Arheološki nalaz u Kulpinu

Ecce Homo! – Ajhľa človek! v rámci 29. Petrovských dní divadelných

Včera podvečer, 29. augusta 2024, sa v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci začali 29. Petrovské dni divadelné. Prvým bodom programu na malej scéne bola premiéra predstavenia Ecce Homo! – Ajhľa človek!, ktorého autormi sú Ján Čajak a kulpínsky rodák Michal Babiak, ktorý podpisuje zároveň aj réžiu, scénografiu, hudbu a čiastočne aj návrh kostýmov. Do hereckého tímu si zvolil iba štyroch hercov: Jána Bohuša, Andreja Matúša, Jána Trpinského a Martinu Benkovú, ktorí sa všetci vydarene predstavili v komornej, no silnej inscenácii. Pred samotným začiatkom predstavenia sa prítomným prihovorila úradujúca riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla Alexandra Horvátová a po nej aj režisér Babiak, ktorý výstižne charakterizoval silu a zmysel divadla ako miesta, kde sa kladú otázky o podstate sveta, láske, láske k divadlu a katarzii, ktorú divadlo prináša. Tieto slová nastolili filozofický a introspektívny tón, ktorý predstavenie následne rozvinulo. Divadlo teda môže a má byť miestom, kde sa rodí silné a premýšľavé umenie, ktoré rezonuje aj dlho po zatiahnutí opony a núti človeka rozmýšľať. Festival slávnostne otvorila predsedníčka Báčskopetrovskej obce Viera Krstovská.

 

Ecce Homo! – Ajhľa človek! v rámci 29. Petrovských dní divadelných

 

Ecce Homo! – Ajhľa človek! v rámci 29. Petrovských dní divadelných

 

Ecce Homo! – Ajhľa človek! v rámci 29. Petrovských dní divadelných

 

Ecce Homo! – Ajhľa človek! v rámci 29. Petrovských dní divadelných

 

Ecce Homo! – Ajhľa človek! v rámci 29. Petrovských dní divadelných

 

Predstavenie Ecce Homo! – Ajhľa človek! otvára diskusiu o ľudskej podstate, ktorá je v tomto prípade prezentovaná v grotesknom svetle. Režisér Babiak sa vracia k dielu Jána Čajaka, ktorého 80. výročie úmrtia si tento rok pripomíname. Jeho príbeh o Ondrejovi Krížikovi, ktorý bojuje s osudom a vlastnou naivitou, je dramatizáciou, ktorá opakovane zaujala režiséra počas jeho kariéry. Tentokrát sa rozhodol pre inscenáciu, ktorá divákov vtiahne do groteskného sveta, v ktorom sa hrôza a smiech prelínajú. Je to už tretia Babiakova dramatizácia tejto poviedky: v Bratislave to bol postmoderný variant textu, v Spišskom divadle monodráma a teraz je to komorná hra, ktorá sa nesie v grotesknom tóne.

Groteskný tón predstavenia bol umocnený výkonom hercov, no najmä Jána Trpinského, ktorého postava využíva pískanie namiesto oplzlých alebo nedopovedaných slov, čím vytvára nepríjemný, no zároveň zaujímavý kontrast medzi tým, čo je vyslovené a tým, čo zostáva skryté. Táto technika nielenže prispela k vytvoreniu atmosféry grotesky, ale aj k prehĺbeniu otázok o ľudskej podstate, ktoré predstavenie nastoľuje.

V bulletine k predstaveniu sa píše, že Ondrej Krížik (Ján Bohuš), hlavný hrdina, smeruje nevyhnutne k svojmu koncu, pričom smrť je tým najvyšším bodom, ku ktorému sa príbeh uberá. Krížik, marioneta na nitke Osudu, je stelesnením naivného slovenského dolnozemského človeka, dobráčiska, ktorý sa, hoci len na chvíľu, považuje za tvorcu svojho šťastia. Realita je však oveľa temnejšia – Osud sa mu groteskne vysmieva a Krížik, keď konečne spozná pravdu, je už na konci svojej cesty.

Predstavenie Ecce Homo! – Ajhľa človek! prináša otázky, ktoré presahujú hranice divadelného priestoru a dotýkajú sa samotnej podstaty ľudského bytia. Divák odchádza s pocitom, že sa ocitol v grotesknom svete, v ktorom sa stráca hranica medzi vysokým a nízkym, elitným a populárnym, umeleckým a konzumným. Je to svet, ktorý nás núti premýšľať o našom mieste v ňom a o tom, či máme silu vzoprieť sa svojim pudom a hľadať vyššiu duchovnú podstatu.

Celková atmosféra predstavenia a jeho posolstvo sú nielen zvláštnym umeleckým zážitkom, ale aj výzvou pre diváka, aby sa zamyslel nad svojím vlastným životom. Ten sa nám v nejednom prípade uberá akýmsi zlým smerom a stále výraznejšie sa stáva životom nedôstojným človeka...

A ďalej sa píska...rovnako ako čo On (Ján Trpinský) pískal namiesto vyslovených oplzlých slov, alebo nedopovedaných a premlčaných neslušností.

Osoby a obsadenie:

Ondrej Krížik ...Ján Bohuš
Martin Slámka...Andrej Matúš
0n... Ján Trpinský
Zuzka Hlavátová... Martina Benková
Dizajn svetla: Peter Čáni
Osvetľovač: Milan Kunčák
Zvuk: Marek Legíň
Inšpicientka: Miriam Matićová
Šepkárka: Tatiana Filipovićová
Javiskoví majstri: Ondrej Mištec, Ján Menďan
Garderóba a rekvizity: Miluška Hendlová
Vedúci výroby a javiskovej techniky: Ondrej Mištec
Hudobné nahrávky: Michal Babiak (klavír), Vlastimír Struhár (bas)
Dizajn propagačných materiálov: Andrea Merníková Šimonová

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články