- Podrobnosti
-
Uverejnené 5. 01. 2013
Traja králi a Badnjidan
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch.
Pravoslávne vianočné sviatky sa začínajú v náš sviatok Troch kráľov – čiže vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, ktorým sa vianočné obdobie prakticky končí. Keďže žijeme v krajine, kde sa pravoslávne sviatky svätia, uctievame si ich aj my. Starší zmiešaný spevokol novosadského cirkevného zboru a novosadský mládežnícky zmiešaný spevokol Agape v novosadskom evanjelickom kostole usporiadajú zajtra o 17:00 hodine vianočný koncert Spasiteľ sa nám narodil.
Sviatkom Troch kráľov vianočné sviatky končia a zároveň začínajú
Katolíci, protestanti a časť pravoslávia Vianoce oslavujú 25. decembra,
kým druhá časť pravoslávnych veriacich, medzi iným aj veriaci v Srbsku,
vianočné sviatky svätia podľa juliánskeho kalendára 7. januára a Štedrý
deň je 6. januára.
Vtedy je
aj náš sviatok Traja králi. Cirkev si týmto dňom pripomínala príchod
mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli
mu dary – zlato, kadidlo a myrhu. Sú to Traja králi, čiže traja mudrci z
Východu, opísaní v Evanjeliu podľa Matúša (presnejšie: Mt 2,1-12). Títo
učenci z Perzie boli prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Ich mená sú
Gašpar, Melichar a Baltazár.
Pre Slovákov v Srbsku 6. január predstavuje koniec Vianoc, kedy
skladáme vianočný stromček. Od Lúcie, do Troch kráľov sa nevarí bôb
(fazuľa) a na Tri krále sa okrem fazule vyprážajú i pampúchy. Po Troch
kráľoch sa začínajú fašiangy - obdobie, kedy pokračujú priadky, zábavy,
karnevaly...
„My Tri krále prišli sme k vám,
ščastí, zdraví neseme vám.
Ščastí, zdraví, dlhé léta,
my zme Tri Krále zdaleka.
Daleká je cesta naša,
hledáme nážho Pána, Ježiša!“
Pravoslávni veriaci ešte od roku 380 nového letopočtu Vianoce oslavujú
podľa starého juliánskeho kalendára, ktorý 13 dní mešká za novším
gregoriánskym kalendárom a
6. januára je Badnjidan čiže Štedrý deň. V nasledujúci deň je Roždestvo
Hristovo – Božić, alebo Sviatok narodenia Ježiša Krista, teda Vianoce.
Druhá slávnosť vianočná, čiže sviatok Zboru Presvätej Bohorodičky (Sabor
Presvete Bogorodice) je 8. januára je a 9. januára si pravoslávni
veriaci pripomínajú prvomučeníka Štefana (Sveti prvomučenik i arhiđakon
Stefan). Týmto dňom sa vianočné sviatky, ktoré pravoslávni veriaci
svätia tri dni, aj končia.
V
pravoslávnych kostoloch štedrovečerné sväté služby Božie alebo Veľké
povečerie sa odbavujú vo večerných hodinách alebo o polnoci. V ten večer
veriaci, buď vo svojich domácnostiach alebo pred chrámom, pália dubové
stromčeky alebo konáre, ktoré podľa pomenovania Štedrý večer čiže Badnje
veče menujú „badnjak“. Vatra-oheň je symbolom svetla a tepla, ktoré
hreje a zbližuje rodinu.
Česnica
Na Štedrý večer gazda so synmi vnáša do domu tzv. „pečenicu“, „badnjak“ a
slamu. „Pečenica“ je najčastejšie prasa alebo jahňa na ražni ale môže
ňou byť aj pečená morka, hus alebo kura. Toto jedlo sa však konzumuje
iba na vianočný obed. Na Štedrý deň sa totiž ešte dodržiava pôst a preto
sa na večeru podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, šošovica,
kapustnica bez klobásy a na stole by nemal chýbať chlieb, med a cesnak, v
niektorých regiónoch aj ryba. Neodlučiteľnou súčasťou pravoslávnych
Vianoc je aj špeciálne zhotovený chlieb, tzv. „česnica“, ktorú lámu na
toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení, do nej dajú striebornú
alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý
rok.. Týmto dňom sa aj skončil 40 dňový pôst, ktorý predchádzal
vianočným sviatkom.
Pravoslávny vianočný pozdrav znie: Hristos se rodi! (Kristus sa narodil!)
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments