Dnes je 1. november – sviatok Všetkých svätých, Všechsvätých, Svih svetih, Všisviat, Všicki svati... a zajtra 2. novembra je Pamiatka zosnulých čiže Dušičky, Dušni dan. Tieto prvé dva novembrové dni sú pre nás intenzívnym okamihom viery, modlitby a zamyslenia sa nad „poslednými vecami človeka". Sviatok Všetkých svätých, ako to aj sám názov hovorí, je deň, ktorý je venovaný všetkým svätým mučeníkom a v katolíckych kostoloch sa počas omší pripomínajú svätí, ktorí viedli pravý kresťanský život, žili a zomreli vo viere v Ježiša Krista. Zajtrajší sviatok Pamiatka zosnulých – Dušičky je venovaná spomienke na zomrelých príbuzných a priateľov. Ak ste teda dnes nenavštívili cintorín, zajtra, ale aj v ďalšie dni, je na to tiež vhodná chvíľa. Memento mori!
Dnešný záber z petrovského cintorína
Memento mori – je latinské príslovie, ktoré znamená Pamätaj, že zomrieš, alebo aj Pamätaj, že si smrteľný. Používa sa aj vo variante Memento mortis – Pamätaj na smrť. Všetci musíme prejsť bránou smrti. Smrti, o ktorej Milan Rúfus píše, že je pastierkou jesene, čo pasie na strniskách, o ktorej všetci tušíme dúfajúc, že nám je ďaleká, no môže nám byť netušene blízka! Rúfus akoby dovidel až do toho tichého ticha. V básni Ticho píše:
Na konci ticha je ticho.
Ešte väčšie.
A v tom tichu ako v matrioške
žije smrť. Sama.
Žije na troške,
v hasnúcom uhlí zemiačik si pečie.
Pastierka jesene,
čo pasie na strniskách.
Ďaleká tušene
a netušene blízka.
Podľa katolíckeho učenia dnešná slávnosť pomáha uvedomiť si základnú pravdu kresťanskej viery, ktorá sa vyznáva v Kréde – „verím v spoločenstvo svätých". To spoločenstvo sa rodí z viery a zjednocuje všetkých pokrstených v Kristovi. Spojení duchovným putom všetci sú zjednotení vo viere, nádeji a láske. Táto jednota nemôže byť zlomená smrťou, ale pokračuje v „inej forme života", ktorý nazývame: večný život.
„Duša vytŕha z pút hmoty svoje krídla." (Goethe)
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov