník Štefan Čáni

    Na internetovej stránke Vojenská história SK je zverejnený článok o plukovníkovi Štefanovi Čánimu z Báčskeho Petrovca. Štefan Čáni sa narodil v dnešný deň pred 124 rokmi v rodine bankového podúradníka Samuela a Ľudmily, rodenej Migrovej. V poslednom roku prvej svetovej vojny bol ako jednoročný dobrovoľník začiatkom marca 1918 prezentovaný v 16. pešom pluku cisárskej a kráľovskej armády v Apatine, neďaleko Somboru. Tam do 25. augusta 1918 absolvoval Školu pre dôstojníkov v zálohe a bol povýšený do hodnosti desiatnika. V roku 1919 sa zúčastnil bojov o Slovensko proti jednotkám maďarskej Červenej armády. Roku 1921 ho povýšili na poručíka pechoty a postupne zastával viaceré veliteľské funkcie. Medzitým bol 30. septembra 1936 povýšený na štábneho kapitána pechoty. Po vzniku Slovenského štátu prevzal štábny kapitán Čáni 16. marca 1939 velenie Pluku útočnej vozby v Martine a neskôr sa zúčastnil ťaženia slovenskej armády na východnom fronte. O tom píše pplk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD.

  • Mladí vo večnosti: Juraj Mučaji

    Najnovšie číslo Slovenských národných novín (10. február 2024), ktoré vydáva Matica slovenská v Martine, v rubrike Mladí vo večnosti prináša článok o našom básnikovi Jurajovi Mučajimu (19. 2. 1919 – január 1945). V hornom rámčeku sa uvádza, že prvý raz bude v rámci dlhodobého cyklu Mladí vo večnosti zameraná pozornosť na tvorcu, ktorý žil a písal mimo hraníc dnešnej Slovenskej republiky – presnejšie v dolnozemskom prostredí v srbskej Vojvodine. Juraj Mučaji veľmi mladý odišiel do večnosti, v neľudských podmienkach, v cudzine... V zajateckom tábore v Charkove na Ukrajine podľahol týfusovej horúčke. Skonal vyčerpaný vojnou a vysilený chorobou vo veku nedožitých 26 rokov...V týchto dňoch si pripomíname 105 rokov jeho narodenia a 79 rokov úmrtia. O tomto našom básnikovi, Petrovčanovi, učiteľovi, bratovi spisovateľa Pavla Mučajiho, píše Peter Cabadaj, ktorý uvádza, že Juraj Mučaji bol prvým moderným básnikom v slovenskej poézie v Juhoslávii. Rozhodujúcu časť básní napísal počas vojny, ktorú otvorene zobrazoval ako krvavú drámu sveta i svojho vlastného života.

  • Slovenský svetový kalendár a Slováci v Austrálii

    Najnovšia, 8. edícia Slovenského svetového kalendára na priestupný rok 2024 prináša príspevky z 20 krajín sveta – od Argentíny až po Austráliu, od Kanady a USA až po Blízky východ a Izrael. Aj v najnovšom ročníku tohto kalendára sa dozvedáme tak o minulosti, ale aj o aktuálnych dianiach medzi krajanskými komunitami. Spoznávame významné osobnosti krajanského života v jednotlivých krajinách z minulosti, ale aj v súčasnosti. O Slovákoch v Austrálii píše Katarína Mosnáková-Bagľašová v texte s titulkom V príprave kniha KORENE – Rodinné profily austrálskych Slovákov z bývalej Juhoslávie. Vyberáme časť z jej textu: "Slovenská komunita v Austrálii sa snaží už vyše jedného polstoročia zachovávať národnú identitu, jazyk a pestovať kultúrne tradície. Slováci do Austrálie prichádzali hlavne z ekonomických a sociálnych dôvodov, tak v medzivojnovom období, ako i po skončení 2. svetovej vojny. Túto komunitu v 60. a 70. rokoch posilnila silná vlna slovenských emigrantov z bývalej Juhoslávie, ktorí si ihneď začali organizovať národnostný spoločenský a kultúrny život. Sústavnou a odovzdanou prácou dosiahli to, že dnes patria medzi najsilnejšie a najtvorivejšie kolektívy Slovákov v Austrálii. O nich na Slovensku predsa len málo vieme. Pripravovaná kniha Korene (Rodinné profily austrálskych Slovákov z bývalej Juhoslávie) tento nedostatok určite napraví...

  • Do pozornosti záujemcom o dotáciu ÚSŽZ

    Dotačný informačný systém (DIS) Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) je inovovaný. Z ÚSŽZ vyzývajú preto záujemcov o dotácie, aby sa v najbližších dňoch zaregistrovali v dotačnom systéme, alebo, ak sú už registrovaní, aby si aktualizovali a doplnili svoj profil a to najneskoršie do 15. februára 2024. Okrem iného potrebný je podrobný opis „Aktivít", čiže podrobne rozpísať všetky aktivity, ktorým sa venujete v rámci zákonom stanovených oblastí, lebo v prípade neuvedenia konkrétnej aktivity nebude možné žiadať o dotáciu v danej oblasti. V prípade nesplnenia týchto povinností a nedodržania uvedenej lehoty nebudete môcť z technických dôvodov pristúpiť k podaniu žiadosti o dotáciu v rámci najbližšej výzvy. Dotačná výzva ÚSŽZ bude zverejnená koncom februára s časom na podávanie žiadostí v rozsahu minimálne piatich týždňov.

  • Slavkovci a ich ťažký životný údel

    Karol Slavka bol v druhej polovici 19. storočia významným petrovským kováčom. Ako roduverný Slovák a ako sa to na úctyhodného majstra patrilo, svojho syna Samka, narodeného pred 140 rokmi 24. júla 1884, dal do škôl. Po skončení nižších tried gymnázia v Sarvaši, usilovný Samko pokračoval v školení na preparandii (učiteľský ústav). Školenie úspešne absolvoval a učiteľskú prax začínal v Pivnici, pokračoval v Kysáči a Novom Sade a najdlhšie pôsobil v Petrovci, kde aj natrvalo zakotvil. V Petrovci sa zapájal i do verejného i spolkového života a v rodičovskom dome otvoril i akúsi hospodársku sprostredkovateľňu a informačnú kanceláriu. Uvádza sa to v nekrológu zverejnenom v novinách Národná jednota, z ktorého sa dozvedáme, že umrel 15. októbra 1937 a kde píše: „Na Sama Slavku, najmä z tých mladších čias, všetci si budeme vďačne spomínať: jeho mohutný spev, ktorý sa ozýval na zábavách (keď podľa staromódneho spôsobu, po tanci tanečníci defilovali sieňou a spievali našské piesne), jeho vtipy a žarty, ktoré kolovaly v priateľskom kruhu a vôbec jeho podivínska povaha zostane nám v živej pamäti." Šťastné roky však čoskoro začiernili tie kruté, bolestivé. Dôvodom, že sa dožil iba 53 rokov bolo úmrtie najprv manželky a potom aj strata syna Ivana, jedináčka, gymnazistu. „Tým sa dá vysvetliť i to, že v posledných rokoch svojho života oddal sa i nadmiernemu používaniu alkoholu. Ináče ako človek, najmä v jasných chvíľach, bol dobrý kamarát, milý a veselý spoločník. Ako učiteľ bol tiež dobrý, s veľkou láskou sa venoval svojmu povolaniu a jeho bývalí žiaci majú na neho pekné spomienky."

  • Rok slovenských žien v národnom hnutí

    Matica slovenská usporiada 13. a 14. júna 2024 v Martine vedeckú konferenciu Slovenské ženy v národnom hnutí. MS vyhlásila rok 2024 ako Rok slovenských žien v národnom hnutí. Nemožno obísť skutočnosť, že téma postavenia a úlohy slovenských žien v národnom spoločenstve v premenách času si doteraz nenašla väčší priestor, aby sa jej venovala patričná pozornosť. Spravidla sa vedeckí pracovníci venovali v početných monografiách, zborníkoch a štúdiách prevažne mužom v pozícii slovenských národovcov, pričom ženy ako slovenské národovkyne sa nezriedka dostávali do úzadia. V tejto súvislosti však nemožno nespomenúť dôležitú skutočnosť, že boli to práve slovenské ženy, ktoré ako starostlivé matky, verné manželky a vychovávateľky spravidla takmer vždy početného potomstva stáli pri svojich manželoch neraz v ťažkých životných skúškach. Ciele konferencie: prezentovať zabudnuté, menej známe a dosiaľ celkom nepreskúmané postavy žien a rekonštruovať ich životný príbeh prostredníctvom vedeckých výskumov a poznatkov. Prihlášky na konferenciu treba poslať do 29. februára 2024.

