Židovská kultúra je veľkolepá, avšak v dejinách bola neraz brutálne nivočená. Snáď i preto si v prvé septembrové dni široká verejnosť pripomína Európsky deň židovskej kultúry. V Novom Sade tento deň oslávili v minulú nedeľu. Dvere novosadskej synagógy boli doširoka otvorené. V minulosti, pokým Židov v Novom Sade bolo niekoľko tisíc, táto monumentálna sakrálna stavba slúžila pre bohoslužobné obrady. Vysvetlivku, prečo ich teraz už nieto, nachádzame na priečelí synagógy, na tabuli s textom: „Z tejto budovy boli 26. IV. 1944. roku deportovaní novosadskí Židia do nacistických koncentračných táborov skazy".
V Novom Sade je v súčasnosti už veľmi málo Židov. No, prečo sa vôbec začiatkom 18. storočia prisťahovali na tieto končiny?
Židia sa do vtedajšieho Petrovaradínskeho Šianca prisťahovali zo severných a západných provincií rakúskeho cisárstva, najmä po rozkaze rakúskeho cisára Karola III. z roku 1726, ktorým Židom v Rakúsku ohraničil právo na uzavieranie manželstiev. V každej židovskej rodine smel sa totiž sobášiť iba jeden jej člen. Preto v tom čase mnohí mladí Židia opúšťali svoje domy a prichádzali do málo zaľudnených a slabšie kontrolovaných južných krajov. Petrovaradínsky Šianec ich prijal, keďže bol tolerantnejší od mnohých väčších miest Monarchie.
O dejinách novosadských Židov a o novosadskej synagóge TU:
https://www.jons.rs/index1.php?r=6984&n=O%20nama
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)