Linky

Hurbanovci

Vladimír Hurban, druhý syn Dr. Jozefa Miloslava Hurbana, zaujal faru staropazovskú roku 1875, teda na budúci rok bude tomu 150 rokov od jeho inštalácie za staropazovského farára. Rodina Hurbanovcov sa potom už zapísala veľkými písmenami do dejín Starej Pazovy a Slovákov na Dolnej zemi. Vtedy už zúrila prudká maďarizácia...Keďže sa významný štúrovec Jozef Miloslav Hurban stýkal aj s pokrokovými Srbmi, zvlášť so Svetozarom Miletićom, možno aj pod jeho vplyvom vyslal Hurban svojho syna Vladimíra na Dolnú zem, aby tam pomohol zachovávať národnú identitu a zabránil násilnej maďarizácii. Vladimír si za manželku vzal Augustu Štúrovú, s ktorou mali dve deti, syna Vladimíra a dcéru Ľudmilu. Ich syn Vladimír Konštantín Hurban, neskôr Vladimír Hurban Vladimírov (VHV), bol slovenský evanjelický kňaz, dramatik, publicista, jeden z najväčších umelcov z vojvodinského prostredia. Písal básne, poviedky, divadelné hry zo súčasného života dediny a libretá pre operety. Hurbanovci vždy mali blízko k divadlu. Vladimír Hurban založil v Starej Pazove slovenské divadlo a jeho syn Vladimír Hurban Vladimírov odrastal teda s divadlom, ktoré mu prirástlo k srdcu.

 

Hurbanovci

 

Hurbanovci

 

Vladimír Hurban okolo roku 1900 (olejomaľba, autor K.M.Lehotský)

 

Vladimír Hurban okolo roku 1900 (olejomaľba, autor K.M.Lehotský)

 

Portrét VHV-ho pre galériu ÚKVS v roku 2011 umelecky stvárnil akademický maliar a portretista Pavel Pop

 

Portrét VHV-ho pre galériu ÚKVS v roku 2011 umelecky stvárnil akademický maliar a portretista Pavel Pop

 

Vladimír Konštantín Hurban sa narodil pred 140 rokmi 4. augusta 1884 v Starej Pazove, ako druhé dieťa vtedajšieho pazovského farára Vladimíra Hurbana a Augusty rodenej Štúrovej. Po matke bol vnukom Jána Štúra, brata Ľudovíta Štúra a po otcovi bol vnukom Jozefa Miloslava Hurbana a Aničky Jurkovičovej a synovcom Svetozára Hurbana-Vajanského. Vývoj mladého Vladimíra už od detstva bol neobyčajne sľubný. Po vysvätení za kňaza v roku 1908 sa dalo vytušiť, že prostredie dostáva nielen dobrého kňaza, ale i vynikajúceho intelektuála, spisovateľa, schopného použiť svoje vlohy tak v písanej, ako aj v hovorenej forme. Jeho texty ľudia ľahko čítali, dobre im rozumeli, kázne a prednášky boli poslucháčom „na občerstvenie ducha a obohacovanie mysle aj vtedy, keď sa prostredníctvom jeho slov s tým prvýkrát stretli", napísal Pavel Andrášik, senior sriemsky a farár staropazovský v cirekevnej Ročenke z roku 2001.

Pavel Andrášik svoj horeuvedený text venoval 50-ročnici úmrtia VHV-ho. Zameral sa predovšetkým na náboženskú stránku jeho plodného pôsobenia. V článku okrem iného uvádza: "Do roku 1930 na hmotnom poli cirkevný zbor toho dosť urobil tak pre potrebu cirkevno-zborového ako i národnokultúrncho života. Totiž v roky 1928 vystavaný bol Slovenský národný dom s veľkou divadelnou sieňou, takže bolo podmienok pre pestovanie i náboženského i národného povedomia.

Po hmotnej stránke cirkevný zbor stál dobre. Vlastnil budovy v strede osady a v chotári takmer 100 katastrálnych jutár pôdy. Fara bola miestom kde sa často stretávali najvýznamnejšie osobnosti cirkevného, národného a kultúrneho života Slovákov z domova i zo Slovenska. Obaja Hurbanovci mali početných priateľov a pevné kontakty s nimi.

VHV ako spisovateľ zanechal po sebe veľa rôznorodých literárnych prác. Tlačou publikoval 39 drám a v rukopise ich zostalo údajne ešte 30. Uverejňoval mnohé rozpravy, historické články a úvahy o našej cirkevnej i slovenskej národnej minulosti. Ako duchovný pastier a opravdivý Pazovčan veľmi dobre poznal mentalitu Slovákov v tejto osade. Verne a umelecky presvedčivo ich predstavoval vo svojich dielach.

Počas druhej svetovej vojny bol obozretným kňazom i človekom. Stál na strane protifašistického hnutia, do ktorého sa zapojili mnohí Slováci. VHV vedel, že ten boj vedú komunisti, ktorí majú negatívny vzťah voči cirkvi, a predsa sa pričiňoval o to, aby žalárovaným, hoci aj komunistom, zachraňoval životy.

Oslobodenie vlasti dočkal s nadšením, ale sa dosť rýchle sklamal. Zostal opustený od mnohých intelektuálov, spolupracovníkov, priateľov, čo potom dopomohlo, aby nemoc, ktorá ho už dlhšie sužovala, dokončila pri ňom svoje zhubné dielo. Zomrel, podľa ľudských meradiel predčasne, 28. septembra 1950, 66-ročný. Pochovaný je v rodinnej hrobke na staropazovskom cintoríne."

Treba však poznamenať, že aj jeho otec Vladimír Hurban (5. mája 1850 Brezová na Slovensku – 11. februára 1914 Stará Pazova), autor cestopisov a evanjelický farár v Starej Pazove takmer 40 rokov, umrel v 64. roku života.

 

Nekrológ zverejnený v roku 1914 v Národných novinách, ktoré vychádzali v Turčianskom Sv. Martine

 

Nekrológ zverejnený v roku 1914 v Národných novinách, ktoré vychádzali v Turčianskom Sv. Martine

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články