V sobotu 23. 11.1919. v sále Domu kultúry v Maglići sa oslávilo významné jubileum – 70 rokov od založenia dediny Maglić. Okrem bohatého kultúrno- umeleckého programu, ktorý bol zverený členom KUD Đuru Jakšića z Magliću a členom KUS „Kosovski Božur" z Kosovskej Mitrovice, početní hostia si pozreli aj divadelnú hru pripravenú žiakmi tamojšej základnej školy Žarka Zrenjanina. Zaslúžilým občanom Maglića, ktorí sa pričinili o rozvoj osady, boli udelené listiny a ďakovné uznania.
Foto: facebook - selo koje ima sve-maglić
Na konci druhej svetovej vojny, spolu s odchodom nemeckých okupačných vojsk, dobrovoľne či násilne boli vysťahovaní aj Nemci z Bulkesa, dnešného Maglića. Za nimi zostali prázdne, dobre vybavené domy. Ešte aj dnes v strede Magliću, ako pamätník týchto čias, sa vzpína nemecký evanjelický kostol a o niekdajších nemeckých obyvateľoch svedčí aj nemecký cintorín.
Po odchode Nemcov osadu na použitie dostali grécki emigranti. Väčšinu obyvateľstva novoutvorenej gréckej osady činili vojaci ELAS-u. V roku 1946 v Bulkesi žilo 4023 Grékov a v roku 1949 počet jej obyvateľov dosiahol vyše 4500 . Grécka republika bol vskutku štát v štáte. Táto oblasť bola vyňatá z juhoslovanskej jurisdikcie a mala vlastnú správu uznanú zo strany juhoslovanského vedenia.
Po zrušením tejto gréckej republiky v roku 1949 osada znova zostala pustá. Nové osídlenie sa začalo v druhej polovici a najmä koncom roku 1949. Prvými a najpočetnejšími prisťahovalcami boli obyvatelia z juhovýchodného Banátu a ďalších častí Vojvodiny, Bosny a Hercegoviny, Liky a ďalších regiónov. Prisťahovali sa do opustených domov a zamestnávali v štátnej ekonomike. Najväčšia vlna prisťahovalectva sa začala koncom roka 1949 a najmä v roku 1950 prisťahovalcami zo Srbska z oblasti Grdelička klisura.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)