Občianska vojna v (bývalej) Juhoslávii je súhrnný pojem pre skupinu ozbrojených konfliktov, ktoré v rokoch 1991 až 2001 - či už vo vzájomnej súvislosti alebo na sebe relatívne nezávisle - prebiehali na územiach republík čí autonómnych oblastí Juhoslávie. Jednou z hlavných príčin vojny bol nárast nacionalizmu. Účinok nacionalizmu bol znásobený faktom veľkej etnickej a náboženskej rôznorodosti obyvateľstva Juhoslávie. Dôležité bolo, že táto rôznorodosť existovala nielen v rámci celej Juhoslovanskej federácie ale aj vo vnútri samotných jej republík. Ani jedno etnikum sa nevyhlo extrémnemu nacionálnemu poňatiu svojho sebaurčenia (wikipedia.org). Koniec oázy slobody a blahobytu – obdivovaná Juhoslávia sa rozpadla za cenu krvavých konfliktov.
Skromnosť bol môj život, mladosť moja krása. Vlastislav Gáni by v tomto roku oslavoval päťdesiatku
Chronologický prehľad rozpadu Juhoslávie:
28. marec 1989 – Prijatá nová srbská ústava, ktorá výrazne obmedzila autonómne práva provincií Kosovo a Vojvodina.
25. jún 1991 – Nezávislosť vyhlásili Slovinsko a Chorvátsko. Federálna juhoslovanská vláda rozhodnutie odmietala a vyslala do zväzových republík vojenské sily, ktoré sa stretli s jednotkami miestnej domobrany. Boje v Slovinsku trvali do októbra 1991, v Chorvátsku ozbrojené zrážky medzi Chorvátmi a etnickými Srbmi prerástli v niekoľkoročnú občiansku vojnu.
8. september 1991 – Referendum v Macedónsku rozhodlo o nezávislosti tejto zväzovej republiky.
22. september 1991 – Kosovský parlament, ktorý Srbi rozpustili, na tajnom zasadnutí vyhlásil nezávislú Republiku Kosovo.
15. január 1992 – Nezávislosť Slovinska a Chorvátska uznalo Európske spoločenstvo (dnešná Európska únia).
3. marec 1992 – Prezident Bosny a Hercegoviny Alija Izetbegović vyhlásil nezávislosť. V Bosne vypukla niekoľkoročná občianska vojna.
6. apríl 1992 – Samostatnú Bosnu a Hercegovinu uznalo Európske spoločenstvo.
27. apríl 1992 – Vyhlásená Zväzová republika Juhoslávia, tvorená Srbskom (vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čiernou Horou.
Máj až august 1995 – Dve krvavé ofenzívy chorvátskej armády znamenali zánik separatistickej Republiky srbská Krajina na území Chorvátska a ukončenie bojov v krajine.
14. december 1995 – V Paríži podpísaná Daytonská mierová zmluva, ktorá ukončila vojnový konflikt v Bosne a Hercegovine.
8. apríl 1996 – Vzájomné uznanie a nadviazanie diplomatických vzťahov medzi Juhosláviou a Macedónskom.
24. marca 1999 – Severoatlantická aliancia začala letecké útoky na Juhosláviu pre eskaláciu násilia v Kosove. V júni 1999 skončili v Kosove boje, z Kosova sa stiahli juhoslovanské jednotky a do oblasti nasadili medzinárodné sily KFOR. Bola zavedená medzinárodná správa Kosova.
4. február 2003 – Oficiálny koniec existencie Juhoslávie, vznik štátu s názvom Srbskom a Čierna Hora odhlasovaním jeho ústavy v parlamentoch oboch častí.
20. február 2006 – Začali sa rokovania o konečnom statuse Kosova.
2. marec 2006 – Čiernohorský parlament oficiálne vyhlásil referendum o nezávislosti Čiernej Hory na 21. máj 2006.
Zdroj: https://spravy.pravda.sk/svet/stranka/7539-chronologicky-prehlad-rozpadu-juhoslavie/
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)