- Podrobnosti
-
Uverejnené 6. 06. 2013
Od prehliadky po festival – cesta zarúbaná...
(na margo Tancuj, tancuj...)
Festival Tancuj, tancuj je za nami. Hovorilo sa o jeho význame a nik takmer ani nespomenul meno jedného z jeho zakladateľov, priekopníkov organizovaného folklórneho hnutia Dolnozemských Slovákov. Menom a priezviskom: Jána Adámeka, ktorý ani celý mesiac predtým odcestoval do spomienok. Jano bol organizátorom a nositeľom tohto významného podujatia dlhé roky. Ako preklenul tie prvé roky, bez peňazí, ako na tŕnistej ceste predsa vyšliapal chodník, aj napriek mnohým závistlivcom a neprajníkom – to už nebude nikomu spomínať...
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia po našich dedinách vznikali
prehliadky a festivaly ako huby po daždi. Kysáč, Selenča, Hložany,
Báčsky Petrovec, Pivnica... sa stali osadami, ktoré sa priam predbiehali
v rozmanitosti kultúrno umeleckých podujatí hudobno-folklórneho obsahu.
Tu sa konali i previerky kvality účinkujúcich: odbočiek, skupín,
súborov... Mládežnícke organizácie boli nositeľmi, piliermi,
priekopníkmi obnovovania ľudovej, zábavnej činnosti vo svojich
prostrediach.
Pokrajinské
ustanovizne, zvlášť Zväz hudobných spolkov a organizácii Vojvodiny
podporovali rozvoj a boli aj iniciátormi zakladania tzv. zónových
prehliadok a to za účelom mapovania a skvalitnenia pokrajinskej
prehliadky, ktorá sa rozvíjala v sriemskom mestečku Ruma. Predseda
Zväzu Sava Vukosavljev a zvlášť agilný tajomník Ivan Mihalek
navštevovali po našich osadách podujatia v rozvoji a radili a dávali
podnet na rozprúdenie kultúrno umeleckých činností. Na podnet
menovaných sa 6. mája 1967 v Pivnici uskutočnila prvá zónová prehliadka
za účasti orchestra ľudovej hudby z Apatinu, orchestra hudobnej
školy z Báčskej Palanky, folklórneho súboru z Kupusiny s maďarskými
ľudovými tancami a domáceho súboru so slovenskými tancami. Po tejto
prehliadke sa Pivničania po prvýkrát zúčastnili na prehliadke v Rume. O
rok neskoršie, - aj bez účasti na zónovej prehliadke, znovu vystupovali v
Rume a v roku 1969 organizovali v Pivnici ďalšiu zónovú prehliadku.
Bolo to 4. mája 1969 za účasti súborov z Lalite, Hložian a Pivnice.
Ako najvyspelejší, do Rumy postúpili Hložančania. Význam tejto
prehliadky bol aj v tom, že sa jej zúčastnili predseda a tajomník Zväzu
hudobných spolkov Vojvodiny, Sava Vukosavljev a Ivan Mihalek. Na
posedení po programe sa rokovalo o organizovaní takejto prehliadky pre
slovenské kultúrno umelecké spolky alebo folklórne súbory. Podobné
podujatia už boli zachodené u Maďarov a Rusínov. Záverom sa uzhodli,
aby sa prehliadka slovenských tanečno - speváckych súborov organizovala v
Hložanoch. To navrhli predstavitelia Zväzu hudobných spolkov Vojvodiny
a ostatní účastníci rozhovorov s tým súhlasili. Vtedajší vedúci
hložianskeho spolku Ján Adámek a choreografka Mária Miškovicová prijali
návrh s potešením, ale i obavou, ako na to budú reagovať predstavitelia
iných slovenských osád. Obavy boli zbytočné, keďže už presne o rok, na
prvej prehliadke v Hložanoch sa okrem domáceho súboru zúčastnili aj
Aradáčania, Staropazovčania, Šíďania, Petrovčania, Selenčania,
Pivničania a Laliťania. Pero Juraja Tušiaka, vtedy redaktora v Hlase
ľudu, napísalo prvé riadky dejín teraz už tradičného FF Tancuj, tancuj.
Dlhší
úvod pre tento príspevok do našich dejín napísaný je z dôvodu, že pred
prípravami na nasledovný, v poradí už 43 FF Tancuj, tancuj sa
rozhovorov v RTV – v relácii Spektrum (17. máj t.r.), ani len raz
nespomenulo meno jeho zakladateľov, priekopníkov organizovaného
folklórneho hnutia Dolnozemských Slovákov. Menom a priezviskom: Ján
Adámek, ktorý ani celý mesiac predtým odcestoval do spomienok. Jano bol
organizátorom a nositeľom tohto významného podujatia dlhé roky. Ako
preklenul tie prvé roky, bez peňazí, ale na tŕnistej ceste mnohých
závistlivcov a neprajníkov už nebude nikomu spomínať.
Zoznámili
sme sa niekoľko rokov skorej. Na Chmeľovom festivale stál v čele
organizačného štábu, asi bol i jeho zakladateľom. Vyklčovaním chmeľníc
po našich chotároch sám festival utratil na svojom opodstatnení, veď
podobných podujatí v tej dobe bolo takmer neúrekom. Práve preto prišlo
vhod prebrať nemalú úlohu organizovať najmasovejšie stretnutie
milovníkov ľudového umenia. Povinnosti akoby ušité na mieru Jána
Adámeka, vtedy profesionálne zamestnaného na poste tajomníka Miestneho
spoločenstva Hložany. Vedel zhromaždiť vôkol seba dobrých
spolupracovníkov, nie len vo svojej osade, ale i v iných slovenských
prostrediach, aj keď nie všetci vydržali ísť do kroku s ním.
Výsledok
prehliadky v Hložanoch mal pozitívny dopad. Bolo to prvé väčšie
stretnutie hudobníkov, tanečníkov, spevákov, skratka folkloristov našej
národnosti po zániku Slovenských národných slávností. Prehliadka
získala právo po vyhodnotení odbornej poroty, navrhovať najvyspelejšie
celky, aby predstavovali našu národnosť na manifestáciách
pokrajinského, republikového, vtedy i celoštátneho rázu. Zo začiatku
iba navrhovala a potom i priamo vysielala najlepšie súbory do
zahraničia, najmä na Podpolianske slávnosti v Detve, na Slovensku.
Už
po prvej prehliadke, za vynaložené úsilie na realizácii a organizácii
podujatia, súbory z Hložian a Pivnice dostali pozvanie na účasť na
oslavách Matice slovenskej v Martine. V programe Rodní – rodným
vystupovali 31. júla 1970 na javisku domu kultúry Strojár. Súbory zo
Selenče, Kovačice a Starej Pazovy už mali za sebou výstupy na matičných
oslavách. Nebola to odmena, ale záväzok pokračovať a vytrvať v
práci. Ján Adámek a usilovný Hložančania, ale i mnohí iní majú v tom
veľký podiel. Výsledky práce sú viditeľné, trvanie prehliadky po dlhé
roky – teraz už FF Tancuj, tancuj... vyrvali zo zabudnutia kultúrne
bohatstvo našich predkov, zveľadili ich organizačne, povzbudili na prácu
ochotníkov takmer v každej osade, kde sa počuje slovenčina.
Boli
to počiatky – prvé kroky. Kedysi dávno nebohý redaktor Hlasu ľudu
Vladimír Dorča, keď písal o udalostiach, ale z jeho hľadiska a ostrým
perom, vedel doložiť na záver: Veru, tak bolo a nijako inak.
Ján Guba
You have no rights to post comments
Komentárov