O nás

Deň Slovákov žijúcich v zahraničí

„Slováci v zahraničí predstavujú dôležitú súčasť Slovenskej republiky, o ktorú sa musíme rovnako zaujímať, starať a podporovať jej národné povedomie pre vzájomný prospech," - zdôraznil pri príležitosti 5. júla, pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí minister Juraj Blanár. Šéf slovenskej diplomacie ďalej dodal: „Slováci ani ďaleko od domova nezabúdajú na svoje korene. Šíria dobré meno našej vlasti a sú neoddeliteľnou súčasťou diplomacie, keďže dokážu pozitívne prispievať a obohacovať naše vzájomné vzťahy s krajinou, v ktorej žijú." Štátnu politiku starostlivosti o slovenských krajanov vytvára a vykonáva od roku 2006 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v pôsobnosti rezortu zahraničných vecí. V roku 2024 úrad podporil projekty zamerané na skvalitnenie života Slovákov v zahraničí v sume takmer 1,8 milióna eur. V starostlivosti o zahraničných Slovákov ÚSŽZ aj tohto roku usporiadal tradičné oslavy pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré aj tento rok prebiehali 5. júla v bratislavskom Sade Janka Kráľa.

 

Juraj Blanár (Foto: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR)

 

Juraj Blanár (Foto: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR)

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Okrem štátnych predstaviteľov a predstaviteľov úradu sa ceremónie slávnostného kladenia kvetov zúčastnili aj zahraniční Slováci z celého sveta. O tom, ako oslavy prebiehali zhodnotila na sociálnych sieťach Mgr. art. Milina Sklabinski, PhD. – vedúca Oddelenia koordinácie štátnej politiky a externej komunikácie: "Tohtoročný program k pamätnému Dňu Slovákov žijúcich v zahraničí mi utkvie dlho v pamäti, mal dobrú dynamiku, bol slávnostný, dôstojný a zároveň emotívne podfarbený a dojímavý v miere aká k tejto téme prináleží. Dojal ma prejav pána Dušana Daučíka zo Švédska, za Západnú Európu, "potrebujeme držať spolu a vtedy budeme ten najlepší národ na svete" - uzavrel svoj príhovor o mnohých emigrovaných Slovákoch, ktorí sa dnešného samostatného Slovenska nedožili. O tom aké je dnes byť Slovákom v zahraničí hovoril aj Richard Stilicha z Toronta pre Zámorie, či naša Sandra Kralj Vukšić z Chorvátska pre Dolnú zem a všetci traja dali podujatiu ten skutočný krajanský rozmer a váhu. Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša hral Suchoňovu skladbu Aká si mi krásna či Na Kráľovej holi, pesničky na tému vysťahovalectva do Ameriky zaspievala Anna Hradsky zo San Diega v USA a skladbu Nepoznám inú takú zem Ivan Ožvát, ktorého korene tiež siahajú na Dolnú zem... Monika Necpálová predniesla báseň Malý drotár S.H. Vajanského na počesť všetkých tých, ktorí museli odísť...V publiku bol rad významných osobností, domácich, ale aj krajanov, takto spolu boli jednou veľkou slovenskou rodinou. Bolo tam toho omnoho viac a opäť sa mi potvrdilo - byť na tejto misii má obrovský význam, zahraniční Slováci si to plne zaslúžia a potrebujú nás tu s podanou rukou a otvorenou náručou." Scenár a výber účastníkov kultúrneho programu pri kameni mala na starosti Milina Sklabinská.

 

 

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pri príležitosti včerajšieho dňa zverejnilo tiež tieto štatistické údaje: Najviac slovenských krajanov žije podľa dostupných štatistík v zámorí. V Spojených štátoch amerických sa nachádza 750-tisíc Sloveniek a Slovákov, v Kanade ich pôsobí 100-tisíc. Slovenské národnostné menšiny majú dodnes silné zastúpenie predovšetkým v susedných štátoch SR. V Česku je ich evidovaných 200-tisíc, v Maďarsku 75-tisíc a v Rakúsku 65-tisíc. Slovenské tradície udržiavajú naši krajania napríklad i v Srbsku, kde ich žije 45-tisíc, alebo v Rumunsku, kde sa k slovenským koreňom hlási 13-tisíc obyvateľov.

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články