Rádio Kulpín

Zuzana Chalupová

Na budúci rok si pripomenieme storočnicu jej narodenia a dnes je tomu 23 rokov ako nás navždy opustila „mama sveta". S ňou sa akoby pominula aj prostoduchá doba šťastia a nastala nová éra našej spoločnosti, doba uponáhľaná a netolerantná. Obrazy Zuzany Chalupovej, najznámejšej kovačickej insitnej maliarky, zachytili fragmenty z tej predchádzajúcej doby a zobrazujú šťastných, veselých ľudí a rozihrané deti. No, tie jej pestré, veselé obrazy sú určené skôr pre tých niekdajších empatickejších ľudí a nejaké iné časy, v ktorých dominuje láska a úprimnosť a nie peniaze. Na Chalupovej obrazoch aj dospelí majú úprimné, srdečné tváre a detsky naivné oči. Také ich mala aj samotná maliarka. Z nich žiaril optimizmus, ktorý vedela aj zobraziť.

 

Zuzana Chalupová

 

Zuzana Chalupová

 

Zuzana Chalupová

 

Zuzana Chalupová

 

Zuzana Chalupová

 

Za svoje obrazy získala Zuzana Chalupová mnoho významných kultúrnych ocenení. Medzi inými aj štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža III. triedy, ktoré jej udelil Rudolf Schuster, bývalý prezident SR, alebo ocenenie od Matice slovenskej v Bratislave za celoživotné dielo. Okrem toho úzko spolupracovala s UNICEF-om. V Bratislave, v mestskej časti Petržalka, v novej štvrti Slnečnice, krásnu širokú ulicu, bulvár, pomenovali podľa Zuzany Chalupovej.

Zuzana Chalupová bola prvou ženou v Kovačici, ktorá ihlu a niť zamenila za štetec a farby. Potom už jej umelecký vzostup a najmä prienik na medzinárodnú scénu bol veľmi rýchly. Namaľovala takmer 3000 obrazov a usporiadala okolo stovky vlastných výstav. Jej obrazy žijú predovšetkým svetom šantiacich detí. Zachytávajú atmosféru a kolorit dediny plnej detvákov, ich smiechu, hier. Deti maľovala od začiatku. Nemala vlastné, tak sa s nimi tešila na obrázkoch. Dospelých maľovala rovnako ako deti. Mnohé obrazy, ako aj finančné zisky, mama Zuzana venovala na humanitárne účely. Jej dary šli na fond UNICEF, UNESCO, na zbierky pre utečencov, hladujúce deti, na dobročinné akcie Červeného kríža a do početných charitatívnych organizácií.

Mohla žiť v prepychu, no ona radšej sedela vo svojej skromnej kuchynke, prikladala do sporáku na oheň a pomaly maľovala.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články