- Podrobnosti
-
Uverejnené 11. 05. 2013
80-tka Matice slovenskej v Srbsku a 70-tka Samuela Boldockého
Včerajší večierok v matičnom ústredí v Báčskom Petrovci, na ktorom bola prezentovaná kniha 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku zostavovateľa Samuela Boldockého a na ktorom si MSS ale aj MS zároveň uctili aj životné jubileum profesora Boldockého, bol očakávane, alebo možno aj priam neočakávane hojne navštívený. Či sa prítomní prišli pokloniť našej Matici alebo srdečne zovrieť ruku nášmu gymnaziálnemu profesorovi a literárnemu kritikovi, prekladateľovi, recenzentovi, editorovi, kolegovi... to rozčleniť snáď ani nemožno, keďže sa jubilant vyznal, že Matici dával a dáva kus seba a vzdáva poklonu za jej významnú úlohu v zachovaní našej dolnozemskej slovenskej identity.
Samuel Čelovský, Viera Benková, Samuel Boldocký a Katarína Melegová - Melichová
Úvodom tohto celkom pekného, nebiť však toho priestorovo - stiesneného
problému, mohlo by sa povedať aj veľmi vydareného večierka a príjemného
narodeninového žúru, zaspieval komorný zbor Musica viva Kraskovu
Otcovskú roľu zhudobnenú Selenčanom Jurajom Súdim. Potom už prítomných
privítala predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová –
Melichová.
Dôkladnú analýzu knihy podal prof. Dr. Samuel Čelovský, kultúrny
historik, ktorý podčiarkol veľký význam tejto publikácie, v ktorej sú
zaznačené početné doteraz nezverejnené údaje. Poukázal však aj na
niektoré nepresnosti, pritom však uznal, že sa v takýchto prípadoch, keď
ide o zborník prác a veľký počet autorov, čerpajúcich údaje z písaných
kroník a zápisníc, nedopatreniam prakticky ani nemohlo vyhnúť.
Samuela Boldockého ako človeka, kamaráta, profesora, literárneho kritika, lingvistu... priblížila poetka Viera Benková
Namiesto autorovho úvodného príhovoru Miluška Anušiaková Majerová
prečítala svojráznu psychologickú esej Samuela Boldockého o pochybných
hodnotách, o vkuse a „vkuse“, a cisárových nových šatách, o ovplyvňovaní
spôsobu nášho zmýšľania, o opravdivých ale lákavých „hlúpostiach“ ktoré
sa nám servírujú a nanucujú... Civilizačný pokrok nie je bytostným
predpokladom umeleckej hodnoty a návraty k tradičným a potvrdeným
hodnotám sa podľa autorovho názoru ešte snáď vrátia. Tak ako čo ľudia
boli prozreteľní v prípade cisárových šiat dúfa, že sa aj tradičná
umelecká hodnota navráti.
V hudobnej časti programu zaspievala hložianska skupina Deža bu a Samuel Kováč ml.
Úryvky z knihy čítali Viera Dorčová – Babiaková a Rastislav Labáth
Člen
Výboru Matice slovenskej na Slovensku Stanislav Bajaník a Viera
Denďúrová – Tapalágová zablahoželali jubilantom a odovzdali darčeky
Zborník prác na 330 stranách, z čoho sú 30 strán fotografie, zhrnul 80-ročnú matičnú činnosť v Juhoslávii resp. Srbsku
V
tesných priestoroch domu Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci zo 150
prítomných zhovievavo a so záujmom sledovalo takmer dvojhodinový program
Zborník
prác 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku vydala Matica
slovenská v Srbsku v náklade 700 výtlačkov. Vydanie knihy finančne
podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a dva pokrajinské
sekretariáty: pre vedu a technologický rozvoj a pre vzdelávanie, správu a
národnostné spoločenstvá.
Katarína Pucovská
80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku
(Predslov z pera zostavovateľa Samuela Boldockého)
Slovenská enkláva, ktorá v súčasnosti žije vo Vojvodine (Srbsko), má v
týchto končinách už viac ako 260 - ročnú tradíciu a je z viacerých
pohľadov svojráznym kultúrno-historickým fenoménom. Historické i
politické a kulturologické zázemie tohto fenoménu je, v značnej miere,
aj vedecky náležite preskúmané, takže tu o tom, rozvádzať nebudeme.
