Metropolita Stratimirović

Sucho a dažde pred dvestoročím

Najhlbšie do našej minulosti načiera kronika, ktorú písal Ján Stehlo, farár petrovský. Menuje sa Historia Ecclessiae Aug. Conf. Petrovácz brevite exposita per Joannem Stehlo a u nás je známa ako Petrovská kronika. Písaná je v rokoch 1818 až 1862, ale zachytáva aj udalosti, ktoré sa predtým udiali. Kronikár často písal aj o počasí, poveternostných podmienkach a ich vplyve na úrodu. Je to pochopiteľné, veď od úrody závisel život. A v minulosti ten vplyv bol omnoho výraznejšie ako dnes. Dôležitá bola nielen úroda obilnín, ale aj úroda krmovín. Chudobné roky, keď bol nedostatok krmovín, ťažko sa prežívali. Slabá podstielka alebo prázdne jasle pôsobili rovnako trápne ako prázdne sýpky. Hladný a vychudnutý kôň nemohol robiť a hladná krava nedávala mlieko. Keď nebolo mlieka, hladovali aj deti a na túto reťaz sa napájali potom i choroby. Symbiózu človeka a zvieraťa cítiť na každej strane kroniky.

 

V Petrovci boli záplavy aj v roku 1940

 

V Petrovci boli záplavy aj v roku 1940

 

O Stehlovej kronike píše Dr. Ján Kišgeci v knihe Petrovská dedina (Nový Sad : Hlas ľudu, 1997). V časti Výpisky z petrovských kroník sú citované niektoré state, ktoré pred dvomi storočiami zaznačil petrovský farár Ján Stehlo. Vyberáme roky 1846 a 1851.

Rok 1846: Počas celej jari a leta zavládlo nebývalé sucho. Plodiny neurodili, najmä kukurica. Ešte horšie sa darilo zelenine a záhradným rastlinám, ktoré sa dali zohnať len v Novom Sade a to za veľmi vysokú cenu. Studne vyschli, dobytok hynul. Drahota a hlad sužovali ako nikdy predtým, dobre sa darilo len vinohradom v Srieme. Koncom augusta sa spustili dažde a hmly. Dážď zotavil trávu, ale zničil vinice – hrozno začalo hniť. Ceny obilia vyskočili a počet sobášov, ktorých sa v Petrovci v priebehu roka uzavrelo okolo 70, klesol na 30. Dážď spomalil orbu a mlátenie obilia, a preto ceny vzrástli.

Rok 1851: Prežívame mimoriadne počasie, teraz ku koncu roka, a to preto, že strašné dažde padajú a neprestávajú a už temer od dvoch mesiacov trvajú, to znamená, že je to samá škoda, ktorá sa nakoniec pomstí na poľnohospodárskych plodinách a na ovocí. Teplotou slnka, ktoré tak slabo hreje, ovocie hnije, farbou a kvalitou sa znehodnocuje, ani paše niet a nakoniec ani obchodníkom nemáme čo na predaj ponúknuť. Preto sú ani oni na nič nie zvedaví, lebo u ľudí peňazí niet, je všeobecná chudoba, bieda a neslýchané nedostatky, ktoré národ tak opanovali, že si musí zúfať. Spoločná obecná pokladnica je do haliera vyčerpaná, že ani strapec hrozna, ani pohánka v poliach už nie sú vstave dozrieť. Ba ani mlyny nemajú čo mlieť. Celé ovzdušie je nezdravé.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články