  • V ústrety 100. narodenín Zuzany Chalupovej

    V dnešný deň pred 99 rokmi sa narodila naša najznámejšia insitná maliarka Zuzana Chalupová. V ústrety nedožitých maliarkiných stých narodenín, ktoré oslávime 5. februára 2025, žiaci Základnej školy mladých pokolení z Kovačice, Združenie potomkov zosnulých maliarov kovačického insitného umenia a Nadácia Babka Kovačica dnes spúšťajú iniciatívu na pomenovanie jednej z ulíc v Kovačici a Belehrade podľa Zuzany Chalupovej. Iniciátori tejto akcie mienia, že by si Zuzana Chalupová iste zaslúžila mať svoju ulicu v rodnej Kovačici, rovnako aj v Belehrade, keďže svojím umením prezentovala Kovačicu a Srbsko po celom svete. Len v roku 1972 Zuzana pomohla UNICEF s asi milión dolármi. Jej pohľadnica Zima bola toho roku najpredávanejšia na celom svete a s takým predajom dosiahla väčší úspech ako Salvador Dalí, Picasso a mnohí iní.

  • Kukuričné hody

    Spolok kulpínskych žien usporiadal v sobotu 3. februára zábavu Kukuričné hody, na počesť tejto našej najzastúpeneješej obilniny. Chutné jedlá a vkusné dekorácie z kukurice pozitívne ovplyvnili náladu, ku ktorej v značnej miere prispela aj veselá hudba a bohatá tombola. Na zábave nechýbali kukuričné buchty, pukance a ani varená cukrová kukurica. Prítomných, predovšetkým ženy zo spolkov žien združených do Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ), privítala Nataša Zimanová, predsedníčka Spolku kulpínskych žien. Poďakovala sa početným sponzorom, ktorí pripravili hodnotné darčeky a poznamenala, že by chceli, aby táto ich zimná akcia prerástla v tradičnú. Na včerajšej vydarenej zábave sa zúčastnili predstavitelia viacerých združení z Kulpína a nasledujúce spolky žien: Slovenka z Hložian v čele s predsedníčkou Vierou Miškovicovou (zároveň aj predsedníčka ASSŽ), Spolok petrovských žien, Aktív žien Silbaš, Spolok žien Pivnica, Spolok žien matkino srdce z Lalite, Spolok kysáčskych žien, Združenie žien Jánošíčanka, Združenie pazovských žien a Spolok žien z Iloku z Chorvátska. Zábava prebiehala v Poľovníckom dome v Kulpíne.

  • Nový slovenský veľvyslanec

    „Veľvyslanec Slovenskej republiky Michal Pavúk dnes odovzdal poverovacie listiny do rúk prezidenta Srbskej republiky Aleksandra Vučića a oficiálne sa tak ujal funkcie. Počas rozhovoru, ktorý nasledoval po slávnostnom ceremoniáli, obaja potvrdili záujem na ďalšom posilňovaní blízkych a priateľských vzťahov vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. Dôležitou bude nielen intenzívna spolupráca v politickej a hospodárskej rovine, ale aj rozvoj silných kultúrnych a medziľudských väzieb, ktoré zosobňuje hlavne početná slovenská národnostná menšina." Zverejnilo dnes na sociálnej sieti Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku. Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky odovzdala poverovacie listiny novému veľvyslancovi v Belehrade Michalovi Pavúkovi pred dvomi týždňami.

  • Samuel Spevák

    Pred sto rokmi v Petrovci sa narodil riaditeľ petrovského gymnázia Samuel Spevák. Patril medzi tých riaditeľov, ktorí plne venovali seba v prospech rastu a afirmácie školy. Narodil sa 3. februára roku 1924 v Petrovci, kde skončil aj základnú školu. Po návrate z Juhoslovanskej armády roku 1946 maturoval na Učiteľskej škole v Sombore. Ako učiteľ pracoval na základnej škole v Ľube, Kovačici a Selenči ako i v Odžakoch, kde vykonával aj funkciu pedagogického poradcu v niekdajšom Odžackom okrese. Vyššiu pedagogickú školu a prírodovednú fakultu absolvoval diaľkove a na petrovské gymnázium prišiel roku 1953 ako profesor biológie. Roku 1970 bol zvolený za riaditeľa gymnázia, na čom zotrval až do svojho odchodu do výslužby – 31. augusta 1983. Bol nositeľom ceny Partizánsky učiteľ, Radu práce so zlatým vencom, Radu za vojenské zásluhy, Radu za odvážnosť atď.