Spomenieme iba to, že bol podmienený niekoľkými závažnými faktami, a to:
kultúrnymi stykmi a spoluprácou Slovákov a Srbov, Chorvátov i Slovincov
v Uhorsku v 18. a 19. storočí a ich následným spoločným politickým
bojom o národnostné práva1, uvedomelou a systematickou prácou kultúrnych
dejateľov na upevňovaní a zachovaní slovenskej entity a identity, priam
od čias samotného prisťahovania, a zakladaním národných inštitúcií a
manifestácií (založenie vlastnej cirkvi a školy, Nedeľnej školy a
knižnice (1845), ochotníckeho divadla (1886) a neskôr i Slovenského
gymnázia (1919), kníhtlačiarne (1919), Slovenských národných slávností
(1919) i silným slovenským cítením ľudu, avšak je nespornou
skutočnosťou, že v zachovávaní slovenskej národnej identity a
zveľaďovaní kultúrneho dedičstva tejto slovenskej menšiny nanajvýš
významnú úlohu zohralo i pôsobenie Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ).
V
tomto historickom kontexte silný ohlas a veľmi významnú úlohu v
národnom cítení a povedomí vojvodinských Slovákov malo založenie Matice
slovenskej v roku 1862 v Martine, o ktoré sa pričinili i početní
dolnozemskí kultúrni dejatelia, ktorých mená sú zverejnené v „Menoslove
členov“ Matice slovenskej v I. roč. Letopisu MS. Medzi zakladateľmi sa
nachádzajú aj ich mená, napr. pod poradovým číslom 25. Michal Gofra,
gymnaziálny správca a profesor v Novom Vrbase, s príspevkom 100 zlatých,
a rad iných. V MS boli dokonca vytvorené tri matičné jednateľstvá
(zastupiteľstvá – pozn. S. B.) pre Dolnú zem (pre Báčku, Banát a Sriem) a
na Maticu sa tu robili rôzne zbierky (i na svadbách, krstinách,
plesoch)2.
Matičná
myšlienka sa i po zrušení MS v národnom povedomí vojvodinských
dolnozemských Slovákov nielenže zachovávala, ale vzrastala a postupne
nadobúdala priam mýtický ráz a stávala sa symbolom slovenskosti.
Neudivuje preto skutočnosť, že založenie Matice slovenskej v Juhoslávii
na Národných slávnostiach 14. a 15. augusta 1932, na nádvorí Slovenského
gymnázia, bolo vítané s oduševnením. Jej prvým predsedom sa stal Dr.
Janko Bulík a čestným predsedom Dr. Ján Kvačala („známy vedátor
slovenský“). Vo svojom úvodnom príhovore Dr. Bulík okrem základného
poslania zdôraznil i tri strategické ciele Matice: edukatívny (v
kontexte ľudovýchovy a ochrany národnostnej identity): „ Naša práca bude
sa tedy vyčerpávať v ľudovýchovnom smere, pestovaním ducha a šírením
poučných a zábavných kníh, a konečne v zbieraní rozličného národopisného
materiálu, aby sme potomstvu zachovali naše národné poklady“,
integračný: „...prial by si, keby dakedy prípadné politické boje, ktoré
možno očakávať, rozdelili Slovákov na viacej táborov, na Maticu pozerali
ako na spoločnú ustanovizeň a v práci pri nej a okolo nej sa nedelili“ a
národnostne afirmačný: „...My nemôžeme zavážiť číselne, ale len svojou
dobrou kvalitou. Náš inteligent musí byť dobre školený, náš obchodník a
remeselník musí byť dobre vyučený, náš roľník musí dobre obrábať zem.
Keď si svojou statočnosťou a vyspelosťou vybojujeme rešpekt pred
ostatnými, nebude tej moci, ktorá by nás premohla, ktorá by nás
zničila3.“ Ide teda o ciele, ktoré sú v podstate aktuálne aj v
súčasnosti.
I
keď novozaložená MSJ aktívne pôsobila iba 12 rokov (9 pred 2. svetovou
vojnou – v rokoch 1932 – 1941, s dozvukmi čohosi i počas vojny, a po 2.
svetovej vojne 3 roky – v rokoch 1945 – 1948), vyorala hlbokú brázdu v
kultúrnych snahách a živote vojvodinských Slovákov (najmä v školstve,
publicistike, vydavateľstve, knižničnej a prednáškovej činnosti – a jej
orgán Náš život označil začiatok organizovaného literárneho života
vojvodinských Slovákov).
V
novej povojnovej socialistickej Juhoslávii, pod vplyvom imperatívov
doby a propagovanej politiky „bratstva a jednoty juhoslovanských národov
a národností“ a „juhoslovanstva“, Maticu začínajú marginalizovať,
vyhlasovať za anachronickú, a v súlade s tým i prízvukovať potrebu
„nových, súčasných spôsobov organizovania sa“, čo následne podmienilo
jej „tichú eutanáziu.“
Avšak
i keď činnosť MSJ roku 1948 zanikla, Matica v kolektívnom vedomí, či
pamäti juhoslovanských Slovákov zanechala hlbokú stopu, o čom svedčí i
veľkolepé obnovenie jej činnosti roku 1990 (teda už na sklonku 20.
storočia) a jej úspešné pôsobenie dodnes.
