- Podrobnosti
-
Uverejnené 6. 04. 2012
Ako vonia príroda... alebo: Život je prítomnosť
Začínajú sa sviatky, nájdi si čas! Zastav sa na chvíľu a čítaj: Keď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom stará babka. Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetna. Vtedy som sa zarazil a povedal som si: "Kam sa ja vlastne ponáhľam?"
Ozvali sa
vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na babku, ktorá má
dosť času a okrem toho nemôže za svoju pomalosť. Celý život pracovala,
možno veľa vytrpela. A možno všetko trpezlivo niesla. A ja som
netrpezlivý a malicherný. A to všetko len preto, aby som bol o 10 minút
skôr doma. Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke.
Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej žijeme.
Všetci sa
hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli.
Frustrovaní ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Cez sms si vyznávame
lásku, komunikujeme cez chat a do očí si nemáme čo povedať. Trápia nás
účty, kariéra. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas“
odpísať, na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas“ čítať, nevieme ako
vonia príroda, lebo "nemáme čas“ si k nej privoňať. Ale dokedy to
vydržíme?
Čím
chceme viac stihnúť, tým menej stihneme. Venujeme priveľa času veciam,
ktoré si ho nezaslúžia. Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí.
Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme. Napálime ich na
CD a tým to končí; počítače máme plné hudby, na ktorú nemáme čas,
množstvo televíznych kanálov, ktoré akoby jedna mater mala. Namiesto
zábavy - stres. Stále kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal.
Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.
Môj dedko
má 87 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, počúva jednu
stanicu
na svojom starom rádiu. A napriek tomu si myslí, že prežil krásny život.
S úsmevom spomína. Teší sa z pekného dňa, z vône dreva, zo svojich
vnúčat.
Žil ťažký život, ale váži si ho. To my to dnes nevieme. A tak máme
infarkty, rakovinu a depresie. A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že
sa to nedá, neobstojí. Zamyslime sa, koľko času venujeme nepodstatným
veciam. Skúsme vypnúť mobily a počítače a porozprávať sa.
Snáď som si uvedomil môj rýchly život včas, aby som spomalil. Kamarát má
chalupu v malej osade obkolesenej horami, nie je tam signál, žiadna
telka, obchod otvorený len v utorok a štvrtok a jedna krčma 5x5 m. Asi
tam zabehnem, aby som spomalil a nehneval sa na starých ľudí, ktorí si
vážia zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou, tak ako mnohí z
nás!
Pekný deň... a spomaľte... žijete len raz... a veľmi krátko.
Neznámy autor
You have no rights to post comments