MOMS Kulpín

Zuzkin storočný pamätníček

Pamätníček, malá knižka plná veršíkov, kresieb a venovaní, bola v minulosti dôležitou súčasťou dospievania dievčat. Tieto drobné záznamy od priateľov či tajných sympatií mali nesmiernu hodnotu a predstavovali poklad, ktorý sprevádzal ich majiteľky po mnoho rokov. Jedným z krásnych príkladov tejto tradície je pamätníček Zuzky Kopčokovej z Iloku. Pred storočím Zuzka dostala pekný notes s čistým papierom a kvalitnou obálkou, ktorému sa nesmierne potešila, lebo už dlhšie túžila mať svoj pamätníček. Neváhala preto a hneď začala doň zbierať veršíky a kresby. Prvé záznamy v ňom pochádzajú z roku 1923. Mala vtedy 14 rokov a chystala sa odísť do Petrovca na školenie. Starostlivý brat Ďurko jej dával rady do života a aby sa jej ony natrvalo vryli do vedomia zapisoval ich aj do pamätníčka.

 

Zuzkin storočný pamätníček

 

Zuzkin storočný pamätníček

 

Zuzkin storočný pamätníček

 

Zuzkin storočný pamätníček

 

Zuzkin storočný pamätníček

 

Zuzkin storočný pamätníček

 

V zázname napísanom v posledný marcový deň v roku 1923 boli takéto Ďurkove veršované rady:

Kráčaj rovnou cestou
smele, rovným krokom;
nepozeraj nikdy
závistlivým okom
ale uspokoj sa
s tým čo ti Boh dáva:
takých ľudí najskôr
Pán Boh požehnáva.

Ďalšia bratova rada zapísaná v Zuzkinom pamätníčku znie:

So slovenskou rečou
Svet sa Ti otvoril:
buď a zostaň vždy tým
čím Ťa Pán Boh stvoril.

Zaujímavý je aj tento záznam, ktorý na pamiatku svojej sestre venoval Juraj Kopčok:

Pozri na tú lipku,
ako hrdo stojí:
vetra sa neľaká,
hromu sa nebojí;
každý rok sa zdobí
svojim vlastným kvetom
a neskloní hlavy
pred bezbožným svetom.
Ani ty sa neboj
vetra ani hromu:
ži vždy verne svojmu
slovenskému domu;
svojsky si ho ozdob,
obživ piesňou svojou;
on nech Ti je rajom
a potechou Tvojou!

Tento malý notes bol Zuzke dôležitým spoločníkom vyše jedného desaťročia, počas ktorého sa doň zapisovali priania, myšlienky a spomienky jej blízkych.

Roky tento pamätníček s posvätnou úctou zachováva jej dcéra Elenka Giric rod. Ferková, ktorá si v ňom neraz zalistuje a oživí spomienky na svoju mamu a jej mladosť. Pamätníček je pre ňu nielen rodinným dedičstvom, ale aj mostom k minulosti, ktorý spája generácie a udržiava živé spomienky na časy, keď bol tento malý notes centrom pozornosti a radosti.

Pamätníčky, hoci dnes už pozabudnuté, predstavujú vzácny odkaz minulosti. Sú svedkami priateľstiev, tajných lások a každodenných radostí a starostí. Vďaka nim môžeme nahliadnuť do života našich predkov a lepšie porozumieť ich svetu.

Zuzkin pamätníček je jedným z týchto vzácnych pokladov, ktoré nám pripomínajú, že aj malé veci môžu mať veľkú hodnotu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články