- Podrobnosti
-
Uverejnené 20. 02. 2011
210. výročie narodenia
Michal Godra udržiaval národné povedomie dolnozemských Slovákov
Do Báčky za učiteľa prichádza v roku 1828. Najprv pôsobil v Kulpíne v rodine Stratimirovićovcov. Tu pobudol do roku 1831 a počas tohto obdobia udržiaval blízke styky s riaditeľom novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom. Bol jedným zo zakladateľov Prvej Slovenskej učenej spoločnosti v Hložanoch a v Báčskom Petrovci sa pričinil o založenie slovenského čitateľského spolku. Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na slovenských gymnáziách a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu Slovákov. V roku 1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko- nemeckého gymnázia v Novom Vrbase.
Honťan Michala Godra st., narodený 20. 9. 1770 v Bátovciach začínal ako
farár v Drážovciach, potom až do konca svojho života pôsobil v
Bohuniciach (1815). Patril medzi zakladajúcich členov Učenej spoločnosti
banského okolia a v jeho šľapajach pokračovali aj dvaja jeho synovia
Michal Godra a Samuel Godra. Michal Godra, ml. sa narodil
25.januára 1801 v Bohuniciach. Základné a stredné školy absolvoval v
rodisku a v Banskej Štiavnici. V rokoch 1817-1820 študoval v Modre a
Šoproni, 1821-22 na evanjelickom lýceu v Bratislave a v rokoch 1825-27
teológiu vo Viedni. Literárnej tvorbe sa venoval už v mladom veku.
Veršovať začal už počas štiavnického štúdia, kde jeho obľúbeným
učiteľom bol Daniel Kanka, ktorému v roku 1819 venoval oslavné verše.
Pred štúdiom teológie bol tri roky súkromným učiteľom v Žemberovciach.
Počas viedenského štúdia už vo svojich básňach sa snažil napodobňovať a
predkladať klasikov. Po skončení štúdia odišiel roku 1828 do Báčky, kde
sa stal vychovávateľom v rodine Stratimirovićovcov v Kulpíne. Tu
pobudol do roku 1831 a počas neho udržiaval blízke styky s riaditeľom
novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom, ktorému účinne pomáhal
pri jeho vedeckej práci. K meninám mu venoval aj oslavnú báseň. V
Kulpíne mal dobré možnosti k tvorbe a k rozširovaniu svojej knižnice.
Svoje práce posielal najmä do českých časopisov. V roku 1829 založili v
Hložanoch spoločne s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jurajom Rohoňom Prvú
Slovenskú učenú spoločnosť a za jej predsedu zvolili Šafárika. Keď zase v
Báčskom Petrovci založili slovenský čitateľský spolok, spoločne s
Jurajom Rohoňom boli jeho oporou a a dávali ho za príklad aj ďalším
Slovákmi obývaným osadám na Dolnej zemi. Michal Godra sa významne
podieľal na organizovaní zbierok pre Slovenskú spoločnosť a knižnicu.
Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na slovenských gymnáziách
a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu
Slovákov. V septembri roku 1834 sa Michal Godra presťahoval do Pešti s
cieľom nájsť si vhodnejšiu prácu, ktorou by mohol ovplyvňovať rozvoj
slovenskej vzdelanosti a kultúry. Zo začiatku si zarábal na živobytie
rôznymi korektúrami a redakčnými prácami. V Pešti pracoval tiež u grófa
Steilen – Saalensteina. Jeho dávnou túžbou bolo založiť a vydávať
slovenské noviny. Spoločne s Kollárom, Sucháňom v Spolku milovníkov
literatúry v spolupráci s bernolákovcami a ich akcionárskym Zorospolkom,
založili almanach Zora a jeho redaktorskou a korektorskou prácou bol
poverený práve Michal Godra. V tomto almanachu vyšiel aj jeho návrh na
reformu spisovnej češtiny, neskôr zbieral a publikoval materiál k
slovenskému vedeckému názvosloviu a rozsiahlejší príspevok o roztriedení
slovies. Keď začal pripravovať tretí ročník nadviazal písomný styk aj s
Ľudovítom Štúrom a vtedy sa uchádzal o jemu zodpovedajúcu prácu na
terajšom Slovensku. Tú pravdepodobne nenašiel a tak školský rok v roku
1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko- nemeckého
gymnázia v Novom Vrbase v Báčke. Tu popri tridsaťročnej riaditeľskej a
profesorskej činnosti udržiaval nielen úzky kontakt s rodným Slovenskom a
jeho literárnym prúdením, ale pre slovenskú vec sa snažil zapojiť
všetkých slovenských vzdelancov v Báčke a pritom sám pre tento cieľ
vynakladal všetky svoje sily. Vo Vojvodine rozširoval slovenské knihy,
almanachy, časopisy a dolnozemským Slovákom ich odporúčal objednávať.
Podporoval Štúrovu Spoločnosť, Ústav s knižnicou a vítal založenie
Slovenských národných novín s Orlom tatranským a sám do nich
prispieval. V roku 1846 nachádzame ho aj medzi prvými zakladateľmi
Lichardovej Domovej pokladnice. Svoje články publikoval aj v Slovenských
pohľadoch, Pešťbudínskych vedomostiach, Obzore, Sokole... V srbských
novinách Srpski narodni list mu v roku 1835 po srbsky vyšiel
článok o Slovákoch v Maďarsku. Amatérsky sa venoval botanike, a to
konkrétne šľachteniu georgín, matematike (trisekcie uhla), o čom roku
1871 predložil prácu oxfordskej univerzite. O jeho šľachtiteľských
úspechoch sa písalo aj v slovenských novinách. Napríklad pod titulkom Z
Báčky v č.58 Slovenských národných novín zo 17.júna 1846 je nepodpísaný
článok o pestovateľských úspechoch riaditeľa gymnázia vo Vrbase
Michala Godru, ktorý sa zaoberá šľachtením georgín. Noviny preberajú
správu z Orla Tatranského, že takmer do všetkých domácich a zahraničných
časopisov sa dostala správa pre kvetinárov, že semiačka georgín od
Michala Godru, pýtajú zo všetkých strán. Menovaný nestačí odpovedať na
listy a žiadosti o posielanie semien, ktoré pochádzajú až z Petrohradu.
V Novom
Vrbase v rokoch 1836 – 1841 vyučoval vo všetkých šiestich triedach a v
rokoch 1841 – 1853 len vo dvoch najvyšších. Ako pedagóg a kultúrny
dejateľ dolnozemských Slovákov sa zaslúžil o vysokú úroveň výučby a
zhromaždil vzácnu osobnú knižnicu, ktorá mala 1064 kníh. Na sklonku
svojho života sa presťahoval do Báčskeho Petrovca, kde aj 1. marca 1874
umrel.
Ján Jančovic
You have no rights to post comments