Obnovenie
činnosti MSJ (ktoré vlastne implicitne malo i spoločensko-politické
zázemie. – potrebu homogenizácie slovenskej národnosti v Juhoslávii a
ochranu od rôznych šovinistických vyčíňaní) bolo na prvý pohľad vlastne
malým divom, lebo sa udialo v spoločensky chaotickom čase, keď sa
juhoslovanské národy štiepili a nacionalistické emócie vrcholili. Je
zaujímavá v takom kontexte skutočnosť, že aj vtedajšie juhoslovanské
vrchnosti obnovenie Matice tolerovali a neskôr i podporili. Oponenti sa
zjavili (ani nie neočakávane), z rôznorodých podnetov a príčin, akurát z
radov juhoslovanských Slovákov, tvrdiac, že matice sú anachronické a
populistické inštitúcie a pod. Sled udalostí z konca 20. storočia ich
však úplne dementoval, lebo matičný program, obnovenej Matice, priam
úplne korešpondoval s európskou legislatívou o ochrane menšinových práv,
ktorá neskôr priam prinútila štáty, ktoré si nárokovali stať sa členmi
EÚ, vydať vlastné zákony o ochrane menšinových práv (dôsledkom čoho bolo
i formovanie Slovenskej národnostnej rady vo vtedajšom štátnom útvare
Srbsko a Čierna Hora).
V
takýchto rámcoch obnovenie činnosti MSJ bolo priam avantgardným činom s
výsledkami nad očakávanie kladnými. Národné cítenie juhoslovanských
Slovákov sa znovu masovejšie prebudilo a začali sa zakladať miestne
organizácie MSJ aj v prostrediach, o ktorých sa ani nevedelo, či tam
Slováci ešte sú.
Obnovené
boli aj Slovenské národné slávnosti ako celoslovenská kultúrna
manifestácia Slovákov vo Vojvodine. To, prirodzene, podnietilo i
cieľavedomé aktivity na zachovaní slovenskej identity a entity, slovom
slovenskosti, najmä vo vojvodinskom prostredí, a čulú, zvlášť
masovokultúrnu činnosť nielen v rámci Matice, ale aj v už existujúcich
spolkoch slovenskej enklávy vo Vojvodine, a to za veľmi ťažkých
hospodárskych a politických podmienok. Dokonca sa začali zakladať i nové
slovenské spolky alebo obnovovať staré. (Napr. spolky žien, ktoré
svojimi etnografickými výstavami, po slovenských osadách vo Vojvodine,
tiež podnecujú slovenské národné cítenie.)
Žijeme
v období globalizácie, a to nie iba hospodárskej, ale priam
civilizačnej, keď sa internetom a masmédiami akcelerovaná dobová, čoraz
uniformnejšia kultúra prejavuje a dominuje vo všetkých oblastiach,
dokonca aj v každodennom živote. Rovnako sa obliekame, zabávame, jeme
rovnaké jedlá atď., preberáme európske a svetové maniere... Už i preto
Matica slovenská v Srbsku (Premenovanie bolo dôsledkom toho, že sa
Srbsko v roku 2006 stalo suverénnym a nezávislým štátom.) v súčasnosti
vo všetkých oblastiach svojej činnosti kladie dôraz na pestovanie
národného cítenia a slovenskosti s akceptovaním náhľadu, že „jednotlivé
kultúry sú jedinečnými a neopakovateľnými sociokultúrnymi systémami,
ktoré možno opísať a pochopiť iba v kontexte ich vlastných hodnôt,
noriem a ideí“, ktorý poskytuje teoretické základy rôznym koncepciám
multikulturalizmu a ponúka perspektívu, v ktorej je možné nazerať na iné
kultúry s patričnou úctou, rešpektom a toleranciou.
Súčasná činnosť MSS sa teda zakladá na presvedčení, že v žiadnom prípade
by sa kultúry malých národov a ich menšín nesmeli posúvať do úzadia,
lebo to v konečných dôsledkoch znamená ochudobňovanie bohatstva a
rôznorodosti ľudského ducha, ktorý v najrozmanitejších odtienkoch
chránia všetky jazyky sveta.
Táto kniha, ktorá vychádza pri príležitosti 80. výročia založenia MSJ,
je vlastne zborníkom prác autorov z minulosti a súčasnosti, ktorý si
nárokuje podať čitateľom pohľad na historické okolnosti, za akých MSJ
vznikla a bola obnovená, ako i pohľad na ciele a rôznorodosť jej
činnosti a pôsobenia.
Samuel Boldocký
You have no rights to post comments
Komentárov
S úctou...
Pazovčan
Ľubor Stupavský