Galéria SND z Kysáča usporiadala v sobotu 20. augusta 2022 vernisáž VII. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov a hostí. Na nej vystavuje 15 autorov: Daniela Marková, Ján Agarský, Marián Karavla, Jozef Klátik, Katarína Gašková, Ľubka Ergová, Mária Gašková, Mária Zdenka Madacká, Michal Ďurovka, Michal Madacký, Rastislav Škulec, Miroslav Pavlovič, Svetlana Miháľová, Andrea Merníková Šimonová a Mária Galátová Ćirovićová. Kurátorom bienále je Michal Madacký, zakladateľ a predseda Galérie SND a o autoroch a vystavených dielach hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. K bienále vydali kvalitný katalóg, v ktorom sú biograficky a jedným výtvarným dielom predstavení všetci vystavujúci autori. Traja z nich v tomto roku jubilujú: Rastislav Škulec svoje šesťdesiatiny oslávil 9. augusta, Ján Agarský oslávi životnú šesťdesiatku 30. novembra, kým Michal Ďurovka si päťdesiate narodeniny pripomenie 4. októbra. Štvrtý jubilant, osemdesiatnik, akademický maliar Milan Súdi, ktorý sa narodil 11. júna 1942 v Kysáči, sa zo zdravotných dôvodov na bienále tentokrát nezúčastnil.
Michal Madacký privítal hostí a Vladimír Valentík sa zmienil o jednotlivých autoroch a ich najnovších dielach. Skonštatoval, že kysáčske bienále, na rozdiel od bienále akademických maliarov v Petrovci, sa zameriava aj na úžitkové maliarstvo a fotografie a poznamenal, že na tomto bienále polovica z autorov sú Kysáčania. Najviac prác je namaľovaných akrylovými a olejovými farbami a zastúpená je aj fotografia a ilustrácie. Keď hovoril o vystavených dielach zdôraznil i to, že väčšina z maliarov dôsledne sleduje svoj výtvarný rukopis, alebo urobila od neho iba menšie odchýlky, kým úplne novým opusom sa predstavili Andrea Merníková Šimová a Daniela Marková.
Daniela Marková pred svojimi obrazmi s kolegami Jánom Agarským a Michalom Ďurovkom
Členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov pred obrazmi Márie Gaškovej
Michal Ďurovka pred svojimi rovinami
Výstava potrvá do 4. septembra 2022.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)