Klub poľnohospodárov Kulpín

September 1944: smrť v studni

Pred 80 rokmi, v septembri 1944, skupine väzňov, medzi ktorými bol aj Daniel Širka z Kulpína, sa podarilo utiecť z maďarsko-fašistickej väznice, no iba jeden sa dožil slobody. Daniel Širka sa však nikdy domov nevrátil. Prišiel len do Gajdobri, kde ho spolu s ostatnými znovu zlapali maďarské okupačné orgány a po umučení hodili do studne neďaleko železničnej stanice v Gajdobre. Z piatich, koľkí boli, zachránil sa iba jeden a ten potom oznámil Širkovým rodičom o osude ich syna. Na mieste umučenie postavený je pamätník Ruka s piatimi prstami. Ruka, akoby vyčnievajúca z vody, ako posledná úpenlivá prosba zúfalého topiaceho sa človeka. Päť prstov kŕčovito roztvorených, akoby niečo chceli uchopiť. Päť prstov a päť zversky mučených mladých mužov. Na tabuli pod prstami pamätníka nápis: „Boli aj také roky, keď tadiaľto, kadiaľ ty dnes svojou cestou kráčaš, sa odchádzalo do dejín!" Do dejín, ale tých smutných, vojnových. Tým, ktorým je pamätník venovaný sa ničím neprevinili, iba chceli žiť. Boli na úteku z maďarského väzenia a dostali sa takmer na krok k vytúženej slobode.

 

Daniel Širka (fotoarchív Márie Boldockej)

 

Daniel Širka (fotoarchív Márie Boldockej)

 

Daniel Širka, druhý sprava (fotoarchív Andreja Širku)

 

Daniel Širka, druhý sprava (fotoarchív Andreja Širku)

 

Pamätník Ruka v Novej Gajdobre (fotoarchív Andreja Širku)

 

Pamätník Ruka v Novej Gajdobre (fotoarchív Andreja Širku)

 

Tam do studne boli hodení piati mladí muži: Milan Zečević (22), Ištvan Šipoš (21), Daniel Širka (23), Slobodan Gajić (22) a Radica Stanisavljev (22). Skojovci, bojovníci revolúcie pri organizovanom úteku z maďarsko-fašistického väzenia, v blízkosti partizánskeho oddielu, mučenícky štyria z nich zahynuli v septembri 1944. Uvádza sa to na pamätníku v Novej Gajdobre. Táto udalosť je však o to smutnejšia, že sa udiala iba niekoľko dní pred oslobodením. Dediny v tejto časti Báčky boli totiž oslobodené v druhej polovici októbra 1944.

Telesné pozostatky Daniela Širku boli po oslobodení prenesené na kulpínsky cintorín. V matrike zosnulých v Kulpíne meno Daniela Širku je prvé zapísané po srbsky, cyrilikou, dovtedajšie záznamy boli písané po maďarsky. Záznam v matrike bol urobený 17. októbra 1944, teda dva dni po oslobodení Kulpína.

Daniel Širka sa narodil 12. mája 1921 v Kulpíne rodičom Ondrejovi Širkovi a Zuzana Širkovej. Bolo to v čase, keď sa krajina zotavovala z následkov I. svetovej vojny. Predsa z neho vychovali zdatného mládenca, šikovného, statočného, veselej povahy, v spoločnosti obľúbeného. Bol aj dobrým športovcom, brankárom vtedajšieho kulpínskeho Futbalového klubu Jadran.

V jeseň roku 1941 po odhalení straníckej protifašistickej organizácie v Petrovci, mnohí pokrokovo zmýšľajúci futbalisti boli prenasledovaní, niektorí preto utiekli z Kulpína a tí čo zostali boli povolaní na vojenčinu, alebo trestne stíhaní. Daniel Širka bol zatknutý a odsúdený na trest väzenia. Odviezli ho do tábora v Maďarsku. Uvádza sa to v Pamätnici 1930 – 1980, 50 rokov FK Kulpín z Kulpína a v knihe Veľkí ľudia malého Kulpína (2023) autorky tohto textu.

Na Daniela Širku Kulpínčania dlho spomínali. V minulosti kulpínska mládež na Deň bojovníka s kyticou kvetov navštevovala jeho hrobku, tiež aj hroby ostatných Kulpíčanov, ktorí padli v boji za slobodu. Dnešná Školská ulica niekoľko rokov po vojne niesla meno Daniela Širku.

Pamätník v Novej Gajdobre postavili v roku 1975 občania obcí Báčska Palanka, Báčsky Petrovec a Nový Sad na mieste úmrtia piatich Skojevcov z týchto troch obcí. Traja z nich boli Srbi, jeden Maďar a jeden Slovák.

Sláva im!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články