- Podrobnosti
-
Uverejnené 25. 07. 2012
Na Dolnej zemi
Časopis Týždeň číslo 30/2012 a prenáša maďarský portál www.oslovma.hu zverejňujú zaujímavý článok Na dolnej zemi v ktorom autor Jozef Koleják svoje úvahy a súvahy začína takto: „Národným jedlom Slovákov sú vraj bryndzové halušky. Ba kieho! Niektorí, čo bývajú trošku južnejšie, majú za slovenské národné jedlo, čuduj sa svete, paprikovú klobásu. Volajú ju klbása alebo kulen.“... Článok môže byť užitočný najmä pre tých, čo ešte neboli na Dolnej zemi, čo sa chystajú napríklad na Slovenské národné slávnosti do Petrovca... Nech sa páči...
23. júla 2012 - (Jozef Koleják - Týždeň)
Národným
jedlom Slovákov sú vraj bryndzové halušky. Ba kieho! Niektorí, čo bývajú
trošku južnejšie, majú za slovenské národné jedlo, čuduj sa svete,
paprikovú klobásu. Volajú ju klbása alebo kulen. Názov klobásy sa odvíja
od toho, či ste navštívili Slovákov v Slovenskom Komlóši na juhu
Maďarska, pri hraniciach s Rumunskom, alebo tých v srbskej Vojvodine,
napríklad v Báčskom Petrovci. Či tam, alebo tam, vždy, keď príde
návšteva, nevítajú ju chlebom a soľou, ako je to vraj zvykom u nás. Na
Dolnej zemi gazda s potuteľným výrazom zájde do frižidéra (chladničky) a
prinesie v alobale zakrútené niečo, čo sa podobá na chlapské
predlaktie. Rozbalí to a pred vami je klobása ako hrom. Človek, zvyknutý
na domáce klobásky, môže byť prekvapený a neuvážene vyhŕknuť: „Aha,
saláma!” Opanujte sa, vysmejú vás. Gazda ju nakrája na hrubé kolieska a
ponúkne vás. Neopovážte sa odmietnuť! Po prvé by ste gazdu na smrť
urazili a po druhé by ste prišli o jeden z najušľachtilejších
gurmánskych zážitkov, aké môže mäsožravec na tomto svete mať. Gazda vás
pri ochutnávaní bude pozorovať. Pekne si počká na tú chvíľu, keď sa vám v
ústach spoja všetky chute a vy uznanlivo prikývnete. Okamžite začnete
na ňu pieť ódy, aby ste zahovorili ustavičné siahanie po ďalšom a ďalšom
mramorovom koliesku. Slováci na Dolnú zem prišli začiatkom osemnásteho
storočia, keď tunajší zemepáni nemali dostatok pracovnej sily, a preto
sa obrátili na svojich známych na Horných Uhrách, aby im nejakú poslali.
Slováci, napospol evanjelici z Hontu, Horehronia, Oravy či Turca,
neváhali a vykročili na juh, aby tam vytvorili akési slovenské ostrovy v
srbsky či maďarsky hovoriacej krajine. Reč si dolnozemci zachovali
skoro takú istú, ako keď odišli v osemnástom storočí zo Slovenska. Je
trošku archaická, a tým aj rozpustilo veselá. Keď sme sa tam vybrali na
výlet, boli sme prekvapení, ako tvorivo k svojmu jazyku dodnes
pristupujú. Zoberme si len taký mobil. Na juhu Slováci mobil nenabíjajú
nabíjačkou, ale napĺňajú napĺňačom a sem-tam sa im v ňom podarí niečo
omylom vytrieť, po našom vymazať. To nehovorím o už legendárnom značení
Matice slovenskej na jednej z informačných tabúľ v Báčskom Petrovci.
Dolnozemskí Slováci sa neondejú a nazývajú veci pravým menom: Matica
slovenská - The Slovak Matrix. Ale späť ku klbáse. Vraj vznikla ako z
núdze cnosť, napokon, ako väčšina najchutnejších vecí. V osemnástom
storočí vraj zaznamenali strašný výpadok v dodávke čierneho korenia.
Slováci zrazu nemali ako vyrábať svoje tradičné rodinné klobásy, ktorých
recepty si strážili ako oko v hlave. Porozhliadli sa teda navôkol a
zistili, že im na poliach okrem kukurice rastie akosi priveľa štipľavej
papriky a rozhodli sa nahradiť čierne korenie práve jej sušenou a
pomletou verziou. Naplnili ich do hrubých čriev, ktoré my používame na
jaternice alebo rovno do obrovských hovädzích, nechali ich vyúdiť a
zázrak bol na svete. Poriadna dolnozemská klobása má v priereze asi 10
centimetrov a výraznú červenú farbu. Pri ochutnávaní si však dávajte
veľmi dobrý pozor. Národné jedlo dolnozemských Slovákov býva naozaj
veľmi pikantné. Naša známa, Ancika - učiteľka slovenčiny zo Slovenského
Komlóša, nás raz s pôžitkom počastovala svojou klbásou a dala nám
dokonca vybrať - čipóš alebo nem čipóš. Ochutnali sme nem čipóš a poviem
vám, taký tanec svätého Víta na puste ešte nevideli. Ancika sa len
smiala a spokojne si hryzkala svoju čipóš verziu.
DOLNOZEMSKÁ PEČENÁ PAPRIKA
Dolnozemská klobása štípe, či je čipóš, alebo nem čipóš
Vojvodina
a slovenské obce v okolí Nového Sadu ponúkajú okrem pálivej klobásy
ešte jednu vynikajúcu atrakciu. Okolo dvesto čárd umiestnených na oboch
brehoch Dunaja, v ktorých grilujú čerstvo nalovené ryby z Dunaja. Ako
prílohu ponúkajú rôzne šaláty a medzi nimi vyniká jeden, ktorý človeka
dokáže dokonale osviežiť v horúcich letných dňoch. Zoberieme zopár
paprík, pokiaľ možno rôznych farieb a opečieme ich na grile alebo priamo
nad plameňom plynového sporáka. Ak nemáme plynový sporák, hodíme ich do
rozohriatej rúry a upečieme ich, kým im nesčernie šupka. Potom papriky
dáme na desať minút do hrnca a zakryjeme ich, aby sa sparili. Potom ich
veľmi ľahko ošúpeme a nakrájame na pásiky. Tie naložíme do olivového
oleja s jedným rozotretým strúčikom cesnaku a s balzamovým octom. Dáme
do chladničky schladiť na tri hodiny, a potom podávame. Tí lenivejší
papriku nemusia krájať a naložia ju do oleja celú. Veď si ju potom ľudia
na tanieri pokrájajú sami, no nie?
You have no rights to post comments