Mozaika

Hroncovi k osemdesiatke

V čitárni Knižnice Štefana Homolu v nedeľu 4. augusta 2024 otvorili výstavu Pod klenbou tvorby Víťazoslava Hronca. Po privítacom príhovore Vesny Valihorovej Filipovićovej, riaditeľky petrovskej knižnice, o tvorbe Víťazoslava Hronca, spisovateľa, prekladateľa, literárneho kritika, knižného editora a redaktora, bibliografa, zostavovateľa antológií slovenskej vojvodinskej a celoslovenskej poézie...hovorila prof. Dr. Marína Šimáková Speváková. Z Hroncovej tvorby verše prečítali Ksenija Vujačićová a Alexandra Muchová a v hudobných predeloch vystúpilo dueto Andrea Stanivuková a Boris Gabríni. Duchaplný, veršovaný literárny darček oslávencovi k osemdesiatke venoval prof. Dr. Zoroslav Spevák (Jesenský) a výstavu otvorila predsedníčka Báčskopetrovskej obce Viera Krstovská. Výstava pozostáva z 18 kníh poézie, štyroch kníh prózy a vystavené sú aj Hroncove literárne kritiky, eseje, antológie, preklady...

Na záver riaditeľka knižnice odovzdala jubilantovi malý darček. Víťazoslav Hronec sa narodil 7. augusta 1944 v Pivnici

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Hroncovi k osemdesiatke

 

Zoroslav Jesenský

Začiatok, koniec, kruh – Viťovi k osemdesiatke

S prvým strebom kyslíka,
v živote novom,
nakazil sa slovom.
V období plienok už čítal a písal,
až potom sa učil merať kroky a samostatne jesť.
Zuby mu vyrastali z kníh.
Vrčal a mlčal ako na ruby obrátený mních.
Spoznával imaginárne svetadiely a svety,
Einsteinovské rôznočasy,
ohnuté časopriestory,
nebeské telesá vysiace na gumenej gravitačnej nitke,
neintuitívne prívlastky jedenásťrozmerného kozmu,
aj našej štyry a pol miliard rokov lávu chrliacej,
a zaťato sa točiacej
pingpongovej Planéty.

Bol to iba na pohľad okamih,
to dychtivé hltanie kníh.
Najprv sa opýtal matky:
"Mama, vieš
kto to bol Gilgamesh?"

Mal jedinečný
intelektuálsky strih,
kašlal na pôvod, kolektívne archevtipy a černozem...
Nevedno odkiaľ ho vietor privial práve sem.
Knihomoľ a knihožrút,
solipsistická obluda, protipäsť
a smerodajný prostredný literárny prút.
Budoval mestá, labyrinty, literárne katakomby,
splietal Sartreovské pavučie siete
intertextuálneho multiverza,
dvojnásobne reinkarnovaný uzimený zombík....
A vice versa.

Je to Andrej Lutrov?
Enuma Elish?
Amenhotep IV, Ehnatonov Aton?
Homéros?
Či Hesiodos?
Platón?
Kierkegaard?
Jozef Podhradský.
S. Eliot?
Yeats?
Joyce?

Či azda Viťo, Plotinos,
Hronec?
Je to začiatok, resp. koniec?
Stanica, či skôr blčiaca hranica?
Alebo azda onen povestný kruh,
náš ultimatívny, neodvolateľný dlh,
vo farbách vybrujúcich,
vodovzdorných, zároveň ale očistných,
dvetisícročnej páchnucej ryby
a vždyzelených, perleťových dúh?

(leto 2024)

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články