  • 330 rokov Nového Sadu

    Nový Sad, Neoplanta, Neusatz, Újvidék...bol založený v roku 1694. Avšak, za Deň Nového Sadu je zvolený 1. február na počesť pamiatky na rovnaký deň z roku 1748 keď cisárovná Mária Terézia udelila Novému Sadu štatút slobodného kráľovského mesta v rámci Habsburskej monarchie. Vtedy mesto bolo i pomenované dnešným menom. Bolo to teda tri roky po tom, ako Slováci osídlili Petrovec a tri roky po tom ako známa hercegovská šľachtická rodina Stratimirovićovcov dostala roku 1745 od Márie Terézie pustatinu Kulpín. Slováci do Nového Sadu prišli v rámci druhotnej kolonizácie v roku 1770 a to z Petrovca, Hložian, Pivnice, Kysáča... Podľa údajov z roku 1857 v Novom Sade vtedy žilo 343 Slovákov a podľa najnovších údajov v Novom Sade žije 5.458 Slovákov.

  • Fukara

    Keď prví Slováci prišli do Petrovca, už jestvovala z pravej strany Begeja osada srbský Petrovec. Begej, keď občas lenivo tiekol, smeroval ku dnešnej Kanálskej ulici. Na túto riečku dbali aj starí inžinieri počas kopania „starého" kanála. Popod budúci kanál vykopali najprv tunel a obmurovali ho tehlami, aby si Begej mohol aj ďalej nerušene tiecť ku Jegričke, (malá riečka, ktorá svoju 62 kilometrovú púť začína pri Pivnici, slovensko - srbskej osade v Báčke a vlieva sa do Tisy). Tento tunel ľud nazýval gádorom. Siahlo sa hlboko do minulosti jazyka a tam to slovo bolo, ba v mnohých indoeurópskych jazykoch je aj dnes, s významom garád, jarok, tok a pod. V letných mesiacoch, keď Begej vedel vyschnúť, v gádore bolo vody, a aj číkov. Begej sa však vedel aj rozhnevať a vtedy tiekol ako pravá veľká rieka. Stávalo sa, že aj zaplavil celú oblasť budúcej Širokej ulice. Preto si pôvodní srbskí osadníci svoju osadu stavali na relatívne bezpečnom, vyššom mieste. Avšak, keď sem prišli Slováci, museli sa usadiť z druhej strany Begeja, na jeho ľavom boku, čo už bolo nižšie a vlažnejšie miesto. Srbi, tí trochu starší obyvatelia Petrovca, túto ubiedenú slovenskú časť osady posmešne nazvali Fukarou.

  • Lana, najlepšia mladá hudobníčka na svete

    Má iba 15 rokov, v súčasnosti je najmladšou študentkou Akadémie umení v Novom Sade a práve v týchto dňoch získala najvyššie svetové ocenenie v klasickej hudbe pre mladých hudobníkov: International Classical Music Award - Discovery Award 2024, známe ako Oscar klasickej hudby. Nikto zo Srbska sa doteraz nedostal tak vysoko. Zaslúžene. Lana Zorjanová svoj talent zdokonaľuje už vyše desaťročie, na husliach hrá od štyroch rokov a už ako maličkú sme ju obdivovali. V roku 2014 vystúpila na Predvianočnom koncerte v Slovenskom evanjelickom kostole v Novom Sade. Vtedy priam virtuózne zahrala skladbu Ivana Zajca – Koncertino pre husle a klavír G-dur. V roku 2019 na rovnakom mieste, tiež na predvianočnom koncerte, bravúrne zahrala niekoľko sklatieb, a vtedy už nebolo pochybností, že má pred sebou skvelú budúcnosť. Lana tie očakávania nesklamala, ba čo viac, vysoko prevýšila – stala sa najlepšou mladou hudobníčkou na svete. Dnes ju prijal primátor Nového Sadu Milan Đurić, gratuloval jej na dosiahnutom úspechu a oznámil vystúpenie mladej huslistky v Mestskej radnici 20. februára 2024.

  • Pani ministrová

    Divadlo je zrkadlom spoločnosti. To, čo sa v spoločnosti skutočne deje, v divadle sa napodobňuje, chváli, alebo aj zosmiešňuje, vysmieva. A to je aj úloha divadla: u diváka vzbudiť určité pocity, ale aj poukazovať na anomálie spoločnosti a tým sa pokúsiť vrátiť všetko na správnu cestu. Branislav Nušić na to poukazoval ešte pred storočím, a to aj v tejto dnes už kultovej komédii a dodnes zábavnej fraške Pani ministrová, ktorú v sobotný večer 27. januára 2024 obecenstvo v plnej sieni v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci takmer dve hodiny s úsmevom (často aj s hlasným smiechom) pozorne sledovalo. Na flyeri k predstaveniu režisérka Marína Dýrová okrem iného napísala, že „...Pani Ministrová bola prvýkrát na javisku predstavená presne pred sto rokmi. Dnes, priam v nezmenenej podobe, prináša presne rovnakú dávku aktuálnosti, ako aj vtedy. My preto s predstavením ponúkame otázku, ktorú si, máme nádej, dá náš divák sám sebe: Sme tam, kde sme boli pred 100 rokmi? A prečo? Prečo sme sa jednoducho neposunuli?"... Mohlo by sa teda povedať, že táto komédia je vskutku dráma o bezohľadnosti človeka a jeho tragikomickej snahe byť niekým vyšším, aj keď je to nad jeho schopnosti Je to, ale, aj výstraha tým „na výslní", že skôr či neskôr sa výslnie pominie a pád „z výšky" môže byť veľmi tvrdý.

  • Osvienčim ako neskutočný zlý sen

    27. januára 1945 bol oslobodený najväčší nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz – Birkenau pri Poľskom meste Osvienčim. V tomto tábore bolo zavraždených približne 1,1 milióna ľudí, prevažne Židov. Pred vstupom do Osvienčimu stála dlhá kolóna, ktorá postupne vchádzala do ohradeného priestoru tohto koncentračného tábora. Doktor Mengele, ktorému sa pripisuje zodpovednosť za likvidáciu viac ako 400 000 väzňov v plynových komorách a preto bol väzňami prezývaný Anjel smrti, Boriškiných rodičov hneď poslal do krematória a ju na druhú stranu. „Nevedela som, že oni tam vlastne končia, neskôr, keď som sa opýtala, kde sú mi rodičia, povedali mi, že oni už odišli na druhú stranu. Nevedela som vtedy, o čom mi to hovoria, veď som mala iba 12 rokov. Neskôr som sa dozvedela, že ich odviedli do krematória. Tak sa volala tá pec, kde ich spaľovali, a ako mi rozprávali, tam najprv pustili vodu, aby sa kúpali a potom pustili plyn, ktorý ich zadusil," celý život si na to, ako na neskutočný zlý sen spomínala Boriška Juríková rod. Valfish. Boriška, Židovka, ktorá sa narodila v Kulpíne 4. februára 1932, bola vystrašeným 12-ročným dievčaťom, keď v roku 1944 nechápavo stála s rodičmi pred doktorom Mengelem.

  • Starodávna sárma

    Starodávny recept na sármu z kyslej kapusty vyberáme z knihy Veliki narodni kuvar (Veľký národný kuchár) z roku 1956. Túto kapitálnu a skutočne veľkú kuchársku knihu (veľký formát, 870 strán) vydala Narodna knjiga (Národná kniha) z Belehradu v náklade 30.000 výtlačkov. Kniha je robená podľa známej kuchárskej knihy Moj kuvar (Môj kuchár), ktorú pred 2. sv. vojnou vydala Politika a zostavila ju Spasenija – Pata Marković. V knihe sú recepty na prípravu viacerých druhov sármy a my vyberáme sármu z kyslej kapusty. O tejto sárme čítame: Sárma je najlepšie, najchutnejšie jedlo medzi zimnými jedlami a to nie bez dôvodu. V sárme je zelenina a mäso, takže je to kompletné jedlo. Navyše, väčšina tunajšieho sveta má rád prihrievanú sármu a v tomto smere ide aj o veľmi praktické a ekonomické jedlo. Ak chcete získať dobrú sármu, urobte ju takto.

  • Cena Pro Cultura Slovaca 2024

    Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2024, a to najneskôr do 29. februára 2024 e-mailom a následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ulica Arsu Teodorovića 11, 21000 Nový Sad, Srbsko.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články